2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP" alebo „Civilný sporový poriadok"). Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že
CSP sa príslušnosť súdu (vecná, kauzálna, funkčná a miestna) určuje
okolností v čase začatia konania, pričom takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. V posudzovanej veci sa odvolacie konanie začalo podaním odvolania proti rozsudku Okresného súdu Prešov dňa 9. mája 2023, a nie dňa 14. júna 2023, kedy Okresný súd Prešov
V čase podania odvolania bol funkčne príslušným súdom na jeho prejednanie Krajský súd v Prešove. Funkčná príslušnosť Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu v obchodných veciach je
2 písm.
2 písm. c) CSP, sa vzťahuje ustanovenie § 34 ods. 1 CSP,
ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Zo znenia prechodného ustanovenia § 471c CSP
názoru Krajského súdu v Košiciach nevyplýva, že od 1. júna 2023 došlo k zmene príslušnosti súdov, ktoré boli vecne a miestne príslušné
predpisov účinných do
doterajších predpisov (§ 470 ods. 1 CSP), je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych konaní, a nie hromadné postúpenie všetkých obchodnoprávnych sporov z Krajského súdu v Prešove na Krajský súd v Košiciach, čo sa javí ako nehospodárne a neefektívne, s priamym vplyvom na právo na zákonného sudcu. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR") ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Prešove a Krajskému súdu v Košiciach
2 CSP, po posúdení predloženého nesúhlasu s postúpením sporu na odvolacie konanie, dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach nie je dôvodný. 3.
článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 4.
článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 5.
CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 6.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané 7.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR"), ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie
tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 8.
1 ZKR, na konanie
tohto zákona sú kauzálne príslušné
3 ZKR, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní
6 ZKR súd, na ktorom prebieha konanie
tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní
tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 11.
mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných
predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. 12. Zo spisu vyplýva, že predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu (zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným a úpadcom STAVUNION, s.r.o. v konkurze) voči konkurzným veriteľom úpadcu. Jedná sa teda o (sporové) konanie vyvolané osobitnou povahou konania
ZKR, a to konkrétne konania konkurzného [predmetný incidenčný spor má podklad v ustanoveniach druhého oddielu piatej hlavy ZKR (§ 57 - § 66 ZKR)]. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 5Cbi/17/2021-322 z
1 CSP v spojení s § 40 CSP, vec postúpil Krajskému súdu v Košiciach ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému. Krajský súd v Košiciach s postúpením sporu nesúhlasil a vec predložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie sporu o príslušnosť
2 CSP.
Je síce pravda, že samotnému rozhodovaniu odvolacieho súdu o podanom odvolaní predchádza fáza konania na súde prvej inštancie, v rámci ktorej tento realizuje úkony v zmysle § 373 až § 376 CSP a až po ich uskutočnení vec predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 377 CSP), to však ešte neznamená, že len konanie na odvolacom súde upravené v § 377 a nasl. CSP je možné považovať za konanie o odvolaní. Úkony súdu prvej inštancie v odvolacom konaní, predpokladané ustanoveniami § 373 a § 374 CSP, slúžia na odbremenenie odvolacieho súdu od niektorých prípravných úkonov (odstraňovanie vád odvolania, rozhodovanie vo veciach súdnych poplatkoch, doručovanie odvolania a vyjadrení), ktoré je potrebné uskutočniť na to, aby odvolací súd mohol bez ďalšieho rozhodnúť o odvolaní, prípadne nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie (za splnenia podmienok
Stále však ide o jedno a to isté konanie o odvolaní, resp. odvolacie konanie (synonymá), ktoré konanie sa začína podaním odvolania odvolateľom. Zmyslom autoremedúry upravenej v § 376 CSP je, aby súd prvej inštancie mohol zrušiť vlastné nesprávne uznesenie, z ktorého doposiaľ nenadobudla práva iná osoba ako odvolateľ, a teda opäť odbremenenie odvolacieho súdu od rozhodovania o takýchto odvolaniach, ktorými sa nezasahuje do práv inej osoby (odlišnej od osoby odvolateľa). Len zo samotnej skutočnosti, že v procesnom predpise je upravený inštitút autoremedúry ako výnimka z devolutívneho účinku odvolania, ešte nemožno vyvodzovať, že existujú akési dve konania o odvolaní, z ktorých jedno sa začína podaním odvolania na súde prvej inštancie a druhé predložením veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Najvyšší súd SR preto súhlasí s názorom Krajského súdu v Košiciach, že v posudzovanom prípade bolo odvolacie konanie začaté (podaním odvolania) už 9. mája 2023. Jedná sa preto o konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023, t. j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákona č. 398/2022 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmito zákonmi bola s účinnosťou od 1. júna 2023 zavedená tzv. reforma súdnej mapy. Jedným z novelizovaných predpisov bol ZKR, v rámci ktorého došlo k zavedeniu novej príslušnosti súdov na konanie
ZKR, a to tak súdov prvej inštancie (§ 196a ods. 1 ZKR), ako aj odvolacích súdov (§ 196a ods. 3 ZKR). Ustanovenie § 196a ods. 3 ZKR (týkajúce sa funkčnej príslušnosti vybraných krajských súdov na odvolacie konanie) v texte pod jednotlivými písmenami a) až c) priamo odkazuje na konkrétne ustanovenia § 196a ods. 1 ZKR, upravujúce kauzálnu príslušnosť vybraných okresných súdov (v sídle kraja) na konanie
ZKR. Na túto úpravu nadväzuje ustanovenie § 196a ods. 6 ZKR,
ktorého súd, na ktorom prebieha konanie
tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní
tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákonodarca danou reformou sledoval špecializáciu súdnictva, ako možno vyrozumieť zo všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 150/2022 Z. z., v ktorej sa uvádza, že reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť bolo potrebné v prvom rade vyriešiť otázku časovej pôsobnosti právnych noriem upravených v § 196a ods. 1, 3 a 6 ZKR v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 206o ZKR. 14. Súčasťou novely ZKR účinnej od 1. júna 2023 je aj výslovné zakotvenie pravidla časového spolupôsobenia starých (neplatných a neúčinných) právnych noriem s právnymi normami novými (platnými a účinnými). Ide o tzv. ultraaktivitu procesných noriem zakotvenú v prechodnom ustanovení § 206o CSP k úpravám účinným od 1. júna 2023.
tohto pravidla sa vecná a miestna príslušnosť súdu na konanie začaté a právoplatne neskončené do
starej právnej úpravy) vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Podstata princípu ultraaktivity procesných noriem spočíva v tom, že v istých špecifických prípadoch alebo zo špecifických, obzvlášť zreteľa hodných dôvodov sa aktivizuje starý procesný režim na konania za tohto starého režimu začaté, no prebiehajúce i počas účinnosti nového procesného režimu. Odôvodnené je to vždy v prípadoch, ak zákonodarca určitý inštitút z právneho poriadku vypúšťa - je logické, že začaté konania ohľadom tohto inštitútu sa dokončia
doterajších procesných predpisov [por. Števček, M.: O temporalite procesných noriem (malé praktikum z teórie práva), Bulletin Slovenskej advokácie 3/2015, s. 22-30]. V protiklade k ultraaktivite stojí pravidlo okamžitej použiteľnosti (novej) procesnej úpravy na všetky prebiehajúce konania začaté
doterajších (zrušených) predpisov (ďalej aj „okamžitá aplikabilita"), ktoré na rozdiel od ultraaktivity nevyžaduje výslovné zákonné zmocnenie, keďže je odvoditeľné pomocou ústavno-konformného teleologického výkladu. Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (III. ÚS 267/2017). Ultraaktivita v porovnaní s okamžitou aplikabilitou je vo všeobecnosti nežiadúca, pretože naráža na predvídateľnosť práva, dôveru subjektov v jasnosť a prehľadnosť právnej úpravy a princíp právneho štátu, ktorého imanentnou súčasťou je princíp právnej istoty. Ak teda ultraaktivita predstavuje odchýlku od žiadúceho stavu, je potrebné uprednostniť princíp okamžitej aplikability. Tam, kde nie je výslovne zakotvená ultraaktivita, platí okamžitá aplikabilita.
ZKR (ods. 1, 2, 6, 7), ako aj funkčnú príslušnosť na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní
ZKR (ods. 3) a tiež miestnu príslušnosť (ods. 4). V odseku 3 upravená príslušnosť krajských súdov je jednoznačne funkčnou príslušnosťou, bez ohľadu na to, že tento právny pojem nie je v ZKR priamo uvedený (na rozdiel od nadpisu nad § 34 CSP), keďže sa týka príslušnosti krajských súdov (Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach) špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným okresnými súdmi tak v konaní
ZKR, ako aj v sporových konaniach vyvolaných osobitnou povahou konaní
ZKR. 16. V posudzovanej veci je predmetom konania určenie neúčinnosti právneho úkonu (zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným a úpadcom STAVUNION, s.r.o. v konkurze) voči konkurzným veriteľom úpadcu, a teda odvolanie smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vydanému v spore vyvolanom osobitnou povahou konania
ZKR. S účinnosťou do 31. mája 2023 bol (
úpravy CSP, na ktorú odkazoval § 196 ZKR), namiesto všeobecného súdu žalovaného na takéto konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie (tu Okresný súd Prešov), ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov [§ 20 písm. d) CSP v znení účinnom do 31. mája 2023]. Príslušným súdom na odvolacie konanie bol potom
mája 3023 Krajský súd v Prešove, do obvodu ktorého patrí Okresný súd Prešov. S účinnosťou od 1. júna 2023 však ZKR nanovo upravil príslušnosť súdov na spory vyvolané osobitnou povahou konaní
tohto zákona (s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ktorá je zhodná s kauzálnou príslušnosťou súdu, na ktorom prebieha konanie
ZKR, teda konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v spore vyvolanom osobitnou povahou konania
ZKR bol
predpisov účinných do
3 písm. c) ZKR príslušný Krajský súd v Košiciach a súčasne § 206o ZKR ako intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom
predpisov účinných do
úpravy ZKR účinnej od
ktorej funkčná príslušnosť Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu je v predmetnej veci daná iba na konania začaté na Okresnom súde Prešov po
ZKR, resp. týmito konaniami vyvolaných sporoch, či v rámci registrových konaní v režime Civilného mimosporového poriadku (porovnaj 6Ndc/19/2023).
predpisov účinných do
ZKR potrebné vychádzať z okamžitej aplikability, a to v súlade so zámerom súdnej reformy zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v určitých (zákonom určených) druhoch sporov tak, ako je tomu aj v danom spore vyvolanom osobitnou povahou konania
ZKR (§ 196a ods. 3 ZKR).
CSP, zostáva zachovaná funkčná príslušnosť v konaniach začatých
prechádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím zodpovedajúceho prechodného ustanovenia, ktoré však v rámci novely ZKR prijaté nebolo. 20. Najvyšší súd SR vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci Krajským súdom v Prešove nie je dôvodný a na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému (v spore vyvolanom osobitnou povahou konania
ZKR) Okresným súdom Prešov je
3 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.