Obsah (10)

§ 175§ 13§ 109§ 142§ 205§ 75§ 243e§ 76§ 10§ 17

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1MObdoV/4/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a čle

jeho názoru 3 1ObdoV/4/2010 zmenka je bezvadná, lebo obsahuje všetky formálne náleţitosti vyţadované zákonom č. 191/1950 Zb. a jednotlivé indosácie boli vykonávané riadne a v súlade so zákonom. K ţalobe pripojil kópiu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Obo 182/2000 z 29. novembra 2001. Vo svojej ţalobe navrhol vydať zmenkový platobný rozkaz. K ţalobe sa vyjadril ţalovaný, ktorý uviedol, ţe nie sú splnené zákonné predpoklady pre postup

§ 175ods.

1 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.). Tvrdil, ţe je mnoţstvo skutočností, ktoré spochybňujú pravosť zmenky AS 3/

1. Predovšetkým uviedol, ţe zmenka je v materiálnej podobe vyjadrený obsah právneho úkonu, ktorý musí mať príslušné vlastnosti, t. j. musí byť skutočný (pravý). Pri poţiadavke skutočnosti (pravosti) to znamená, ţe pre záver o pravosti nebude postačovať iba formálna úplnosť, ale bude sa vyţadovať aj platnosť toho, čo je v materiálnej podobe vyjadrené na zmenke, teda aj platnosť daného právneho úkonu. Pre záver o tom, ţe nemoţno vydať zmenkový platobný rozkaz stačí, ak je daná minimálna pochybnosť o pravosti zmenky. Pochybnosť je pritom daná z viacerých dôvodov, a to uvedenie vystaviteľa zmenky do omylu (§ 49a Obč. zák.), spôsobilosť na právne úkony osoby, ktorá zmenku podpísala so zreteľom na ust. § 38 a § 39 Obč. zák. s prihliadnutím na to, ţe ţalovaný v čase podpisovania zmeniek bol štátnym podnikom. Ďalej uviedol, ţe osoba podpisujúca zmenku mohla konať aj pod psychickým nátlakom, čomu by nasvedčovala jeho následná násilná smrť, a preto pre absenciu vôle konajúceho je takýto právny úkon absolútne neplatný. Ďalším dôvodom neplatnosti zmenky, ak by sa nejednalo o predchádzajúce dôvody, je rozpor so zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, nakoľko S. G. a. s. nepatril medzi v zákone vymenované subjekty, ktorým by štátny podnik mohol poskytnúť dar. Namietal porušenie devízového zákona č. 202/1995 Z. z. a poukázal na to, ţe policajné orgány SR zadrţali niekoľko desiatok falošných zmeniek, ktoré mal údajne podpísať Ing. D. ako bývalý štatutárny zástupca ţalovaného. Navrhol nariadiť znalecké dokazovanie na pravosť podpisu Ing. J. D.. V ďalšej časti sa zaoberal ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. a tvrdil, ţe terajší majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka. Navrhol znalecké dokazovanie na pravosť podpisu Ing. D., znalecké dokazovanie na spôsobilosť osoby, ktorá vystavila zmenky, vyţiadať spisy polície vyšetrujúcej vraţdu Ing. D., vyţiadať spisy finančnej polície vyšetrujúcej kauzu tzv. D. zmeniek, vypočuť notárku M. S. na okolnosti podpisu zmeniek a poţiadať o súčinnosť policajné orgány ČR a oboznámiť sa s obsahom spisov 4 1ObdoV/4/2010 vyšetrujúcich trestnú činnosť štatutárov S. G. a. s.. Ďalej vzniesol i námietku premlčania. Zmenkový platobný rozkaz nebol vydaný a súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul ako svedka notárku M. S., ktorá uviedla, ţe zmenku (spolu 14 kusov) podpísal Ing. J. D., čo vyplýva z poloţky 424 osvedčovacej knihy. Súd konštatoval, ţe zo strany 177 osvedčovacej knihy vyplýva, ţe dňa
3. 1998 podpísal Ing. D. viaceré listiny pod poloţkami 423 aţ 431 v prítomnosti svedkyne. Svedkyňa uviedla, ţe na zmenke bola uvedená len mena označená Čk, ale nebola tam uvedená zmenková suma. Uviedla, ţe sa nepamätá, či zmenka bola označená značkou AS 3/
4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom z
6. 2004 tak, ţe ţalobu zamietol a priznal ţalovanému náhradu trov konania. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, bol rozsudok z
8. 2004 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, ţe nie je správny právny názor súdu prvého stupňa, keď ţalobu zamietol z dôvodu, ţe zmenková sumu je neurčitá, keď je vyjadrená v nejestvujúcej mene Čk, pretoţe

§ 13zák.

č. 6/1993 českej zbierky zákonov O České národní bance peňaţnou jednotkou v ČR je koruna česká, skratka názvu je Kč.

právneho názoru odvolacieho súdu, je slovný údaj meny dostatočne určitý. V ďalšom konaní nariadil súdu prvého stupňa zaoberať sa ďalšími námietkami ţalovaného. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, súd prvého stupňa sa v novom konaní zaoberal ďalšími námietkami ţalovaného, a za tým účelom vykonal dokazovanie. Prvou námietkou ţalovaného bolo, ţe zmenku nepodpísal štatutárny orgán ţalovaného Ing. J. D.. Súd zistil, ţe ţalovaný na toto svoje tvrdenie neuniesol dôkazné bremeno s prihliadnutím na úradne overený podpis menovaného. Ďalšie dokazovanie bolo zamerané na zisťovanie skutkového stavu s prihliadnutím na námietky (tvrdenia) ţalovaného, a to vypočutím svedka V. W., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, ţe v čase, keď odkúpil zmenku ako zástupca spoločnosti B. od S. G. a. s., t. j.

2. 2000, na zmenke boli vyplnené všetky náleţitosti a chýbal len údaj o splatnosti, pričom vyplňovacie oprávnenie bolo na neho delegované priamo 5 1ObdoV/4/2010 v zmluve o prevode zmenky. Preto doplnil zmenku o údaj o splatnosti január
3. Svedok V. K. vypočutý na pojednávaní
5. 2006 uviedol, ţe bol prítomný pri podpisovaní kúpnej zmluvy o prevode predmetnej zmenky medzi spoločnosťou B. a ţalobcom a zmenka v tom čase bola vyplnená vo všetkých údajoch. Na stretnutí pri prevode zmenky bol spolu so štatutárom ţalobcu prítomný i M. Š., občan ČR. Právna zástupkyňa ţalobcu JUDr. I. T. na pojednávaní
7. 2004 uviedla, ţe ţalobca zmenku nadobudol indosamentom od posledného majiteľa zmenky B. a na zmenke nebol vyplnený údaj – dátum splatnosti – a tento údaj doplnil ţalobca na deň
10. Zmenku ţalobca nadobudol bez vyplňovacieho oprávnenia a dátum splatnosti tam doplnil

toho, kedy sa rozhodol zmenku voči ţalovanému uplatniť. Predchádzajúca právna zástupkyňa svoje vyjadrenie odvolala tvrdiac, ţe

informácie klienta (ţalobcu) tento kúpil úplne vyplnenú zmenku a ona, nakoľko pracovala na inom takmer totoţnom prípade, si na pojednávaní zamenila obe kauzy. Túto informáciu poslala súčasnej právnej zástupkyni ţalobcu e-mailom. Súd ďalej vykonával dokazovanie vyţiadaním spisov z trestných konaní, a to z Krajského úradu vyšetrovania PZ Bratislava, z Vrchního státního zastupitelství Olomouc, ČR, z Krajského súdu v Ostrave, ČR, z Prezídia Policajného zboru – Úrad boja proti organizovanej kriminalite Bratislava. Následne súd uznesením z 18. 12. 2006 konanie prerušil

§ 109ods.

2 písm. c) OSP, a to aţ do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 1T 34/2000, ktoré je vedené pre trestný čin vraţdy Ing. J. D. a iné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesenie o prerušení konania zrušil z dôvodu, ţe vzhľadom na charakter ţalobcom uplatneného nároku v predmetnej veci, rozhodnutie a konanie v trestnej veci vraţdy Ing. J. D. vedeného pod sp. zn. 1T 34/2000 nie je konaním, ktoré môţe mať význam pre rozhodnutie v predmetnej veci. Súd po zrušení uznesenia o prerušení konania Najvyšším súdom Slovenskej republiky vec opätovne prejednal na pojednávaní

2. 2008 a dospel k nasledovným záverom: 6 1ObdoV/4/2010 Súd sa oboznámil s materiálom, ktorý zaslali na základe doţiadania súdu orgány zo Slovenskej republiky a Českej republiky, a zistil, ţe ani jedna zo svedeckých výpovedí, resp. výpovedí obvinených nemá relevantný význam pre rozhodnutie sporu. Vrchní státní zastupitelství v Olomouci zaslalo fotokópiu protokolov z výsluchov obvinených (pracovníci U. B.), ktorý sa však týkal trestného činu úverového podvodu, resp. účastníctva na ňom. Krajský súdu v Ostravě zaslal kópie výsluchov R. Z. z prípravného konania a hlavných pojednávaní. V tomto konaní R. Z. tvrdil, ţe mal vyplňovacie prehlásenie k zmenkám podpísané Ing. J. D., ale v spise nie je zmienka, ţe by takéto vyplňovacie oprávnenie predloţil, a naviac toto tvrdenie sa týkalo 12 ks zmeniek, ktoré

neho mali slúţiť na vyrovnanie záväzku u P.M.C. B., a. s.. Z vykonaného dokazovania, a to svedeckými výpoveďami, z predloţených listinných dôkazov, ako i z predloţených spisov v trestných konaniach, súd zistil, ţe ţalobca podal

2. 2003 návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uloţil ţalovanému zaplatiť mu zmenkovú sumu 1 000 000 000,- Kč spolu so 6 % úrokom a zmenkovou odmenou. Na preukázanie svojho nároku predloţil originál zmenky AS 3/98 vystavenej ţalovaným na rad S. G. a. s., V.. Zmenka bola trikrát indosovaná, a to prvý majiteľ ju indosoval na rad spoločnosti S. G. a. s., ktorá ju blankoindosamentom previedla na rad spoločnosti B., a. s., a táto ju následne previedla na ţalobcu. Ţalovaný v konaní vzniesol námietku neexistencie právneho dôvodu vydania zmenky, formálnej vadnosti zmenky z viacerých dôvodov, námietky vyplatenia blankozmenky a procesné námietky. Pokiaľ sa týka námietky nedostatku kauzy, súd je toho názoru, ţe na vystavenie zmenky nebol v konaní preukázaný, napriek rozsiahlemu dokazovaniu, ţiadny kauzálny dôvod. V konaní však nebolo jednoznačne ani preukázané, ţe ţalobca konal vedome na 7 1ObdoV/4/2010 škodu dlţníka, a preto v zmysle § 17 zmenkového zákona by ţalobca nebol povinný v tomto konaní kauzu preukazovať. Z výsledkov dokazovania však nevyplynula ani skutočnosť, ţe k predmetnej zmenke udelil ţalovaný vyplňovacie oprávnenie pre prvého majiteľa S. G. a. s.. Prehlásenie R. Z., vtedajšieho štatutárneho orgánu prvého majiteľa zmenky zo
4. 2001, pripojené ako príloha k notárskej zápisnici z
6. 2001 N 273/2001 spísanej notárom Mgr. P. H. o tom, ţe 24 zmeniek bolo ţalovaným vystavených ako blankozmenky a boli podloţené dohodami medzi výstavcom a majiteľom, súd nepovaţoval za preukázanie, ţe dohoda o vyplňovacom práve k týmto zmenkám existovala. R. Z. vo výpovedi zo
8. 2001 pred vyšetrovateľom Polície ČR uviedol, ţe všetkých 24 zmeniek bol oprávnený vyplniť (zmenky nemali dátum splatnosti a zmenkovú sumu) a predal ich uţ vyplnené všetky. Mimo týchto 24 zmeniek dostal od Ing. D. 6 bianko zmeniek, ako náhradné zmenky v prípade poškodenia alebo zlého vyplnenia niektorej z balíku 24 zmeniek a ďalej tvrdil, ţe z týchto 6 zmeniek sa mal uspokojiť z dôvodu platenia úrokov z omeškania v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávok medzi S. a T.. Súd v zmysle § 121 O. s. p. má z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 37Zm 415/99 za preukázané, ţe 5 zmeniek S. G. a. s., V., zastúpený štatutárnym orgánom R. Z. indosoval na U. B. ako vistazmenky a takto boli i uplatnené pred súdom. Naviac menovaný bol vypočutý ako svedok v konaní 37Zm 415/99 pred doţiadaným súdom a svoju výpoveď pred týmto súdom následne notárskou zápisnicou „upresnil“ tak, ţe vlastne svoju výpoveď úplne zmenil. Súd preto dospel k záveru, ţe v súvislosti so všetkými svojimi tvrdeniami je R. Z. absolútne nevierohodným svedkom a na jeho tvrdenie nie je moţné brať zreteľ. Svedecká výpoveď svedka V. W. je tieţ v rozpore s pôvodným tvrdením bývalej právnej zástupkyne ţalobcu, ktorá na rozdiel od svedka pôvodne v konaní tvrdila, ţe dátum
10. 2003 doplnil na zmenku ţalobca. Svoje tvrdenie síce dodatočne „upresnila“ vlastne zmenila, ţe ţalobca nadobudol uţ zmenku vyplnenú uvedeným dátumom. Uviedla, ţe si predmetný prípad zmýlila s iným obdobným prípadom, na ktorom pracovala. Toto však nepreukázala a súd práve s prihliadnutím na odbornosť právnej zástupkyne a skutočnosť, ţe aţ na základe výzvy terajšej právnej zástupkyne ţalobcu upravila svoje tvrdenie na pojednávaní konanom
12. 2004, neprihliadol na 8 1ObdoV/4/2010 tieto svedecké výpovede. Pre úplnosť súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe v priebehu zisťovania skutkového stavu súd vypočul viacerých svedkov na zistenie okolností a dôvodov vystavenia zmeniek bývalým štatutárnym orgánom ţalovaného. Svedeckými výpoveďami nebolo preukázané, ţe ţalovaný vystavil blankozmenky a udelil vyplňovacie oprávnenie prvému majiteľovi zmenky. Prehlásenie R. Z., ktorý bol štatutárnym orgánom S. G. a. s. priloţené k notárskej zápisnici z
14. 2001 o tom, ţe mu bolo udelené vyplňovacie oprávnenie, ktoré ako prvému majiteľovi zmenky mu dal vystaviteľ, súd nepovaţoval za vierohodné z dvoch dôvodov, a to jednak preto, ţe predmetná zmenka je vistazmenkou a jednak z dôvodu, ţe svedok R. Z. nie je vierohodným svedkom. Jeho výpovede sú rozporné a ako súd zistil v konaní 37Zm 415/99 (predmetom ktorého sú tieţ tzv. D. zmenky), svoje výpovede mení. Dohoda o vyplnení blankozmenky v zmysle čl. I. § 10 zmenkového zákona nemá stanovenú ţiadnu formu, teda môţe byť uzavretá i ústne, ale z praktického hľadiska, a najmä pri takej veľkej sume, aká je predmetom sporu, by bolo ústne udelenie vyplňovacieho oprávnenia prinajmenšom pochybné. V čase, keď uţ druhý aktér zmenkového obchodu neţije, nemá kto vyvrátiť, resp. potvrdiť ústne tvrdenie o udelení vyplňovacieho oprávnenia. Naviac súd poukazuje na to, ţe zmenky vystavené a podpísané za ţalovaného Ing. J. D. boli vo všetkých súdu známych prípadoch vystavené na rad S. G. a. s., kde štatutárnym orgánom bol R. Z.. Pritom v prípade 5 zmeniek, ktoré menovaný indosoval na U. B. a. s., súd v konaní (37Zm 415/1999) zistil, ţe na všetkých ţalovaných zmenkách je dátum splatnosti uvedený „na základe predloţenia zmenky“, a tieto zmenky boli predloţené na platenie ako vistazmenky, z čoho vyplýva, ţe svedok ako prvý majiteľ zmenky si bol vedomý toho, ţe ţalovaný vystavil zmenky ako zmenky na videnie. Súd po vykonanom dokazovaní, ktoré bolo zamerané na zistenie skutkového stavu, z ktorého vzhľadom na doleuvedené zistenie nevyvodzoval právne závery, sa zaoberal ďalšou námietkou ţalovaného, ktorý tvrdil, ţe predmetná zmenka AS 3/98 je zmenkou na videnie, a preto nárok z nej je uţ premlčaný a je absolútne neplatná, pretoţe má dva navzájom sa vylučujúce dátumy splatnosti. 9 1ObdoV/4/2010 Z predloţeného originálu zmeny AS 3/98 súd zistil, ţe bola vystavená ţalovaným ako vlastná zmenka dňa
16. 1998 na rad S. G. a. s., D., X. V.. V časti splatná dňa je vľavo uvedený dátum
18. 2003 a vpravo oproti je uvedené „zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne“ a nad týmto údajom je uvedená mena a čiastka číslom 1 000 000 000,- Čk a pod ním slovom čiastka jedna miliarda českých korún Čk. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe dátum
20. 2003 ako dátum splatnosti a zmenková suma vyjadrená číslom i slovom, sú údaje, ktoré boli dopísané dodatočne.

ustanovenia čl. I. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon) vlastná zmenka obsahuje označenie, ţe ide o zmenku, bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňaţnú sumu, údaj splatnosti, údaj miesta kde má byť platené, meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Pre platný sľub moţno pouţiť akékoľvek výrazy, napr. zaplatením, zaväzujem sa zaplatiť, povinný som zaplatiť a pod., len musí byť zo znenia jasné, ţe ide o bezpodmienečný sľub, čo v predmetnej veci je na zmenke uvedené „zaplatíme...“, a ďalej pokračujú slová ... na základe predloţenia zmeny efektívne“. Z toho vyplýva, ţe základom zmenkového prehlásenia je bezpodmienečný sľub výstavcu, ţe zaplatí určitú sumu na základe predloţenia zmenky. Zročnosť vyjadrená údajom „na videnie“ alebo výrazom rovnakého významu, napr. „na predloţenie“, „a vista“ značí, ţe platenie musí byť vykonané hneď, keď oň majiteľ zmenky ţiada. Z tohto hľadiska treba posudzovať prípustnosť výrazov významu slova „na videnie“ (Karol Kizlink, Ján Spišiak, komentár Zmenkové právo). V súlade s čl. I. § 33 ods. 1 zmenkového zákona slová „zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne“ vyjadrujú okrem bezpodmienečného prísľubu zaplatiť i to, ţe platenie musí byť vykonané hneď, keď oň majiteľ zmenky poţiada. Súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe tento údaj bol do uplatnenej zmenky začlenený nie ako údaj dátumu splatnosti, ale ako zdôraznenie poţiadavky výstavcu (ţalovaného), aby zmenka bola uplatnená zákonom predpokladaným spôsobom, teda predloţením originálu zmenky.

právneho názoru súdu, údajom „... na základe predloţenia zmenky...“ je bez akýchkoľvek pochybností vyjadrený údaj splatnosti určený vystaviteľom zmenky, 10 1ObdoV/4/2010 teda predmetná zmenka je zmenkou na videnie. O vôli vystaviteľa vystaviť zmenku na videnie svedčí i doplnenie údaja splatnosti – na základe predloţenia – o slovo efektívne. Slovo efektívne

Krátkeho slovníka slovenského jazyka má význam ako „skutočne“ a v danej veci súd naviac s poukazom na § 41 ods. 1 a 2 zmenkového zákona, ţe platba bude vykonaná v cudzej mene (Kč). Zmenka predloţená v konaní je teda nepochybne vistazmenkou a vystaviteľ sa na základe predloţenia zmenky zaviazal zaplatiť zmenečnú sumu v cudzej mene, v korunách českých. Táto zmenka obsahuje ďalší dátum splatnosti, a to deň

3. Súd preto dospel k záveru, ţe dikcia údaju splatnosti uvedená vystaviteľom nepochybne je údajom, ţe zmenka má byť splatná na videnie, a teda predloţená zmenečná listina obsahuje dva údaje splatnosti. Pri posúdení, či listina je platnou zmenkou vlastnou v zmysle čl. I. § 75 a 76 zmenkového zákona je potrebné vychádzať z toho, čo je na listine skutočne uvedené. Je spoločnou povahou všetkých listinných cenných papierov, a teda i zmeniek, ţe forma akou súd vydané, určuje i ich obsah. Forma zmenky pri vydaní bola určená ako vistazmenka a doplnenie zmenky o ďalší údaj splatnosti, t. j. označenie určitého dňa splatnosti znamená, ţe ide o dva navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky, a taká zmenka je preto neplatná. Tento záver platí proti kaţdému ďalšiemu majiteľovi zmenky. Zmenka AS 3/98 bola indosovaná nepretrţitým radom indosantov a terajší majiteľ ju nadobudol indosáciou
5. 2002, teda v čase, keď zmenkový nárok voči príjemcovi bol uţ premlčaný. Zmenka na videnie musí byť predloţená na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia, t. j. predmetná zmenka mala byť predloţená na platenie najneskôr
7. 1999 a ţalobca ju predloţil aţ
9. 2003 (§ 34 ods. 1 a 70 ods. 1 zmenkového zákona). Ţalobca pri nadobúdaní zmenky mohol vychádzať len z toho, čo je na listine uvedené a nie z jednostranného tvrdenia indosanta, čo mali na mysli tí, čo zmenku vystavili. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, ţe predloţená zmenka má také formálne vady, v dôsledku ktorých je absolútne neplatná. 11 1ObdoV/4/2010 O trovách konania súd rozhodol

§ 142ods.

1 O. s. p. tak, ţe ich priznal úspešnému ţalovanému. Ţalovanému v konaní vznikli trovy z titulu náhrady trov právneho zastúpenia, a to za 5 úkonov právnej pomoci

vyhl. č. 163/2000 Z. z. (príprava a prevzatie veci, 2x písomné vyjadrenie, pojednávanie

2. 2004 presahujúce 2 hodiny) po 2 281 523,- Sk, čo je spolu 13 407 615,- Sk a 19 % DPH 2 547 449,- Sk + reţijný paušál 5x 128,- Sk, spolu 15 955 704,- Sk.

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z titulu trov právnej pomoci má ţalobca právo na náhradu trov za 9 úkonov (písomné vyjadrenia z

2. 2006,
4. 2006,
6. 2007,
8. 2007 a
10. 2007, účasť na pojednávaní
12. 2006,
14. 2006,
16. 2008 a
18. 2008) po 2 681 650,- Sk, čo je spolu 24 134 850,- Sk + 19 % DPH 4 585 621,50 Sk (za 1 úkon DPH 509 513,50 Sk), spolu 28 720 471,50 Sk. Trovy právneho zastúpenia v sume 44 676 175,50 Sk a náhradu cestovného vlastným motorovým vozidlom 2x Košice – Bratislava a späť spolu v sume 13 255,- Sk (spolu 44 689 430,50 Sk), je ţalobca v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 2Obo/17/2009-1193 zo dňa
19. apríla 2009, právoplatným dňa
21. 2009, na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozsudku, rozhodol takto: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
22. decembra 2008 č. k. 7Cb 47/2003-1152 p o t v r d z u j e . Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 178 161,72 eur na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. S. do troch dní. V dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol: Rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním ţalobca. V rozsiahlom, jedenásť stranovom podaní tomuto rozhodnutiu vytýka

§ 205ods.

1 písm. b/, d/ a f/ O. s. p., ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V 12 1ObdoV/4/2010 odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vecne prvostupňovému súdu vytýka, ţe okrem iného zaloţil neplatnosť zmenky (vistazmenky) aj na inom určení splatnosti (

2. 2003), čo je vylúčené a robí zmenku neplatnou. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je zaloţené na nesprávnom posúdení delenia dôkazného bremena v zmenkovom konaní. Kaţdý civilizovaný súd v dnešnej dobe akceptuje pravidlo, ţe dôkazné bremeno je medzi účastníkmi konania rozdelené tak, ţe kaţdý v konaní preukazuje tie skutočnosti, ktoré tvrdí v rámci svojho procesného postavenia na podporu svojho procesného postavenia. Ak ţalobca v konaní uplatňuje pohľadávku zo zmenky, zaťaţuje ho bremeno tvrdenia v tom rozsahu, ţe je majiteľom zmenky vykazujúcej znaky platnej zmenky a toto svoje skutkové tvrdenie musí aj preukázať. Ak preukáţe ţalobca v konaní o zaplatenie zmenky, ţe je majiteľom zmenky vykazujúcej znaky platnej zmenky, uniesol svoje dôkazné bremeno a nemôţe byť neúspešný v konaní z toho dôvodu, ţe v konaní neboli preukázané akékoľvek ďalšie skutkové okolnosti. Hmotné zmenkové právo pracuje s problematikou vyplnených bianko zmeniek tak, ţe neprihliada na ich dočasnú neúplnosť a vníma ich tak, ako keby boli od počiatku úplnými zmenkami (s účinkami ex tunc). Ţalobca, ktorý v konaní uplatňuje pohľadávku vtelenú do zmenky, ktorá bola pôvodne emitovaná ako blankozmenka a ktorej text bol následne doplnený, nie je povinný v konaní tvrdiť, ţe táto zmenka bola doplňovaná a ţe bola doplnená na základe platne udeleného vyplňovacieho oprávnenia. Otázka prípadnej pôvodnej (ne)úplnosti zmenky, jej riadneho vyplnenia, či excesivity vyplnenia alebo (ne)existencie vyplňovacieho oprávnenia sa môţe v konaní o zaplatenie vyplnenej zmenky stať právne významnou iba v prípade, ţe ţalovaný na týchto skutkových tvrdeniach zaloţí svoju obranu proti uplatnenej zmenke. Aţ do okamihu, keď ţalovaný tvrdí, ţe súdne uplatnená zmenka bola pôvodne neúplná a ţe nebola vyplnená v súlade s vyplňovacím oprávnením, alebo ţe vyplňovacie oprávnenie nebolo vôbec udelené, je otázka prípadnej neúplnosti zmenky dôvodnosti a okolností jej vyplnenia absolútne bezpredmetná. Aţ v okamihu, kedy ţalovaný takúto obranu v konaní uplatní, stáva sa táto otázka pre posudzovanie dôvodnosti ţaloby na zaplatenie zmenky právne významnou. Ide však o skutkové tvrdenie ţalovaného uplatnené ako obrana proti vymáhaniu 13 1ObdoV/4/2010 zmenkovej pohľadávky a dôkazné bremeno ohľadom preukázania tohto tvrdenia nesie ten účastník konania, ktorý ho na podporu svojho procesného postoja uplatnil. Ak teda ţalovaný v rámci obrany proti uplatneniu zmenky v konaní tvrdil, ţe k vyplneniu dáta (dátumu) splatnosti (a ani zmenkovej istiny) do uplatnenej zmenky nebolo udelené vyplňovacie oprávnenie, je na ňom, aby takéto svoje skutkové tvrdenie preukázal. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný nič také v konaní nepreukázal platí, ţe neuniesol dôkazné bremeno - "záver o tom, ţe účastník neuniesol dôkazné bremeno, moţno učiniť vtedy, ak zhodnotenie dôkazov, ktoré boli za konania vykonané, neumoţňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o tom, ţe by bolo nepravdivé". Ak teda prvostupňový súd po rozsiahlom dokazovaní skonštatoval, ţe nie je moţné preukázať či na vyplnenie zmenky bolo udelené vyplňovacie oprávnenie, nie je moţné na tomto hodnotení dokazovania zaloţiť zamietnutie ţaloby, ale naopak, je moţné uloţiť povinnosť ţalovanému zaplatiť zmenkový dlh, pretoţe bolo na ţalovanom, aby v konaní preukázal svoje tvrdenie o tom, ţe predmetné vyplňovacie oprávnenie nebolo udelené a toto svoje tvrdenie aj preukázať. Nakoľko to bol ţalovaný, ktorý v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne spornej skutkovej okolnosti, ktorou je udelenie alebo neudelenie vyplňovacieho oprávnenia k vyplneniu dáta splatnosti do uplatnenej zmenky, je moţné výsledok dokazovania spočívajúci v konštatovaní súdu, ţe nie je moţné preukázať, či oprávnenie bolo či nebolo udelené, prirátať na ťarchu iba a len tomu účastníkovi konania, ktorý nepreukázaním namietanej skutkovej okolnosti neuniesol dôkazné bremeno, pričom týmto účastníkom v tomto súdnom konaní je výlučne ţalovaný. Prvostupňový súd však ohľadom tejto skutočnosti vyloţene suploval povinnosť ţalovaného a sám si zhodnotil, ţe síce: "Dohoda o vyplnení blankozmenky v zmysle čl. I. § 10 zmenkového zákona nemá stanovenú ţiadnu formu, teda môţe byť udelená aj ústne, ale z praktického hľadiska a najmä pri takej vysokej sume aká je predmetom sporu, by bolo ústne udelenie vyplňovacieho oprávnenia prinajmenšom pochybné. V čase, keď uţ druhý aktér zmenkového obchodu neţije, nemá kto vyvrátiť, resp. potvrdiť ústne tvrdenie o udelení vyplňovacieho oprávnenia." Takéto hodnotenie dôkazov súdom, je absolútne neprípustné, nakoľko súd tu ignoruje tú skutočnosť, ţe ten, koho nazýva "aktérom" zmenkového obchodu, bol iba a len Štatutárnym orgánom ţalovaného. Nie však Ing. J. D., na ktorého v citovanej pasáţi z rozsudku prvostupňový súd evidentne naráţa, bol účastníkom zmenkového obchodu, ale bol to ţalovaný ako právnická osoba. Je prinajmenšom zaráţajúce, ako 14 1ObdoV/4/2010 skutočnosť, ţe bývalý štatutárny zástupca ţalovaného uţ neţije, zneuţíval počas celého konania ţalovaný, ale obdobná zmienka, resp. argumentácia na obdobnej úrovni v rozsudku je viac ako nemiestna, alibistická a utilitárna (prospechárska). Takto súd pochybil i pri samotnom hodnotení dôkazov. Aj v tomto prípade ide o zisťovanie tej skutkovej okolnosti, čí ţalovaný pri vystavení spornej zmenky udelil jej nadobúdateľovi oprávnenie vyplnenia. Jediným dôkazným prostriedkom, ktorý je spôsobilý poskytnúť informácie o fakte, či uvedené vyplňovacie oprávnenie bolo či nebolo udelené, sú svedectvá a prehlásenia R. Z.. Súd prvého stupňa k informáciám získaným týmito dôkaznými prostriedkami neprihliadol s odôvodnením, ţe svedok R. Z. nie je vierohodným svedkom, pretoţe jeho výpovede "sú rozporné" a svedok "svoje výpovede mení". Prvostupňový súd však v odôvodnení rozsudku konkrétne neuviedol, v čom sú výpovede svedka Z. nevierohodné a ako svoje výpovede svedok Z. menil. Ohľadom týchto skutočností sa prvostupňový súd odvoláva na iné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 37Zm 415/99 (a ktorého účastníkom ţalobca nie je), pričom z rozsudku však nevyplýva o aké konanie ide, kto sú účastníci tohto konania (moţno sa len domnievať, ţe jedným z účastníkov je asi aj ţalovaný) a taktieţ v priebehu sporu prvostupňový súd účastníkov konania sp. zn. 7Cb 47/2003 neupozornil na to, ţe dôkazy vykonané v uvedenom konaní vedenom pod sp. zn. 37Zm 415/99, bude prvostupňový súd aplikovať aj v konaní sp. zn. 7Cb 47/
3. Ţalobca tak nemal moţnosť sa k takýmto vykonaným dôkazom vôbec vyjadriť. Uvedeným (ne)konaním prvostupňového súdu bolo jednoznačne porušené právo ţalobcu na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na vyššie uvedené ţalobca usudzuje, ţe napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a konanie pred súdom prvého stupňa je tak postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Jedným z dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa povaţuje svedka Z. za nevierohodného je konštatovanie súdu, ţe sporná zmenka je vistazmenkou a svedok Z. vypovedal, ţe zmenky boli vystavené ako blanko zmenky. Tvrdenie, ţe sporná zmenka je vistazmenkou, však nie je moţné povaţovať za skutkové zistenie, ale iba za vklad obsahu zmenky, ktorý je prinajmenšom problematický. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe sporná zmenka je vistazmenkou (tu odvolateľ upozorňuje, ţe právnu konštrukciu, ktorú si prvostupňový súd nekriticky osvojil a prijal a o ktorú sa aj právne oprel, teda skutočnosť, ţe ide o vistazmenku, bola obsiahnutá vo vyjadrení nového právneho zástupcu ţalovaného v spore v roku 2007, teda štyri roky po začatí konania), bez ohľadu na to, ţe existuje niekoľko 15 1ObdoV/4/2010 pádnych argumentov, ktoré tento záver súdu prvého stupňa vyvracajú, je neprijatá aby súd označil svedka Z. za nevierohodného, pretoţe tento svedok vypovedal niečo iné, ako čo si o zmenke bez akéhokoľvek relevantného skutkového poznania myslí súd. Tu je potrebné dať do pozornosti odvolaciemu súdu tú skutočnosť, ţe svedok Z. svoje tvrdenie o tom, ţe 24 zmeniek, ktoré boli vydané v dvoch sériách, a to ako séria A - 12 zmeniek znejúcich na menu v slovenských korunách a séria B - 12 zmeniek znejúcich na menu v českých korunách, sú blankozmenky, prezentoval dávno pred začatím sporu, a naviac o tom, ţe ide o blankozmenky vedel aj ţalovaný, ktorý niekoľkokrát rokovalo vyporiadaní týchto blanko zmeniek. Ďalší z významných argumentov súdu prvého stupňa, ktorými súd prvého stupňa odôvodňuje svoje skutkové zistenia v tom smere, ţe sporná zmenka bola vystavená ako vistazmneka, spočíva v konštatovaní, ţe rovnaký remitent (S. G., a. s.) indosoval 5 zmeniek vystavených ţalovaným na U. B., pričom tieto zmenky indosoval ako vistazmenky. Táto argumentácia súdu prvého stupňa je absolútne nemiestna. Ţalovaný vystavil celý rad zmeniek v rôznych sériách, za iným účelom a s iným kauzálnym podkladom. Zo skutočnosti, ţe jednu sériu zmeniek vystavil ţalovaný "a vista" nie je moţné korektne vyvodzovať, ţe zmenky z inej série, ktoré boli emitované z úplne odlišných dôvodov, sú taktieţ vistazmenkami. Vzhľadom na uvedené platí, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak nezodpovedajú vykonaným dôkazom. Súd prvého stupňa pouţil argumentáciu o vistazmenkách indosovaných na U. B. spôsobom, ktorý je v príkrom rozpore tak s procesnými pravidlami upravujúcimi postup súdu pri zisťovaní skutkového stavu, ako aj princípmi právneho štátu a práva na spravodlivý proces.

ustanovenia § 121 OSP súd je oprávnený vychádzať pri zisťovaní skutkového stavu zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, musí však tieto skutočnosti konštatovať v priebehu konania. V civilnom konaní platí zásada ústnosti, ktorá sa okrem iného prejavuje tak, ţe účastníci konania majú právo byt' prítomní pri všetkých činnostiach súdu ktoré smerujú k zisteniu skutkového stavu. Účastníci konania majú právo byt' informovaní o všetkých skutočnostiach, ktoré súd zohľadní pri rozhodnutí, a to samozrejme v priebehu konania tak, aby na tieto skutočnosti mohli zareagovať zodpovedajúcimi skutkovými tvrdeniami a dôkaznými návrhmi. Súd prvého stupňa skonštatoval, ţe mu je z jeho činnosti známa tá skutková okolnosť, ţe rovnaký remitent (S. G., a. s.) indosoval 5 zmeniek vystavených ţalovaným na U. B., pričom tieto zmenky indosoval ako vistazmenky. 16 1ObdoV/4/2010 Súd prvého stupňa túto skutočnosť konštatoval prvý raz v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je absolútne neprijateľné a v rozpore s elementárnymi princípmi právneho štátu a práva na spravodlivé súdne konanie, aby prvostupňový súd touto skutočnosťou argumentoval (aţ) v rozhodnutí, keď s ňou skôr v priebehu konania neoboznámil účastníkov. Sme toho názoru, ţe konanie je tak postihnuté vadou, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ by prvostupňový súd pri doslovnom "vtiahnutí" ("infilitrácií) informácie, ţe rovnaký remitent (S. G., a.s.,) indosoval 5 zmeniek vystavených ţalovaným na U. B., pričom tieto zmenky indosoval ako vistazmenky, do tohto konania postupoval korektne a účastníkov konania o tejto skutočnosti v priebehu konania informoval, mohol ţalobca navrhnúť pripojenie predmetného spisu, aby bolo moţné zistiť, koľko toho majú spoločného zmenky indosované na U. B. a sporná zmenka a či je moţné splatnosť zmeniek indosovaných na U. B. pouţiť ako argument, ţalobcovi je z verejne dostupných zdrojov (najmä z oznamovacích prostriedkovaz internetu) známe, ţe zmenky indosované na U. B. neboli vôbec blankozmenkami a tieţ, ţe boli emitované ako zmenky úplné aj s údajom zmenkovej sumy. Zmenka prejednávaná v tomto konaní však bola zjavne emitovaná ako blankozmenka, keď udelenie oprávnenia doplniť do tejto údaj zmenkovej sumy nie je sporný. Súd prvého stupňa tak svojim postupom ţalobcovi zjavne uprel právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci významné a ku ktorým súd môţe pri rozhodovaní prihliadnuť. Vzhľadom na uvedené teda platí, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o tvrdenie, na ktorom prvostupňový súd procesne postavil celé odôvodnenie rozsudku, ţe ţalovaná zmenka je údajne vista zmenkou, poukázal odvolateľ na jeho vyjadrenie zo dňa

1. novembra 2008 a argumenty v ňom uvedené - opätovne platí, ţe s ich vyvrátením, resp. odôvodnením ich neakceptácie súdom si prvostupňový súd nedal ţiadnu námahu a jednoducho ich odignoroval. V predmetnom vyjadrení poukázal na niekoľko významných skutočností z ktorých vyplýva, ţe nešlo a nemohlo ísť o vistazmenku. Prvostupňový súd však ani tieto argumenty ţalobcu uplatnené v tomto podaní nevyhodnotil, v rozsudku sa iba jednou vetou zmienil o tom, ţe sa nestotoţnil s tvrdeniami ţalobcu, čo zo strany súdu odvolateľ povaţoval z hľadiska akéhokoľvek právneho poriadku, resp. poţiadaviek na súdne rozhodnutia, ako primálo, preto znovu upriamil pozornosť súdu najmä na niektoré z týchto skutočností. 17 1ObdoV/4/2010 Zo znenia platobného sľubu uvedeného v uplatnenej zmenke je jednoznačne zrejmé, ţe spojenie slov "na základe predloţenia" nie je a nemôţe byt' údajom splatnosti. Údaj dátumu splatnosti určuje okamih, kedy má byt' zmenka predloţená k plateniu. Pojmovým znakom údaja dátumu splatnosti je schopnosť tohto údaja určiť čas. Údaj dátumu splatnosti teda musí mať podobu údaja určujúceho časové hľadisko uplatnenia zmenky Aby slovo "predloţenie" mohlo byť údajom dátumu splatnosti, muselo by byt' pouţité v slovnom spojení, z ktorého vyplýva, ţe určuje čas. Aby predmetný text ("zaplatíme na základe predloţenia zmenky") mohol byt' povaţovaný za údaj dátumu splatnosti, musel by byt' časovým údajom. O výklade rozšíreného textu platobného sľubu ("zaplatíme na základe predloţenia zmenky"), ktorý súdu predloţil ţalovaný a ktorého podstatou je konštatovanie, ţe text "na základe predloţenia" je údajom dátumu splatnosti, by bolo moţné uvaţovať v prípade, ţe by slovo predloţenie bolo pouţité v spojení s predloţkou "pri" alebo iným slovom vyjadrujúcim časový aspekt pouţitého slovného spojenia. Text zaplatím "pri predloţení" určuje, mimo iného, aj čas zaplatenia zmenečného dlhu. Text zaplatím „na základe predloţenia“ však s určením doby splatnosť nemá nič spoločné. Text "na základe" je príslovkovým určením, a to príslovkovým určením spôsobu. Ak neurčuje text "na základe predloţenia" čas prezentačného úkonu, nemôţe byť tento údaj povaţovaný za údaj dátumu splatnosti. Ďalej platí, ţe prvostupňový súd si nesprávne vyloţil aj slovo "efektívne", keď ho vykladá tak, práve toto slovo vyjadruje skutočnosť, ţe ide o vistazmenku (str. 7 napadnutého rozsudku) - ktoré je taktieţ nepreskúmateľné, nakoľko z ustanovenia § 41 ods. 3 zmenkového zákona jasne vyplýva, ţe doloţka efektívneho platenia nemá nič spoločného s tým, či ide o vistazmenku alebo blankozmenku. Obsahom doloţky efektívneho platenia je ustanovenie povinnosti zmenkového dlţníka platiť v mene určenej na zmenke, a nie v domácej mene. Takáto doloţka efektívneho platenia, teda v konkrétnom prípade záväzok zaplatiť zmenkovú sumu v Českých korunách, je práve vyjadrená slovom „efektívne“. V odvolacej odpovedi ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť z jeho správnych dôvodov a ţalobcu posúdiť k náhrade trov odvolacieho konania ţalovanému. Odvolateľ dôvody odvolania odvodzuje od ustanovení § 205 ods. 2 písm. b), d), f) O. s. p. z dôvodov odvolania je zrejmé, ţe ţalobca nesúhlasí s tým, ţe doplnenie zmenky o ďalší údaj splatnosti, t. j. označenie určitého dňa splatnosti do zmenky znamená, ţe ide o dva navzájom 18 1ObdoV/4/2010 sa vylučujúce údaje splatnosti, činí zmenku neplatnou. Tvrdí, ţe tento názor nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zákone a prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Na strane 10 odôvodnenia rozsudku sa k tejto právnej skutočnosti vracia s tým, ţe zastáva názor, ţe súd tvrdenia ţalobcu, ktoré boli uvedené v jeho vyjadrení zo dňa
3. 2008 odignoroval a v rozsudku sa iba jednou vetou zmienil o tom, ţe sa nestotoţnil s jeho tvrdeniami. Upriamuje pozornosť odvolaného súdu na to, ţe spojenie slov "na základe predloţenia" nie je a nemôţe byt' údajom splatnosti. Údaj dátumu splatnosti určuje okamih, kedy má byt' predloţená k plateniu. Aby slovo predloţenie mohlo byt' údajom dátumu splatnosti, muselo by byt' pouţité v slovnom spojení, z ktorého vyplýva, ţe určuje čas. A ďalej opakuje svoj prejav, ktorý predloţil ţalobca súdu dňa
6. V ďalších dôvodoch odvolania sa snaţí v snahe zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie súdu vytknúť údajné procesné pochybenia spočívajúce

neho v nepreskúmateľnosti rozsudku, nezvládnutia dôkazného bremena ţalobcom. Nebol účastníkom konania 37 Zm 415/1999 a preto sa nemohol k určitým skutkovým a právnym skutočnostiam vyjadriť. Odvoláva sa ďalej na rozhodnutia (nálezy) Ústavného súdu SR. Tieto vyjadrenia a argumenty v nich pouţité povaţuje za neopodstatnené, pretoţe sú v rozpore s výsledkami dôkazov nachádzajúcich sa v spisoch a zodpovedajúcim aj v postupe súdu v konaní. Právne ţalovaný poukázal na procesné ustanovenia § 121, § 132, § 133 ako aj § 157 ods. 2 O. s. p., ktorými sa prvostupňový súd riadil a na druhej strane ktorých naplnenie ţalobca ignoroval. Odvoláva sa na judikáty iného štátu (Českej republiky) ale aj na nálezy Ústavného súdu, či rozhodnutia Európskeho súdu, ale iba to čo sa mu hodí. Úvahy ţalobcu povaţuje za právne bezvýznamné pre pouţitia v tomto spore. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), na pojednávaní prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212 ods. 1, § 214 ods. l písm. c/ O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil (§ 219 O. s. p.). Odvolací súd konštatuje, ţe v tejto súdenej veci prvostupňový súd vykonal dostatočné, aţ nadmerné a výstiţné dokazovanie (§ 120, § 121 O. s. p.), aţ na malé nepresnosti, ktoré nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia správne vyhodnotil dokazovanie ( § 132 O. s. p.) a výsledkom toho je jeho správne rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie je aj dostatočne jasné, presvedčivé a objektívne preskúmateľné. 19 1ObdoV/4/2010 Vyporiadať sa treba s námietkami v odvolaní, ktorými sa prvostupňový súd vyporiadať nemohol, pretoţe nemohol vedieť, ţe také námietky a v takom rozsahu ţalobcom budú namietané. Prihliadnuť je treba, ţe súdne spisy majú (po predkladaciu správu) 1 179 listov, pričom väčšina listov má písané dve strany. Predmetom sporu je nezvyklé vysoký peňaţný obnos a tomu zodpovedal aj postup súdu v konaní. Samotné odvolanie vo veľkej časti zodpovedá jazykovednej polemike, výkladu pojmov tak ako ich vykladá odvolateľ a

neho, ako ich mal vykladať aj prejednávajúci súd. V prvom rade je to otázka posúdenia predmetného cenného papiera ako zmenky vznikajúceho vţdy z písomného právneho úkonu. Zmenkový postih právna teória definuje ako špeciálny spôsob uplatnenia práv zodpovednosti nepriamych (postihových, regresných) dlţníkov osôb na zmenke podpísaných, ale nezaťaţených primárnou povinnosťou platiť. Zmenka je písomným právnym úkonom majúca povahu cenného papiera s osobitnými vlastnosťami a právnou silou, ako vyplýva zo zákona (č. 191/1950 Sb.). Jednou zo základných poţiadaviek na zmenkové vzťahy je, aby poskytovali majiteľovi zmeniek istotu splnenia práva vteleného do zmenky, ako cenného papiera. Tento účel je splnený prísnou formálnosťou zmenkových vzťahov. Z nej vyplýva aj abstraktnosť zmenkového záväzku, ktorý je formou nezávislosti zmenkového vzťahu na záväzkovom príčinnom vzťahu. Zmenky sú nezávislým inštitútom, ktorého existencia nie je viazaná na iný právny vzťah, ktorý mu prípadne aj predchádzal. Tento záver podporuje aj súdna prax. Neznamená to však, ţe súd nemá posudzovať, či písomný právny úkon označovaný ako zmenka v danom prípade spĺňa rovnako prísne formálne a hmotnoprávne náleţitosti, aby tento právny úkon mal povahu zmenky a ďalej, ak túto povahu má, či ide o platnú zmenku. Okrem náleţitosti písomného právneho úkonu (formálnych a vecných), ţe došlo k jej vystaveniu za predpokladu upraveného nielen v zákone zmenkovom a šekovom, ale či prejav výstavcu zodpovedá ustanoveniam Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení), prípadne iných zákonov a či došlo k prijatiu zmenky s dôsledkami nadobudnutia vlastníctva a to aj pri jej indosovaní. Ţalovaný uţ v prvostupňovom konaní, ale aj ako odvolateľ v odvolacom konaní 20 1ObdoV/4/2010 dostatočne nerozlišuje postup v občianskom súdnom konaní pri aplikácii ohľadne hmotnoprávnych nárokov posudzovaných

Občianskeho zákonníka pri zmluvnej úprave a právny vzťah vznikajúci zo zmenky, na ktorý sa vzťahuje osobitný zákon aj osobitná úprava

zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch, ale nemoţno vylúčiť pouţitie a tým aj zásah ani iných právnych noriem pri posudzovaní zmenečného vzťahu.

všeobecného ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbliţšie“. Zákon teda pri analógii legis predpokladá aplikáciu aj viacerých právnych noriem a z toho vychádza aj procesný postup

Občianskeho súdneho poriadku. Posudzovanie právnych povinností, ku ktorým sa výstavca zmenky zaviaţe, ako uţ bolo uvedené sa posudzuje

ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, v ktorom je veľmi striktná úprava z tohto vzťahu. Táto striktnosť je skúmaná z pohľadu vystavenia zmenky, jej náleţitosti a súlad s právnou úpravou. Vystavená zmenka je cenným papierom, tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka), obchodom abstraktným a pri jej realizácii platí koncentračná zásada. Aj pri dodrţaní týchto zásad súd musí posudzovať všetky okolnosti ohľadne vystavenia zmenky aj jej realizácie, pokiaľ má mať podklady pre realizáciu § 10. Je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, ţe v súdenej veci malo ísť o vlastnú zmenku (sólo zmenku)

§ 75zákona zmenkového a šekového.

Ustanovenia o cudzej (hlavnej) zmenke v podstate platia aj pre vlastnú zmenku (čl. I, § 77 zákona). Z toho dôvodu je treba poukázať na ustanovenie § 7 zákona,

ktorého: „Ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôţu zmenečne zaväzovať, podpisy nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré sa na zmenku podpísali alebo v mene ktorých bola zmenka podpísaná, nemá to vplyv na platnosť záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných“. Prvá časť tohto ustanovenia rieši podpisy aj takých osôb na zmenke osôb, ktoré sa nemôţu zaväzovať. Tu sa vyţaduje odpoveď na otázku, či generálny riaditeľ S. vo svojom postavení (krátko pred odvolaním z funkcie, o čom vedel) mohol záväzne podpísať nie vo svojom mene zmenku ale v mene S.. Odpoveď odvolacieho súdu je, ţe platne podpísať 21 1ObdoV/4/2010 nemohol. Ďalším ustanovením, z ktorého vychádzal aj prvostupňový súd, je ustanovenie § 10 zákona.

tohto ustanovenia: „Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemoţno namietať majiteľovi zmenky, ţe tieto dojednania neboli dodrţané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pn nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.“ S touto otázkou sa prvostupňový súd dostatočne vyporiadal. Blankytná zmenka, ak z nej nevyplýva niečo iné po vyplnení

vyplňovacieho oprávnenia je vistazmenkou (zmenkou na videnie). Vyplňovacie oprávnenie pre Ing. R. Z. nebolo nijako preukázané aj čo do obsahu, pričom sa nevyhnutne vyţadovalo a muselo byť nespochybniteľné. Aj so záverom prvostupňového súdu, ţe v osobe konateľa S. G. a. s., Ing. R. Z. ide o nevierohodnú osobu, odvolací súd sa plne zhoduje. Je pravdou, ţe súdu nie je známe, ţe by bol odsúdený, ale je pravdou aj to, ţe proti nemu bolo vedené rozsiahle trestné konanie aj v súvislostiach so zmenkami. Prvostupňový súd si zadováţil kópie jeho výpovedí a aj výpovedí svedkov vypočutých v prípravnom konaní a na základe týchto podkladov to bolo moţné jednoznačne konštatovať. Odvolateľ v priebehu konania viackrát nahliadol do spisov a mohol sa o tom presvedčiť. Tieto okolnosti boli zistené pred úradným orgánom a niet dôvodu o nich pochybovať. Konečne je tu ustanovenie § 17 zákona,

ktorého: „Kto je ţalovaný zo zmenky, nemôţe robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka.“ Toto ustanovenie upravuje zásadnú neprípustnosť tzv. kauzálnych námietok voči tomu, v prospech toho bola zmenka indosovaná (postúpená). K indosovaniu tejto zmenky došlo (ako z úvodnej časti dôvodov rozsudku vyplýva) došlo trikrát. Kauzálne námietky vyplývajúce zo vzt'ahov k vystaviteľovi zmenky alebo predošlým majiteľom nemoţno účinne namietať voči ďalšiemu vlastníkovi zmenky, ale to nevylučuje skúmanie týchto káuz. Objasnenie káuz je nevyhnutné uţ preto, aby sa objasnili okolnosti, za ktorých tieto právne úkony boli uskutočnené a aby bolo moţné posúdiť, či majiteľ nekonal vedome na škodu dlţníka. Otázka dôkazu je totiţ problematická a je otázkou nepriamych dôkazov, sotva totiţ 22 1ObdoV/4/2010 niekto pri vystavení zmenky alebo pri jej indosovaní na rubopise uvedie, ţe koná vedome na škodu dlţníka. Ako bolo uvedené, moţno to vyvodiť len z nepriamych dôkazov. Dôvod tejto konkrétnej zmenky (jej kauza) hodnoverne ani len uvedený nebol. Tieto dôvody odvolací súd povaţoval za potrebné doplniť k vecne správnemu rozsudku prvostupňového súdu. Úspešnému ţalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.) v celkovej výške 178 161,72 eur za dva úkony právnej pomoci. Z účtovanej výšky odvolací súd nepriznal účtované DPH pretoţe daňová povinnosť je vzťah štátu a platcu dane a tento nemoţno prenášať na účastníka konania, ktorý s daňovými povinnosťami advokáta nemá nič spoločné. Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, mimoriadne dovolanie

§ 243eods.

1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p. ţiadajúc, aby dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, ţe oboma rozhodnutiami bol porušený zákon, nakoľko obidve rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretoţe konajúce súdy v prejednávacej veci nesprávne vyloţili a aplikovali ustanovenia § 75 a 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ).

generálneho prokurátora, podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane ţalobcu, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Podanie mimoriadneho dovolania odôvodnil nasledovným: Ţalobca sa návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave

1. februára 2003 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy 1 000 000 000,- Kč s príslušenstvom, a to na základe vlastnej zmenky vystavenej ţalovaným
2. októbra 1998 na rad spoločnosti S. G. a. s. Zmenka bola
3. januára 2000 remitentom indosovaná na spoločnosť S. G. a. s., následne prevedená spoločnosťou S. G. a. s. nevyplneným indosamentom z
4. júla 2000, a ďalej prevedená spoločnosťou B. S. S. A. nevyplneným indosamentom z
5. decembra
6. 23 1ObdoV/4/2010 Krajský súd v Bratislave zmenkový platobný rozkaz nevydal a na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
7. januára 2004 č. k. 7Cb 47/200-211 ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Vychádzal z toho, ţe predloţená listina nie je platnou zmenkou, nakoľko na listine sa za číselným vyjadrením zmenkovej sumy nachádza skratka "Čk", čo však nie je právnym poriadkom Českej republiky rozoznaná skratka pre označenie českej meny (správne malo byť uvedené "Kč"). Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe odvolania ţalobcu, rozsudkom z
8. septembra 2005 č. k. 6Obo 17/04-262 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, ţe pouţitie skratky "Čk" za číselným vyjadrením zmenkovej sumy, pri súčasnom slovnom vyjadrení českej meny, nečiní zmenku neplatnou. Krajský súd v Bratislave, po doplnení dokazovania, rozsudkom z
9. decembra 2008 č. k. 7Cb 47/2003-1152 ţalobu opäť zamietol a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Uviedol, ţe predloţená zmenka je neplatná, nakoľko obsahuje dva protichodné údaje o jej splatnosti, na jednej strane dátum splatnosti
10. január 2003, na druhej strane slovné vyjadrenie "zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne", čo znamená, ţe splatnosť má nastať na videnie. Okrem tohto dôvodu pre zamietnutie ţaloby súd prvého stupňa konštatoval aj niektoré skutkové zistenia, ktoré vyvodil z vykonaného dokazovania. Uviedol, ţe v konaní nebol preukázaný kauzálny dôvod vystavenia zmenky, avšak nebolo preukázané ani to, ţe ţalobca konal vedome na škodu dlţníka. Ďalej uviedol, ţe listina v čase vystavenie neobsahovala zmenkovú sumu, ani údaj
11. január 2003 ako dátum splatnosti, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, ţe ţalovaný udelil remitentovi vyplňovacie oprávnenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe odvolania ţalobcu, rozsudkom z
12. apríla 2009 č. k. 2Obo 17/2009-1193 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcu zaviazal na úhradu trov odvolacieho konania. Odkázal na správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa. Zároveň doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré bolo potrebné ţalobu zamietnuť. Uviedol, ţe generálny riaditeľ ţalovaného (Ing. J. D.) nemohol krátko pred odvolaním zo svojej funkcie, o čom vedel, záväzne podpísať zmenku v mene ţalovaného. Ďalej uviedol, ţe skutočnosť, ţe kauzálne námietky nemoţno účinne namietať ďalšiemu vlastníkovi zmenky nevylučuje skúmanie týchto káuz, keďţe objasnenie káuz je nevyhnutné, aby bolo moţné posúdiť, či majiteľ nekonal vedome na škodu dlţníka. 24 1ObdoV/4/2010

§ 75

bod 1 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje údaj zročnosti.

§ 76ods.

1 ZZŠ, listina, v ktorej chýba niektorá náleţitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

§ 76ods.

2 ZZŠ, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, ţe je zročná na videnie.

§ 10

ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemoţno namietať majiteľovi zmenky, ţe tieto dojednania neboli dodrţané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo ak sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

§ 17

ZZŠ, kto je ţalovaný o zmenky, nemôţe robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka. Hlavný dôvodom zamietnutia ţaloby (ratio decidendi) bola skutočnosť, ţe listina predloţená ţalobcom nebola

názoru konajúcich súdov platnou zmenkou, nakoľko obsahovala dva protichodné údaje o splatnosti. Ostatné skutkové a právne úvahy súdov (o kauze zmenky, o vyplňovacom práve, o spôsobilosti Ing. J. D. konať za ţalovaného) majú povahu dôvodov obiter dicta, v danom prípade sú z hľadiska zásad procesnej ekonomiky výsledkom nadbytočnej aktivity súdov pri vykonávaní dôkazov. Konajúce súdy nesprávne vyloţili a aplikovali ustanovenia § 75 a 76 ods. l ZZŠ, keď mali za to, ţe listina predloţená ţalovaným obsahuje dva protichodné údaje splatnosti, a preto nie je platnou zmenkou. Správne mali súdy predloţenú listinu posúdiť tak, ţe ide o formálne platnú vlastnú zmenku, ktorá obsahuje údaj splatnosti na určitý deň, a to na 10. január 2003. Súdy sa dopustili nesprávneho výkladu textu uvedeného na zmenke. Relevantná časť textu zmenky znie: "Splatné dňa: 23. januára 2003 Zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne". Jazykový výklad, ako prioritná výkladová metóda, nepripúšťa, ţe by zmenka mohla byť splatná na základe jej predloţenia pred 23. januárom 2