Obsah (13)

§ 386§ 536§ 142§ 10§ 220§ 224§ 241§ 213§ 2§ 351§ 154§ 205§ 237

Najvyšší súd 5 Obdo 22/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I.C., a. s., B., K.B., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M.P., K.B., prot

ZTP- 336-00-001/96 a zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach a záväzok ţalovaného (objednávateľa) financovať všetky práce, súvisiace s predmetom plnenia zmluvy o dielo a záväzok ţalovaného (objednávateľa) uhradiť zhotoviteľovi zálohovú platbu vo výške 4 000 000,-- Sk do 30. 06. 1999. Zhotoviteľ splnil svoj záväzok tým, ţe ukončil práce

predmetu zmluvy o dielo, o čom vyhotovil zápis overenia bezpečnostných parametrov hnacieho vozidla 755 zo dňa

3. Následne zhotoviteľ vystavil ţalovanému (objednávateľovi) faktúru č. Z-4/99 zo dňa
5. 1999 na zálohovú platbu na sumu 4 000 000,-- Sk so splatnosťou dňa
7. 1999,

bodu 7.3 zmluvy o dielo. Do dňa splatnosti faktúry ţalovaný dlţnú čiastku nezaplatil, avšak listom zo dňa

2. 1999, adresovaným zhotoviteľovi, potvrdil prevzatie faktúry. Zhotoviteľ M., a. s., zmluvou o postúpení pohľadávky v znení jej dodatku, postúpil uvedenú pohľadávku vo výške 4 000 000,-- Sk spoločnosti N.I., a. s., so sídlom Š.D. (postupníkovi). Zhotoviteľ listom zo dňa
4. 2001 oznámil ţalovanému postúpenie uvedenej pohľadávky voči ţalovanému na N.I., a. s. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
6. 2001 nadobudla časť predmetnej pohľadávky voči ţalovanému vo výške 1 000 000,-- Sk spoločnosť H.Z.. Postúpenie bolo ţalovanému oznámené listom z
9. Tá postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
11. 2004 spoločnosti I.C., a. s., Bratislava, IČO: X. sumu 1 000 000,-- Sk aj s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu. Ţalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky listom zo dňa
14. V priebehu konania prešli práva a povinnosti ţalovaného Ţ. Bratislava k
16. 2002 na základe zákona č. 259/2001 Z. z. na Ţ., a. s., Bratislava, ktorá zanikla k
18. 2005 výmazom z obchodného registra. Právnymi nástupcami tejto spoločnosti sa stali Ţ.C.S., a. s., Bratislava – ţalovaný v
19. rade a Ţ.S., a. s., Bratislava – ţalovaný v
20. rade. 3 5 Obdo 22/2011 Súd mal za to, ţe je nesporné, ţe dňa
22. 1997 došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo na skúšky prototypu rušňa R 755, pričom objednávateľom týchto skúšok bolo Generálne riaditeľstvo Ţ. a zhotoviteľom týchto skúšok bola M., a. s. Tejto zmluve predchádzala zmluva o stavbe prototypu rušňa R 755 zo dňa
24. 1995, na základe ktorej M., a. s., zhotovila prototyp rušňa R 755, ktorý bol vystavený

článku Tent z

2. 2003 na medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne. Na základe tejto zmluvy však malo dôjsť iba k vyhotoveniu rušňa. Následne boli vykonávané na základe zmluvy o dielo zo dňa
4. 1997 prototypové skúšky. Cena za vykonanie prototypových skúšok

článku 6.1 bola dohodnutá vo výške 54 000 000,-- Sk.

článku 7.1 sa objednávateľ zaviazal uhradiť zálohovú platbu vo výške 20 000 000,- Sk na účet zhotoviteľa do 60 dní po vystavení zálohovej faktúry.

bodu 7 zmluvy objednávateľ sa zaviazal uhradiť zhotoviteľovi ďalšie finančné prostriedky priebeţne do 14 dní po vystavovaní zálohových faktúr v splátkach

dohodnutého splátkového kalendára. Ţalobca zaloţil do spisu zápisy o vykonaných skúškach. Ţalovaná suma 1 000 000,-- Sk s príslušenstvom bola súčasťou zálohovej platby vo výške 1 000 000,-- Sk, ktorú bol objednávateľ povinný zaplatiť dňa 07. 06. 1999,

bodu 7.3 zmluvy o dielo. Dňa

2. 2001 bola pohľadávka zo zálohovej faktúry č. Z4/99 postúpená spoločnosti N.I., a. s., Dubnica nad Váhom. Dňa
4. 2001 nadobudla časť predmetnej pohľadávky vo výške 1 000 000,-- Sk s príslušenstvom spoločnosť H.Z. a dňa
6. 2004 bola táto pohľadávka postúpená ţalobcovi. Napriek tomu, ţe otázku odstúpenia od zmluvy, ku ktorému malo dôjsť

vyjadrenia ţalovaných dňa

2. 2000, sa zaoberal vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Zaoberal sa i jej platnosťou a dospel k záveru, ţe sa stotoţňuje s názorom Krajského súdu v Bratislave, ako aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tak dospel k záveru, ţe k platnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo bol povinný zaplatiť zhotoviteľovi diela zálohovú platbu vo výške 4 000 000,-- Sk na účet ţalobcu najneskôr do
5. Faktúra na túto sumu mu bola riadne doručená, pričom k odstúpeniu od zmluvy skutočne došlo aţ dňa
7. 2000, čiţe asi rok po splatnosti zálohovej faktúry.

§ 386ods.

1 Obch. zák., ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môţe strana dotknutá zmarením účelu zmluvy, od nej odstúpiť. V tomto prípade však účelom zmluvy, ako to vyplýva aj z článku 3, bolo vykonanie skúšok prototypu rušňa a nie vyhotovenie funkčného prototypu rušňa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, ţe preplácanie 4 5 Obdo 22/2011 zálohových platieb je podmienené kladnými výsledkami prototypových skúšok. Ţalobca riadne zápisnične preukázal vykonávanie skúšok, pričom v zmluve nie je dohodnutá povinnosť zhotoviteľa predkladať o kaţdej vykonanej skúške protokol.

§ 536ods.

1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielo sa v zmysle ustanovenia § 536 ods. 2 Obch. zák. rozumie vykonanie predmetných prototypových skúšok, a preto vzniklo ţalobcovi právo na zaplatenie pohľadávky 1 000 000,-- Sk. Súd preto návrhu ţalobcu vyhovel. Ţalobca si uplatnil aj príslušenstvo k pohľadávke vo výške 19% ročne od 08. 06. 1999 do zaplatenia istiny. Súd návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 19% zo sumy 1 000 000,-- Sk od 08. 06. 1999 do 25. 05. 2001 zamietol, a to z toho dôvodu, ţe

článku 1 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

2. 2001, uzatvorenej medzi postupcom M., a. s., a postupníkom H.Z., nedošlo spolu s postúpenou pohľadávkou vo výške 1 000 000,-- Sk k postúpeniu jej príslušenstva, teda v danom prípade 19% úroku z omeškania, ktoré naďalej zostalo vlastníctvom postupcu. Z toho dôvodu preto nevznikol ţalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa
4. 1999 do zaplatenia tak, ako si ho uplatnil, avšak ţalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 19% odo dňa
6. 2001 do zaplatenia § 369 ods. 1 v spojení s § 502 Obch. zák. Súd zaviazal ţalovaných spoločne a nerozdielne, nakoľko na nich po zániku Ţ. a. s., prešli všetky jej práva a záväzky. O náhrade trov konania rozhodol súd

§ 142ods.

1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalovaní. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa

2. 2008 č. k. 25 Cb 226/2001-430 v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému v
3. a v
4. rade trovy prvostupňového i odvolacieho konania v sume 15 185,56 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe zmluvný vzťah medzi právnymi predchodcami účastníkov konania vznikol na základe zmluvy, 5 5 Obdo 22/2011 uzavretej dňa
7. Zmluvnou stranou na strane objednávateľa boli Ţ.S.. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. oddiel Po vloţka č. 312/B je zrejmé, ţe boli zriadené Ministerstvo dopravy, spojov a verejných správ SR dňa
9. 1993 ako iná právnická osoba

zák. č. 258/1993 Z. z., ktorá

§ 10ods.

1 tohto zákona má právo hospodárenia s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali do svojho zániku právo hospodárenia Ţ., š. p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania a

ods. 2 tohto ustanovenia sú priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom a rozpočtom obcí a svoje potreby a náklady uhrádzajú z príjmov, získaných predovšetkým zo svojej činnosti, ako aj ďalších zdrojov.

ust. § 1 ods. 1 veta prvá zákona č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní, účinného v čase uzavretia uvedenej zmluvy, účelom zákona je ustanoviť postup pri obstarávaní tovarov, sluţieb a verejných prác, uhrádzaných z verejných prostriedkov s cieľom dosiahnuť ich hospodárne vynakladanie, efektívne vyuţitie, zabezpečiť priehladnosť procesu obstarávania, rovnaké podmienky pre uchádzačov a podporiť rozvoj konkurenčného prostredia. Predmetná zmluva sa dotýka obstarania sluţieb na základe zmluvy o dielo. Preto

názoru odvolacieho súdu bolo potrebné vykonať pred uzatvorením takejto zmluvy verejné obstarávanie

tohto zákona, pretoţe ich úhrada bola vykonávaná zo štátneho rozpočtu, teda z verejných prostriedkov.

ust. § 24a uvedeného zákona, účinného od

2. 1996 zmluva, uzavretá v rozpore s týmto zákonom, je neplatná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na ust. § 39 Obč. zák.,

ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor so zákonom nemoţno vidieť len v rozpore s Občianskym zákonníkom, ale i rozpor so všetkými zákonmi Slovenskej republiky. V danom prípade ide o rozpor so špeciálnym zákonom (zák. č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov) a tento rozpor so zákonom spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorú je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti, teda nielen na námietku účastníka zmluvného vzťahu, pretoţe táto neplatnosť vyplýva priamo zo zákona a nemôţe byť dodatočne zhojená alebo konvalidovaná. Keďţe absolútna neplatnosť nezakladá ţiadne práva a povinnosti zmluvných strán, z neplatnej zmluvy sa nemoţno domáhať plnenia práv a povinností, moţno sa len domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pokiaľ bolo na základe nej niečo plnené. 6 5 Obdo 22/2011 Na základe takto zisteného skutkového i právneho stavu veci odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu

§ 220O. s.

p. zmenil a ţalobu zamietol. O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

2 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a ţalovaným ako úspešným ţalovaným priznal ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca podaním zo dňa

3. Navrhol, aby dovolací súd v súlade s ust. § 243b O. s. p. rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom dovolania sú skutočnosti

§ 241ods.

2 písm. b/ a c/, a to, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nadväznosti na iné vady konania na nesprávnom právnom posúdení veci. Krajský súd v Bratislave zmenil právnu kvalifikáciu veci a dospel k záveru, ţe pre uzatvorenie platnej zmluvy o dielo zo dňa 28. 11. 1997 bolo potrebné postupovať

zákon č. 263/1997 Z. z. o verejnom obstarávaní, keďţe jej úhrada bola vykonaná zo štátneho rozpočtu, teda z verejných zdrojov. Samotný záver o tom, ţe na úhradu ceny diela

zmluvy o dielo zo dňa

2. 1997 mali byť pouţité prostriedky z verejných zdrojov, nebol súdom bliţšie odôvodnený a v konaní ani preukazovaný. Rozhodnutím odvolacieho súdu bol narušený princíp právnej istoty účastníkov konania a rozhodnutie odvolacieho súdu a právne posúdenie prípadu je v rozpore s právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenými v iných súvisiacich konaniach. Tieţ rozhodnutie odvolacieho súdu trpí inou vadou konania, keď odvolací súd aplikoval na právne posúdenie inú nedopadajúcu právnu normu bez toho, aby postupoval

§ 213ods.

2 O. s. p. a umoţnil účastníkom sa k moţnej aplikácii ustanovenia § 24a zák. č. 263/1993 Z. z. vyjadriť. Pohľadávka, vymáhaná ţalobcom v tomto konaní, patrí do súboru pohľadávok vyplývajúcich zo zálohovej faktúry č. Z-4/99 vystavenej pôvodne na sumu 4 000 000,-- Sk právnym predchodcom ţalobcu spoločnosťou M., a. s., v súlade s ustanovením bodu 7.3 zmluvy o dielo na skúšky prototypu rušňa R 755 zo dňa

3. Spoločnosť, na ktorú bola postúpená pohľadávka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
5. 2009, z dôvodu, ţe právna úprava v čase podania ţalobného návrhu umoţňovala vydanie platobného 7 5 Obdo 22/2011 rozkazu len do výšky 1 000 000,-- Sk, rozdelila pohľadávku na 4 samostatné pohľadávky, kaţdá vo výške 1 000 000,-- Sk, pričom tieto samostatné pohľadávky boli v zmysle ďalších postúpení predmetom štyroch samostatných ţalobných návrhov a dvoch samostatných návrhov, v ktorých bola uplatnená len časť príslušenstva úroku z omeškania. O častiach postúpenej pohľadávky vo výške 1 000 000,-- Sk, 1 000 000,-- Sk, 1 000 000,-- Sk, 372 712,-- Sk a 372 712,- Sk bolo právoplatne rozhodnuté a pohľadávky boli aj na základe právoplatných rozhodnutí súdov uhradené. Posledný šiesty spor o 1 000 000,- Sk, ktorý je predmetom tohto konania, bol pre ţalobcu neúspešný, keď krajský súd ţalobu zamietol. Všetky súdne konania boli skutkovo a právne úplne totoţné, líšili sa len v tom, ţe predmetom kaţdého z uvedených konaní je iná časť tej istej pohľadávky, vyplývajúcej zo zálohovej faktúry Z-4/99 zo dňa
8. Súdy (okresné, krajské i Najvyšší súd Slovenskej republiky) v piatich skutkovo a právne totoţných konaniach dospeli k záveru o oprávnenosti nároku ţalobcu. Odvolací Krajský súd v Bratislave v tomto konaní svojím zamietajúcim rozhodnutím narušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí ţalobcu, keď rozhodol o skutkovo a právne totoţnej veci odlišne, ako vo veci právoplatne rozhodli súdy v predchádzajúcich piatich súdnych konaniach. Rozhodnutie a postup súdu je o to viac nepochopiteľný, ţe aj samotný konajúci senát uţ skutkovo a právne totoţnému návrhu (v inej časti pohľadávky) vyhovel. Ţalobca v dovolaní ďalej uviedol, ţe uzatvorením zmluvy o dielo zo dňa
10. 1997 na vykonanie prototypových skúšok, ktoré je priamo predmetom tohto konania, predchádzalo medzi právnymi predchodcami účastníkov konania aj uzatvorenie aj ďalších súvisiacich zmlúv o dielo, ktoré sa týkali prestavby a modernizácie ţelezničných rušňov. Ide o zmluvu o dielo č. 1/98-755 z augusta 1998 a zmluvu o dielo o prestavbe rušňa R 771 na rušeň R 771.
11. Obidve zmluvy, ako i sporná zmluva o dielo, vychádzali zo vzájomných obchodných vzťahov právnych predchodcov účastníkov konania a zároveň boli uzavreté za totoţných legislatívnych podmienok platnosti a účinnosti zákona č. 263/1997 Z. z., kedy na strane objednávateľa vystupovali Ţ.. Právni predchodcovia ţalovaných napadli platnosť uvedených súvisiacich zmlúv o dielo, ţalovaní i ţalobami, pričom rozsudkami Krajského súdu v Ţiline v spojení s rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli oba návrhy o určenie neplatnosti zmlúv o dielo zamietnuté. 8 5 Obdo 22/2011 S poukazom na ustanovenia § 1, § 2 zákona č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní je nesporné, ţe právny predchodca ţalovaných môţe byť

zákona verejným obstarávateľom, a to za splnenia dvoch kumulatívne presne vymedzených podmienok, kde

účelu zákona § 1 musí ísť o pouţitie verejných prostriedkov a

§ 2ods.

2 zákona uvedená osoba musí spĺňať podmienky definície obstarávateľa. Subjekty v ňom vymedzené sú obstarávateľmi len v prípadoch, ak obstarávajú tovar, sluţby alebo verejné práce z časti alebo úplne z verejných prostriedkov, t. j. zo štátneho rozpočtu SR, štátnych fondov alebo rozpočtu obce. Ţalovaní nikdy netvrdili, ţe na predmet sporu pouţili verejné prostriedky. Ţalobca je toho názoru, ţe v danom prípade nemohli a ani v zmysle predmetu zmluvy o dielo nemohli byť na účel, ktorý je predmetom napadnutej zmluvy o dielo, pouţité verejné finančné prostriedky, keďţe by to priamo odporovalo zákonu (§ 18 ods. 1 druhá veta zákona č. 258/1993 Z. z.). Napadnuté rozhodnutie je preto zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci a je zároveň v rozpore s doterajšou súdnou praxou. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval a neodôvodnil záver o tom, ţe finančné prostriedky

napadnutej zmluvy mali pochádzať z verejných financií, čím sa rozsudok stáva v tomto smere zároveň nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ţalobca tieţ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí inou vadou konania, kedy odvolací súd aplikoval na právne posúdenie inú ne/dopadajúcu právnu normu bez toho, aby postupom

§ 213ods.

2 O. s. p. umoţnil účastníkom sa k moţnej aplikácii ust. § 24a zákona č. 263/1993 Z. z. vyjadriť. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité (t. j. ust. § 24a zák. č. 263/1993 Z. z.) a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, mal vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili, čo sa ale nestalo. Porušením postupu

§ 213ods.

2 O. s. p. zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu, kedy bol ţalobca z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu postavený pred nový a prekvapivý záver odvolacieho súdu, ku ktorému nemal moţnosť sa vyjadriť. K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný

1. podaním zo dňa
4. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol, keďţe rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave je vecne správne. 9 5 Obdo 22/2011 Ţalovaný
5. má za to, ţe podstatným dôvodom pre zamietnutie ţaloby je fakt, ţe M., a. s., zo zmluvy o dielo nič nevykonala, t. j. nárok na zaplatenie zálohy nikdy nevznikol. Dôkazy, predloţené do spisu s vykonávaním prototypových skúšok (t. j. s predmetom sporu), nemajú nič spoločné. Zmluva o dielo bola uzatvorená v rozpore s vtedy platným zákonom č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, sluţieb a verejných prác a je absolútne neplatná. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. ex offo, a to v kaţdom štádiu konania. Odhliadnuc od uvedeného dňa
7. 2009 bolo ţalovanými v
8. a
9. rade doručené M., a. s., odstúpenie od zmluvy o dielo.

§ 351ods.

1 veta prvá Obch. zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Zmluva o dielo ku dnešnému dňu nejestvuje a nie je moţné prijímať a ani uplatňovať akékoľvek nároky alebo platby s ňou súvisiace. Odstúpenie od zmluvy o dielo bolo učinené počas odvolacieho konania. S ohľadom na ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p. ide o riadny odvolací dôvod, na ktorý súd prihliada bez ohľadu na skutkový stav, zistený súdom prvého stupňa. Zároveň

§ 154ods.

1 O. s. p. (v nadväznosti na § 211 ods. 2 O. s. p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ďalším dôvodom pre zamietnutie ţaloby je objektívna nemoţnosť splnenia diela. Rušeň v súčasnosti neexistuje a nie je moţné na ňom nič vykonať. Platenie zálohy neobstojí preto ani z tohto dôvodu. Uplatnenie nároku na zaplatenie zálohy je aj v rozpore s ust. § 265 Obch. zák. Záloha je spôsobom financovania diela. K dovolaniu sa tieţ vyjadril ţalovaný v

1. rade. Navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaný
2. je toho názoru, ţe rozsudok odvolacieho súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a zmluva o dielo je neplatná v zmysle ust. § 24a zákona o verejnom obstarávaní. Tieţ má za to, ţe prípadné nedodrţanie povinnosti súdu

§ 213ods.

2 O. s. p. nie je inou vadou konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nie je moţné takto v súlade s ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. odôvodniť dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolacie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), v rozsahu 10 5 Obdo 22/2011 vyplývajúcom z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je podané opodstatnene.

ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.). V zmysle ust. § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

1. a)v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 237,
2. b)konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. c)rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia; obligatórne sa zaoberá len vadami konania, vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. (t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). 11 5 Obdo 22/2011 Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, ţe všetky pochybnosti, vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a podobne). Ţalobca v dovolaní namietal, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie zaloţil na odlišnom právnom posúdení veci, kedy dospel k záveru, ţe zmluva o dielo zo dňa 28. 11. 1997, uzatvorená medzi právnymi predchodcami účastníkov konania, je s poukazom na ust. § 24a zák. č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní absolútne neplatná, pričom odvolací súd neodôvodnil, prečo povaţoval právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za nesprávne. Tieţ záver odvolacieho súdu o tom, ţe na úhradu ceny diela

zmluvy o dielo zo dňa

2. 1997 mali byť pouţité prostriedky z verejných zdrojov, nebol súdom bliţšie odôvodnený a v konaní ani nepreukazovaný. Dovolateľ taktieţ namietal, ţe bol porušený odvolacím súdom princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keďţe okresné, krajské i Najvyšší súd Slovenskej republiky v piatich skutkovo i právne totoţných konaniach dospeli k záveru o opodstatnenosti nároku ţalobcu, dokonca i ten istý senát Krajského súdu v Bratislave v inom skutkovo i právne súvisiacom konaní ţalobe vyhovel. V predmetnom dovolaním napadnutom rozsudku sa odvolací súd nevysporiadal, prečo rovnakú a analogickú situáciu riešil odchýlnym spôsobom, prečo na určitú rovnakú právne relevantnú otázku pri rovnakých podmienkach dal inú odpoveď. Teda, ţe prečo obdobnú situáciu odlišným spôsobom právne posúdil. Dovolateľ taktieţ namietal. ţe bolo porušené ust. § 213 ods. 2 O. s. p. 12 5 Obdo 22/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia vyplýva, ţe na základe zisteného skutkového i právneho stavu rozsudok súdu prvého stupňa

§ 220O. s.

p. zmenil a ţalobu zamietol. Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia nevyplýva, ktorý odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ aţ f/ povaţoval za daný, teda ktorý dôvod v zmysle tohto ustanovenia povaţoval za relevantný, keď dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť. Ani z obsahu rozhodnutia nevyplýva, či odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa neúplne nezistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo či rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávanie. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15. 04. 2010 pritom nevyplýva, ţe by odvolací súd v potrebnom rozsahu zopakoval sám dokazovanie. K tomu je potrebné uviesť, ţe oboznámenie sa s obsahom spisu a dôkazmi, vykonanými pred súdom prvého stupňa a prednesmi zástupcov účastníkov konania, nie je riadnym vykonaním dokazovania

ust. § 122 ods. 1, § 129 a § 131 O. s. p. Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať, pokiaľ chcel ním vykonané dokazovanie vyhodnotiť rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť v podstatnej rozhodujúcej časti) a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k zmene rozhodnutia, dospel iba na základe prehodnotenia listinných dôkazov, vykonaných súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd mal za to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod

§ 205ods.

2 písm. f/ O. s. p.) a odvolací súd bol toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, mal 13 5 Obdo 22/2011 vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Vyplýva to z ust. § 213 ods. 2 O. s. p. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité (zák. č. 258/1993 Z. z. o Ţelezniciach SR), ustanovenia § 1, § 2, § 24 a zák. č. 263/19993 Z. z. o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenie § 39 Obč. zák. a bolo pre rozhodnutie veci rozhodujúce, mal vyzvať účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu týchto ustanovení vyjadrili. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 15. 04. 2010 nevyplýva, ţe by odvolací súd vyzval účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu týchto ustanovení vyjadrili. Dovolací súd je toho názoru, ţe pri existencii úpravy § 213 ods. 2 O. s. p. porušenie tejto povinnosti zo strany súdu je kvalifikované ako odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, čo je dôvod na podanie dovolania

§ 237písm.

f/ O. s. p. Ak odvolací súd zmení rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, vychádzajúc zo skutočností, ktoré neboli ţalovanými v odvolaní tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby účastníkovi konania umoţnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predloţiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odníme účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolateľ tieţ namietal, ţe odvolací súd svojím zmeňujúcim zamietajúcim rozhodnutím narušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keď rozhodol o skutkovo a právne totoţnej veci odlišne, ako uţ právoplatne rozhodli súdy v piatich súdnych konaniach, a to vo veciach vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 44 Cb 68/01 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 157/03 zo dňa

2. 2004, vec vedená na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 30 Cb 216/01 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 1 Cob 6/2006 zo dňa 08.03.2007, vec vedená na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 26 Cb 228/01 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 2/2006 zo dňa
4. 2008, vec vedená na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 26 Cb 222/03 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 1 Cob 151/2008 zo dňa
6. 2008, vec vedená na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 26 Cb 221/04 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 4 Cob 59/2008 zo dňa
9. K tejto dovolacej námietke Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe uţ Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, ţe k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp 14 5 Obdo 22/2011 právnej istoty (napr. PLÚS 36/95), ktorého súčasťou je tieţ poţiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemoţno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudrţateľná (M.M. PL. ÚS 21/00, PL ÚS 6/04, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 60/2010).

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa krajský súd mal z rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu a vyrovnať sa so svojou rozchádzajúcou sa rozhodovacou činnosťou pri výklade a aplikácii príslušných ustanovení zákona, týkajúcich sa platnosti zmluvy o dielo zo dňa

2. 1997, ţe na úhradu ceny diela mali byť pouţité prostriedky zo štátneho rozpočtu, teda z verejných zdrojov, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie predmetnej sumy. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí konštatuje, ţe keďţe absolútna neplatnosť nezakladá ţiadne práva a povinnosti zmluvných strán, z neplatnej zmluvy sa nemoţno domáhať plnenia práv a povinností. Na druhej strane však konštatuje, ţe moţno sa ale domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pokiaľ bolo na základe nej niečo plnené. V odôvodnení však chýba, či došlo na základe zmluvy k plneniu zo strany ţalobcu, resp. sa súd priklonil k tvrdeniu ţalovaných uvedených v odvolaní, ţe zo strany ţalobcu nedošlo k ţiadnemu plneniu v zmysle uvedenej zmluvy o dielo. Tu ale absentuje uvedenie dôkazov, na základe ktorých súd dospel k takémuto záveru. Ţalovaní pred odvolacím súdom tvrdili, ţe došlo z ich strany k odstúpeniu od zmluvy, pričom touto otázkou sa odvolací súd vôbec nezaoberal. Najvyšší súd Slovenskej republiky je teda toho názoru, ţe krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a nereagoval ani na podstatné odvolacie námietky. Za týchto okolnosti rozsudok krajského súdu nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Keďţe krajský súd svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal ţalovaným moţnosť konať pred súdom a tým tieţ bola naplnená skutková podstata prípustnosti dovolania proti tomuto rozhodnutiu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a zároveň naplnená aj dôvodnosť podaného dovolania. Keďţe v konaní došlo k procesnej vade

ust. § 237 písm. f/ O. s. p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), k takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustnosti dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.). 15 5 Obdo 22/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. § 243b ods. 2, 3 O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2011 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová