1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. b), písm. (d), Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 19. mája 2022, sp. zn. 14T/4/2022 s a z r u š u j e v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaní: 1/ Ing. O. Z. nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom J. G. č. XXX, J. G., okr. Č. 2/ Ing. N. S. nar. X. S. XXXX, trvale bytom I. H. č. XXX, Y. 3/ S. N. nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom N. č. XXX, N., okr. Č. sa
(a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 GV 122/18/1000-27 z 21. marca 2022 v bode 2.,
ktorej sa mali obžalovaní dopustiť zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: - Ing. O. Z., Ing. N. S. a S. N., ako Slovenskou poľovníckou komorou delegovaní skúšobní komisári na skúšky uchádzačov o poľovný lístok, ktoré boli organizované dňa
1 Trestného zákona na skutkovom základe, že: - Ing. O. Z., Ing. N. S. a S. N., ako Slovenskou poľovníckou komorou delegovaní skúšobní komisári na skúšky uchádzačov o poľovný lístok, ktoré boli organizované dňa
1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. e), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, každému zvlášť.
1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaným výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený, každému zvlášť.
1 Trestného zákona bola obžalovaným určená skúšobná doba vo výmere 1 (jeden) rok, každému zvlášť.
1 Trestného zákona bol obžalovaným uložený trest zákazu činnosti - akejkoľvek funkcie v orgánoch Slovenskej poľovníckej komory na dobu 3 (tri) roky, každému zvlášť. Proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podali odvolanie všetci traja obžalovaní, ktoré odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov nasledovne: Obžalovaný Ing. O. Z. - obhajca JUDr. Milan Vysocký, advokát AK v Čadci, podal odvolanie proti výroku o vine, výroku o treste, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku. V písomných dôvodoch konštatoval, že rozsudok špecializovaného trestného súd nepovažuje za zákonný, pretože spáchanie žalovaného zločinu mu nebolo vykonanými dôkazmi bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
jeho názoru, mal byť
výsledkov dokazovania spod obžaloby postupom
ods.4 Trestného poriadku, zásadu uvedenú v ustanovení § 2 ods.12 Trestného poriadku, § 2 ods. 14 s odkazom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných ľudských slobôd a Ústavu Slovenskej republiky (strany 6-9) s výsledným hodnotením, že prvostupňový súd sa uvedenými zásadami dôsledne neriadil, jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a tým aj nezákonné. Postupom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom, k porušeniu práva na spravodlivý proces, k porušeniu zásady kontradiktórnosti, skutkový stav nebol náležite zistený, rozsudok je založený na domnienkach, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd sa neriadil zákonnými a ústavnými princípmi, čo vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia. Následne na strane 9, 10 opakovane poukazuje na obsah jeho výpovedí v rámci prípravného konania i konania na súde. V ďalšej časti odvolania sa obžalovaný opäť v teoretickej rovine zaoberá podstatou skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku
ods.1 Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky a subjektívnej stránky s následným konštatovaním, že vykonaným dokazovaním u neho nebol preukázaný ani priamy ani nepriamy úmysel a tiež mu nebolo preukázané konanie po objektívnej stránke. V ďalšej časti písomného odôvodnenia odvolania na strane 11 až 16 obžalovaný poukazuje na chronologickú postupnosť začatia trestného stíhania a následného vznesenia obvinenia. Konštatuje, že z jeho výpovedí, výpovedí spoluobžalovaných a z obrazovo-zvukových nahrávok je zrejmé, že skúška prebehla v súlade s príslušnými predpismi a v nadväznosti na uvedené opäť, zo svojho pohľadu, hodnotí vykonané dôkazy. V závere odvolania vyslovil názor, že keďže vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, mal byť spod obžaloby oslobodený. Rozsudok považuje za nezákonný vo výroku o vine i vo výroku o treste. Dožaduje sa, aby odvolací súd na podklade jeho odvolania zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu a spod obžaloby ho oslobodil. Odvolanie obžalovaného bolo zaslané na vedomie a prípadné vyjadrenie prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
odvolateľov jasným prejavom ich vôle, že úplatok neprijali. Odvolateľ položil otázku, že ak nechal úplatok na pôvodnom mieste, z ktorého sa natrvalo vzdialil a stratil tak možnosť trvalej dispozície s úplatkom, akú neoprávnenú výhodu a kedy obdržal. V ďalšom odvolatelia upriamujú pozornosť na skutočnosť že pre naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného zločinu je potrebné, aby páchateľ mal reálny a konkrétny dosah na ovplyvnenie veci za ktorú mal úplatok prijať. Samotná okolnosť, že sa na obstarávaní veci všeobecného záujmu len podieľa, ešte samo o sebe nepostačuje pre vyslovenie viny. Obžalovaní nemali konkrétny dosah na ovplyvnenie výsledku vykonanej skúšky, ako delegovaní skúšobní komisári vykonávali len kontrolu a dozor nad vykonávaním skúšky, ale úspešnosť testu bol vyhodnocovaný počítačom. V konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by svedčili pre záver, že obžalovaní umožnili F. Y., v rozpore s vyhláškou, úspešné vykonanie skúšky uchádzača o poľovný lístok. Zo stanoviska Slovenskej poľovníckej komory zo 7. augusta 2017 vyplýva, že obžalovaní pri skúške neporušili žiadne ustanovenie platnej legislatívy o poľovníctve. Obžalovaní sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania, preto odvolaním napadli aj celý výrok o uloženom treste. Vo vzťahu k obhajobným námietkam smerujúcim voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, obžalovaní v odvolaní uviedli, že obžalobu nemožno podať pre skutok, pre ktorý nebolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie. Po opise chronológie vydávania uznesení o začatí trestného stíhania a následného vznesenia obvinenia odvolatelia konštatujú, že ohľadom skutku, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a pre ktorý bolo následne aj vznesené obvinenie, nie je zachovaná totožnosť skutku. Skutok, tak ako je uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania, je neadresný, nekonkrétny v popise konania vo vzťahu k obžalovaným, a teda nepokrýva skutok vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia. Vyslovili presvedčenie, že v danej trestnej veci došlo k závažnému porušeniu princípu totožnosti skutku a obžalovacej zásady, čo má vážne trestno-procesné následky a síce, že celé trestné konanie bolo nezákonné. Na základe uvedeného obžalovaní žiadajú, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaných postupom
1 Trestného poriadku. Na všetkých troch obžalovaných prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky 21. marca 2022 podal obžalobu pre zločin prijímania úplatku
1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, že: - Ing. O. Z., Ing. N. S. a S. N., ako Slovenskou poľovníckou komorou delegovaní skúšobní komisári na skúšky uchádzačov o poľovný lístok, ktoré boli organizované dňa
takto ustálenej skutkovej vety je možné v zásade rozdeliť do dvoch fáz: - obžalovaní si 4. februára 2017 v ranných hodinách od Z. V. nechali sľúbiť úplatok od F. Y. - v poobedňajších hodinách úplatok prijali za to, že F. Y. umožnili v rozpore s vyhláškou úspešné vykonanie skúšky uchádzača o poľovný lístok. Už prvostupňový súd, na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, konštatoval, že nebolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili prvej fázy konania ako je popísané v skutkovej vete obžaloby, teda, že si úplatok nechali sľúbiť. Na strane 12 rozsudku aj podrobne poukázal na dôkazy, ktoré to preukazujú a podrobne aj rozviedol úvahy, ktoré ho k takémuto konštatovaniu viedli. V zmysle výsledkov dokazovania následne skutkovú vetu upravil. Vzhľadom na skutočnosť, že v podanom odvolaní ani prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky úpravu skutkovej vety nenamietal, a aj odvolací súd sa v plnom rozsahu v tejto časti stotožnil s postupom prvostupňového súdu, v ďalšom poukazuje na prvostupňový rozsudok a jeho dôvody, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 168 ods. 1 Trestného poriadku, sú jasné zrozumiteľné a vyčerpávajúce. Odvolací súd sa však nestotožnil s postupom prvostupňového súdu, keď uznal obžalovaných za vinných zo zločinu prijímania úplatku
ods.1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku, v podstate preto, že prevzali úplatok - darčekové tašky. Je potrebné absolútne súhlasiť s obhajobným tvrdením obžalovaných, že vina môže byť založená len na dôkazoch, ktoré absolútne vylučujú pochybnosť, že sa skutok stal tak, ako je predmetom trestného stíhania. Ako je konštatované už vyššie, prokurátor neuniesol v danej veci dôkazné bremeno v tej časti, keď obžalovaným kládol za vinu, že si úplatok nechali sľúbiť.
názoru odvolacieho súdu však neuniesol dôkazné bremeno aj pokiaľ ide o konanie obžalovaných, že úplatok prijali a prijali ho v súvislosti s tým, že umožnili adeptovi o poľovnícky lístok F. Y. tento získať v rozpore s vyhláškou.
ods.1 Trestného zákona trestného činu prijímania úplatku sa dopustí páchateľ, ktorý si v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo, alebo cez sprostredkovateľa pre seba, alebo pre inú osobu prijme, žiada, alebo si dá sľúbiť úplatok. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaní úplatok prijali, čiastočne priznávajú, že darčekové tašky preniesli do kuchynky, ale ich obhajobné tvrdenia spočívajú v tom, že tieto v kuchynke aj ponechali, teda nezískali ich do trvalej dispozície. Takáto verzia konania obžalovaných vyvrátená nebola, prokurátorovi sa v konaní nepodarilo nad akúkoľvek pochybnosť preukázať, a to ani na základe výsledkov obrazovo-zvukových záznamov, ani inými dôkazmi, že darčekové tašky obžalovaní prijali, skutočne sa dostali do ich trvalej dispozície a nepodarilo sa mu vyvrátiť obhajobné tvrdenia obžalovaných, že darčekové tašky odmietli a nechali ich v kuchynke, v priestoroch OPK. V tejto súvislosti odvolací súd plne súhlasí so stanoviskom obhajoby, že prijatie úplatku v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 329 ods. 1 Trestného zákona predpokladá, že páchateľ skutočne obdržal neoprávnenú výhodu natrvalo, teda nestačí, aby si len na chvíľu darčekovú tašku podržal, niekam ju preniesol, prípadne do nej nakukol. Aby bolo možné konštatovať, že obžalovaný úplatok prijal, je potrebné, aby ho získal do trvalej dispozície a získal tak aj neoprávnenú výhodu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s obhajobnou námietkou obžalovaných, že medzi prijatím úplatku (čo preukázané nebolo) a obstarávaním veci všeobecného záujmu (protiprávne získanie poľovného lístku) musí existovať príčinná súvislosť. V posudzovanom prípade takáto súvislosť preukázaná nebola a prvostupňový súd postupoval v tejto časti správne, keď konštatovanie prokurátora v skutkovej vete obžaloby v bode 2), v ktorej ustálil, že obžalovaní úplatok prevzali za to, že v rozpore s vyhláškou MP SR č. 344/2009 Z. z. umožnili F. Y. úspešné vykonanie skúšky uchádzača o poľovný lístok vypustil, čím sa stalo, že v skutkovej vete absentuje okolnosť, pre ktorú obžalovaní mali úplatok prijať. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z vyjadrenia Slovenskej poľovníckej komory zo 7. augusta 2017 vyplýva, že obžalovaní ako skúšobní komisári pri vykonávaní skúšky neporušili žiadne ustanovenia platnej legislatívy a ani ich porušiť nemohli, pretože nemali vplyv na to, aby uchádzač o poľovný lístok mohol vykonať skúšku úspešne v rozpore s citovanou vyhláškou. Z dokazovania vyplýva, že test bol každému z uchádzačov jednotlivo generovaný počítačom a tiež správnosť odpovedí bola vyhodnotená počítačom. Do tohto procesu skúšobní komisári zasahovať nemohli a nevedeli, ich úlohou bolo len dohliadať na riadny priebeh skúšky. Napokon prokurátor nešpecifikoval konkrétne akým spôsobom mali obžalovaní pomáhať uchádzačovi Y. úspešne vykonať skúšku a aké ich konanie bolo v rozpore s vyhláškou. V skutkovej vete rozsudku nie je uvedené konkrétne za aké konanie mali obžalovaní úplatok prijať. Na základe uvedeného odvolací súd vyhovel odvolaniam všetkých troch obžalovaných, nakoľko v konaní nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že by obžalovaní naplnili pojmové znaky žalovaného zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona po subjektívnej a objektívnej stránke a preto postupom
1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku - preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a bolo porušené ustanovenie Trestného zákona - zrušil odvolaním napadnutý rozsudok špecializovaného trestného súdu v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že postupom
a) - nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní - obžalovaných spod obžaloby oslobodil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je riadny opravný prostriedok prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.