2 zákona o energetike právo na náhradu skutočne vzniknutej škody, ak vznikla; v danom prípade by táto škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorý by žalovaný odobral z distribučnej siete žalobcu a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný vôbec alebo bol zaznamenaný nesprávne. Poškodenie zabezpečovacej značky meradla neznámou osobou síce znamená neoprávnený odber
zákona,
názoru odvolacieho súdu automaticky však ešte neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k znefunkčneniu meradla s následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere. Znalec v podanom posudku tiež uviedol, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla, či samotného meradla a poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a možnosť z toho vyplývajúca nepostačuje na záver o tom, že týmto meradlom bola žalobcovi škoda skutočne spôsobená. 4. Odvolací súd s poukázaním na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Cob/23/2018 zo dňa 28.februára 2019 a v ňom uvedený odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/210/2008 zo dňa 28.októbra 2009 uviedol, že „odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie protiprávnym úkonom za predpokladu splnenia ďalších podmienok objektívnej zodpovednosti a to vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou.“ 5.
názoru odvolacieho súdu je dôkaznou povinnosťou žalobcu ako poškodeného, aby preukázal, že mu vznikla skutočná škoda, a teda, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere zodpovednosti za škodu nemožno akceptovať stav, keby len samotné poškodenie zabezpečenia meradla znamenalo vznik nároku na náhradu škody bez náležitého preukázania, že týmto poškodením bola ovplyvnená aj samotná funkčnosť meradla. Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa však už
názoru odvolacieho súdu neprenáša aj do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy preukázaný. Túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť škodou, určenou v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade (
odvolacieho súdu) bolo možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné. Žalobca pritom v konaní netvrdil, že by žalovaný za odobratý zemný plyn riadne neplatil aj v období zisteného neoprávneného odberu (od 30.04.2016 do 22.11.2016). Je preto spochybnené, či žalobca preukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vznikla škoda, čo v konečnom dôsledku znamená, že nebol splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Nepostačuje (preto) len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet
uvedenej vyhlášky. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie zatiaľ nepochybne nevyplynulo, že by žalobcovi v súvislosti so zisteným porušením pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynomeru skutočne vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu a nemožno opomenúť, že splnenie tejto dôkaznej povinnosti v konaní zaťažuje žalobcu ako stranu ktorá žiadanú náhradu uplatňuje. Odvolací súd preto súdu prvej inštancie uložil opätovne vyhodnotiť, či boli v danom prípade naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, teda existencia protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu plynu v príčinnej súvislosti so vznikom škody na ťarchu žalovaného. II. 6. Okresný súd Poprad v poradí druhým rozsudkom č. k. 17CoP/14/2019 - 244 zo dňa 22. mája 2020 zamietol žalobu a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 82 ods. 1 písm. d/, § 82 ods. 2, § 82 ods. 3 č. 251/2012 Z. z. o energetike. Mal za to, že žalobca preukázal existenciu neoprávneného odberu
1 písm. d) zákona o energetike, keďže zo znaleckého posudku vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou, blížiacou sa k istote možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla odberu plynu proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou; v danom prípade neoprávneného odberu plynu ide o objektívnu zodpovednosť. 7. Posudzujúc vec v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uviedol, že samotné poškodenie plomby meradla automaticky neznamená ovplyvnenie funkčnosti meradla, čo (napriek zistenému odstráneniu plomby osadenej v kryte číselníka meradla a jeho nahradeniu inou plombou) bez ďalšieho neznamená, že by bola ovplyvnená funkčnosť meradla. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018,
ktorého ustanovenia zákona o energetike nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda; samotný vznik škody nemožno zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. 8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody tým, že poškodením zabezpečenia meradla by meradlo nezaznamenávalo odber plynu vôbec alebo by ho zaznamenávalo nesprávne. Žalobca navyše ani netvrdil, že by žalovaný za odobratý plyn počas celého roka neplatil - napak, žalovaný preukázal, že v roku 2016 riadne uhrádzal preddavky za odber plynu a preukázal aj to, že odber zemného plynu bol každý rok pred rokom 2016 v obdobnom rozsahu.
názoru súdu ide o dôkaz, že výmena plomby nemala vplyv na funkčnosť meradla a odpočet množstva dodaného plynu. 9. Pokiaľ dovolací súd v rozhodnutiach 3Obdo 49/2018 a 3Obdo 49/2018 poukazoval na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu,
ktorej „rozhodujúce je samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenj manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu“ súd prvej inštancie poukázal na jeho viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu a skonštatoval, že i v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu
1 písm. d/ zákona o energetike má žalobca, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, dôkaznú povinnosť preukázať splnenie všetkých predpokladov nároku na náhradu škody titulom objektívnej zodpovednosti (t.j. bez zložky zavinenia). Nie je v súlade so zásadou spravodlivosti, aby žalobca nemusel preukazovať vznik skutočnej škody a aby vznik škody bol preukázaný (iba) samotnou skutočnosťou, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Nie každý druh poškodenia meradla má vplyv na funkčnosť meradla. Logicky sa môžu vyskytovať rôzne poškodenia meradla a skutočne aj také (napr. škrabanec na plombe), ktoré vôbec neovplyvňujú ani nie sú spôsobilé ovplyvniť funkčnosť meradla.
1 písm. c/ zákona o energetike,
ktorej si však žalobca neuplatnil svoj nárok.,
zákona o energetike však musí byť umiestnený na verejne prístupnom mieste a ku ktorému majú prístup aj iné subjekty. Bez ďalšieho nemožno od žalovaného v takejto situácii spravodlivo požadovať, aby v záujme predídenia zodpovednosti za škodu pravidelne kontroloval, či plynomer vo vlastníctve žalobcu nie je poškodený a takto koncipované povinnosti neúmerne zaťažujú odberateľa plynu, ktorý je tak v nerovnovážnom postavení voči prevádzkovateľovi distribučnej siete.
predpokladov zákona o energetike, automaticky však ešte neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k jeho znefunkčneniu s následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere plynu. Je potrebné zdôrazniť, že znalec v podanom posudku tiež uviedol, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla, či samotného meradla a poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a možnosť z toho vyplývajúca, ako to správne zdôraznil aj prvoinštančný súd, nepostačuje na záver o tom, že týmto meradlom bola žalobcovi skutočne škoda aj spôsobená.
citovanej vyhlášky (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Cob/23/2018). V. 24. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“)
1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V dovolaní uviedol, že odvolací súd sa napádaným rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, keď sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi nepriznal ním uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a s poukazom na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, že meradlo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zároveň nebolo funkčné a teda, že zaznamenávalo spotrebu plynu nesprávne alebo vôbec. Dovolateľ ďalej poukázal na právne posúdenie odvolacieho súdu (bod 14 až 16 napádaného rozhodnutia), v prípade, ktorý bol predmetom posudzovania, by
odvolacieho súdu škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorú by žalovaný odobral z disribučnej siete žalobcu, a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný vôbec, resp. bol zaznamenaný nesprávne.
odvolacieho súdu porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom ešte neznamená, že došlo k znefunkčneniu meradla a následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere. Malo byť povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný a zistiť skutočnú škodu malo byť možné zistením, či meradlo v prevádzke žalovaného bolo skutočne funkčné. Uvedené právne posúdenie
dovolateľa odporuje už ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, ktorá je vyjadrená napr. v rozhodnutiach: 1Cdo/107/2008, 4Cdo/30/2009, 3Obdo/51/2017, 3Obdo/49/2018, 2Obdo/33/2018, 3Obdo/32/2018, 5Obdo/76/2019, 4Cdo/181/2020. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
dovolateľa vyplýva, že za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z.) zodpovedá odberateľ, ktorý plyn cez takéto meradlo odoberal, pričom sa neskúma, či meradlo zaznamenávalo spotrebu správne alebo ju nezaznamenávalo vôbec, výšku skutočne spôsobenej škody nie je možné v takomto prípade neoprávneného odberu plynu zistiť a je tak namieste aplikácia ustanovení príslušnej vyhlášky. Z uvedeného dôvodu dovolateľ žiadal, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a zároveň aby zrušil rozhodnutie okresného súdu č. k. 17Csp/14/2019-303 z
f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku tejto viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 29.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 30. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. 31. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). 32. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm.
E neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu.
E neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
E odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
E ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
1 písm. l). 33. Dovolateľ nevymedzil namietanú právnu otázku spôsobom vyžadovaným v ustanovení § 432 CSP. V dovolaní namietal nesprávny právny záver odvolacieho súdu, že „porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom ešte neznamená, že došlo k znefunkčneniu meradla a následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere. Malo byť povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný a zistiť skutočnú škodu malo byť možné zistením, či meradlo v prevádzke žalovaného bolo skutočne funkčné“. Z obsahu dovolania dovolací súd v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR vyabstrahoval právnu otázku, od vyriešenia ktorej malo
dovolateľa závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu takto : „Či v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu z dôvodu neoprávneného odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je pre určenie výšky škody
2 a 3 zákona o energetike - bez ďalšieho rozhodujúce porušenie zabezpečenia (plomby) proti neoprávnenej manipulácii na meradle plynu alebo - rozhodujúce je to, či predmetné meradlo bolo funkčné a či zaznamenávalo skutočný alebo nižší objem odoberaného plynu.“
1 písm. d/ zákona o energetike. Zdôraznil výslovne, že táto zodpovednosť je objektívna a je daná vždy, keď odberateľ odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Dovolací súd v predmetnom uznesení konštatoval, že „V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho,
akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (sp. zn. 1Cdo/107/2008 a sp. zn. 4Cdo/30/2009, pozn.) dovolací súd konštatuje, že
uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (v § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré (skutočnosti) sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu
1 písm. c/ zákona o energetike,
ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“ V ďalšom uznesení sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 13.júna 2019 ..... dovolací súd skonštatoval, že „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn
zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ustanovenia § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením.
tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania, žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z.“ (vyhláška, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu; s účinnosťou od
vyhlášky...“
vyhlášky, ktoré skutočnosti však v prejednávanom spore sporné neboli.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.