Najvyšší súd 1ObdoV/84/2008 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: I. P., X. B., F., zastúpeného JUDr. P. V., advokátom, Š., N., proti ţalovan

§ 340ods.

1 zákona č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku /Zákonník medzinárodného obchodu/ (ďalej len „zákon č. 101/1963 Zb.“) a potvrdzujúci výrok odôvodnil zistením, ţe medzi účastníkmi vznikol vzťah 2 1ObdoV/84/2008 z medzinárodného obchodného styku na základe objednávky zo dňa

2. 1990, podľa ktorej objednal ţalovaný u ţalobcu, v súlade s objednávkou č. 1109/4694/90/PPP zo dňa
4. 1990 Výskumného ústavu spojov P. (ďalej len „VÚS“), dodávku 36 ks mikropočítačov P. 2 od firmy P. I. za dohodnutú cenu 95 000,- Kčs á 1 komplet. Následne došlo dňa
6. 1990 medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy na dodávku 36 ks mikropočítačov podľa špecifikácie VÚS. Dodávka mikropočítačov bola zrealizovaná dňa
8. 1990, ţalovaným bola riadne preclená a odoslaná na miesto určenia – Okresnú správu spojov Ţ.. Po splnení dodávky VÚS zaplatil ţalovanému kúpnu cenu. Na základe týchto skutočností p. P., ako zástupca firmy P. I.., faxom zo dňa
10. 1991 oznámil ţalovanému, aby kúpnu cenu obratom zaplatil firme T., N. – p. J. T.. Uvedenú firmu poveril prevzatím kúpnej ceny v sume 3 420 000,- Kčs. Ţalovaný zaplatil firme T. – J. T. z kúpnej ceny 1 500 000,- Sk a na účet vedený v Slovenskej sporiteľni v Ţ. dvakrát po 500.000,- Sk podľa uznania dlhu zo dňa
13. Ţalovaný nepopieral záväzkový vzťah medzi pôvodným ţalobcom. Súd prvého stupňa vzhliadol nespornosť vzniku záväzkového vzťahu, odovzdanie dodávky ţalovanému ako kupujúcemu v zmysle § 276 ods. 1 zákona č. 101/1963 Zb., čím vznikla ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi kúpnu cenu. Uzavrel, ţe zo strany ţalovaného došlo k čiastočnému splneniu záväzku v sume 2 500 000,- Sk, ţalovaný má preto povinnosť doplatiť ţalobcovi kúpnu cenu v sume 920 000,- Sk. Prvostupňový súd zdôraznil, ţe medzi účastníkmi zostala sporná námietka premlčania vznesená ţalovaným z dôvodu neuplatnenia práva v premlčacej dobe a aj v súvislosti so vstupom p. I. P. do konania namiesto pôvodného ţalobcu. Ţalovaný dôvodil, ţe aţ podaním dôjdeným súdu dňa
15. 2003 si p. P. uplatnil nárok voči nemu. Súd prvého stupňa nezdieľal tento názor ţalovaného. Uviedol, ţe v danom prípade určil spôsob a čas (obratom) plnenia ţalobca faxom zo dňa
18. Keďţe obratom znamená ihneď, t. j. nasledujúci deň
20. 1991, od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula
23. Nakoľko si ţalobca uplatnil svoje právo dňa
25. 1993, tzn. včas, vyhodnotil ţalovaným vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú. Jej nedôvodnosť videl aj v tom, ţe ţalovaný uznal ţalobcovi právo na zaplatenie kúpnej ceny a záväzok začal čiastočne plniť, a tým začala podľa § 94 ods. 1, 2 zákona č. 101/1963 Zb. plynúť nová premlčacia doba. Za neopodstatnenú označil aj námietku premlčania uplatnenú ţalovaným voči p. P. (súčasnému ţalobcovi). Dôvodil tým, ţe na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
27. 1997 postúpil pôvodný ţalobca svoju pohľadávku p. P., ktorú mal voči ţalovanému, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na margo toho poznamenal, ţe v prípade tzv. singulárnej sukcesie dochádza bez ďalšieho k procesnému nástupníctvu a na nadobúdateľa prechádzajú všetky práva spojené 3 1ObdoV/84/2008 s predmetom tejto sukcesie, teda aj procesné práva. So spochybnením platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ţalovaným z dôvodu je antidatovania, sa súd prvého stupňa vyporiadal tak, ţe dôkaz navrhovaný ţalovaným (predloţenie originálu zmluvy) nevykonal, pretoţe mal za to, ţe len samotné predloţenie originálu zmluvy nie je dostatočným vierohodným dôkazným prostriedkom preukazujúcim dátum jej uzavretia. Dodal, ţe ţalovaný svoju domnienku o antidatovaní zmluvy ničím nepreukázal. Záverom sa prvostupňový súd vysporiadal aj so ţalovaného námietkou o nepresnej špecifikácii pohľadávky v zmluve. Vyhodnotil ju ako nedôvodnú s poukazom na to, ţe v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa
29. 1997 je pohľadávka dostatočne identifikovaná čo do dôvodu a výšky. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na odvolanie ţalovaného, rozsudkom č. k. 1Obo/106/2006-228 zo dňa
30. marca 2008, právoplatného dňa
31. mája 2008, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP a vo výroku vyslovil, ţe dovolanie pripúšťa. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods.

§ 224ods.

1 OSP tak, ţe k ich náhrade v sume 43 148,- Sk ţalobcovi zaviazal neúspešného ţalovaného. V odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku sa zaoberal oboma dôvodmi odvolania. Na margo prvého dôvodu odvolania, ktorého podstatou bolo tvrdenie ţalovaného, ţe so ţalobcom uzavrel dohodu o tom, ţe zaplatením sumy 1 000 000.- Sk je ich vzájomný vzťah vysporiadaný, odvolací súd uviedol, ţe sa stotoţňuje s názorom prvostupňového súdu, ţe toto tvrdenie ţalovaného, popierané ţalobcom, ţalovaný v konaní nepreukázal. K druhému odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa námietky ţalovaného, ţe zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa

2. 1997 bola antidatovaná, a nový ţalobca nesplnil povinnosť preukázať túto skutočnosť originálom zmluvy, lebo postupca si nesplnil povinnosť oznámiť dlţníkovi postúpenie pohľadávky, odvolací súd skonštatoval, ţe ţalovaný sa uţ nemôţe domáhať vykonania nového dôkazu, a to znaleckým dokazovaním preveriť dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, pretoţe vo veci uţ bolo ukončené dokazovanie a účastníci boli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 OSP. Poznamenal, ţe ţalovaný mohol tento dôkaz navrhnúť do skončenia dokazovania aj za situácie, ţe v konaní originál tejto zmluvy predloţený nebol. V súvislosti s námietkou ţalovaného o nesplnení si povinnosti postupcu oznámiť dlţníkovi postúpenie pohľadávky, odvolací súd síce dal za pravdu ţalovanému, ţe v danom prípade pôvodný veriteľ neoznámil ţalovanému postúpenie pohľadávky, avšak postupník (nový veriteľ) preukázal postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
4. 1997 v písomnej forme. Preukázaním postúpenia pohľadávky vznikli právne účinky postúpenia aj voči ţalovanému (dlţníkovi) a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi. 4 1ObdoV/84/2008 Upriamením pozornosti na ustanovenie § 111 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmena v osobe veriteľa alebo dlţníka nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty, ozrejmil, ţe ak dôjde k zmene v subjekte právneho vzťahu, nemá to vplyv na plynutie premlčacej doby, a v konkrétnom prípade nie je sporné, ţe pôvodný veriteľ si svoje právo uplatnil včas. Odkazom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka taktieţ vyslovil nespornosť postúpenia pohľadávky v priebehu konania, o čom svedčí zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
7. Aplikujúc ustanovenie § 92 ods. 2 OSP na daný prípad, odvolací súd konštatoval, ţe pôvodný veriteľ zanikol výmazom z obchodného registra ku dňu
9. 1998 bez právneho nástupcu a nový veriteľ aţ po uplynutí piatich rokov navrhol súdu postup podľa § 92 ods. 2 OSP. K názoru ţalovaného, ţe právo nového ţalobcu sa premlčalo vzhľadom na zistený skutkový stav, podľa ktorého k postúpeniu pohľadávky došlo dňa
11. 1997 zmluvou o postúpení pohľadávky a návrh podľa § 92 ods. 2 OSP bol podaný ţalobcom aţ dňa
13. 2003, teda aţ po uplynutí premlčacej lehoty, odvolací súd zaujal stanovisko, ktorého podstatou je, ţe ustanovenie § 55 OSP, pojednávajúce o zákonných a sudcovských lehotách, neurčuje lehotu na postup podľa § 92 ods. 2, 3 OSP a ani Občiansky súdny poriadok v § 92 ods. 2 neurčuje, kedy má tak urobiť. V zmysle uvedeného preto odvolací súd objasnil, ţe na postup podľa § 92 ods. 2, 3 OSP sa nevzťahuje premlčacia lehota a nový veriteľ môţe takýto návrh podať kedykoľvek. Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Na návrh ţalovaného odvolací súd súčasne pripustil dovolanie na zodpovedanie otázky, či vstup nového veriteľa do konania a jeho právo na zaplatenie uţ postupcom uplatnenej pohľadávky podlieha plynutiu premlčacej lehoty podľa občianskeho, prípadne obchodného práva, a ktorej počiatok určuje dohoda o postúpení pohľadávky. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil odkazom na ustanovenia § 236 ods.

§ 238ods.

3 OSP. Dovolací dôvod vzhliadol v ustanovení § 241 ods. 2 písm.

1. c)OSP /rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci/ a § 241 ods. 2 písm.
2. a)OSP /v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 OSP/ v nadväznosti na § 237 písm.
3. f)OSP /ţalovanému, ako účastníkovi konania, sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom/. Ozrejmil výklad problematiky premlčania v občianskom a obchodnom práve. Opodstatnenosť dovolacieho dôvodu vyvodil z § 241 ods. 2 písm.
4. c)OSP tvrdiac, ţe pôvodný ţalobca zanikol výmazom z obchodného registra ku dňu 11. 05. 1998 bez právneho nástupcu, a preto nemohol po tomto dni účinne podať návrh podľa § 92 ods. 2 OSP, nakoľko zánikom ţalobcu zanikli 5 1ObdoV/84/2008 všetky splnomocnenia, ktoré mal advokát JUDr. P. V.. Menovaný advokát teda nemohol účinne podávať ţiadne procesné podania v mene pôvodného ţalobcu. Tvrdil preto, ţe pokiaľ súd prvého stupňa a súd druhého stupňa pripustili, aby do konania namiesto pôvodného ţalobcu vstúpil ten, na koho boli tieto práva prevedené podľa § 92 ods. 2 OSP, spôsobili vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prípustnosť druhého dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm.
5. a)OSP v nadväznosti na § 237 písm.
6. f)OSP, vzhliadol dovolateľ v tom, ţe súdmi niţších stupňov nebola zohľadnená námietka ţalovaného o tom, ţe zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Vytkol im, ţe sa nezaoberali skutočnosťou, ţe pôvodný ţalobca nedoloţil ţiadnu listinu preukazujúcu existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky, ani oznámenie o postúpení pohľadávky, a ţe do spisu bola novým ţalobcom doloţená iba jej neosvedčená kópia. Pochybenie prvostupňového súdu v tomto smere videl v tom, ţe si nevyţiadal súkromnú listinu, a preto nebolo moţné navrhnúť dôkaz jej pravosti – znalecký posudok na posúdenie, či bola zmluva o postúpení pohľadávky vyhotovená dňa 29. 05. 1997 alebo aţ po zániku pôvodného ţalobcu. Podľa jeho názoru schybil i odvolací súd, keď uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nevytkol. Dovolateľ sám, t. j. nie prostredníctvom právneho zástupcu, zaslal dodatky k dovolaniu dňa 24. 06. 2008. Podaním zo dňa 25. 06. 2008 doručil ţalovaný cestou svojho právneho zástupcu ďalšie doplnenie dôvodov dovolania. Poslednýkrát boli samotným ţalovaným, nie cestou jeho právneho zástupcu, doplnené dôvody dovolania dňa 05. 03. 2009. V uvedených podaniach chronologicky zhrnul priebeh doterajšieho konania. K dovolaniu ţalovaného sa ţalobca nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 OSP), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe je potrebné zrušiť rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie preto, lebo dovolací súd v rámci svojej úradnej povinnosti zistil, ţe konanie pred odvolacím i prvostupňovým súdom, ako aj ich rozhodnutia, trpia vadou uvedenou v § 237 písm.
7. b)OSP. 6 1ObdoV/84/2008 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci je dovolanie prípustné v zmysle § 238 ods. 3 OSP, podľa ktorého dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolaním, z dôvodov uvedených v § 237 OSP, je moţné napadnúť kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu konania. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 OSP prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 OSP). V danej veci bola dovolateľom namietaná vada konania v zmysle § 237 písm.
8. f)OSP, ktorej dôvodnosť dovolaní súd nevzhliadol. Dovolací súd však v rámci svojej úradnej povinnosti zistil, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, vykazujú vadu konania uvedenú v § 237 písm.
9. b)OSP, t. j. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa § 237 písm.
10. f)OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Pod postupom súdu treba rozumieť nielen postup predsedu senátu alebo senátu (samosudcu), ale aj súhrnnú faktickú činnosť iných zamestnancov súdu, ktorí vykonávajú určité úkony v rámci ich pracovnej náplne, ak táto činnosť mala za následok, ţe účastník nemohol uplatniť pred súdom procesné oprávnenia priznané mu zákonom. Odňatím moţnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva napr. preto, ţe jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté. 7 1ObdoV/84/2008 Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm.
11. f)OSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo kaţdého účastníka občianskoprávneho konania navrhovať vykonanie dôkazov v súlade s ustanovením § 120 a nasl. OSP. Dovolateľ odôvodňoval existenciu vady konania pojatej do ustanovenia § 237 písm.
12. f)OSP tým, ţe súdmi niţších stupňov nebola zohľadnená jeho námietka, ţe zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Jeho výtka smerovala k tomu, ţe sa nezaoberali skutočnosťou, ţe pôvodný ţalobca nedoloţil ţiadnu listinu preukazujúcu existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky, ani oznámenie o postúpení pohľadávky, a ţe do spisu bola novým ţalobcom doloţená len jej neosvedčená kópia. Nesprávnosť postupu prvostupňového súdu vzhliadol v tom, ţe si nevyţiadal súkromnú listinu, čím bolo ţalovanému znemoţnené navrhnúť dôkaz jej pravosti – znalecký posudok kvôli zisteniu, či bola zmluva o postúpení pohľadávky vyhotovená dňa 29. 05. 1997 alebo aţ po zániku pôvodného ţalobcu. Pochybenie odvolacieho súdu v tomto smere videl v tom, ţe nevytkol súdu prvého stupňa tento jeho nesprávny postup. Názor odvolacieho súdu vysloveného v tejto veci, ţe ţalovaný sa uţ nemôţe domáhať vykonania nového dôkazu - znaleckým dokazovaním preveriť dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko vo veci bolo dokazovanie uţ ukončené, pričom všetci účastníci boli riadne poučení v súlade s ustanovením § 120 ods. 4 OSP, povaţuje dovolací súd za správny a zákonný. Náleţitým je i odôvodnenie odvolacieho súdu, ţe ţalovaný mohlo tento dôkaz navrhnúť do skončenia dokazovania aj za situácie, ţe v konaní pred prvostupňovým súdom nebol predloţený originál tejto zmluvy. Z uvedených skutočností vyplýva, ţe v preskúmavanej veci nie je daná existencia vady konania spočívajúca v odňatí moţnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle § 237 písm.
13. f)OSP. Podľa § 237 písm.
14. b)OSP dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. 8 1ObdoV/84/2008 Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania, je, ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením, pričom túto spôsobilosť má i počaté dieťa za predpokladu, ţe sa narodí ţivé, a zaniká smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj fyzické osoby – podnikatelia podnikajúci na základe ţivnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon). Fyzické osoby – podnikatelia, ktorým ţalovaný bezpochyby bol v čase začatia predmetného konania, nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania svojim vznikom, t. j. dňom ohlásenia začiatku prevádzkovania ţivnosti ţivnostenskému úradu, resp. dňom začatia ţivnosti, ak zamýšľa prevádzkovať ţivnosť neskorším dňom, ako dňom ohlásenia, a tento deň výslovne uvedie v ohlásení. Zánikom ţivnostenského oprávnenia fyzickej osoby nedochádza však k strate spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a ani k spôsobilosti byť účastníkom konania, pretoţe fyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri súkromnom podnikaní. Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, postup súdu upravuje § 107 OSP. Podľa § 107 ods. 1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môţe v ňom pokračovať. Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania, upravená v ustanovení § 19 OSP. Môţe však nastať situácia, ţe počas konania túto spôsobilosť stratí. V takom prípade, so zreteľom na konkrétne okolnosti, súd musí posúdiť, či má konanie zastaviť, prerušiť alebo môţe v ňom pokračovať. Tento postup ukladá citovaný § 107 ods. 1 OSP. Pritom konanie môţe byť zastavené len v prípade, ak bráni strata spôsobilosti pokračovať v konaní. Zastavenie konania bude opodstatnené vţdy, keď strata spôsobilosti účastníka je spôsobená jeho smrťou a konanie sa v dôsledku toho stane bezpredmetným (napr. 9 1ObdoV/84/2008 konanie o povolenie uzavrieť manţelstvo). Prerušenie konania bude prichádzať do úvahy najmä vtedy, ak moţno predpokladať, ţe prekáţka odpadne. Súd môţe bez prerušenia pokračovať v konaní najmä vtedy, ak je zo zákona zrejmý nositeľ hmotnoprávneho vzťahu, v ktorom pôvodne vystupoval aj účastník, ktorý stratil spôsobilosť. V danej veci nebráni strata spôsobilosti pokračovať v konaní, pretoţe v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti podnikateľským subjektom – ţivnostníkom, resp. zánikom jeho ţivnostenského oprávnenia, prechádzajú všetky jeho záväzky na fyzickú osobu, ktorá túto podnikateľskú činnosť ukončila, resp. ktorej ţivnostenské oprávnenia zaniklo. Nejde teda o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pretoţe zánik ţivnostenského oprávnenia sa na označení účastníka konania prejavuje len vypustením dodatku k jeho obchodnému menu (meno a priezvisko), odlišujúcemu osobu podnikateľa alebo druh podnikania. O tento prípad ide v súdenej veci. Po začatí konania zanikol ţalovaný, ktorý bol v čase začatia konania fyzickou osobou – podnikateľom podľa zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon), z dôvodu ukončenia jeho podnikateľskej činnosti. Zo zákona je pritom zrejmá fyzická osoba Ing. A.. R., ako nositeľ hmotnoprávneho vzťahu, v ktorom pôvodne vystupoval účastník, ktorý stratil spôsobilosť, čiţe fyzická osoba – podnikateľ: Ing. A.. R. – M., IČO: X. s miestom podnikania: K./1, X. N.. Ak počas konania dôjde v osobe niektorého účastníka k opísanej situácii, vstupuje fyzická osoba, ktorá bola predtým podnikateľom (ţivnostníkom), do práv a záväzkov doterajšieho účastníka – podnikateľa, nakoľko fyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri súkromnom podnikaní. Súd v takomto prípade skonštatuje, ţe došlo k zmene, o tejto nerozhoduje a k nej nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov. Z obsahu spisu nie je zrejmé, či prvostupňový a odvolací súd mal o tejto zmene vedomosť alebo nie. Vychádzajúc však zo záhlaví rozsudkov oboch súdov niţších stupňov, kde označili ţalovaného ako podnikateľa, hoci ním uţ v čase ich vydaní nebol, moţno konštatovať, ţe o zmene vedomosť nemali, hoci sa o nej, aj napriek neoznámeniu ktorýmkoľvek účastníkom konania (predovšetkým samotným ţalovaným, resp. jeho právnym zástupcom), mohli dozvedieť titulom svojej úradnej povinnosti overením si aktuálneho stavu údajov ţalovaného v online výpise zo Ţivnostenského registra Slovenskej republiky. Následne sa javilo ţiaducim vyzvať ţalobcu na upresnenie označenia ţalovaného v zmysle zisteného aktuálneho stavu jeho údajov v ţivnostenskom registri. Obidva rozsudky súdov niţších stupňov sú tak nevykonateľnými, nakoľko v nich uvedený subjekt povinnosti - ţalovaný bol uţ v čase ich vydaní neexistujúcim podnikateľským subjektom. 10 1ObdoV/84/2008 Dovolací súd, z jeho úradnej povinnosti, zistil, ţe uţ v konaní pred súdom prvého stupňa, pred vyhlásením odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu (č. l. 180), došlo na k zmene v osobe ţalovaného, v dôsledku čoho v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, a logicky následne i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, účastník konania - ţalovaný označený v tomto spore ako: Ing. A.. R. – M., IČO: X. s miestom podnikania: K./1, X. N., uţ neexistoval. Došlo k zmene na strane ţalovaného podľa § 107 ods. 1 OSP. Pôvodne (v čase podania ţaloby) bol ţalovaným fyzická osoba – podnikateľ s obchodným menom Ing. A.. R. – M., IČO: X. s miestom podnikania: K./1, X. N.. Z výpisu tohto podnikateľa zo Ţivnostenského registra Obvodného úradu N., číslo ţivnostenského registra: X., mal dovolací súd za preukázané, ţe tento podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť ku dňu 31. 7. 2005, čo znamená, ţe podnikateľ s obchodným menom Ing. A.. R. – M. neexistoval uţ v priebehu prvostupňového konania. Súd prvého stupňa, ani súd odvolací, sa však s touto právnou skutočnosťou nevyporiadali, čo je zrejmé zo záhlaví oboch rozsudkov súdov niţších stupňov (č. l. 180 a 228), kde ţalovaného označili ako fyzickú osobu – podnikateľa: Ing. A.. R. – M., K., N., hoci správne mali ţalovaného označiť uţ iba ako fyzickú osobu, t. j. vypustením dodatku k jeho menu a priezvisku, ktorý odlišoval osobu podnikateľa alebo druh jeho podnikania. V dobe vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu (18. 03. 2008), a uţ i v dobe vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu (13. 02. 2006), ţalovaný označený ako Ing. A.. R. – M., IČO: X. s miestom podnikania: K./1, X. N., neexistoval. Ukončil svoju podnikateľskú činnosť ešte ku dňu 31. 07. 2005, tzn. takto označený ţalovaný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd námietkami uvedenými v dovolaní. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 11 1ObdoV/84/2008 V Bratislave 31. januára 2011 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.