2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Krajský súd v Banskej Bystrici svoj nesúhlas s postúpením sporu odôvodňuje viacerými argumentmi. V prvom rade má za to, že hoci mu je zrejmý princíp okamžitej aplikability procesných noriem, z absencie funkčnej a kauzálnej príslušnosti k prechodnému ustanoveniu § 471c CSP nevyplýva zámer, účel a zmysel tzv. reformy súdnej mapy (zákon č. 150/2022 Z. z.), aby o odvolaniach podaných
právnej úpravy účinnej do 31. mája 2023 sa rozhodovalo
novej právnej úpravy účinnej od 1. júna 2023 (resp. krajské súdy
novej úpravy). Toto nevyplýva zo žiadneho ustanovenia novej právnej úpravy, pričom prechodné ustanovenie sa malo vykladať v súvislosti s účelom, zmyslom a cieľom, ktorý sa mal dosiahnuť zmenou právnej úpravy. A práve naopak jednoznačným zámerom je, aby staré veci dokončili doterajšie súdy s jedinou výnimkou, ktorou je prechod výkonu súdnictva zo zrušených (zaniknutých) súdov na novozriadené (nástupnícke). O tom svedčí dôvodová správa k § 471c CSP,
ktorej ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, „staré“ veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad už smeruje na nový súd. Rovnako tak aj usmernenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
ktorého zavedením kauzálnej príslušnosti nedochádza od
jednoznačného znenia § 471c CSP kopíruje pravidlo dokončenia starých vecí doterajšími súdmi, pričom na kauzálnu a funkčnú príslušnosť, by sa malo aplikovať iné pravidlo v rozpore s jednoznačne prejaveným zámerom zákonodarcu
dôvodovej správy. Takýto princíp nie je rozumne vysvetliteľný. Rovnaké pravidlo ako pri vecnej a miestnej príslušnosti sa má preto uplatniť aj v prípade odvolacích konaní začatých do 31. mája 2023, keďže vo vzťahu k odvolacím súdom absentuje právna úprava a je potrebné aplikovať výklad
účelu a zmyslu zákona. V súvislosti s dvojkoľajnosťou Krajský súd v Banskej Bystrici argumentoval aj tým, že kauzálna príslušnosť je osobitným druhom miestnej príslušnosti, a preto by takáto dvojkoľajnosť bola neodôvodnená a rozumne nepredpokladaná. 4. Opačný prístup by
Krajského súdu v Banskej Bystrici mohol znamenať zásah do ústavného princípu zákonného sudcu. Teda vtedy, ak vec napadnutá
predchádzajúcej právnej úpravy a pridelená zákonnému sudcovi, by bola bez osobitného zákonného zmocnenia a v rozpore s účelom zákona č. 150/2022 Z. z. postúpená súdu, ktorý v čase podania odvolania nebol súdom príslušným. 5. Okrem toho je takýto opačný prístup v rozpore so zásadou perpetuatio fori
2 CSP. Krajský súd v Banskej Bystrici vychádza z toho, že odvolacie konanie sa začína podaním odvolania, a teda príslušnosť odvolacieho súdu sa v zmysle § 36 ods. 2 CSP určuje
okolností v čase podania odvolania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia odvolacieho konania. Preto, ak v čase začatia odvolacieho konania bol príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní bol Krajský súd v Žiline, takto určená príslušnosť trvá aj po 31. máji 2023 a takto určenú príslušnosť nie je možné zmeniť ani
princípu okamžitej aplikability. 6. Krajský súd v Žiline
1 CSP postúpil spor Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu
neho príslušnému. Tento postup odôvodnil tým, že na odvolacie konanie, ktoré sa začalo pred
2 CSP, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením mu sporu na odvolacie konanie a dospel k záveru, že tento dôvodný nie je. 8.
2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 9.
mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných
predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. 10.
čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
odseku 1. 11.
1 CSP, ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. 12.
2 písm. a) CSP, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní
CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné:
1 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov k štátu prechádzajú od 1. júna 2023 z Okresného súdu Čadca na Okresný súd Žilina. 15.
8 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina; jeho obvod tvoria obvody Okresného súdu Žilina. 16.
36 zákona č. 371/2004 Z. z., sídlom Okresného súdu Žilina je mesto Žilina; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Žilina, Bytča, Čadca a Kysucké Nové Mesto. Okresný súd Žilina má pracovisko v meste Čadca.
V rámci druhej fázy už nastupuje konanie na odvolacom súde, ktoré začne po tom, ako súd prvej inštancie po vykonaní jemu zákonom zverených úkonov po podaní odvolania predloží vec odvolaciemu súdu. 18. V priebehu začatého a právoplatne neskončeného odvolacieho konania, a teda vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania
1 CSP aj v priebehu súdneho konania ako takého, nadobudli účinnosť zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „zákon č. 150/2022 Z. z.“) a zákon č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmito zákonmi bola zavedená, tzv. reforma súdnej mapy, a to s účinnosťou od
starej právnej úpravy na iný súd. Jej podstata tak spočíva v tom, že ponecháva pri živote starú právnu úpravu.
predpisov účinných do
predpisov účinných do
predpisov účinný do
výslovného znenia zákona mal konať neexistujúci súd alebo súd, ktorý by nemal v pôsobnosti špecializovanú agendu a u ktorého nie je právnym poriadkom dovolené, aby i tak vo veci konal a rozhodoval (§ 40 CSP za bodkočiarkou), opak čoho sleduje práve zákon č. 371/2004 Z. z. Preto sa vyžadovalo, aby CSP, ktorý (nie výlučne) upravuje príslušnosť súdov v občianskoprávnych veciach, a to so špecializáciou na určité veci alebo spory, upravil vzťah medzi určovaním príslušnosti a prechodom výkonu súdnictva tak, aby bol zabezpečený jednak samotný výkon súdnictva a na druhej strane, aby tento výkon bol aj špecializovaný. Navyše výkon súdnictva tzv. bratislavskými mestskými súdmi bol špecializovaný už samotným zákonom č. 371/2004 Z. z., pričom tejto špecializácii zodpovedá aj úprava kauzálnej príslušnosti v CSP. Takáto duálna úprava špecializácie predmetných súdov sleduje, aby nie len staré veci, ale aj nové veci v špecializovanej agende boli prejednávané a rozhodované na jednom a tom istom súde. Zároveň úprava v CSP bola nevyhnutná, keďže
zákona č. 371/2004 Z. z. sa fakticky vytvoril jeden územný obvod pre Bratislavu, v rámci ktorého pôsobia štyri súdy tej istej inštancie. 23. Nie je však vylúčené, aby staré veci prešli na súd iný ako príslušný
predpisov účinných do 31. mája 2023 bez toho, aby sa uplatnil prechod výkonu súdnictva. A to nie len v ponímaní naznačenom Krajským súdom v Banskej Bystrici spočívajúcom v zániku súdu s nástupníctvom druhého, ale aj v prípade prechodu výkonu súdnictva v jednotlivých veciach ako ich má na mysli § 2 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konkrétne § 18n ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z., kedy dochádza k prechodu výkonu súdnictva rozdelením agendy piatich súdov v postavení okresného súdu medzi štyri z nich so zánikom len jedného z nich, teda keď v končenom dôsledku dochádza k reorganizácii agendy medzi ostávajúce súdy patriace do obvodu rovnakého krajského súdu a súčasne ktorých obvod tvorí rovnaký územný obvod. Tomuto účelu slúži práve osobitná výlučná miestna príslušnosť, kauzálna príslušnosť a funkčná príslušnosť, prostredníctvom ktorých možno určiť ktorý konkrétny súd z ostatných súdov rovnakého stupňa bude príslušný konať a rozhodovať. Normy upravujúce dané druhy príslušností stanovia kritérium rozhodujúce pre určenie príslušného súdu. Preto, aby o starých veciach rozhodovali kauzálne alebo funkčne príslušné súdy
predpisov účinných od
zákona č. 371/2004 Z. z.. Súd v rámci daného presunu neplní svoju povinnosť
CSP spočívajúcu v skúmaní svojej príslušnosti, ale riadi sa odlišnou právnou normou,
ktorej priamo zo zákona dochádza automaticky k presunu vecí. V dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorá sa aplikuje okamžite, neostáva konajúcemu súdu nič iné, aby pri plnení svojej povinnosti
CSP aplikoval aktuálnu právnu úpravu, a v prípadoch, na ktoré sa neuplatňuje ultraaktivita
CSP a prechod výkonu súdnictva pod vety za bodkočiarkou daného ustanovenia, postupoval
1 CSP. 25. Najvyšší súd neopomína ani to, že k prechodnému ustanoveniu obsiahnutému v § 471c CSP navrhovateľ tzv. reformy súdnej mapy k návrhu zákona č. 150/2022 Z. z. uviedol dve vecné odôvodnenia ako ich má na mysli § 7 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prvom prípade tak urobil pri navrhovanej úprave kauzálnej príslušnosti v obchodnoprávnych sporoch, kde poukázal na to, že staré veci dokončia vecne a miestne príslušné súdy
doterajších predpisov, ibaže sa zrušujú, kedy by veci dokončili nástupnícke súdy. Uvedené odôvodnenie je potrebné vnímať v tom kontexte, že v dovtedajšej úprave (do 31. mája 2023) absentovala kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch, a teda spory takej povahy prejednávali a rozhodovali vecne a miestne príslušné súdy. V rámci navrhovaného znenia zákona malo dôjsť aj k zmenám príslušných súdov v rámci už vtedy upravených niektorých druhoch sporov, pre ktoré bola zavedená kauzálna príslušnosť. Hoci navrhované prechodné ustanovenie mlčí o kauzálnej príslušnosti, v rámci vecného odôvodnenia už priamo k § 471c CSP (nesprávne uvádza navrhovateľ § 417c CSP) navrhovateľ uvádza, že v prípade presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, staré veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad bude smerovať na nový súd. Tu treba vychádzať z toho, že navrhovanou úpravou malo dôjsť k zmenám kauzálne príslušných súdov v pracovnoprávnych sporoch a v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody
osobitného predpisu, pričom dovtedajšie kauzálne príslušné súdy nemali zaniknúť. Na jednej strane sú tak dve vecné odôvodnenia, pričom jedno svojím jazykovým vyjadrením korešponduje s dovtedajšou úpravou, resp. absenciou úpravy kauzálnej príslušnosti v obchodnoprávnych sporoch a druhé (
poradia uvedeného v tomto odseku) odôvodnenie nezodpovedá jazykovému vyjadreniu, ako ani zámeru sledovanému navrhovanou úpravou obsiahnutému vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Vzhľadom na to, ustanovenie § 471c CSP nepripúšťa variantnú interpretáciu ako, napr. tú, ktorú zastáva Krajský súd v Banskej Bystrici, že by sa účinky § 471c CSP vzťahovali aj na kauzálne príslušné súdy, hoci v ňom nie sú výslovne uvedené. Zároveň je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ pozná jednotlivé druhy príslušnosti a nijakým spôsobom z jeho návrhu nevyplýva, že by kauzálnu príslušnosť vnímal ako podmnožinu vecnej alebo miestnej príslušnosti.
predpisov účinných do 31. mája 2023 by mal postúpiť spor na vecne a miestne príslušný súd
predpisov účinných do
predpisov účinných do
predpisov účinných od
mája 2023). Kauzálne príslušný súd však nemusí byť nevyhnutne aj súdom inak miestne príslušným, je však v prípadoch viacerých kauzálne príslušných súdov na konanie v určitom spore alebo veci určujúce, tam, kde to zákon predpokladá, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu inak miestne príslušný súd spadá. O tom svedčí, že v naznačenom príklade by bol Okresný súd Zvolen kauzálne príslušný súd v zmysle § 23 písm. f) CSP (účinný do 31. mája 2023).
novej právnej úpravy je to však Okresný súd Banská Bystrica
c) CSP (účinný od
najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach začatých a právoplatne neskočených do
2 CSP na rozhodovanie o odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vydanom v konaní v obchodnoprávnom spore, musí existovať ustanovenie výslovne zakladajúce prechod výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi.
najvyššieho súdu však z toho, ale zároveň vyplýva záver, že ak by aj CSP v prechodnom ustanovení výslovne (čo sa nevyžaduje) upravoval pod rubrikou "Prechodné ustanovenia účinné od
predpisov účinných do
právnej úpravy účinnej do
novej právnej úpravy prichádza do úvahy len v prípade konania v obchodnoprávnych sporoch na súdoch prvej inštancie, ktoré nezanikli alebo v rámci ktorých nedošlo k reorganizácii špecializovanej agendy (aj v poslednom prípade však môže nastať situácia, že nebude dôvod na prechod, ak sa súd len inak označuje a je po novom špecializovaný na konanie, v ktorom by po starom bol inak vecne a miestne príslušný; tak to možno predpokladať pri Okresnom súde Bratislava III). Navyše nie je vzhľadom na znenie § 40 CSP veta za bodkočiarkou (upravujúci okamih dokedy súd skúma kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch ex officio) vylúčené, že v obchodnoprávnych sporoch budú konať a rozhodovať aj súdy v postavení okresného súdu nevymenované v § 22 CSP, a teda súdy kauzálne nepríslušné. Hoci je žiaduce, aby z dôvodu povahy sporu, tento prejednávali a rozhodovali súdy, ktoré sú naň kauzálne príslušné, zákonodarca v určitom momente súdneho konania odstraňuje nedostatok procesnej podmienky kauzálnej nepríslušnosti súdu. Z ustanovenia § 40 CSP aj s prihliadnutím na jeho ústavnokonformný výklad (čl. 2 ods. 3 ústavy) vyplýva, že nie je vylúčené, aby strana sporu úspešne uplatnila námietku kauzálnej nepríslušnosti. Teda je nie len vecou súdu, ale aj strán sporu, aby tieto v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt uskutočnili procesnú aktivitu v prípade nedostatku kauzálnej príslušnosti súdu, a to pod sankciou zhojenia tohto nedostatku. Aj v týchto intenciách má tak dvojaký prístup k riešeniu stretu právnych režimov svoje opodstatnenie. 32. K záveru o príslušnosti súdu v tejto veci je možné dospieť urobením nasledovných krokov: 1) určenie súdu príslušného
starej právnej úpravy, 2) ak ide o súd vecne a miestne príslušný (nejde o prípad kauzálnej alebo funkčnej príslušnosti), či u takéhoto súdu došlo k prechodu výkonu súdnictva, 3) určiť súd príslušný
novej právnej úpravy. Pritom je potrebné vychádzať z predchádzajúcej v tomto odôvodnení uvedenej právnej argumentácie. 33. Vzhľadom na to, že spor o príslušnosť sa týka otázky súdu funkčne príslušného na rozhodovanie o odvolaní žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie, je potrebné posúdiť, ktorý súd bol funkčne príslušný
starej právnej úpravy. V sporoch o príslušnosť je pre posúdenie dôvodnosti nesúhlasu s postúpením sporu potrebné posúdiť okolnosti v čase začatia konania, ktoré sú určujúce pre založenie príslušnosti konkrétneho súdu na prejednanie a rozhodovanie sporu. Najvyšší súd dospel k záveru, že je kľúčové posúdenie povahy sporu, ktorá môže byť určujúca pre založenie kauzálnej alebo v tomto prípade funkčnej príslušnosti. 34. V konaní vyšlo najavo, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej zaplatenia určitej sumy za stavebné práce vykonané pre žalovanú. Strany sporu majú postavenie podnikateliek
Z“), obe s predmetom podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva. Už zo samotného vyhlásenia urobeného v návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že žalobkyňa si návrhom uplatňuje obchodnoprávny nárok. Taktiež si uplatnila úroky z omeškania v sadzbe stanovenej pre omeškanie v obchodných záväzkových vzťahoch, ako aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré vzniká veriteľovi pri omeškaní dlžníka len v obchodných záväzkových vzťahoch (č. l. 2 a 3). Z návrhu na pokračovanie v konaní vyplýva, že v rámci vykonávania prác vystupovala žalobkyňa ako subdodávateľka, a teda práce boli v konečnom dôsledku fakticky vykonávané v prospech tretieho subjektu. Bez ohľadu na to, či uplatnený nárok vznikol v právnom vzťahu zo zmluvy o dielo alebo z bezdôvodného obohatenia, je zrejmé, že vznikol medzi podnikateľkami v rámci ich podnikateľskej činnosti. Teda sa jedná o obchodný záväzkový vzťah
Z. Sporom vyvolaným z obchodného záväzkového vzťahu sa na účely práva procesného rozumie spor obchodnoprávny. Takýto spor nie je bližšie procesnými normami definovaný, avšak práve procesné normy slúžia realizácii hmotného práva, ktoré je súdom v konaní nachádzané a ktorému má byť poskytnutá ochrana. Preto by bolo neúčelné, ak spory vyvolané z obchodného záväzkového vzťahu by neprejednávali a nerozhodovali súdy kauzálne príslušné v obchodnoprávnych sporoch vymedzené v § 22 CSP alebo pre tieto spory špecializované odvolacie súdy vymedzené v § 34 ods. 2 CSP. Z uvedeného tak vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný v konaní v obchodnoprávnom spore. 35. Povaha sporu ako obchodnoprávneho však vzhľadom na absenciu kauzálnej príslušnosti pre obchodnoprávne spory do 31. mája 2023 nie je určujúca pre určenie súdu funkčne príslušného
starej právnej úpravy, avšak je z dôvodu okamžitej aplikability novej právnej úpravy určujúca pre určenie súdu funkčne príslušného
novej právnej úpravy, ktorá vymedzuje, ktoré krajské súdy sú funkčne príslušné na rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanom v konaní v obchodnoprávnom spore. 36. Najvyšší súd tak konštatuje, že Krajský súd v Žiline bol v čase začatia odvolacieho konania
mája 2023) v spojení s § 3 ods. 6 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z. (účinný do
novej právnej úpravy. 38. Najvyšší súd musí v tomto prípade riešiť situáciu, ak spor rozhodol súd v postavení okresného súdu, ktorý nie je výslovne uvedený v § 22 písm.
novej právnej úpravy), ak konajúci lebo strany sporu neuskutočnili procesnú aktivitu v prípade nedostatku kauzálnej príslušnosti súdu na konanie v obchodnoprávnych sporoch a v dôsledku toho nedošlo k postúpeniu sporu príslušnému súdu a k zhojeniu tohto nedostatku ako to predpokladá § 40 CSP veta za bodkočiarkou. Ďalšími situáciami sú, ak má konanie v zmysle ultraaktivity dokončiť vecne a miestne príslušný súd
predpisov účinných do 31. mája (§471c CSP veta pred bodkočiarkou) alebo súd, na ktorého prešiel výkon súdnictva (§471c CSP veta za bodkočiarkou), pričom zároveň by v oboch prípadoch nešlo o súd výslovne uvedený v § 22 písm.
To by v tomto prípade znamenalo, že Krajský súd v Žiline by bol
1 CSP v spojení s § 3 ods. 8 písm. d) a § 2 ods. 36 zákona č. 371/2004 Z. z. funkčne príslušný rozhodovať o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Takýto výklad by však spôsobil sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva sledovanú tzv. reformou súdnej mapy. Nehovoriac o tom, že nemožno aplikovať žiadne ustanovenia zákona č. 371/2004 Z. z., ak rozhodnutie vydal súd, ktorý už
novej právnej úpravy neexistuje. Tu však možno vychádzať z toho, do obvodu ktorého krajského súdu patrí súd, na ktorý prešiel výkon súdnictva neexistujúceho súdu. 40. Tento výklad by zapríčinil dvojkoľajnosť v rámci určovania funkčnej príslušnosti na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie vydaným v konaniach v obchodnoprávnych sporoch. Na jednej strane by krajské súdy uvedené v § 34 ods. 2 CSP boli príslušné rozhodovať o odvolaniach v obchodnoprávnych sporoch podaným len proti tým rozhodnutiam, ktoré vydali súdy prvej inštancie výslovne uvedené v § 22 písm.
1 CSP pri zachovaní zámeru sledovaného, tzv. reformou súdnej mapy. Takáto dvojkoľajnosť však nebola nielen zákonodarcom v rámci prijímania tzv. reformy súdnej mapy sledovaná, ale nie je ani právnym poriadkom predpokladaná ako je to v prípade kauzálnej príslušnosti v obchodnoprávnych sporoch (viď odsek 31. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Totiž naproti danej príslušnosti súd skúma funkčnú príslušnosť
... Zákonodarca tu kladie dôraz na konanie vymedzené v § 22 CSP (a nie na súd rozhodujúci
Ide pritom o konanie v obchodnoprávnych sporoch. To, že kľúčovým má byť, nie ktorý súd vydal rozhodnutie, ale v akom konaní bolo vydané, vyplýva aj zo subjektívneho historického teleologického výkladu zohľadňujúceho zámer sledovaný, tzv. reformou súdnej mapy, ktorého naplnenie prostredníctvom novej právnej úpravy je objektívne očakávané spoločnosťou, ako aj absencie prechodného ustanovenia, ktoré by obsahovalo odlišnú úpravu vzťahujúcu sa na funkčnú (ak aj kauzálnu) príslušnosť. Preto v konečnom dôsledku konaním
2 CSP) je potrebné rozumieť konanie v obchodnoprávnom spore vedené na ktoromkoľvek súde v postavení okresného súdu, a to bez ohľadu na to, kedy bolo konanie začaté. Navyše takýto záver sleduje aj hospodárnosť a rýchlosť konania ako na kritéria efektívnosti konania, a teda naplnenie princípu hospodárnosti konania zakotveného v čl. 17 CSP. Osobitne od súdu špecializovaného na určitého spory sa objektívne očakáva, že vzhľadom na svoju špecializáciu bude výkon súdnictva efektívnejší. Najvyšší súd má teda za to, že o odvolaní v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné rozhodovať len tie krajské súdy, ktoré sú vymenované v § 34 ods. 2 CSP, a to bez ohľadu na to, ktorý konkrétny súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie, ale s prihliadnutím na to, do ktorého obvodu špecializovaného krajského súdu súd prvej inštancie patrí
zákona č. 371/2004 Z. z. 43. Najvyšší súd konštatuje, že Krajský súd v Banskej Bystrici je
2 písm.
1 písm. c), § 3 ods. 8 písm. d) a § 2 ods. 36 zákona č. 371/2004 Z. z., a to naviac v konaní v obchodnoprávnom spore. 44. Je nepochybné, že aplikácia novej právnej úpravy má vplyv na právo na zákonného sudcu. Tento však nemá za následok porušenie práva na zákonného sudcu, keďže k zmene zákonného sudcu dochádza v zmysle jednotlivých právnych predpisov so silou zákona, ktorými bola zavedená, tzv. reforma súdnej mapy, a teda v súlade so zákonom. Najvyššiemu súdu nie sú známe ani okolnosti, ktoré by hodnoverne preukazovali zmenu zákonného sudcu ad hoc práve pre tento spor, a teda že by sa jednalo o zmenu vychádzajúcu zo svojvôle. K zmene zákonného sudcu tak dochádza v dôsledku tzv. reformy súdnej mapy zavedenej zákonom a aplikáciou príslušných ustanovení CSP, prípadne aj zákona č. 371/2004 Z. z., a to tak, že súd, na základe zákonného zmocnenia obsiahnutého v § 40 CSP skúma svoju príslušnosť a v prípade jej nedostatku
1 CSP postupuje spor súdu príslušnému. Ak by ale konal a rozhodoval sudca súdu príslušného
predpisov účinných do
ktorých sa príslušnosť určuje, a teda ktoré sú obsiahnuté v daných procesných normách. Takými okolnosťami sú napríklad adresa trvalého pobytu (§ 14 CSP), adresa sídla (§ 15 CSP), miesto, kde nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo (§ 17 CSP), miesto výkonu práce žalovaného
pracovnej zmluvy [§ 19 písm.
CSP, keďže sa jedná o okolnosť, ktorej zmena v priebehu konania nemá vplyv na príslušnosť súdu] a povaha sporu alebo veci (§ 22 až § 33 CSP). Uvedenú zásadu je potrebné vnímať tak, že ak v priebehu konania dôjde k zmene okolnosti určujúcej príslušnosť súdu v čase jeho začatia, táto zmena nemá vplyv na príslušnosť súdu. Avšak neznamená to, že ak dôjde k zmene právnej úpravy príslušnosti súdu, a to aj v rozsahu okolností, ktoré sú pre určenie príslušného súdu určujúce, táto sa neaplikuje. Konanie sa musí v zmysle § 36 CSP uskutočniť na súde, ktorý je na prejednanie príslušný, a preto je v prípade neskončeného konania potrebné aplikovať aktuálnu právnu úpravu,
ktorej sa určuje príslušný súd, avšak vždy s prihliadnutím na okolnosti, ktoré boli dané v čase začatia konania, ibaže by nová právna úprava ustanovovala inak, vrátane prechodných ustanovení. V tomto prípade nová právna úprava inak neustanovuje.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.