Najvyšší súd 1 M Cdo 9/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. K., bývajúceho v L., proti ţalovanej E. M., bývajúcej na neznámom mieste,

§ 243iods.

2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. V konaní o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 242 ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Za dovolací dôvod v preskúmavanej veci generálny 3 1 M Cdo 9/2009 prokurátor označil nesprávne rozhodnutie vo veci pre existenciu inej vady (§ 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.) a v dôsledku toho i nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.). Bolo preto potrebné v dovolacom konaní skúmať správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska uvedených dovolacích dôvodov. Rovnako bolo potrebné (vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.) skúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. Vydrţanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého zákonným predpokladom je existencia oprávnenej drţby vykonávanej u nehnuteľností nepretrţite po dobu 10 rokov, a spôsobilý premet vydrţania (§ 134 Občianskeho zákonníka). Podmienky vydrţania sú stanovené tak, ţe musia byť splnené kumulatívne, t.j. ak z nich nie je čo i len jedna splnená, k vydrţaniu nedochádza. Naopak, právnym následkom splnenia zákonom stanovených podmienok vydrţania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona, preto je potrebné splnenie týchto podmienok posudzovať dôsledne. Kritériom posudzovania oprávnenosti drţby je dobromyseľnosť drţiteľa (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Oprávneným drţiteľom je kaţdý, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba a vzhľadom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, ţe mu vec alebo právo patrí, pričom túto podmienku musí spĺňať počas celej vydrţacej doby. Platí, ţe tvrdenie drţiteľa o tom, ţe mu vec patrí a ţe s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podloţené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, ţe toto presvedčenie drţiteľa bolo po celú vydrţaciu dobu dôvodné (R 8/1991). K pretrhnutiu plynutia vydrţacej doby dochádza okamihom, keď sa drţiteľ dozvie o skutočnostiach, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, ţe mu vec alebo právo patrí. Po preskúmaní spisu je nutné dospieť k záveru, ţe súd prvého stupňa sa posúdením splnenia podmienok vydrţania nezaoberal dôsledne. Ţalobca sa v predmetnej veci domáhal určenia, ţe je vlastníkom parcely č. X. titulom vydrţania. Tvrdil, ţe túto parcelu, ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely č. X., nadobudol ústnou darovacou zmluvou uzavretou v roku 1961 od svojho otca A. K.. A.. K. údajne spornú parcelu kúpil od L. W. a E. M.

1. júna
2. Od roku 1961 (neskôr v konaní ţalobca tvrdil, ţe reálne parcelu uţíval aţ od roku 1988) ţalobca vraj parcelu ako svoju nerušene a nepretrţite v dobrej viere uţíval, čo mali dosvedčiť M. M. a J. T.. 4 1 M Cdo 9/2009 Vychádzajúc z ustanovení o podmienkach vydrţania bolo potrebné skúmať spôsobilosť predmetu vydrţania, dobromyseľnosť drţiteľa a nepretrţitosť trvania drţby, a v spojitosti s tým, bolo potrebné (aj vzhľadom na ďalej uvedené rozpory) prešetriť okolnosti vzniku oprávnenej drţby (t.j. či mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k spornej parcele na otca ţalobcu a či skutočne došlo k uzavretiu ústnej darovacej zmluvy medzi ţalobcom a jeho otcom, ktorá skutočnosť je ukazovateľom dobromyseľnosti ţalobcu), ďalej či ţalobca počas celej vydrţacej doby nakladal s nehnuteľnosťou v dobrej viere ako so svojou a uţíval ju týmto spôsobom, a či išlo o nerušenú drţbu počas celej vydrţacej doby. Zo spisu vyplýva, ţe v predmetnej veci existujú zásadné rozpory týkajúce sa predmetu sporu a jeho prevodov/prechodov. Parcela č. X., ku ktorej sa ţalobca domáha určenia vlastníckeho práva, bola, vychádzajúc z geometrického plánu č. X. z
3. septembra 2007, súčasťou väčšej parcely č. X.. Z oznámenia Správy katastra S. z
4. júna 2008 (č.l. 37 spisu) vyplýva, ţe parcela č. X. je z parcely mpč. X. (teda je súčasťou parcely X.). Pri skúmaní histórie prevodov súd vychádzal z listinných dôkazov predloţených Správou katastra S.; predmetom darovacej zmluvy medzi V. B. a E. M. uzavretej
5. januára 1948 (č.l. 21 spisu) boli o.i. parcely č. X. a č. X.. Časť parcely X. označená ako X. bola kúpnopredajnou zmluvou z
6. decembra 1948 (č.l. 23 spisu) E. M. prevedená na L. A. a jeho manţelku. Zvyšok parcely č. X. mal podľa všetkého zostať vo vlastníctve E. M.. O osude parcely č. X. v rozpore s vyššie uvedenou darovacou zmluvou hovorí uznesenie Okresného súdu v S. zo
7. marca 1952 (č.l. 26 spisu), podľa ktorého parcelu č. X. v jednej polovici zdedil po A. W., zomrelom X., L. W.. Parcela č. X. v celku je i predmetom kúpnopredajnej zmluvy zo
8. júna 1948 medzi A. K., otcom ţalobcu, ako kupujúcim a L. W. a E. M. ako predávajúcou. Z uvedeného vyplýva, ţe predmetom sporu je časť parcely X., pričom však ţalobca odvodzuje svoje právo prvotne zo zmluvy

§ 243bods.

2 a 4 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ţe zrušené rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 6 1 M Cdo 9/2009 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. apríla 2011 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová