Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/10/2023 Identifikačné číslo spisu: 5119200457 Dátum vydania rozhodnutia: 14.12.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 421ods.

1 písm.

1. a)CSP uviedli, že žalobcovia nepreukázali, že so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, predovšetkým nepreukázali riadny vstup do držby, pretože samotné dlhodobé užívanie, ani ich nerušené užívanie ich dobromyseľnosť nezakladá. Odvolací súd nesprávne uzavrel, že žalobcovia splnili jeden zo základných predpokladov vydržania - dobromyseľnosť držby. Rozsudok odvolacieho súdu spočíva teda na nesprávnom právnom posúdení veci. V tejto súvislosti poukázali na uznesenia NS SR 4Cdo/361/2012 zo dňa 27. januára 2015, podľa ktorého oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že jej vlastníkom nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme a uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/283/2009 zo dňa 27. októbra 2010, podľa ktorého oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárskom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred štátnym notárstvom. V rozpore s rozhodnutiami sp. zn. 4Cdo/101/2003 a M Cdo 26/2003 súdy neposudzovali ani dobromyseľnosť žalobcu 2/ ako manžela žalobkyne 1/ a dobromyseľnosť žalobkyne 4/ ako manželky žalobcu 3/. 3.3. Dovolatelia navrhli dovolaciemu súdu, aby rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal im trovy konania a trovy právneho zastúpenia. 4. K podanému dovolaniu sa vyjadril právny zástupca žalobcov, ktorý žiadal dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť a priznať žalobcom nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 CSP), a to oprávneným subjektom (§ 424 CSP), zastúpeným podľa § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je potrebné zamietnuť. 6. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.
2. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

§ 420písm.

1. f)CSP 7. Dovolatelia uplatnili dovolací dôvod v zmysle ust. § 420 písm.
2. f)CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolatelia uviedli, že odvolací súd sa nevysporiadal s ich odvolacou námietkou k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. V súdenom prípade súd nekonštatoval žiadny právny úkon, ktorým by sa pozemok prevádzal na žalobcov, z ktorého by mohli usudzovať titul dobromyseľnej držby. 8. Dovolací súd s argumentáciou dovolateľov nesúhlasí. Odvolací súd v bode 13. rozsudku uviedol, že ... „v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku, právnym titulom držby je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastneným pozemkom (kúpna, či darovacia zmluva, závet alebo rozhodnutie v dedičskom konaní a pod.); i keď ide o tzv. domnelý titul, je takýto titul postačujúci“. V nadväznosti na to skonštatoval, že v prípade žalobcov to boli dedičské rozhodnutia a následná darovacia zmluva (presne popísané v bode 13.). Odvolací súd poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia, resp. pred rokom 1986 ich právni predchodcovia, užívali sporné pozemky už od druhej polovice 50-tych rokov 20. storočia v hranici tvorenej korytom potoka, ktoré nebolo zmenené (prinajmenšom od rokov 1954 - 1955), keď uvedené potvrdili aj vypočutí svedkovia. Uviedol teda aj skutkové závery, ktoré podriadil pod daný právny stav. 9. Nedôvodná je aj námietka spočívajúca v tvrdení, že odvolací súd sa nezaoberal právnou argumentáciou odvolania o úprave vydržania v slovenskom právnom poriadku v rozhodnom období na právne posúdenie veci. Nevysporiadal sa so záverom vysloveným okresným súdom, že nehnuteľnosti mali byť nadobudnuté v roku 1984 právnymi predchodcami žalobcov 1/ a 3/, kedy vtedy platný Občiansky zákon vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom neumožňoval. Dovolací súd poukazuje na bod 14. rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom uviedol, že „bez ohľadu na držbu ich právnych predchodcov žalobcovia 1/ a 2/, ako aj 3/ a 4/ nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom na základe vyššie uvedených domnelých titulov a držby sporných pozemkov ako celku po roku 1995, najneskôr roku 2005“, kedy už vydržanie ako právny inštitút Občiansky zákonník upravoval.

§ 421ods.

1 CSP všeobecne

1. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
2. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
3. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.
4. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
5. Dovolateli nevymedzili dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 421 CSP, pretože nenaformulovali žiadnu právnu otázku, od riešenia ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Vo svojom dovolaní okrem všeobecných citácií rozhodnutí najvyššieho súdu týkajúcich sa dobromyseľnosti držby, uviedli iba námietky spadajúce pod dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, s ktorými sa dovolací súd vyporiadal v bodoch
6. - 9., resp. sú iba polemikou s rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolatelia nenaplnili predpoklady kladené na prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP.
7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil dovolateľom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že dovolateľmi uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP neexistuje (nie je daný) a dovolací dôvod v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je vymedzený zákonom predpísaným spôsobom. Z uvedeného dôvodu preto v sumáre dovolanie dovolateľov podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol.
8. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia mali plný úspech vo veci, dovolací súd im tak priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
10. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.