Obsah (16)

§ 326§ 321§ 285§ 322§ 319§ 332§ 48§ 57§ 336§ 221§ 21§ 317§ 316§ 371§ 2§ 157

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5To/1/2023 Identifikačné číslo spisu: 9520100082 Dátum vydania rozhodnutia: 30.11.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Štift Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:

§ 326ods.

1 písm. a) Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

1. novembra 2023 v Bratislave odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaného Š. A. podané proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z
2. septembra 2022, č. k. PK-2T/13/2020-1419, a takto rozhodol: I.

§ 321ods.

1 písm. b), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku v bode II., ktorým bolo rozhodnuté o oslobodení obžalovaného JUDr. P. J. spod obžaloby

§ 285písm.

a) Trestného poriadku.

§ 322ods.

1 Trestného poriadku sa v zrušenej časti vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. II.

§ 319

Trestného poriadku odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k obžalovanému Š. A. a odvolanie obžalovaného Š. A. sa zamietajú. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd (ďalej aj „prvostupňový súd“) rozsudkom z 20. septembra 2022, č. k. PK-2T/13/2020-1419, v bode I. uznal obžalovaného Š. A. za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a) Trestného zákona (ďalej „Tr. zák.“) na tam uvedenom skutkovom základe s tým, že ako príslušník Policajného zboru služobne zaradený na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, konajúci ako poverený príslušník vo veci dopravnej nehody spôsobenej L. V. dňa

1. decembra 2017 vedenej pod ČVS:ORP-61/DI-ZH-2018, pri ktorej bola zranená chodkyňa T. K., dňa
2. júna 2018 v čase medzi 14.00 hod. až 14.50 hod. v B. B. okr. B. Š. pri vykonávaní výsluchu svedkyne - poškodenej T. K. nezapísal do zápisnice o tomto úkone vyjadrenie svedkyne, že bezprostredne po dopravnej nehode jej telefonicky matka L. V. ponúkla úplatok vo výške 500 eur za to, že policajtom uvedie v rozpore so skutočnosťou, že zranenia si spôsobila sama a že ju nezrazil jej syn, nevykonal ani žiadne potrebné opatrenia na preverenie tejto informácie o podozrení z trestného činu podplácania

§ 332ods.

1 Tr. zák., ktorého sa dopustila L. V., nar. XX. P. XXXX, čím konal v rozpore s § 124 ods. 1 a § 138, § 2 ods. 6 Tr. por., § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a čl. 28 ods. 1, ods. 7 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní a zároveň tým porušil základné povinnosti policajta

§ 48ods.

3 písm. a), písm. b), písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Za to bol prvostupňovým súdom uložený obžalovanému Š. A.

§ 326ods.

1 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. peňažný trest vo výmere dvetisícpäťsto eur a

§ 57ods.

3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní tri mesiace. Naproti tomu prvostupňový súd v bode II. obžalovaného JUDr. P. J.

§ 285písm.

a) Trestného poriadku („Tr. por.“) z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok uvedený v bode 2 obžaloby, pre ktorý je obžalovaný JUDr. P. J. stíhaný, oslobodil spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR z 30. apríla 2020, č. k. VII/1 Gv 205/18/1000-26, pre skutok v bode 2 v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nepriamej korupcie

§ 336ods.

1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa

1. augusta 2018 v presne nezistenom čase po 09.50 hod. v Ž. Z. O. ako advokát so sídlom v Ž. Z. O., Z. F. Q. č. X, ktorý bol v predmetnom čase obhajcom L. V., obvineného a následne odsúdeného za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví voči T. K. pri dopravnej nehode zo dňa
2. decembra 2017, si vyžiadal a následne aj prevzal od L. V. ako úplatu peňažnú sumu vo výške 500 eur zaslanú prostredníctvom bankového prevodu z účtu č. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného na osoby V. V. a L. V. na bankový účet č. Q. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci jeho asistentke Mgr. I. Q., ktorého číslo L. V. v SMS správe toho istého dňa
3. augusta 2018 predtým v čase o 09.59.27 hod. za týmto účelom prostredníctvom Mgr. I. Q. zaslal, a to za to, že s využitím svojho vplyvu a osobných kontaktov predtým v presne nezistenom čase zabezpečil u povereného príslušníka PZ npor. Š. A., služobne zaradeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, že tento dňa
4. júna 2018 do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného T. K. realizovaného v trestnom konaní vedenom pod ČVS:ORP-61/DI-ZH-2018 ako vec realizujúci policajt nezapísal dôležitú skutočnosť o podozrení z trestnej činnosti, ktorú mu ústne pri výsluchu uviedla poškodená T. K. o tom, že dňa
5. decembra 2017 bezprostredne po dopravnej nehode jej matka vodiča L. V. L. V. počas telefonického rozhovoru ponúkla úplatok 500 eur, keď pred policajtmi uvedie v rozpore so skutočnosťou, že zranenia, ktoré jej spôsobil pri dopravnej nehode jej syn L. V., si spôsobila sama, že ju jej syn nezrazil a za to, že o tomto skutku sa ani nebude náležite konať. Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr. por. podali odvolania priamo na hlavnom pojednávaní do zápisnice po vyhlásení rozhodnutia prokurátor (v neprospech obidvoch obžalovaných, a to ohľadom obžalovaného Š. A. proti výroku o treste a ohľadom obžalovaného JUDr. P. J. proti výroku o oslobodení spod obžaloby) a obžalovaný Š. A. proti výrokom o vine a treste. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky odvolanie odôvodnil písomným podaním z
6. novembra 2022 (č. l. 1458-1461), v ktorom navrhol, aby odvolací súd

§ 321ods.

1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a u obžalovaného Š. A.

§ 322ods.

3 Tr. por. sám rozhodol rozsudkom o prísnejšom treste a u obžalovaného JUDr. P. J.

§ 322ods.

1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prokurátor uviedol, že pokiaľ ide o obžalovaného Š. A., tomuto bol uložený najmiernejší druh trestu, hoci to povaha skutku a osoba obžalovaného neopodstatňuje, ide o osobu s vysokým právnym povedomím, policajného dôstojníka v postavení a funkcii povereného príslušníka Policajného zboru. Škodlivosť a nebezpečnosť svojho konania a negatívny efekt na dodržiavanie elementárnej zákonnosti a spravodlivosti pri fungovaní spoločnosti vrátane zabezpečovania efektívneho a objektívneho trestného konania si tak musel v plnej miere uvedomovať. Naviac v danom prípade išlo z jeho strany o zadovažovanie prospechu pre páchateľa korupčného trestného činu, ktorého odhaľovanie a stíhanie je jednou z najdôležitejších úloh Policajného zboru a zároveň išlo o ignoranciu osoby poškodenej dopravnou nehodou, ktorá bola okrem spôsobeného ublíženia na zdraví vťahovaná vinníkom nehody, resp. jeho matkou do protiprávnej činnosti prijať úplatok a klamať o priebehu nehody, ktorou bol spôsobený trestný čin. Ak prvostupňový súd uložil obžalovanému za prečin s upravenou sadzbou trestu odňatia slobody 2 až 4 roky iba samostatný peňažný trest, primerane a dostatočne spravodlivo nevyhodnotil spôsob spáchania jeho protiprávneho konania príslušníka PZ, jeho následok pre spoločnosť a riadne fungujúci právny systém, ako i osobu a pomery páchateľa odzrkadlené v stredne vysokej závažnosti spáchaného činu (prvostupňový súd vyhodnotil spáchaný skutok ako trestný čin so strednou mierou spoločenskej škodlivosti). Navyše hoci v osobe obžalovaného ide o pomerne dobre hodnoteného príslušníka PZ, ktorý súdne ani priestupkovo trestaný nebol, jeho odmietanie viny, svedčí o určitom vnútornom morálnom deficite a neuvedomovaní si svojho protiprávneho konania, na ktoré uloženie jednorazového peňažného trestu vo výške necelého dvojnásobku jeho reálneho mesačného príjmu nebude mať potrebný nápravno-výchovný efekt. Náležitým trestom pre obžalovaného, ktorý zabezpečí dostatočnú ochranu spoločnosti pred páchaním podobnej trestnej činnosti policajtov, individuálnu prevýchovu a predovšetkým aj potrebnú mieru generálnej prevencie a s tým spojené adekvátne a činu zodpovedajúce morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, je uloženie podmienečne odloženého trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, kde je pritom zohľadnená aj poľahčujúca okolnosť spočívajúca vo vedení riadneho života, o ktorú opiera svoje rozhodnutie aj prvostupňový súd. Prokurátor ohľadom oslobodenia obžalovaného JUDr. P. J. uviedol, že prvostupňový súd oprel svoju argumentáciu o názor, že pri skutkovej podstate prečinu nepriamej korupcie

§ 336ods.

1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku je zákonným znakom aj úplatkom „kúpené" samotné vykonanie pôsobenia vplyvu u obstarávateľa veci všeobecného záujmu, ako aj ďalšie s tým súvisiace okolnosti, s čím nemožno súhlasiť. Pri prečine nepriamej korupcie je základným zákonným znakom vyžiadanie, príp. akceptácia sľubu alebo prevzatie úplatku a je postačujúce, ak je vedené s vnútorným dôvodom a motívom zabezpečenia vplyvu. Korupčný moment získavania, resp. poskytovania úplatku musí byt' tak u obidvoch korupčných strán vedený zhodným vnútorným uzrozumením tohto jednania, ktoré má príčinnú súvislosť so zabezpečením pôsobenia vplyvom buď v minulosti, či do budúcnosti. Avšak už k samotnému tomuto konaniu, k reálnemu vykonaniu „kupovaného“ pôsobenia vplyvom prísť nemusí a nie je ani predmetom bližšieho dokazovania. Prvostupňový súd v tejto súvislosti smerujúc k záveru o nedokázaní skutku obžalovaného v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. aj nesprávne konštatoval, že obžaloba kladie za vinu obžalovanému JUDr. J., že žiadal a prevzal úplatok za pôsobenie svojím vplyvom na obžalovaného A. a že tento vplyv aj vykonal

1. júna 2018 počas výsluchu svedkyne K.. Z toho ďalej odvodzuje, že táto okolnosť preukázaná nebola. Ide však o tvrdenie a záver, ktorý nemá oporu v podanej obžalobe a nevychádza ani zo správneho právneho posúdenia predmetnej skutkovej podstaty. V skutkovej vete obžalobného návrhu je síce rozpísané vyžiadanie a prevzatie úplatku, ktoré je zdôvodnené zo strany obžalovaného JUDr. J. vykonaním pôsobenia vplyvu, ku ktorému v minulosti malo dôjsť, avšak tento vplyv na obžalovaného A. nie je datovaný dňom realizovania výsluchu svedkyne K., ale bližšie neurčeným obdobím od momentu vykonania inkriminovaného výsluchu dňa
2. júna 2018 do momentu prvého vyžiadania úplatku v telefonáte dňa
3. augusta
4. Avšak pri správnom aplikovaní skutkovej podstaty prečinu nepriamej korupcie nie je právne relevantné, či k vykonaniu pôsobenia vplyvu došlo, ale že za týmto účelom bol úplatok obžalovaným vyžiadaný a prevzatý, ako aj prisľúbený a odovzdaný na druhej strane L.. V.. A táto skutočnosť z inkriminovaných rozhovorov medzi oboma korupčnými stranami z
5. a
6. augusta 2018 jednoznačne vyplýva. Vykonanie pôsobenia vplyvu však pritom nie je vyvrátené, ako sa uvádza v napadnutom rozsudku, výpoveďami obžalovaných, ktorí de facto svoju trestnú činnosť en bloc popierajú. Ich účelovej obhajobnej verzii predsa ani prvostupňový a ani odvolací súd neuveril. Nie je tak dôvod uveriť obžalovaným ani ohľadom tejto skutočnosti. O realizovaní pôsobenia vplyvu v miere dostačujúcej k naplneniu základných znakov skutkovej podstaty trestného činu nepriamej korupcie v zmysle § 336 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku svedčí objektivizované vyjadrenie obžalovaného JUDr. J. pri zaznamenaných telefonických rozhovoroch s L.. V., ako aj skutkový fakt, že korupčné podozrenie vyslovené poškodenou K. pri výsluchu nebolo nikdy zo strany obžalovaného A. procesne spracované. V danom kontexte možno hodnotiť ako úplne neopodstatnené aj tvrdenie prvostupňového súdu, že obžalovaný JUDr. J. v skutočnosti reálny dosah na ovplyvnenie predmetnej záležitosti nemal. Zo zabezpečených dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný v skutočnosti reálnu možnosť na uplatnenie vplyvu u policajta obžalovaného A. mal, mal na to motív, obžalovaného A. osobne poznal, prichádzal s ním do kontaktu v najmenej jednej konkrétnej trestnej veci, telefonoval si s ním a aj sa s ním osobne stretal. Napokon sa namieta aj argumentáciu prvostupňového súdu vo vzťahu k možnému právnemu prekvalifikovaniu skutku smerom k trestnému činu podvodu s tým, že pre posúdenie trestnosti určitého činu ako podvodu

§ 221Tr.

zák. nemôže byť determinujúca právna existencia iného subjektu trestného konania, v danom prípade osoby poškodeného, rovnako tak, či takáto osoba bola poučená o svojich právach, alebo či ich v konaní uplatňovala. V trestnom konaní vedenom proti konkrétnej osobe sa má posudzovať striktne individuálna trestná zodpovednosť danej osoby vrátane jej subjektívnej stránky, ako aj prípadné obmedzenie alebo porušenie procesných práv tejto osoby a s tým spojené rozhodnutie nemôže byť naviazané na iné subjekty, o ktorých sa rozhodovalo autonómnym postupom, ktorý nemožno ovplyvniť. V danom prípade došlo iným samosudcom k právoplatnému odsúdeniu L.. V. za korupčný trestný čin (zrkadlový skutok) a teda nemožno očakávať a ani akceptovať, že by mohla táto osoba vystupovať zároveň pri tom istom skutku ako poškodená osoba a že by mohla uplatňovať k tomu sa viažuce oprávnenia. Istým spôsobom došlo týmto až k prejudikovaniu právneho posúdenia inkriminovaného skutku ako korupčného, čo tiež prvostupňový súd pri svojich právnych úvahách nerešpektoval. L.. V. sa

právoplatného posúdenia veci ako poškodená necítila, nevnímala postup obžalovaného JUDr. J. ako podvodnícky či zavádzajúci a vyplatené peniaze (úplatok) za spôsobenú škodu nepovažovala. Obžalovaný Š. A. odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Bónu písomným podaním z 9. novembra 2022 (č. l. 1448-1456) v ktorom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

§ 321ods.

1 písm. a), písm. b), písm. d) Tr. por. a rozhodol

§ 322ods.

3 Tr. por. tak, že v zmysle zásady in dubio pro reo obžalovaného Š. A.

§ 285písm.

a) Tr. por. oslobodí spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný, alternatívne ak by odvolací súd dospel k záveru, že sa stal žalovaný skutok, navrhol, aby odvolací súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby

§ 285písm.

b) Tr. por., lebo skutok nie je trestným činom, pričom odvolanie prokurátora v časti týkajúcej sa obžalovaného Š. A. navrhol zamietnuť ako nedôvodné

§ 319Tr.

por. Odvolateľ považuje napadnutý rozsudok za nespravodlivý, nemôže plniť žiadny výchovný účinok a budiť dôveru o právnom štáte. Obžalovaný Š. A. uviedol, že obvinenie zo spáchania trestného činu od začiatku trestného konania odmieta a popiera, že by sa dopustil konania uvedeného v obžalobe a v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiaden objektívny dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchania úmyselného protiprávneho konania, resp. že by mu o údajnej ponuke 500 eur L. V. hovorila T. K. pri svojom výsluchu

1. júna
2. Jeho obvinenie je založené len na výpovedi svedkyne T. K., pričom od začiatku poukazoval, že jej výpoveď je absolútne nedôveryhodná. Počas jej výsluchov v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní sa vyskytol celý rad rozporov, ktoré sa týkajú popisu situácie tesne po dopravnej nehode a jej následným konaním, keď uvádzala, že komunikovala s vodičom vozidla, ktoré ju zrazilo - L. V. a telefonovala s jeho matkou, na hlavnom pojednávaní svedkyňa T. K. uviedla, že po telefonáte s jeho matkou išiel L. V. auto skryť, po príchode odvolateľa na miesto dopravnej nehody však neoznačila L. V. ako vodiča vozidla, ktoré ju zrazilo,
3. marca 2018 jej predložil fotografie osôb L. V. a F. Q., kedy bezpečne označila ako vodiča L. V., pričom na hlavnom pojednávaní uviedla, že na predložených fotografiách sa nenachádzal a na otázky obhajoby, ako by sa obžalovaný dozvedel, kto bol vodičom vozidla, uviedla, že z kamerových záznamov, čo však nebola pravda, lebo na mieste sa žiadne kamery nenachádzajú. Rozpory sú aj v tom, komu a kedy mala hovoriť o tom, že jej malo byť ponúknuté L. V. 500 eur a svedkyňa L. V. na hlavnom pojednávaní spochybnila túto finančnú čiastku, keď uviedla, že myslela síce na peniaze, ale konkrétnu sumu neuviedla. Ako nepravdivé bolo jednoznačne preukázané tvrdenie svedkyne T. K., že o ponuke 500 eur od L. V. mala rozprávať sudcovi a prokurátorovi počas hlavného pojednávania v trestnej veci L. V., čo bolo vyvrátené CD nosičom z daného hlavného pojednávania a výpoveďou svedka JUDr. Q. V.. Tiež bolo vyvrátené tvrdenie svedkyne T. K., že prvýkrát mala povedať policajtovi o údajnom ponúknutí čiastky 500 eur hneď po jeho príchode na miesto dopravnej nehody. Z obsahu výpovedí T. K. je zrejmé, že si odvolateľa mýli s pracovníkmi Q. U. X., s.r.o. a K., H., s.r.o., ktorí s ňou spisovali zmluvy na zastupovanie ako poškodenej v trestnom konaní a dali overovať jej podpis na obecnom úrade, keď uvádzala, že tieto doklady s ňou spisoval policajt a že ich poslala odvolateľovi, čo nie je pravda a taktiež nie je pravdivé jej tvrdenie, že bol za ňou odvolateľ dva lebo tri dni po nehode, po Novom roku 2018 a na jar 2018, resp. že bol za ňou v civilnom oblečení. Odvolateľ uviedol, že svedkyňa T. K. je veľmi jednoduchá osoba a je absolútne nedôveryhodná, preto navrhoval v prípravnom konaní pribrať znalca z odboru psychológia za účelom skúmania úrovne pamäťových schopností svedkyne, čo bolo vyšetrovateľom odmietnuté a až prvostupňový súd tento návrh na vykonanie dôkazu prijal a pribral znalkyňu z odboru psychológia PhDr. F. O. a

odvolateľa vykonaným znaleckým dokazovaním s poukazom na závery daného znaleckého posudku sa podozrenia na zníženú úroveň rozumových a pamäťových schopností svedkyne T. K. a v spojitosti s tým aj nedôveryhodnosť jej výpovedí v plnom rozsahu potvrdili. K tomu odvolateľ uviedol, že na hlavnom pojednávaní svedkyňa ako policajta, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu, označila prokurátora. Výpoveď svedkyne T. K. je vyvrátená výpoveďami obžalovaných, svedkov X. V., JUDr. Q. V., L. V. a zvukovým záznamom z hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného L. V.. K tomu, že obžalovaný JUDr. P. J. mal na predmetnom výsluchu údajne počuť, že T. K. spomínala nejaké peniaze a ženu, odvolateľ poukázal, že obžalovaný JUDr. J. uvádzal, že má poruchu sluchu a dobre nepočuje a nepoužíva naslúchacie zariadenie. Odvolateľ vo výpovedi uviedol, že s poškodenou T. K. sa počas jej výsluchu rozprával o peniazoch v súvislosti s tým, že sa ho pýtala, koľko jej bude prislúchať vo finančnom vyjadrení bolestné

obodovania jej zranení a o ničom inom sa v súvislosti s peniazmi nerozprávali a to jediné mohol JUDr. J. počuť. Výpoveď svedkyne I. Q. v časti, keď uvádzala v prípravnom konaní, že po výsluchu K. jej JUDr. J. povedal, že tam počul o tom, že V. mala ponúkať K. nejaké peniaze, je v rozpore s tvrdením JUDr. J., že až pri ich vzájomnom rozhovore ich napadlo, či tá žena, ktorú K. spomínala, nebola matka obvineného V.. V ďalšej časti výpovede v prípravnom konaní svedkyňa Q. uviedla, že po návrate z pojednávania JUDr. J. kričal na V. za to, že ponúkala K. peniaze. Táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní

1. septembra 2022 uviedla, že o tom, že L. V. ponúkala finančné prostriedky T. K. sa dozvedela od JUDr. J., bola prítomná pri ich konflikte potom, ako sa JUDr. J. dozvedel, že V. mala ponúkať peniaze K.. Z týchto výpovedí je zrejmé, že JUDr. J. sa dozvedel o tom, že L. V. mala ponúkať T. K. peniaze až po pojednávaní. Nikto si nevšimol skutočnosť, že JUDr. J. telefonoval L. V. až
2. augusta 2018, teda až dva mesiace po tom, ako bol prítomný pri výsluchu poškodenej T. K.
3. júna 2018 a keby JUDr. J. tak veľmi rozčúlilo, ako tvrdila svedkyňa Q., že V. ponúkla nejaké peniaze K., bol by jej telefonoval hneď po výsluchu a nie po dvoch mesiacoch. Pokiaľ sa týka telefonátu medzi JUDr. J. a L. V.
4. augusta 2018, tak v tom čase bol už prípad L. V. dávno ukončený s návrhom na podanie obžaloby a tento telefonát nemal žiadnu súvislosť s prípadom L. V., aj keď ho JUDr. J. takto V. prezentoval, čo bolo účelové s cieľom získania od nej ďalších finančných prostriedkov. Odvolateľ uviedol, že sa s JUDr. P. J. poznali len pracovne, keď zastupoval ako advokát niektorého účastníka dopravnej nehody, jednávali len úradne, vykajú si a osobné kontakty nikdy neudržiavali, na odvolateľa nemal nijaký vplyv a ani sa nikdy nepokúšal ovplyvňovať priebeh dokazovania pri vyšetrovaní dopravnej nehody L. V. a ani v iných prípadoch.

odvolateľa nebolo objektívne preukázané, že by svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 Tr. zák., dopravnú nehodu L. V. vyšetroval v zmysle zákona a tento bol právoplatne odsúdený a aj z výpovede dozorujúceho prokurátora, svedka JUDr. Q. V. vyplýva, že prípravné konanie bolo vykonané štandardným spôsobom.

odvolateľa sa prvostupňový súd nevysporiadal v súlade so zákonom s predošlým zrušovacím uznesením odvolacieho súdu zo 17. marca 2022, sp. zn. 5 To 2/2021, z pohľadu toho, či bola splnená podmienka výkonu právomoci verejného činiteľa odvolateľom ohľadom nezapísania určitej skutočnosti do zápisnice o výsluchu svedka.

odvolateľa pri vyšetrovaní dopravnej nehody L. V. nevykonával vo vzťahu k L. V. žiadnu právomoc a mal postavenie verejného činiteľa len vo vzťahu k L. V. v súvislosti s vyšetrovaním dopravenej nehody, kde jeho matka L. V. nebola v žiadnom procesnom postavení a nebola subjektom trestného konania. Prvostupňový súd napriek tomu, že vo vzťahu k L. V. odvolateľ žiadnu právomoc nevykonával, vyvodil voči odvolateľovi trestnú zodpovednosť. Odvolateľ jednoznačne odmieta, že mal konať v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov uvedených v napadnutom rozsudku. Z pohľadu § 124 ods. 1 a § 138 Tr. por. poškodená T. K. a ani obhajca po skončení výsluchu nenamietali obsah zápisnice a túto bez výhrad podpísali. Z pohľadu § 2 ods. 6 Tr. por. odvolateľ konal len z úradnej povinnosti a z pohľadu čl. 28 ods. 1, ods. 7 nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 poškodená T. K. bola na procesnom úkone výsluchu svedka - poškodeného, kde vypovedala k veci dopravnej nehody a nepodávala žiadne trestné oznámenie. Z pohľadu § 2 ods. 1 písm.

1. b)zákona č. 171/1993 Z. z. toto ustanovenie vymedzuje úlohy Policajného zboru (inštitúcie) ako celku, povinnosti policajta ako jednotlivca upravujú ustanovenia § 8 a nasl. daného zákona, ktoré neporušil, bol služobne zaradený ako príslušník Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v I. na úseku skráteného vyšetrovania dopravných nehôd a jeho právomoc bola vymedzená v § 10 ods. 7 písm.
2. d)a § 202 ods. 2 Tr. por. a s poukazom na § 2 ods. 1 písm.
3. b)zákona č. 171/1993 Z. z. odhaľoval trestné činy a zisťoval páchateľov na úseku cestnej dopravy, nemá vysokoškolské vzdelanie právnického smeru a ani kvalifikáciu na to, aby plnil úlohy Policajného zboru nad rámec uvedených ustanovení. Počas vyšetrovania dopravnej nehody L. V. od nikoho nezistil informáciu o tom, že jeho matka mala ponúkať svedkyni T. K. nejaké finančné prostriedky a keby takú informáciu získal, určite by ju riadne zadokumentoval a riešil v zmysle zákona

vecnej a miestnej príslušnosti. Odvolateľ napokon uviedol, že príslušníkom Policajného zboru bol 24 rokov, služobné povinnosti sa vždy snažil plniť čestne, čo vyplýva aj z výpovede svedka JUDr. V., ktorý dlhé roky dozoroval odvolateľom vyšetrované trestné veci na úseku cestnej dopravy, viackrát bol disciplinárne odmenený ako príslušník PZ, nikdy sa nedostal do rozporu so zákonom, kladne je hodnotený aj bývalým zamestnávateľom.

odvolateľa bol skutok od začiatku právne nadkvalifikovaný a celý postup v prípravnom konaní považuje za porušenie jeho ľudských práv a práva na obhajobu, prípravné konanie trvalo viac ako rok a malo negatívny dopad na neho a celú rodinu. Po podaní obžaloby zastával názor, že v jeho prípade nebola daná príslušnosť Špecializovaného trestného súdu v zmysle § 14 Tr. por., skutky v obžalobe boli dva samostatné skutky, ktoré neboli spáchané v spolupáchateľstve a žiadal, aby bola jeho trestná vec

§ 21ods.

2 písm. b) Tr. por. vylúčená na samostatné konanie a odstúpená Okresnému súdu v Žiari nad Hronom v zmysle vecnej a miestnej príslušnosti, čo bolo odmietnuté, avšak nebolo o takom návrhu meritórne rozhodnuté, čím nemal možnosť podať opravný prostriedok. Preto napadnutý rozsudok namieta nielen ako nespravodlivý, ale aj ako vydaný vecne nepríslušným súdom. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný JUDr. P. J. prostredníctvom obhajcu Mgr. Adriana Líšku podaním cez ÚPVS z 28. decembra 2022 (č. l. 1469-1473), v ktorom navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné

§ 319Tr.

por. Vyjadrovateľ nesúhlasí s odvolaním prokurátora a nestotožňuje sa s dôvodmi ním uvádzanými, prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil. Dokazovaním nebolo preukázané, že by vyjadrovateľ priamo pre seba žiadal a prijal úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci, v tomto prípade povereného príslušníka PZ obžalovaného A. a neexistuje žiadny priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že by žiadal úplatok, resp. prijal úplatok a neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by svojim vplyvom pôsobil na výkon právomoci povereného príslušníka PZ. Tieto skutočnosti sú priamo vyvrátené jednak výpoveďou obžalovaných, ako aj výpoveďami svedkov V., V. a K.. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne V. z

1. júla 2019 svedkyňa jednoznačne uviedla na otázku, či vyjadrovateľ pýtal niekedy od nej úplatok pre akúkoľvek osobu, že nie nepýtal. Pokiaľ bola svedkyňa V. vypočutá na hlavnom pojednávaní, tak konkrétne
2. júla 2020 uviedla, že pokiaľ ide o sumu 500 eur, ktoré uhradila obžalovanému JUDr. J., tak to nebrala ako úplatok a brala to ako úkon, ktorý platila advokátovi za vykonané úkony pre svojho syna. Vyjadrovateľ sa k platbám za jednotlivé úkony počas prípravného konania jednoznačne vyjadril a popísal, za aké úkony a v akom rozsahu V. platila a preukázal, že uvedená suma 500 eur bola platbou na obhajobu jej syna. Pokiaľ ide o svedkyňu T. K., vyjadrovateľ poukázal na jej výsluch v prípravnom konaní zo dňa
3. apríla 2019, kde na otázku, či počula počas svojho výsluchu dňa
4. júna 2018, že by advokát hovoril policajtovi, aby niečo nezapisoval do zápisnice o výsluchu poškodenej uviedla, že nič také nepočula. Uvedená svedkyňa zároveň pri tej istej výpovedi na otázku, či sa niekedy rozprávala s obžalovaným J. o úplatku, ktorý jej ponúkala L. V., uviedla, že sa o tomto s ním nerozprávala. Nebolo preukázané, bez akejkoľvek pochybnosti, že vôbec svedkyňa T. K. pri výsluchu uvádzala poverenému príslušníkovi, že jej L. V., matka vodiča L. V., ponúkla úplatok 500 eur za to, že pred policajtmi uvedie v rozpore so skutočnosťou, že zranenia, ktoré jej spôsobil pri dopravnej nehode jej syn L. V., si spôsobila sama, resp. že ju jej syn nezrazil a za to, že o tomto skutku sa ani nebude náležite konať. Výpovede uvedenej svedkyne sú značne zmätočné a je nesporné, že svedkyňa K. si mýli osoby, ktoré s ňou v danej veci prišli do styku, t. j. pletie si povereného príslušníka PZ so zamestnancami spoločnosti K. H., s.r.o. a Q. U. X. s.r.o. Za tohto stavu nie je možné jednoznačne ustáliť, či svedkyňa K. o sume 500 eur hovorila zástupcom odškodňovacej spoločnosti alebo niekomu inému. Vyjadrovateľ v tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku č. 126/2020 znalkyne PhDr. F. O. ohľadom psychodiagnostického vyšetrenia tejto svedkyne. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy napriek námietkam vyjadrovateľa voči oboznámeným záznamom telekomunikačnej prevádzky, sa k uvedeným skutočnostiam vyjadril v prípravnom konaní a logicky a hodnoverne vysvetlil svoju komunikáciu, z ktorej žiadnym spôsobom nevyplýva, že pre seba žiadal a prijal úplatok za to, že bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, resp. že takto pôsobil.

prvostupňového súdu obžalovaný A. vyvrátil akékoľvek tvrdenie o tom, že by na neho vyjadrovateľ počas predmetného procesného úkonu akýmkoľvek spôsobom vplýval a

súdu vplyv zameraný na nezapísanie vyjadrenia svedkyne K. do zápisnice o jej výsluchu zo strany vyjadrovateľa nemá oporu ani vo výpovedi obžalovaných ani v ďalšom vykonanom dokazovaní a správne súd uvádza, že vyjadrovateľ v skutočnosti reálny dosah na ovplyvnenie v predmetnej záležitosti nemal a ani ho neuplatnil. Pokiaľ ide o možné posúdenie konania vyjadrovateľa ako trestný čin podvodu

§ 221ods.

1 Tr. zák., tak sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, t. j. bolo by to možné (ak by bolo takéto konanie preukázané) len za predpokladu, ak by oprávnenia poškodeného mohla vykonávať osoba, ktorá nie je v tomto trestnom konaní stíhaná ako spoluobvinená. Na základe výsledkov dokazovania súd nemohol spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností dospieť k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“) na rozhodnutie o podaných odvolaniach 2. januára 2023 a napadol na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý

dotknutého rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie prečítaním aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného Š. A. z

1. novembra 2023 (bez záznamu), výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného Š. A. z
2. októbra 2023 (bez záznamu), pracovného hodnotenia K. Q. s.r.o. obžalovaného Š. A., (č. l. 1383 - bližšie rozvedené v napadnutom rozsudku, pričom obžalovaný sa na verejnom zasadnutí vyjadril k svojim príjmom), pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 2T/83/2018 a priestupkového spisu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru I., sp. zn. ORPZ-ZH-ODI1-198/2017-P (č. l. 614-655) z pohľadu vykonaných úkonov a pripojeného spisu Špecializovaného trestného súdu pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/7/2020, a to obžaloby, trestného rozkazu a rozhodnutia o osvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V konečných návrhoch na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu: - prokurátor uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného odôvodnenia odvolania, pričom odvolanie obžalovaného Š. A. navrhol zamietnuť

§ 319Tr.

por., - obhajca obžalovaného JUDr. P. J. s poukazom na písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora navrhol, aby odvolanie prokurátora bolo zamietnuté ako nedôvodné

§ 319Tr.

por., - obhajca obžalovaného Š. A. s poukazom na písomné odôvodnenie odvolania navrhol obžalovaného oslobodiť spod obžaloby

§ 285písm.

a) Tr. por., alternatívne

§ 285písm.

b) Tr. por., pričom odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť

§ 319Tr.

por., - obžalovaný JUDr. P. J. sa pripojil k prednesu obhajcu a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné, - obžalovaný Š. A. sa v konečnom návrhu nevyjadril.

§ 317ods.

1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie

§ 316ods.

1 alebo nezruší rozsudok

§ 316ods.

3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1.

§ 319Tr.

por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

§ 321ods.

1 písm. b) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

§ 321ods.

3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

§ 322ods.

1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

§ 2ods.

10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

§ 2ods.

12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom

svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd proti rozsudku vydaným Špecializovaným trestným súdom (§ 315 Tr. por.) na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania

§ 316ods.

1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku

§ 316ods.

3 Tr. por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaniami, ktoré smerujú aj proti výroku o uznaní viny obžalovaného Š. A. a proti výroku o oslobodení spod obžaloby obžalovaného JUDr. P. J., čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prvýkrát bolo o obžalobe podanej na prvostupňový súd 30. apríla 2020 rozhodnuté rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 22. decembra 2020, č. k. PK-2T/13/2020-1180, ktorým boli obaja obžalovaní

§ 285písm.

a) Tr. por. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú stíhaní, oslobodení spod obžaloby, pričom tento rozsudok bol na základe odvolania prokurátora zrušený v celom rozsahu

§ 321ods.

1 písm. b), písm. c) Tr. por. uznesením Najvyššieho súdu SR zo 17. marca 2022, sp. zn. 5 To 2/2021 a

§ 322ods.

1 Tr. por. bola vec vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred vydaním prvého meritórneho rozhodnutia, bolo uvedené v tomto predošlom zrušovacom uznesení odvolacieho súdu a nie je potrebné ho opätovne uvádzať a odvolací súd na toto v tejto časti odkazuje. Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané nasledovné dokazovanie: -

1. augusta 2022 boli vypočutí obaja obžalovaní, pričom obžalovaný JUDr. P. J. využil svoje právo nevypovedať a následne bola prečítaná jeho výpoveď v procesnom postavení obvineného z
2. februára 2019 a tiež boli prečítané listinné dôkazy uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní, -
3. septembra 2022 bola vypočutá svedkyňa Mgr. PhDr. I. Q. a boli prečítané listinné dôkazy uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní, následne nemali procesné strany žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a po záverečných rečiach procesných strán a posledných slovách obžalovaných bolo prvostupňovým súdom o obžalobe rozhodnuté spôsobom uvedeným na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd po posúdení prejednávanej veci uvádza k napadnutého rozsudku prvostupňového súdu nasledujúce skutočnosti. I. K odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku prvostupňového súdu Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v prípade odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku v konaní a rozhodovaní rešpektoval zásadu náležitého zistenia skutkového stavu

§ 2ods.

10 Tr. por. a zásadu voľného hodnotenia dôkazov

§ 2ods.

12 Tr. por. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto časti zrozumiteľne a dostatočne určitým spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Odvolací súd v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu konštatuje, že vykonaným dokazovaním na prvostupňovom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným Š. A., ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu uvedeného v napadnutom rozsudku - prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a) Tr. zák., keďže v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku obžalovaný Š. A. ako poverený príslušník Policajného zboru 26. júna 2018 v čase medzi 14.00 hod. až 14.50 hod. v B. B. pri vykonávaní výsluchu svedkyne - poškodenej T. K. nezapísal do zápisnice o tomto úkone vyjadrenie svedkyne, že bezprostredne po dopravnej nehode jej telefonicky L. V., matka L. V., ponúkla úplatok vo výške 500 eur za to, že policajtom uvedie v rozpore so skutočnosťou, že zranenia si spôsobila sama a že ju nezrazil jej syn, nevykonal ani žiadne potrebné opatrenia na preverenie tejto informácie o podozrení z trestného činu podplácania

§ 332ods.

1 Tr. zák., ktorého sa dopustila L. V., čím konal v rozpore s § 124 ods. 1 Tr. por. § 138 Tr. por., § 2 ods. 6 Tr. por., § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a čl. 28 ods. 1, ods. 7 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní a zároveň tým porušil základné povinnosti policajta

§ 48ods.

3 písm. a), písm. b), písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Odvolací súd ohľadom výroku, ktorým bol obžalovaný Š. A. uznaný za vinného, poukazuje na správne zistené skutkové a z nich odvodené právne závery prvostupňového súdu uvedené v napadnutom rozsudku, pričom odvolací súd z nich zdôrazňuje a dopĺňa ich, a to aj s poukazom na odvolacie námietky obžalovaného Š. A., nasledovnými skutočnosťami. Svedkyňa T. K. na hlavnom pojednávaní (v zhode s výpoveďami v prípravnom konaní) uviedla, že pri svedeckej výpovedi, ktorú urobila ako poškodená pred obžalovaným Š. A. ako povereným príslušníkom PZ za prítomnosti advokáta (týmto bol JUDr. P. J.) v trestnej veci obvineného L. V. uvádzala, že matka tohto obvineného L. V. jej telefonicky ponúkla 500 eur za to, že uvedie nepravdu, že si dané zranenia (ktoré jej v skutočnosti vznikli v dôsledku dopravnej nehody) spôsobila sama. Táto jej výpoveď je v tejto časti týkajúcej sa obsahu jej výsluchu ako svedkyne - poškodenej uskutočneného

1. júna 2018 počas celého trestného stíhania dostatočne určitá, konzistentná a v súlade aj s vyjadreniami obžalovaného JUDr. P. J. a ďalšími vykonanými dôkazmi. Obžalovaný JUDr. P. J. uviedol jednak v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného pri výpovedi
2. februára 2019 (č. l. 114), že počul, že T. K. hovorila A. niečo v tom zmysle, že jej niekto ponúkal nejaké peniaze, ale nepočul presne za čo, toto však A. do zápisnice nezapísal. Obdobne na hlavnom pojednávaní
3. júla 2020 (č. l. 892) tento obžalovaný vo vyjadrení k výpovedi obžalovaného Š. A. uviedol, že počul pri výsluchu T. K. spomínať nielen nejaké peniaze, ale aj nejakú ženu. Hoci obžalovaný JUDr. J. uvádza, že trpí poruchami sluchu a nedoslýchavosťou, môže to znamenať prípadne iba to, že nemusel počuť všetko, čo svedkyňa T. K. uvádzala, ale logicky nie opak, že by počul niečo navyše, čo nebolo povedané, z čoho treba odvodiť, že to, čo v skutočnosti počul, tak aj vo svojich vyjadreniach uviedol. Odvolací súd je toho názoru, že muselo ísť o predmetné vyjadrenie svedkyne T. K. ohľadom ponuky úplatku zo strany L. V., keďže z obsahu danej výpovede vyplýva, že svedkyňa nič iné v tejto výpovedi o ponuke peňazí v súvislosti s nejakou ženou neuvádzala a malo ísť o skutočnosti, ktoré obžalovaný A. nezapísal do zápisnice. Podstatná skutočnosť, z ktorej vyplýva, že T. K. predmetné skutočnosti o ponuke úplatku zo strany L. V. pri svojej výpovedi
4. júna 2018 skutočne uvádzala, je samotný časový priebeh udalostí, z ktorých vyplýva nasledovné: - k danému výsluchu poškodenej T. K., ktorý vykonával ako poverený príslušník PZ Š. A. za prítomnosti obhajcu obvineného L. V. JUDr. P. J., došlo
5. júna 2018, - obžalovaný JUDr. P. J. si v telefonických rozhovoroch so svedkyňou L. V. uskutočnených
6. augusta 2018 a
7. augusta 2018 od nej vypýtal 500 eur práve v súvislosti s tým, čo mala uviesť T. K. na výsluchu o ponuke úplatku zo strany L. V., čo vyplýva z vyjadrení obžalovaného JUDr. J. v daných telefonických rozhovoroch „začali skákať aj druhé veci, sme museli hasiť, ...viete aj to, čo ona hovorila, že ste jej ponúkala peniaze, ...tam sa urobilo, čo sa mohlo, ...vy ste zložila tú zálohu, odčerpalo sa z nej, rozumiete ma, ...to sa spravilo, čo bolo treba, lebo rýchlo som vás nemohol zohnať, rozumiete ma“ (hovor uskutočnený
8. augusta 2018), resp. „tá krava hovorila o tomto, o tom, čo ste vy hovorila, ...po telefóne, ponuku, všetko, rozumiete ma, že oné, cirkus z toho bol, ...ledva som to dáko utriasol, rozumiete ma, viete ako, ... lebo by vás boli odstíhali pre návod na krivú výpoveď, ...ja som o tom nevedel, čiže som bol zaskočený s tým, rozumiete a poviem vám pravdu, našťastie vyšetrovateľ bol, aký bol, rozumiete ma, dalo sa to a zároveň aj tak, aby to nebolo a nebúchalo hore na prokuratúre, ...stadiaľ sa muselo, zobralo sa päťsto, rozumiete ma a išlo to mimo, ...pošlite to normálne, oficiálne poštou, rozumiete ma, že doplnenie trov, ...veď ale ja som to aj tak zahral, rozumiete, ja som tvrdil stále, že vy ste mali záujem, aby sa syn dohodol, nahradil škodu, aby sa nič z toho nerobilo, ale nie, že by ste vy niekoho podplácala, ale že ponuka bola toto“ (hovor uskutočnený
9. augusta 2018), - svedkyňa Mgr. PhDr. I. Q.Á. pri výpovedi
10. marca 2019, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní so súhlasom procesných strán, uviedla, že JUDr. J. bol na výsluchu pani K. a vtedy mal započuť, že pani V. mala ponúkať pani K. nejaké peniaze a keď sa vrátil z toho úkonu, tak bol rozčúlený, bolo to niekedy koncom júna 2018 (pokiaľ teda obžalovaný A. v odvolaní uvádzal, že JUDr. J. sa o ponuke úplatku T. K. od L. V. mal dozvedieť až po hlavnom pojednávaní vo veci L. V., ktoré sa uskutočnilo
11. októbra 2018, ide o tvrdenie mylné, ktoré je v rozpore s telefonickými rozhovormi z
12. a
13. augusta 2018, v ktorých o tejto skutočnosti už komunikujú JUDr. P. J. a L. V. a to, že svedkyňa I. Q. uvádzala aj ďalšiu udalosť v tejto súvislosti, ktorá sa týkala situácie po hlavnom pojednávaní uskutočnenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
14. októbra 2018 v trestnej veci obvineného L. V.Č., kedy mal JUDr. J. po príchode z pojednávania kričať na L. V. a vyhodiť ju z kancelárie ohľadom toho, že sa mala s T. K. rozprávať o ponuke úplatku, len dosvedčuje, že k ponuke daného úplatku skutočne došlo), - JUDr. P. J. prevzal obhajobu obvineného L. V.
15. apríla 2018 a z obsahu vykonaných úkonov v danej trestnej veci vyplýva, že JUDr. J. sa o ponuke poskytnutia peňazí zo strany L. V. mohol dozvedieť jedine na výsluchu T. K., keď aj z vyjadrení obžalovaného JUDr. J. a svedkyne L. V. vyplýva, že pred telefonickým rozhovorom z
16. augusta 2018, kedy to uviedol JUDr. J. ako pre neho novú informáciu, sa o tom nerozprávali (nie je podstatné, že danú skutočnosť otvoril až pri tomto telefonickom rozhovore, keďže tento iniciovala L. V., ktorá telefonovala JUDr. J. ohľadom toho, že bola na jej syna podaná obžaloba). Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že T. K. predmetnú ponuku úplatku zo strany L. V. uvádzala
17. júna 2018 priamo pri svojom výsluchu a neuviedla ju následne v rozhovore s obžalovaným JUDr. P. J. už bez prítomnosti Š.K. A. (z pohľadu vyjadrenia obžalovaného A., že JUDr. J. a T. K. mali po výsluchu opustiť vozidlo, kde bol výsluch vykonávaný). Obžalovaný Š. A. vo výpovedi uvádzal, že J. a K. po výsluchu vystúpili z vozidla, pričom J.Š. mu povedal, že si ide do obchodu niečo kúpiť, ale obžalovaný Š. A. zároveň uviedol, že nevedel, čo robili mimo vozidla a ani to, či sa spolu rozprávali. Pritom JUDr. P. J. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní, uviedol, že skutočnosti ohľadom ponuky peňazí svedkyňa K. hovorila priamo pri výsluchu obžalovanému A.. Rovnako vo vyjadrení po výpovedi svedkyne T. K. na hlavnom pojednávaní JUDr. J. uviedol, že svedkyňa jediné, čo nesprávne uvádzala, bolo to, že chrbtom k nej sedel jediný on a nepočul, že by v aute padlo meno pani V. a viacej sa so svedkyňou nestretol. Svedkyňa T. K. pritom uvádzala, že o ponuke úplatku zo strany L. V. hovorila priamo pri výsluchu v aute, kde bola vypočúvaná, a uvádzala, že matka vodiča jej ponúkala 500 eur, hovorila to policajtovi za prítomnosti advokáta, ktorý ju vtedy zahriakol. Pritom na výslovnú otázku, či sa svedkyňa K. rozprávala o úplatku s advokátom JUDr. J., táto uviedla, že nie. V tomto ohľade k vierohodnosti výpovede svedkyne T. K. odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že táto síce nerozlišovala osobu policajta (povereného príslušníka PZ) a osoby, ktoré s ňou rokovali ohľadom jej zastúpenia ako poškodenej. Uvedené však nemá vplyv na to, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že táto svedkyňa skutočne mala uvádzať predmetnú ponuku peňazí od L. V. za uvedenie nepravdy o spôsobe vzniku svojich zranení pri dopravnej nehode priamo pri svojom výsluchu vykonanom obžalovaným Š. A. ako povereným príslušníkom PZ a to, že prípadne to mohla uvádzať aj inokedy, resp. inej osobe, nie je určujúce. K vierohodnosti svedkyne T. K.H. a k jej schopnosti vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktoré prežila s poukazom

odvolateľa na nepravdivé tvrdenie svedkyne o zmienke finančnej ponuky 500 eur na súdnom konaní vo veci obvineného L. V., odvolací súd uvádza, že svedkyňa T. K. síce

všetkého nerozlišovala situáciu, kedy to presne povedala počas daného súdneho konania na Okresnom súde v Žiari nad Hronom vo veci obvineného L. V., ale skutočnosť, že takú skutočnosť naozaj vtedy uvádzala, vyplýva jednak z výpovede samotnej L. V. na hlavnom pojednávaní (uvádzala to v oboch svojich výpovediach

1. júla 2020 a
2. novembra 2020), ktorá výslovne uviedla, že T. K.Á. na hlavnom pojednávaní s L. V. jej povedala (oslovila ju po hlavnom pojednávaní), že za 500 eur by sa nedohodla, jednak to podporne vyplýva aj z vyjadrenia obžalovaného JUDr. P. J. na hlavnom pojednávaní
3. júla 2020, ktorý uvádzal „nedorozumenia medzi V. a poškodenou na chodbe súdu“. Z uvedeného je zrejmé, že svedkyňa T. K. sa o tejto skutočnosti výslovne vyjadrila pri rozhovore s L. V. na Okresnom súde v Žiari nad Hronom a neklamala teda o tom, hoci z vykonaných dôkazov vyplýva, že to neuvádzala priamo na hlavnom pojednávaní v pojednávacej miestnosti. Napokon uvedené je potvrdzované aj výpoveďou svedkyne I. Q. v tej časti, keď uvádzala rozčúlenie JUDr. J. po príchode z pojednávania a jeho krik na L. V. ohľadom toho, že ponúkala peniaze K.. Ďalej odvolací súd poukazuje, že zo znaleckého posudku z odboru psychológie znalkyne PhDr. F. O., PhD. ohľadom psychodiagnostického vyšetrenia svedkyne T. K. z
4. novembra 2020 nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôjsť k záveru o nevierohodnosti výpovede tejto svedkyne (také hodnotenie prislúcha len súdu, nie znalcovi, ktorý sa vyjadruje len k črtám osobnosti, ktoré môžu mať vplyv na vierohodnosť danej osoby). Zo záverov znaleckého posudku síce vyplýva, že rozumové a pamäťové schopnosti T. K. sú výrazne limitované, ale na druhej strane neboli zistené výraznejšie sklony zámerne klamať, skresľovať dej udalostí, ktoré prežila, alebo zveličovať jednotlivé aspekty deja, nezistené konfabulácie (patologické skresľovanie spomienok) ani fabulovanie v zmysle zapĺňania medzier v spomienkach vlastnými myšlienkovými konštrukciami, skóre lži bolo zistené na nízkej úrovni, nesnaží sa javiť v lepšom svetle ani sa štylizovať a znalkyňa uviedla tiež, že v celkovom dianí po tom, ako bola zrazená autom, neboli pre svedkyňu dôležité úradné osoby, s ktorými prišla v tejto súvislosti do kontaktu, ale predmet stretnutí, ako ho ona vnímala - spravodlivé finančné odškodnenie za utrpenú ujmu, pričom ponúknutú sumu zo strany matky vodiča (500 eur) za spravodlivé ani za správne nepovažovala a uvedené pravidelne uvádzala aj v kontakte s osobami, ktoré považovala za kompetentné. V tejto súvislosti pokiaľ obžalovaný Š. A. poukazoval v odvolaní na rozpory vo výpovediach svedkyne T. K. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní ohľadom určitých skutočností, tak odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že procesná strana má povinnosť na rozpory medzi výpoveďami na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní poukazovať a navrhovať ich odstraňovanie v zásade počas dokazovania na hlavnom pojednávaní počas výsluchu daného svedka, kedy na odstránenie rozporov Trestný poriadok upravuje procesný postup v ustanoveniach § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. spočívajúci v prečítaní dotknutej časti skoršej výpovede, ku ktorej sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť daný rozpor. Pokiaľ tak procesná strana počas dokazovania nekonala, tak je potom irelevantným poukazovať na také rozpory. Odvolací súd napriek tomu k výpovedi T. K. uvádza, že zo znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že rozumové a pamäťové schopnosti T. K. sú výrazne limitované, pre svedkyňu neboli dôležité úradné osoby, s ktorými prišla v tejto súvislosti do kontaktu, ale predmet stretnutí, z čoho treba odvodiť, že si dostatočne nemusela presne pamätať určité skutočnosti. Avšak ohľadom priebehu svojho výsluchu ako poškodenej a uvádzania ponuky úplatku zo strany L. V. túto skutočnosť uvádzala pri výsluchu v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní bezrozporne a jej výpoveď je v tejto časti potvrdzovaná ďalšími dôkazmi.

odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti ohľadom nepriateľského či iného negatívneho vzťahu k obžalovanému Š. A., pre ktorý by si mala svedkyňa T. K. vymýšľať a uvádzať nepravdu ohľadom obsahu jej výpovede vykonanej pred obžalovaným ako povereným príslušníkom PZ. K tomu treba poukázať aj na vyjadrenie v záveroch uvedeného znaleckého posudku z odboru psychológia, kde znalkyňa uviedla, že svedkyni T. K. nie je úplne známy predmet prebiehajúceho súdneho konania na prvostupňovom súde a myslí si, že by sa tomu vyhla, keby sa nebola odvolala, ľudí v súdnej sieni nepoznala, nejasne cíti, že jej výpoveď by mohla niekomu ublížiť a ona nechce ublížiť nikomu. Svedkyňa T. K. o ponuke úplatku 500 eur od L. V. konzistentne vypovedá počas celého trestného konania a je to potvrdené aj výpoveďou jej druha P. A. (ktorému to síce mala povedať práve svedkyňa T. K., ale bolo to hneď po jej návrate z nemocnice ohľadom zranení spôsobených dopravnou nehodou a nie je logické vysvetlenie, prečo by si to mala už vtedy vymýšľať aj pred jej druhom) a v podstate aj tým, čo jej mala T. K. uvádzať

výpovede svedkyne L. V. na súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom proti jej synovi L. V.. V tomto ohľade treba tiež poukázať, že L. V. bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu zo 6. marca 2020, sp. zn. BB-3T/7/2020, v bode 1 za prečin podplácania

§ 332ods.

1 Tr. zák. práve za skutok, že mala T. K. ponúknuť sumu 500 eur za to, že uvedie v rozpore so skutočnosťou, že si zranenia spôsobila sama (v tomto ohľade sú nepodstatné dôvody, ktoré uviedla L. V., prečo nepodala odpor proti trestnému rozkazu a nepôsobí hodnoverným také tvrdenie odsúdenej osoby, že odpor nepodala z dôvodu, že sa jej nechcelo chodiť po súdoch, ak skutok nemal byť spáchaný spôsobom uvedeným v danom odsudzujúcom rozhodnutí). Výpoveď svedkyne T. K. o tom, že jej mala L. V. po nehode telefonicky ponúkať peniaze za to, že uvedie nepravdu o svojich spôsobených zraneniach, potvrdzujú vo svedeckých výpovediach aj F. Q. a V. A. a napokon aj samotná L. V. a vyplýva to aj z obsahu vyššie opísaných telefonických rozhovorov medzi JUDr. P. J. a L. V. z 13. a 14. augusta 2018. Prvostupňový súd správne posúdil, že daný skutok napĺňa znaky žalovaného prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a) Tr. zák., keďže obžalovaný ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Také posúdenie je relevantné vzhľadom na definíciu verejného činiteľa uvedenú v § 128 ods. 1 Tr. zák. (účinného v čase skutku), keďže v osobe obžalovaného išlo o osobu v služobnom pomere podieľajúcu sa na plnení úloh spoločnosti a štátu - v čase skutku išlo o príslušníka Policajného zboru vykonávajúceho

Trestného poriadku ako poverený príslušník Policajného zboru vyšetrovanie, resp. skrátené vyšetrovanie (ďalej „vyšetrovanie“), pričom správne prvostupňový súd posúdil aj splnenie zákonnej podmienky, že obžalovaný používal pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená a trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Obžalovaný Š. A. vykonával ako poverený príslušník Policajného zboru vyšetrovanie vo veci obvineného L. V. pre prečin ublíženia na zdraví

§ 157ods.

1 Tr. zák., pričom vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, keď do zápisnice o výsluchu svedka - poškodenej T. K. neuviedol skutočnosti ohľadom ponuke úplatku zo strany matky obvineného L. V. za to, že uvedie policajtom nepravdu o vzniku svojich zranení a nevykonal žiadne opatrenia na preverenie danej informácie. V tomto ohľade je pre vyvodenie trestnej zodpovednosti relevantným zistenie, že obžalovaný Š. A. vykonával právomoc povereného príslušníka PZ, keď vykonával vyšetrovanie, ktorého obsahom je bezrozporne rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, v rámci ktorého došlo z jeho strany k predmetnému protiprávnemu konaniu, ktoré napĺňa všetky znaky prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a) Tr. zák. Odvolací súd v súlade s obsahom napadnutého rozsudku uvádza, že nie je rozhodujúce, vo vzťahu ku ktorej osobe ako subjektu trestného konania je vyšetrovanie vykonávané, resp. že by len vo vzťahu k takej osobe bolo možné naplniť znaky tohto trestného činu, keďže objektom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326Tr.

zák. je záujem spoločnosti na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinnosti fyzických a právnických osôb. Podstatné je, že obžalovaný vykonával ako poverený príslušník PZ predmetné vyšetrovanie (čím sú dané oba základné prvky právomoci - prvok moci a prvok rozhodovania), v rámci ktorého malo dôjsť k spáchaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa pri výsluchu svedka - poškodeného a v tomto ohľade nie je rozhodujúce, či bol vykonávaný procesný úkon s osobou v procesnom postavení obvineného či svedka ani to, že vo vzťahu ku ktorej osobe malo byť zadovážený neoprávnený prospech či spôsobená škoda (neoprávneným prospechom je bezrozporne skutočnosť, že by došlo k nestíhaniu L. V.Č. ohľadom korupčného trestného činu). V tejto časti odvolací súd modifikuje svoje úvahy uvedené v predošlom zrušovacom uznesení zo

1. marca 2022, sp. zn. 5 To 2/2021, ohľadom relevantnosti posúdenia znaku „právomoci“ z pohľadu, vo vzťahu ku ktorej osobe je vykonávané vyšetrovanie. Odvolací súd uvádza, že neuvedenie do zápisnice vypočúvaným povereným príslušníkom PZ v trestnom konaní vyjadrenie vypočúvanej osoby o podozrení zo spáchania korupčnej trestnej činnosti a s tým súvisiace nevykonanie žiadneho opatrenia smerujúceho k prevereniu takého podozrenia zo strany povereného príslušníka PZ vykazuje znaky zneužívania právomoci verejného činiteľa a v tomto ohľade nie je rozhodujúce, že svedkyňa uvádzala podozrenie z korupčnej trestnej činnosti inej osoby, ohľadom ktorej sa ešte neviedlo trestné stíhanie. Hoci z výpovede svedkyne T. K.Č. vyplýva, že keď pri predmetnej výpovedi
2. júna 2018 uvádzala skutočnosť o ponuke úplatku zo strany L. V., tak ju mal JUDr. P. J. (prítomný na výsluchu ako obhajca obvineného L. V.) zahriaknuť, aby bola ticho, je zrejmé, že svedkyňa danú skutočnosť vyslovila a obžalovaný A. ju musel počuť, keď ju počul JUDr. J., ktorý

jeho vyjadrenia trpí poruchami sluchu, pretože obžalovaný A. ako vypočúvajúci sedel v motorovom vozidle vzadu pri svedkyni T. K., zatiaľ čo JUDr. J. sedel na mieste spolujazdca. Obžalovaný Š. A. ako poverený príslušník PZ, ktorý viedol daný výsluch, pritom žiadnym spôsobom nezareagoval na takýto neprípustný zásah do výsluchu svedkyne zo strany JUDr. P. J.. Motív takého nekonania zo strany obžalovaného Š. A. nie je zrejmý, čo však nie je určujúce a mohla to byť ľahostajnosť vyplývajúca z prípadného jeho kolegiálneho vzťahu s obžalovaným JUDr. P. J., ktorý možno odvodiť z ich opakovaného úradného styku v trestnom konaní, o čom svedčí skutočnosť, že aj svedkyňa I. Q., asistentka, resp. koncipientka JUDr. J., sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že obžalovaného A. pozná z práce. Pritom však zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by mal obžalovaný Š. A. vedieť o finančnej čiastke 500 eur, ktorú si mal

bodu 2 obžaloby JUDr. P. J. vypýtať od L. V.. Pokiaľ obžalovaný Š. A. uvádzal, že poškodená T. K. vypovedala ako svedok a nepodávala žiadne trestné oznámenie, tak odvolací súd uvádza, že formálna stránka úkonu nie je v danom prípade určujúca a pokiaľ sa svedkyňa vo výpovedi vyjadrí, že jej iná osoba ponúkla finančné prostriedky za to, aby uviedla v rozpore so skutočnosťou iný priebeh dopravnej nehody, je zrejmé, že ide o ponúknutie úplatku, čo obžalovaný ako poverený príslušník Policajného zboru mal a musel vedieť (a v tomto ohľade ohľadom svedkyňou uvedenej ponuke úplatku mal konať z úradnej povinnosti - § 2 ods. 6 Tr. por.) a to, že obžalovaný A. ako poverený príslušník PZ vykonávajúci vyšetrovanie vedel, ako mal postupovať v danom prípade, vyplýva aj z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní 3. augusta 2022, kedy výslovne uviedol, že takú informáciu by zaznamenal do zápisnice, vyrozumel by nadriadeného a odstúpilo by sa to z dôvodu vecnej príslušnosti príslušnému útvaru Policajného zboru a takýchto prípadov realizoval v rámci vyšetrovania niekoľko (obdobne sa k vedomosti o postupe v takom prípade vyjadril obžalovaný aj v odvolaní). Pokiaľ tento obžalovaný namietal, že svojim konaním neporušil predmetné ustanovenia zákonov uvedených v skutkovej vete napadnutého rozsudku, tak odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku predmetné ustanovenia, ktoré obžalovaný Š. A. porušil, dostatočne rozviedol a odvolací súd sa s ním v tejto otázke stotožňuje a obžalovaný tým, že nezapísal predmetné vyjadrenie svedkyne T. K. o ponuke úplatku do zápisnice, konal v rozpore s § 124 ods. 1 Tr. por. a § 138 Tr. por.,

ktorých je potrebné výpoveď svedka zapísať do zápisnice spravidla

diktátu vypočúvajúceho v priamej reči a pokiaľ možno doslova, čo nebolo splnené, keďže predmetná zápisnica neobsahuje dané vyjadrenie svedkyne o ponuke úplatku, pričom ide o jej podstatné vyjadrenie týkajúce sa priebehu skutku, keďže ponukou úplatku sa malo docieliť klamlivé vyjadrenie svedkyne o priebehu dopravnej nehody. Pokiaľ tento obžalovaný namietal, že §