2 1ObdoV/9/2012 generálnej klauzuly, je spôsobilosť konaním privodiť ujmu súťaţiteľovi alebo spotrebiteľovi. Pre kvalifikáciu nekalej súťaţe sa vyţaduje moţnosť privodiť ujmu súťaţiteľovi alebo spotrebiteľovi, nie je teda nutný samostatný vznik ujmy. Za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je moţné povaţovať kaţdé obmedzenie spotrebiteľovho komfortu, všetko čo mu berie čas, kľud. Pre priznanie peňaţného zadosťučinenia nie sú stanovené ţiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná
subjektívnej povahy. Ochrana spotrebiteľa nesmie pri aplikácii práva proti nekalej súťaţi dominovať nad ochranou súťaţiteľa, a preto súd prvého stupňa povaţoval sumu z titulu primeraného zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk za primeranú. Ţalobu preto vo zvyšku zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola uloţená ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 659,70 eur. V časti, ktorou bola ţaloba vo zvyšku zamietnutá, odvolací súd zmenil tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 1 659,69 eur a v časti trov konania zmenil tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 2 773,53 eur na účet právnej zástupkyne ţalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona č. 634/1992 Zb. v platnom znení k 1. októbru 2002, na základe ktorých ustanovení odvolací súd konštatoval, ţe ţalobca má v predmetnom spore aktívnu vecnú legitimáciu, keďţe Dodatok k zmluve o pripojení uzatvoril so ţalovaným ako fyzická osoba, podnikajúca na základe iného neţ podnikateľského oprávnenia (zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z.)
osobitných predpisov, pričom predmetný mobilný telefón, ako aj sluţby o pripojení pouţíva pre svoju vlastnú spotrebu, keďţe dodatok k zmluve o pripojení a kúpe mobilného telefónu sa netýkal jeho podnikateľskej činnosti. To znamená, ţe ţalobca nepodniká v oblastí predaja mobilných (akciových) telefónov a ani neposkytuje sluţby mobilného operátora. Odvolací súd nevidí znaky nekalosúťaţného konania v zadaní a uverejnení reklamy na akciu ţalovaného v týţdenníku PLUS 7 dní, platnej od
Dodatku k zmluve o pripojení, ktorý síce podpísal ţalobca, ale len preto, ţe uzatvorením tohto dodatku bol podmienený predaj akciového telefónu. 2.) Ţalobca nemal v úmysle uzatvárať Dodatok k zmluve o pripojení, ak mu nebude dodaný predmetný akciový telefón. 3.) Ţalovaný podmienky inzerované v týţdenníku PLUS 7 dní sám nedodrţal a ani v nasledujúcich mesiacoch ţalobcovi nedodal mobilný telefón a naďalej mu fakturoval paušál 250.
odvolacieho súdu konanie ţalovaného je konaním v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, a preto napĺňa znaky
ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka nekalej súťaţe. Odvolací súd sa preto nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe došlo k jednoduchému porušeniu záväzkového vzťahu a
názoru odvolacieho súdu ide o klamlivú reklamu, cieľom ktorej nebol výpredaj akciových telefónov, ale zabezpečenie ďalších zákazníkov na sluţby paušál 250, o čom svedčí čl. 6 - záverečné ustanovenia bod 4 dodatku k zmluve o pripojení (síce nepodpísaný),
ktorého neoddeliteľnou súčasťou tohto dodatku je jeho osobitná doloţka - potvrdenie uţívateľa o odovzdaní a prevzatí ním
čl. 2 zakúpených akciových mobilných telefónnych prístrojov GSM. Napriek tomu, ţe k odovzdaniu a prevzatiu akciového mobilu ţalobcom nikdy nedošlo, ţalovaný začal konať v rámci dodatku k zmluve o pripojení, ktorý
názoru odvolacieho súdu nebol platne uzatvorený. Rovnako konanie ţalovaného, ktorý aţ po urgenciách, reklamácii a následnej reklamácii daného stavu na tlačive ţalovaného, zjednal nápravu, nemoţno povaţovať za jednoduché porušenie záväzkového vzťahu, ale za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd dodal, ţe nie uverejnený inzerát ţalovaného v časopise PLUS 7 dní je predmetom tohto sporu, ako sa to snaţí podsúvať ţalovaný, ale konanie ţalovaného pri kúpe akciového telefónu inzerovaného v týţdenníku PLUS 7 dní a následné konanie ţalovaného, je predmetom tohto sporu. Ak by ţalovaný vyčerpal zásoby týkajúce sa mobilného telefónu SONY ERICSSON T68i, ţalobca by ho nekúpil, resp. nezaplatil a neuzatvoril by ani dodatok k zmluve o pripojení na paušál 250. 4 1ObdoV/9/2012 Odvolací súd zdôraznil, ţe ţalovaný sa odvolal do výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou mu bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1659,70 eur a ţalobca do zamietajúcej časti. S poukazom na ust. § 53 Obchodného zákonníka, odvolací súd nemohol súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe vrátením neoprávnene zaplatených finančných prostriedkov ţalobcovi, sa všetko zhojilo. Ţalobca musel sám, alebo prostredníctvom rodinného príslušníka riešiť danú situáciu - zrušenie dodatku k zmluve o pripojení reklamáciou, ako aj reklamáciou nedodaného mobilného telefónu. Toto všetko si vyţadovalo čas, ktorý ţalobca mohol vyuţiť zmysluplnejšie, ako aj riešiť neoprávnené fakturácie ţalovaného. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 659,70 eur potvrdil, majúc zato, ţe táto suma je primeraná na pokrytie nákladov spojených s reklamáciou vzniknutého stavu, ktorý spôsobil ţalovaný (náhrada za stratu času spojená s vybavovaním reklamácie a urgovaním dodania akciového zaplateného mobilu). Primerané zadosťučinenie sa
názoru odvolacieho súdu skladá z náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených s reparáciou navodeného stavu ako aj satisfakcie za stav, ktorý ţalobca musel trpieť. Pri posudzovaní primeraného zadosťučinenia odvolací súd vychádzal z postavenia ţalovaného na trhu mobilných operátorov. Rovnako odvolací súd vychádzal z faktu, ţe ţalovaný do predmetnej akcie Paušál 250 ponúkol 550 mobilov a neponechal bez povšimnutia ani fakt, ţe ţalobca nebol sám, ale takto isto postupoval ţalovaný aj v iných prípadoch, dôkazom takého správania ţalovaného je storno po akceptácii (č. l. 20), kde sa vyskytujú ďalšie štyri takéto prípady. Či ich nebolo viac, ţalovaný nechcel uviesť. Odvolací súd preto dospel k názoru, ţe konanie ţalovaného viedlo k nekalosúťaţnému konaniu, keď klamlivou reklamou ponúkajúcou akciové mobilné telefóny v tak malom počte k počtu svojich uţ zákazníkov a neznámemu počtu potencionálnych zákazníkov vedel, resp. musel vedieť, ţe ich neuspokojí. Takéto konanie je
názoru odvolacieho súdu nezlučiteľné s postavením ţalovaného na trhu mobilných operátorov, a preto zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti, ktorou ţalobu zamietol tak, ţe priznal ţalobcovi primerané zadosťučinenie aj vo výške 1 659,69 eur ako satisfakcia za stav, ktorý musel cca 3 mesiace trpieť. Keďţe sa ţalobca odvolal aj do časti trov konania a odvolací súd konštatoval, ţe jeho odvolanie je dôvodné, zmenil rozsudok prvostupňového súdu aj v časti týkajúcej sa trov konania v zmysle ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie v zákonnej lehote, ktoré odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ uviedol, ţe 5 1ObdoV/9/2012 odvolací súd odvodil neplatnosť dodatku bez akéhokoľvek odôvodnenia. Má za to, ţe ide o hrubý zásah do práva ţalovaného na spravodlivý proces a ústavou priznanú súdnu ochranu, keď sa mu postupom odvolacieho súdu, v ktorom si osvojil skutkové okolnosti, ktoré z obsahu vykonaného dokazovania, a ani len z tvrdení oboch účastníkov konania, nevyplývajú, odňala moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný aj naďalej trvá na tom, ţe ţalobca nemá aktívnu legitimáciu k priznaniu nároku ako spotrebiteľa. Prvostupňový súd právne posúdil nárok ţalobcu ako primerané zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorému bola spôsobená nemajetková ujma, pričom celé právne zdôvodnenie oprávnenosti primeraného zadosťučinenia, ako aj vzniku nekalosúťaţného konania, vychádza z tejto skutočnosti. Dovolateľ zdôraznil, ţe uţ v samotnom odvolaní zo dňa 9. decembra 2010 namietal, ţe prvostupňový súd nesprávne právne vyhodnotil listinný dôkaz dodatok k zmluve. Ako vyplýva z údajov na tomto dodatku, ţalobca uzatvoril predmetný dodatok ako fyzická osoba - podnikateľ
ust. § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka. Dovolateľ poukázal na to, ţe postupom času je čím ďalej, tým viac poskytovaná ochrana spotrebiteľa v rámci právneho poriadku, a to predovšetkým v dôsledku implementácie smerníc orgánov Európskej únie. Tu je
ţalovaného potrebné zdôrazniť, ţe v roku 2002 takýto rozsah ochrany spotrebiteľa v právnom poriadku nebol (nemoţno vychádzať ani z európskeho práva, nakoľko Slovenská republika nebola v tom čase členom EÚ). Ani samotný Občiansky zákonník v čase rozhodnom pre posudzovanie konania ţalovaného a v čase podania ţaloby definíciu spotrebiteľa neobsahoval. Na pojednávaní konanom dňa
dovolateľa nezrozumiteľne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka v znení účinnom najskôr od 1. apríla 2004, a to v spojení s ustanovením Obchodného zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Bez akéhokoľvek zdôvodnenia tejto aplikácie uzavrel, ţe predmetný mobilný telefón, ako aj sluţby o pripojení pouţíva ţalobca pre svoju vlastnú spotrebu, keďţe dodatok k zmluve o pripojení a kúpe mobilného telefónu sa netýkal jeho podnikateľskej činnosti. Odvolací súd pritom
ţalovaného opomenul jeho povinnosti vyplývajúce z citovanej judikatúry Európskeho súdneho dvora, hoci na dané rozhodnutie bol v priebehu konania 6 1ObdoV/9/2012 upozornený (aj keď ide výlučne o právnu kvalifikáciu, ktorá je úlohou posúdenia súdu). Dovolateľ dodal, ţe v priebehu konania poukázal na listinné dôkazy zaloţené v súdnom spise od samého začiatku konania, na ktoré opätovne týmto poukazuje a z ktorých vyplýva, ţe ţalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu so ţalovaným jednoznačne ako podnikateľ. Ţalobca preto
dovolateľa nespĺňa ţiadnu z definícii spotrebiteľa a nemôţe mu byť na základe toho priznaná ochrana spotrebiteľa
ustanovení o nekalej súťaţi v rámci generálnej klauzuly, tak ako mu tento nárok priznal prvostupňový súd, ako aj odvolací súd. Pokiaľ aj odvolací súd mal za to, ţe predmetný telefón alebo sluţby vyuţíval ţalobca na svoju osobnú potrebu, je
dovolateľa nutné vykonať pre tento záver ďalšie dokazovanie, k čomu však nedošlo. Opätovne tak súd odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom. Do úvahy prichádzalo uplatnenie nároku ţalobcu ako súťaţiteľa. Pre jeho kvalifikáciu ako súťaţiteľa je uţ však
ţalovaného nutné preukázať súťaţný vzťah medzi účastníkmi konania. Dovolateľ uviedol, ţe ţalobca je advokátom a ţalovaný má rôzny predmet činností, vo vzťahu k ţalobcovi, ktorým mu
jeho tvrdení spôsobil ujmu, uskutočňoval predmet svojej činnosti poskytovateľa elektronických komunikačných sluţieb a predmet činnosti kúpa a predaj v rozsahu voľnej ţivnosti /maloobchod/.
dovolateľa je zrejmé, ţe v danom prípade medzi ţalobcom a ţalovaným priamy ani nepriamy súťaţný vzťah nie je. Dovolateľ ďalej má za to, ţe jeho konanie ako ţalovaného nenapĺňa znaky generálnej klauzuly nekalej súťaţe
ust. § 44 Obchodného zákonníka. Ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe pokiaľ došlo k porušeniu právnych povinností medzi ţalobcom a ţalovaným, išlo o porušenie povinností zo záväzkovoprávneho vzťahu, zaloţeného uzatvoreným dodatkom. Právne následky spojené s týmto porušením, teda povinnosť náhrady škody, ktorá ţalobcovi vznikla, uţ zo strany ţalovaného bola splnená, a preto povinnosti z porušenia záväzkovo právneho vzťahu
dovolateľa uţ zanikli. Ţalovaný poukázal aj na posúdenie jeho konania odvolacím súdom v rozhodnutí zo dňa 20. marca 2008, pričom malo dôjsť k vábivej reklame ako nekalej praktike súťaţiteľa. Odvolací súd vtedy povaţoval ţalovaného reklamu na predaj mobilných telefónov za akciové ceny za vábivú, pretoţe jej úmyslom bolo prostredníctvom nej uskutočniť obchod so záujemcom aj za predpokladu, ţe nebude schopný produkt vôbec dodať alebo dodať v určenom čase. Naviac ak predaj produktu je spojený s ďalšou podmienkou (výškou predplatených minút), ktorá podmienka v reklame nie je uvedená, a s ktorou záujemca súhlasil, ak chcel obchod uskutočniť. Aplikáciu vábivej reklamy v rámci generálnej klauzuly povaţuje dovolateľ za nesprávnu. Odvolací súd teda 7 1ObdoV/9/2012 v marci roka 2008 (v súčasnosti v novembri 2010)
dovolateľa aplikoval zákon účinný len od 1. júla 2007 na konanie z októbra roka 2002, čo dovolateľ povaţuje z hľadiska všeobecného zákazu priamej retroaktivity uplatnenej v občianskoprávnych vzťahoch za neprípustné, o to viac, ţe nekalá súťaţ je formou občianskoprávneho deliktu. Okrem toho si mal odvolací súd osvojiť svoju vlastnú definíciu, ktorá sa výrazne odlišuje od zákonnej definície prevzatej z európskej smernice. Konanie ţalovaného ako súťaţiteľa v hospodárskej súťaţi nemoţno
dovolateľa povaţovať ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaţe, nakoľko z uverejnenej reklamy jasne vyplývali podmienky akcie, ktorá vo všeobecnosti má slúţiť na prilákanie zákazníkov, čo sa nepovaţuje za rozpor s dobrými mravmi súťaţe. Zároveň ţalovaný konal v medziach dovolených pravidiel - hospodárskej súťaţe platných v tom čase, a hoci obsah generálnej klauzuly dotvára súdna prax svojimi rozhodnutiami a v súčasnej dobe sa generálnou klauzulou poskytuje aj ochrana spotrebiteľom, nemoţno
dovolateľa posudzovať konanie ţalovaného spätne do roku 2002 s ohľadom na spotrebiteľské (aj hospodárske) právo účinné od roku 2007. Pri výklade generálnej klauzuly je potrebné rešpektovať aj právo súťaţiteľov
ust. § 41 Obchodného zákonníka, a to právo slobodne rozvíjať súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu.
dovolateľa, z nepochopiteľných dôvodov odvolací súd v ostatnom napadnutom rozhodnutí uvádza, ţe predmetom tohto sporu nie je uverejnený inzerát, ako sa to snaţí podsúvať ţalovaný, ale konanie ţalovaného pri kúpe akciového telefónu a následné konanie ţalovaného. Vychádza pritom z pohnútky ţalobcu, ktorý by dodatok neuzavrel, keby vedel, ţe ţalovaný svoj záväzok nesplní. S odvolaním sa na klamlivú reklamu, bez jej bliţšej špecifikácie a zdôvodnenia, posúdil odvolací súd konanie ţalovaného za nekalosúťaţné. Z definovania údajného nekalosúťaţného konania pritom súd vychádza z pohnútok ţalobcu, domnienok o tom, ţe bolo moţné zistiť obsah zásob zo strany ţalovaného a zároveň z toho, ţe ţalobca bol nútený podpísať dodatok. Takéto zdôvodnenie bez ďalšieho povaţuje dovolateľ za nezrozumiteľné, zmätočné a nepreskúmateľné. Ţalovaný má za to, ţe takýmto postupom sa mu odňala moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ zároveň dodal, ţe takýmto postupom a rozhodnutím odvolací súd vydal tzv. prekvapivý rozsudok. Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch priloţil ţalovaný v prílohe, pričom s ohľadom na doposiaľ vydané rozhodnutia, či uţ prvého stupňa, alebo rozhodnutia odvolacieho súdu, alebo celé samotné konanie, je
názoru dovolateľa jednoznačné, ţe 8 1ObdoV/9/2012 odvolací súd nielenţe vydal prekvapivý rozsudok, ale postavil tieto rozhodnutia na skutkových základoch, ktoré odporujú vykonanému dokazovaniu. Priznaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ako aj jeho výška, sú
dovolateľa taktieţ neodôvodnené. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na primerané zadosťučinenie, ktoré si uplatňuje ţalobca ako spotrebiteľ okrem toho, ţe priznanie tohto nároku je neodôvodnené pre nenaplnenie znakov generálnej klauzuly, ako aj z dôvodu, ţe ţalobca nie je spotrebiteľom, povaţuje dovolateľ kritéria odôvodnenia jeho výšky v súdnom rozhodnutí, proti ktorému jeho dovolanie smeruje, za nedostatočné a zároveň nesprávne. Dovolateľ zároveň zdôraznil, ţe je podstatný rozdiel medzi posudzovaním spôsobilosti privodiť ujmu súťaţiteľom alebo spotrebiteľom, čo je zákonný znak vôbec pre zistenie, či došlo k nekalosúťaţnému konaniu, a posudzovaním oprávnenosti ţalobcu na primerané zadosťučinenie, čo je nárok, o ktorom súd rozhoduje po tom, čo konštatuje, ţe k nekalosúťaţnému konaniu došlo. Kým pri spôsobilosti privodiť ujmu súťaţiteľom alebo spotrebiteľom sa vychádza zo správania priemerného spotrebiteľa, resp. skutočnej alebo hroziacej ujmy v podnikateľskej činnosti súťaţiteľa, pri posudzovaní primeranosti zadosťučinenia je smerodajný zásah do práv ţalobcu, čo potvrdzuje aj judikatúra v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 2Obo 189/2007, sp. zn. 3Obo 147/2007) a Vrchního soudu v Prahe (sp. zn. 5Cmo/1997). Nie je preto preukázané a v rozhodnutí súdu prvého stupňa dostatočne odôvodnené, akú ujmu ţalobca utrpel, a ako je priznané finančné zadosťučinenie primerané. Dovolateľ preto navrhuje, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe návrh v celom rozsahu zamieta a zároveň prizná ţalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, alebo zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti, v ktorej sa ţalobe vyhovelo a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca k podanému dovolaniu vo svojom vyjadrení uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s právnym názorom odvolacieho súdu. K otázke postavenia ţalobcu, ako spotrebiteľa dodal, ţe ţalovaný na jednej strane analyzuje postavenie ţalobcu v prejednávanom právnom vzťahu, kedy dospel k právnemu záveru, ţe nejde o postavenie zodpovedajúce postaveniu spotrebiteľa, na strane druhej poskytuje súdu dostatok argumentov smerujúcich k tomu, ţe o postavenie spotrebiteľa ide. Otázka posúdenia právneho základu uplatneného nároku, bola riešená v zásade vo všetkých súvisiacich odvolacích rozhodnutiach 9 1ObdoV/9/2012 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci, kedy uţ vo svojom prvom rozhodnutí pod sp. zn. 6Obo 302/2006 zo dňa 20. marca 2008 mimo iného uviedol, ţe predmetom sporu je nárok ţalobcu
ust. § 44 Obchodného zákonníka, ako osoby dotknutej konaním ţalovaného v nekalej súťaţí spočívajúcej v klamlivej reklame, pričom ţalovaný sa dopustil nekalej praktiky súťaţiteľa /vábivej reklamy/, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilá vyvolať ujmu spotrebiteľom. Sú preto naplnené znaky nekalej súťaţe, obsiahnuté v generálnej klauzule ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka a ţalobca je spotrebiteľ, ktorému zákon priznáva v zásade rovnaký obsah práv ako súťaţiteľom, pretoţe je dotknutý nekalosúťaţným konaním. Je teda osobou oprávnenou domáhať sa prostriedkov ochrany proti nekalej súťaţi
ust. § 53 Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovený v prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, predstavuje posúdenie nároku čo do základu, pričom s týmto právnym posúdením sa následne stotoţnili súdy aj v priebehu ďalšieho konania, teda v ďalších troch rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa a následne aj v súvisiacich dvoch rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho. Po právnej stránke je pre aplikáciu ustanovení o nekalej súťaţi v prvom rade evidentné, ţe ţalobca nevystupuje v pozícií súťaţiteľa, ale v pozícií spotrebiteľa, ktorému ustanovenia o nekalej súťaţi priznávajú rovnaký rozsah právnej ochrany. Pojem spotrebiteľ je primárne definovaný v ust. 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a samotná zákonná definícia spotrebiteľa
ţalobcu nevylučuje zo skupiny osôb podnikateľské subjekty. Stanovuje len podmienku, ţe osoba nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ţalobca je advokát, pričom predmetom činnosti advokáta, nie je uzatváranie zmlúv o pripojení s mobilným operátorom, resp. kúpa akciových telefónov, ale poskytovanie právnych sluţieb. Z uvedeného
ţalobcu logicky vyplýva, ţe ţalobca nemohol konať a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda nie je vylúčený z okruhu subjektov, ktoré zákon definuje ako spotrebiteľov. Definícia spotrebiteľských zmlúv,
ţalobcu slúţi k pochopeniu výkladu pojmu spotrebiteľ, kedy účelom ochrany spotrebiteľa je v zásade ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na chode trhového hospodárstva, avšak tento chod hospodárstva nekreujú svojou priamou podnikateľskou činnosťou. K naplneniu znakov generálnej klauzuly
ust. § 44 Obchodného zákonníka ţalovaný ako prvý argument uvádza, ţe medzi účastníkmi konania ide výlučne o záväzkový vzťah, na ktorý nie je moţné aplikovať ustanovenia § 44 a nasl. Obchodného zákonníka, keďţe v prípade ţalobcu nejde o spotrebiteľa. V tomto smere ţalobca má za to, ţe je v danom 10 1ObdoV/9/2012 prípade v pozícií spotrebiteľa. Na podporu tvrdenia nekalosúťaţného konania ţalovaného, ţalobca uviedol, ţe ţalobca ako priemerný spotrebiteľ samozrejme chápe a chápal, ţe akcia je obmedzená do vypredania zásob. Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný na základe prejaveného záujmu uzavrel so ţalobcom Dodatok k zmluve o pripojení, a zároveň sa zaviazal na dodanie akciového telefónu, ţalobca ako beţný normálny človek a spotrebiteľ mal za to, ţe dodatok bol uzavretý z dôvodu, ţe ponuka telefónu platí, tento má ţalovaný k dispozícií, čo potvrdil aj podpísaním dodatku. Podstata klamlivej reklamy, teda vyšla najavo aţ v dôsledku ďalšieho pokračujúceho konania ţalovaného, ktorý klamlivo zavádzal ţalobcu pri podpise dodatku, pri zaviazaní sa na dodanie telefónu, ktorý uţ evidentne nemal, pri vyúčtovaní tohto telefónu, ako aj zvýšeného paušálu ako podmienky pre dodanie telefónu, s ktorým ţalovaný nedisponoval. Záverom ţalobca zdôraznil, ţe priemerný súťaţiteľ, neponúka a nezaviaţe sa na poskytnutie sluţieb a tovarov, ktoré poskytnúť nevie a nedokáţe, dokonca beţný súťaţiteľ, ktorý sa takéhoto konania dopustí /napr. vo svojom vlastnom omyle/ je schopný niesť za takéto konanie dôsledky, nahradiť vzniknutú nemajetkovú ujmu spôsobenú zbytočnou šikanou spotrebiteľa, za túto sa dokonca ospravedlniť, v rámci zachovania svojej dobrej povesti a spokojnosti zákazníkov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ţalobca navrhuje, aby dovolací súd dovolanie postupom
ust. § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol a priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania za dva úkony právnej sluţby, a to prevzatie veci a vyjadrenie k dovolaniu po 121,17 eur + paušál 2 x 7,63 eur = 257,60 eur + 20 % DPH vo výške 51,52 eur, spolu 309,12 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho 11 1ObdoV/9/2012 prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 aţ 239 O. s. p.
ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti
ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku zákon vymedzuje v ustanovení § 238 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O. s. p. Naopak dovolanie proti rozsudku nie je prípustné z dôvodov uvedených v ods. 4 a ods. 5 tohto ustanovenia.
s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
V/9/2012 V predmetnej veci odvolací súd prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 659, 70 eur, pričom prípustnosť dovolania nevyslovil. Z tohto dôvodu dovolanie proti tejto časti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 238 O. s. p. nie je prípustné. V druhom výroku napadnutého rozsudku odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 659,70 eur.
5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Konanie v obchodnej veci o peňaţné plnenie začalo na súde prvého stupňa 27. januára 2003. Výšku minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde, upravoval zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
ust. § 6a ods. 1 citovaného zákona ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky vţdy k
5 O. s. p. procesne prípustné. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania
ust. § 237 O. s. p. . Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. 13 1ObdoV/9/2012 S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod
ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Vadou konania
uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Dovolateľ v dovolaní predovšetkým namieta, ţe odvolací súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto bolo nutné vo veci vykonať ešte ďalšie dokazovanie, k čomu však nedošlo, čím bola ţalovanému v tomto konaní odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. K uvedenej námietke ţalovaného dovolací súd uvádza, ţe v zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie nie je moţné odôvodniť tým, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, resp. ţe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolanie totiţ nie je „ďalším “ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a) a b) O. s. p.) a hmotnoprávnych vád (§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.). Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Námietky v tomto smere vznesené bez ďalšieho nespôsobujú ani vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Dovolací súd poukazuje na ust. § 132 O. s. p.,
ktorého ustanovenia dôkazy hodnotí súd
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle ust. § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho 14 1ObdoV/9/2012 rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 O. s. p. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne doţadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). Nevykonanie dôkazov
návrhov alebo predstáv účastníka nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f) O. s. p.). Ţalovaný v dovolaní namieta aj to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle ust. § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Právne posúdenie veci súdom je totiţ realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania
p., pretoţe právnym posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení. Dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci by prichádzalo do úvahy za rovnakej podmienky, ako posúdenie inej vady konania
ust. § 241 písm. b/ O. s. p., t. j. aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.
dovolateľa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí vychádzal z pohnútok ţalobcu a jeho domnienok, preto povaţuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nezrozumiteľné, zmätočné, neodôvodnené a prekvapivé. 15 1ObdoV/9/2012 K tejto námietke dovolací súd uvádza, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, keď pri priznanie nároku ţalobcu uviedol odvolací súd rozhodujúce argumenty. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Nakoľko v danej veci prípustnosť dovolania nebolo moţné vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a dovolací súd nezistil, ţe by konanie bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného pre jeho neprípustnosť
1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe v dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi priznal nárok na ich náhradu za dva úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie) po 121,17 eur a 2x paušálnu náhradu po 7,63 eur + 20 % DPH
ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, t. j. trovy dovolacieho konania celkom vo výške 309,12 eur. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, 31. júla 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.