1 O. s. p. v súlade s výsledkom konania tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľom na účet právneho zástupcu JUDr. E. V., PhD., trovy konania vo výške 331.704,- Sk, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 2 1MObdoV/15/2008 Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že uznesením Krajského súdu v B. z
Krajský súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu spočívajúcim v tvrdení, že prevody, ktorými bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevádzané, boli v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku ktorej skutočnosti ide o neplatné právne úkony
V tejto súvislosti súd poukázal na to, že tak, ako vyplýva z dokladov predložených z príslušného katastra nehnuteľností, prevody boli realizované zmluvami, ktoré
V/15/2008 uvedeného mal krajský súd za to, že právny nárok navrhovateľov je dôvodný, v dôsledku čoho žalobe vyhovel. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to písomným podaním z 21. júna 2006, Krajskému súdu v Bratislave doručeným v ten istý deň. Odporca v odvolaní namietol neúplne zistený skutkový stav veci v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej nesprávne právne posúdenie veci a procesne nesprávny postup súdu.
odporcu, súd mal vyhodnotiť súlad celého komplexu zmlúv, ktorými bol majetok úpadcu prevedený na tretie osoby, s dobrými mravmi v ich vzájomnej súvislosti a nie si vybrať iba izolovaný prípad prevodu práv a povinností zo zmluvy o výstavbe spornej nehnuteľnosti zo S. B. D. V. (ďalej len „SBD V.“) na A., spol. s. r. o., ďalej na P. S. spol. s r. o. a následne na navrhovateľov. Namietol, že súd nevykonal dôkaz výsluchom R. M., ktorého pôvodne ako svedka síce predvolal, neskôr však od jeho výsluchu upustil, a to bez bližšieho zdôvodnenia svojho rozhodnutia, uspokojac sa s jeho písomným vyjadrením založeným do spisu. Odporca súdu vytkol, že sa nezaoberal listinnými dôkazmi predloženými jeho osobou na pojednávaní konanom
ustanovenia § 133 ods. 2 OZ a takúto právnu kvalifikáciu zmlúv o postúpení práv a povinností zo zmluvy o výstavbe označil za úplne mylnú. V danom prípade zmluva o postúpení práv a povinností uzavretá medzi P. S. spol. s. r. o. a navrhovateľmi bola zmluvou o postúpení práv a povinností nie zo zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ale zo zmluvy o výstavbe (§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), a teda predmetom prevodu nebolo a ani nemohlo byť vlastníctvo k nehnuteľnosti, ale právo na budúce nadobudnutie vlastníctva bytu, ktorý bol v tom čase vo výstavbe a právne v tom čase ako byt neexistoval. Uviedol, že v prípade, ak dôjde k postúpeniu práv a povinností zo zmluvy o výstavbe pred 4 1MObdoV/15/2008 právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia, nadobúdateľ práv a povinností zo zmluvy sa vlastníkom bytu nestáva dňom zápisu zmluvy do katastra nehnuteľností, ale až dňom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Momentom právoplatnosti tohto rozhodnutia sa vlastníkom bytu zo zákona stáva stavebník, ktorý môže byt ďalej prevádzať výlučne zmluvou o prevode vlastníctva k bytu
1 písm. a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zápis postúpenia práv a povinností zo zmluvy o výstavbe teda nemá konštitutívne účinky vzniku vlastníckeho práva k bytu nadobúdateľom, ale je iba zmenou zmluvy o výstavbe v zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. Táto zmena spočíva v tom, že dňom neskoršej právoplatnosti kolaudácie bytu nenadobudne ex lege vlastníctvo k bytu pôvodný stavebník (postupca), ale nadobúdateľ práv a povinností zo zmluvy o výstavbe (postupník). Z výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa vyplýva, že ak aj P. S. spol. s r. o. bol nositeľom práv a povinností zo zmluvy o výstavbe bytu č. 62, dňom
V/15/2008 častí a spoločných zariadení domu a príslušenstva domu). Odporca súdu vytkol nepravdivosť jeho konštatovania na str. 3 odôvodnenia rozsudku, kde uviedol, že navrhovatelia „vlastníctvo nadobudli na základe zmluvy o výstavbe zo dňa
Takáto vyvrátiteľná domnienka nie je procesnou, ani hmotnoprávnou prekážkou preskúmania platnosti zmluvy, ktorej vklad bol povolený, 6 1MObdoV/15/2008 súdom. Súd sa mal vysporiadať s otázkou platnosti zmluvy o prevode práv a povinností uzavretej medzi SBD V. a A., spol. s. r. o. a zmluvy medzi A., spol. s. r. o. a P. S. spol. s. r. o., a to vo vzájomnej súvislosti s ostatnými obdobnými zmluvami, ktoré slúžili na prevedenie majetku zadlženého SBD V. na tretie osoby. Odporca namietol nevykonanie dokazovania a nevyhodnotenie dôkazov podstatných pre zodpovedanie základnej prejudiciálnej otázky, či P. S., s. r. o. bol oprávneným nositeľom práv, ktoré postupoval na navrhovateľov, alebo mu tieto práva nepatrili v dôsledku skutočnosti, že právne úkony, ktorými P. S., s. r. o. tieto práva nadobudol, boli neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Odporca v odvolaní poukázal aj na nezrozumiteľné a nepreskúmateľné zdôvodnenie rozsudku o „predávajúcom“, „nebytovom priestore“, „nadobudnutí vlastníctva vkladom“ a pod. navodzujúce dojem, ako keby súd hodnotil úplne inú zmluvu, než Zmluvu o postúpení práv a povinností z
1 O. s. p. nerozhodol, ani sa k tejto spornej otázke nevyjadril. Odporca má za to, že išlo o podstatnú zmenu v predmete konania, pretože domáhať sa vylúčenia veci zo súpisu konkurznej podstaty a domáhať sa vylúčenia z konkurznej podstaty, sú obsahovo rôzne plnenia, s rôznymi právnymi účinkami a rôznymi následkami. Uviedol, že rozhodnutie súdu o zmenenom návrhu bez toho, že by zmenu návrhu predtým pripustil, za súčasného uplatnenia vlastnej autonómnej úvahy, zakladá nezákonnosť rozsudku. K odvolaniu odporcu sa navrhovatelia vyjadrili písomným podaním zo 7.júla 2007, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) ako súdu odvolaciemu doručeným
navrhovateľov akceptovať konštatovanie odporcu o tom, že právny úkon je absolútne neplatný, pokiaľ je v rozpore s dobrými mravmi. Dodali, že dovolávaním sa rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi nemožno nahrádzať neuplatnenie iných zákonom stanovených prostriedkov ochrany oprávnených záujmov dotknutého subjektu. Naviac, ak je predmet a obsah zmluvy úplne obvyklý, nemôže ísť o úkon v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovatelia v závere svojho vyjadrenia k námietke odporcu týkajúcej sa procesného pochybenia súdu uviedli, že žalobu podali v zmysle § 19 ods. 2 ZKV, ktorý explicitne neustanovuje, ako má znieť formulácia žalobného petitu, presne však ustanovuje postup, ako mali navrhovatelia postupovať, teda aby v lehote určenej súdom podali žalobu proti správcovi konkurznej podstaty na súde, ktorý konkurz vyhlásil. Upresnenie formulácie žalobného petitu v podaní navrhovateľov z 22. februára 2006 nebolo zmenou žaloby v zmysle § 95 O. s. p., a teda ani nebolo spojené s procesnou povinnosťou súdu rozhodovať o pripustení, resp. nepripustení zmeny žalobného návrhu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, odvolacie námietky odporcu označil za právne irelevantné a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
p. potvrdil. O trovách konania rozhodol
1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom trovy odvolacieho konania v sume 72 493,- Sk na účet ich právneho zástupcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia z 10. júla 2007, sp. zn. 4Obo 190/2006 námietku odporcu týkajúcu sa procesného pochybenia prvostupňového súdu označil za právne nedôvodnú, pretože žaloba bola navrhovateľmi podaná včas s odkazom na ustanovenie § 19 ods. 2 ZKV a zo žaloby bolo súdu zrejmé, čoho sa navrhovatelia domáhajú, a teda nebol dôvod na postup
1 O. s. p. Odvolací súd zdôraznil, že žaloba podaná navrhovateľmi smeruje proti správcovi konkurznej podstaty na vylúčenie veci neprávom zaradenej do konkurznej podstaty. Ide teda o žalobu procesnú, a nie hmotnoprávnu, pretože zadržanie veci správcom v konkurznej podstate je úkon
procesných predpisov a nie
hmotného práva. V takýchto prípadoch sa súd k právu založenému predpismi hmotného práva (právny dôvod žaloby) vyjadruje ako o otázke predbežnej. V súvislosti s posúdením dôvodnosti odvolania sa odvolací súd venoval základnej otázke, či súd prvého stupňa pochybil, keď sa v rámci dokazovania dôvodnosti žaloby nezaoberal skúmaním otázok 9 1MObdoV/15/2008 navrhovaných odporcom, konkrétne platnosťou resp. neplatnosťou zmlúv uzatvorených medzi SBD V. a A., spol. s. r. o., ako aj zmluvami medzi A., spol. s. r. o. a P. S. spol. s. r. o..
názoru odvolacieho súdu, v konaní o vylučovacej žalobe nemožno vysloviť záver o tom, kto je vlastníkom spornej veci, pretože otázka vlastníctva sa posudzuje iba ako otázka predbežná, aj to len v prípade, ak pre rozhodnutie sporu je právne významná. V danom prípade ide o žalobu na plnenie a nie žalobu určovaciu, ktorá skutočnosť vyplýva z toho, že v prípade úspešnej žaloby by bola vec z konkurznej podstaty vylúčená a vrátená in natura na základe pokynu súdu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil správnosť postupu prvostupňového súdu, keď sa s dôkazmi navrhnutými odporcom v súvislosti so skúmaním platnosti zmlúv uzavretých medzi SBD V. a A., spol. s. r. o. a následne medzi ostatnými subjektmi nezaoberal, pretože tieto otázky v predmetnej veci nemohli byť predmetom dokazovania. V závere svojho odôvodnenia odvolací súd skonštatoval, že súd prvého stupňa nepochybil, keď sa nezaoberal otázkou, či predmetom prevodu mohlo alebo nemohlo byť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti s poukazom na zákon č. 182/1993 Z. z. Na margo odporcom tvrdenej nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu jeho prekopírovania zo sporu vedeného pod inou spisovou značkou, odvolací súd uznal, že došlo k omylu, ktorý však pre posúdenie správnosti rozhodnutia nie je právne významný. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
LV č. X. vedeného Katastrálnym úradom v B. zapísaný ako vlastníctvo navrhovateľov. Dôvodom zaradenia predmetnej nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty bola skutočnosť, že táto bola predmetom prevodu súboru nehnuteľností nachádzajúcich sa v polyfunkčnom objekte postavenom na uliciach M., C. a K., z SBD V. na spoločnosť A., spol. s. r. o. na základe zmlúv o postúpení práv a povinností z
ktorých v konaní o vylučovacej žalobe súd nie je povinný zaoberať sa hmotnoprávnym nárokom, na základe ktorého správca konkurznej podstaty zaradil nehnuteľnosť do súpisu konkurznej podstaty. Nesúhlasil s názorom, že súd v konaní o vylučovacej žalobe vychádza zo stavu vlastníckeho práva zapísaného v katastri nehnuteľností a nezaoberá sa skutočnosťami, ktorými správca konkurznej podstaty vyvracia domnienku hodnovernosti zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, pretože ide o žalobu výlučne procesnú bez povinnosti súdu vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré by mohli preukázať opak.
dovolateľa, správca konkurznej podstaty je povinný zaradiť vec do súpisu konkurznej podstaty vždy, ak zistí akékoľvek skutočnosti odôvodňujúce, že vec patrí alebo môže patriť do konkurznej podstaty, a to aj vtedy, ak vlastníctvo úpadcovi
listu vlastníctva nesvedčí. Skutočnosť, že nehnuteľnosť je v katastri zapísaná na navrhovateľov, ešte neznamená, že je zapísaná právom. Vklad alebo zápis v katastri nehnuteľností síce zakladá vlastnícke právo, toto však nie je nemeniteľné. Platí len dovtedy, kým sa nepreukáže opak. Zdôraznil, že kataster nehnuteľností v rámci správneho konania skúma len formálne zákonom predpísané náležitosti návrhu, nemôže však skúmať platnosť alebo neplatnosť zapisovaného právneho úkonu. Dovolateľ uviedol, že vylučovacia žaloba je na mieste tam, kde právo k veci je sporné, v dôsledku čoho sa rozhodnutie súdu nemôže obmedziť len na zápis vlastníctva na liste vlastníctva. Opačný záver by viedol k tomu, že správca konkurznej podstaty by bol oprávnený zaradiť do súpisu konkurznej podstaty len takú nehnuteľnú vec, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva úpadcu. 11 1MObdoV/15/2008 Takýto záver
dovolateľa nemožno akceptovať, pretože je v rozpore s konkurzným právom a účelom a zmyslom konkurzného konania. Dovolateľ nesúhlasil ani s názorom súdu prvého stupňa,
ktorého navrhovatelia boli pri nadobudnutí vlastníctva dobromyseľní, z čoho vyvodil nedôvodnosť zaradenia nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty. V tejto súvislosti vytkol prvostupňovému súdu, že ani v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Osobitne však zdôraznil, že ani prípadná dobromyseľnosť navrhovateľov nemohla konvalidovať predchádzajúce prevody, pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Dovolateľ v ďalšom namietol nesprávne formulovaný žalobný petit, keď navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že odporca je povinný vylúčiť nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty. Má za to, že navrhovatelia mali žiadať a súd mal rozhodnúť, že nehnuteľnosť sa vylučuje zo súpisu majetku konkurznej podstaty, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, že závery generálneho prokurátora vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne, a teda napadnutými rozhodnutiami oboch súdov nižších stupňov bol porušený zákon nedôsledným riadením sa zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 3 , § 125, § 157 ods. 2 O. s. p., ako aj ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2, § 19 ods. 1, ods. 2 ZKV a § 39 OZ. Boli tak splnené zákonné predpoklady pre dôvodné podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom obsiahnuté v ustanovení § 243f ods. 1 písm. b), písm. c) O. s. p. v spojení s ustanovením § 243e ods. 1 O. s. p. 13 1MObdoV/15/2008
p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
O.s.p., občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
1 ZKV, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len „podstata").
2 ZKV, konkurz sa týka majetku, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a ktorý nadobudol počas konkurzu; týmto majetkom sa rozumie aj mzda alebo iné podobné príjmy. Do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia; majetok slúžiaci podnikateľskej činnosti z podstaty nie je vylúčený. 14 1MObdoV/15/2008
1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.
2 ZKV, súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.
OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
1 O.s.p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Dovolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s námietkou generálneho prokurátora, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c) O.s.p.). Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd zároveň súhlasne s názorom generálneho prokurátora konštatuje, že v posudzovanom prípade je daná existencia aj ďalšieho dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. b) O. s. p., je nesprávnosť zisteného skutkového stavu veci nie z pohľadu vykonaného dokazovania, ale z pohľadu postupu v dôkaznom procese. O vadu pri zisťovaní skutkového stavu veci ide hlavne vtedy, ak súd v dôkaznom konaní nepostupoval v súlade s § 120 O. s. p. a nevykonal dôkaz slúžiaci k verifikácii právne významnej skutočnosti predstavujúcej znak skutkovej podstaty aplikovateľnej právnej normy. Za situácie, kedy rozhodná skutočnosť nebola preukázaná inak, pôjde o vadu konania, a to aj vtedy, ak súd taký nevykonaný dôkaz hodnotil postupom vyplývajúcim z § 132 O. s. p. a vyvodil z neho skutkové zistenie, o ktoré oprel svoje závery. Zo spisového materiálu vyplýva, že na majetok úpadcu S. B. D. V., so sídlom: M., X. B., IČO: X., bol uznesením Krajského súdu v B. z
Uvedený názor prezentoval aj v súvislosti s prevodom, ktorým navrhovatelia nadobudli sporný byt od spoločnosti P. S. spol. s r. o. na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností zo 7. mája 2002, a to v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na nikoho viac práv ako sám má. Žiadal preto, aby sa súd zaoberal aj otázkou platnosti prevodov, na základe ktorých navrhovatelia sporný byt nadobudli, ako aj právnou povahou zmlúv, ktoré nadobudnutiu spornej nehnuteľnosti predchádzali. Napriek tomu, že odporca počas celého konania vyvracal domnienku hodnovernosti zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, súd sa jeho námietkou nezaoberal a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že v dôsledku takéhoto postupu súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom vlastníckeho práva navrhovateľov k spornej nehnuteľnosti. Vzhľadom na charakter 16 1MObdoV/15/2008 uplatneného nároku (o vylúčenie veci z konkurznej podstaty) bol súd povinný zaoberať sa otázkou vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti ako prejudiciálnou otázkou, keďže z titulu vlastníctva si navrhovatelia nárokujú jej vylúčenie z konkurznej podstaty. Neobstojí konštatovanie prvostupňového súdu, že z dôvodu, že navrhovatelia vychádzali z údajov o vlastníctve uvedených v katastri nehnuteľností, ktoré sú pre tretie osoby záväzné, ako aj z údaja o vlastníctve predávajúceho, ktorý bol pre nich
katastrálneho zákona hodnoverný, sú navrhovatelia dobromyseľnými nadobúdateľmi nehnuteľnosti. S týmto konštatovaním súdu prvého stupňa nie je možné sa stotožniť, pretože zapísanie vkladu vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti v prospech vlastníka nie je takým rozhodnutím správneho orgánu (príslušnej správy katastra), ktorým by bol súd viazaný a od ktorého by sa nemohol pri posudzovaní vlastníctva odchýliť od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť znenie § 70 ods. 1 katastrálneho zákona,
ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
2 veta prvá katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Z uvedeného vyplýva, že záväzným údajom katastra nehnuteľností je len údaj o práve k nehnuteľnosti (údaj o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene a ďalšie v zmysle § 1 ods. 1 cit. zákona) za predpokladu, že sa nepreukáže opak. Údaje o vlastníkoch nehnuteľností sú hodnoverné (ak sa nepreukáže opak), ale nie sú záväzné (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 písm. c) cit. zákona). Vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa neodstránil ani odvolací súd. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa, aby sa v odôvodnení svojho nového rozhodnutia vysporiadal s otázkou vlastníctva spornej nehnuteľnosti a za tým účelom 17 1MObdoV/15/2008 v rámci dokazovania zistil, či išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľmi a či pri celom komplexe zmlúv, ktorými bol majetok úpadcu prevádzaný na tretie osoby, išlo alebo nešlo o absolútne neplatný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Až na základe zistenia uvedených skutočností bude možné ustáliť, či sporná nehnuteľnosť bola alebo nebola zaradená do súpisu konkurznej podstaty oprávnene a v prípade, že bola zaradená neoprávnene, vylúčiť ju zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Dovolací sa však nestotožňuje s právnym názorom dovolateľa o tom, že navrhovatelia nesprávne formulovali žalobný petit, keď žiadali, aby súd určil, že odporca je povinný vylúčiť nehnuteľnosť zo súpisu konkurznej podstaty, ale mali žiadať a súd mal rozhodnúť, že nehnuteľnosť sa vylučuje zo súpisu majetku konkurznej podstaty. Z hľadiska posudzovania otázky prípustnosti dovolania
1 písm. b), resp. písm. c) O. s. p. je formulácia žalobného petitu v tomto prípade bez právneho významu. Je nepochybné, že navrhovatelia podali žalobu v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV, podali ju na vecne a miestne príslušnom súde a včas. Žalobný petit bol jasný, určitý a zrozumiteľný, z ktorého bolo súdu zrejmé, čoho sa navrhovatelia domáhali. Na základe uvedených skutočností dovolací súd
2 veta prvá, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou, § 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), sa prvostupňový súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2010 18 1MObdoV/15/2008 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.