ods.2 CMP do konania pribrať orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately alebo právno ochranné subjekty, ktoré môžu vykonávať procesné práva a povinnosti s obmedzením tých, ktoré majú dopad do sféry hmotného práva. Otec neuviedol podrobnejšie dôvody, pre ktoré takýto návrh podáva, okrem údajnej námietky matky o zaujatosti kolízneho opatrovníka, čo však matka poprela a čo napokon aj vyplýva z jej podaní, keďže v konaní nenamietala nestrannosť kolízneho opatrovníka, ale len nestrannosť psychologičky RPPS, ktorá
nej podala správu nezodpovedajúcu skutočnému priebehu pohovoru s rodičmi. Odvolací súd konštatoval, že otec neuviedol, na koho strane má tento osobitný subjekt v konaní stáť a čie záujmy má chrániť a obhajovať a prečo svoj návrh v zastúpení advokátkou oprel o ustanovenie § 95 CSP, a nie o relevantné ustanovenie § 12 ods. 2 CMP v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 CMP. Až na námietku matky doplnil, že osobitný subjekt má v konaní stáť na strane maloletých detí za súhlasu kolízneho opatrovníka, pričom právnu kvalifikáciu svojho návrhu nezmenil a opätovne bližšie nezdôvodnil. V tomto prípade odvolací súd prihliadal na obsah návrhu otca, ktorý nezdôvodnil, z akého osobitného predpisu má
jeho názoru vyplývať potreba pribratia ním uvedeného subjektu (§ 12 ods. 2 CMP), a s ohľadom na obsah celého spisu konštatoval, že maloleté deti majú na základe ustanovenia § 31 ods. 2, 4 Zákona o rodine uznesením súdu prvej inštancie č. k. 11 P/47/2020-75 zo dňa 08.03.2020 v konaní ustanoveného kolízneho opatrovníka - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, ktorý má deti zastupovať a chrániť ich práva a právom chránené záujmy. 3. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie sa v danom prípade nestotožnil s formou striedavej osobnej starostlivosti ( ďalej „ SOS“), ktorú navrhoval otec a neskôr aj kolízny opatrovník a návrh otca zamietol. Nepriklonil sa však ani k doterajšej úprave styku
rozvodového rozsudku. Prihliadol na súčasné problematické vzťahy rodičov, ktoré deti vnímajú, čo ich môže zraňovať a môže poznačiť ich ďalší zdravý a priaznivý vývoj, ktorým v súčasnej dobe prechádzajú a budú prechádzať aj v ďalšom období. V konaní nebolo preukázané, že by SOS bola pre deti najlepším riešením. V procese ich fyzického a duševného rozvoja je práve matka detí prioritnou vzťahovou osobou a jej bytostné postavenie bude v ďalšom období nezastupiteľné, čo sa týka ich psychického a fyzického vývoja. U rodičov je potrebné, aby boli pripravení rešpektovať názor svojich detí a aby v starostlivosti o ne dosiahli najoptimálnejšie riešenie, ktoré si budú želať i samotné deti. Čo sa týka úpravy styku, túto súd zmenil, pretože
tvrdení oboch rodičov už nezodpovedá potrebám detí.
f ) CSP a
1 písm. a), b) CSP. 7. Dovolací dôvod
f) CSP dovolateľ uplatnil proti výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým zamietol návrh otca na pribratie osobitného subjektu do konania. Krajský súd v Nitre nepripustil odvolanie, a to napriek tomu, že rozhodol rozsudkom a v zmysle ustanovenia § 355 a § 356 zákon odvolanie nevylučuje, čím nesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako strane, aby uskutočňoval nemu patriace procesné práva a povinnosti v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasne poukazoval na podanie matky maloletých detí adresované kolíznemu opatrovníkovi a to „žiadosť o odročenie vypočutia detí, maloletých detí Q.B. vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 11 P/47/2020 zo dňa 25.06.2020 (čl. l31-132)“ , v ktorom matka maloletých detí okrem iných klamlivých tvrdení a osočovaní otca maloletých detí a konajúceho kurátora výslovne uviedla, že má dôvodné pochybnosti, že ÚPSVaR Nitra v zastúpení V. nekoná nestranne a riadi sa záujmami otca. Tým je
dovolateľa daná potreba, aby na strane maloletých detí vystupoval aj nezávislý subjekt. 8. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu
a) CSP tvrdil, že odvolací súd sa v rámci svojho procesného postupu odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho dovolacieho súdu
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.júna 2018 sp. zn. 5 Cdo/103/2018 ( požiadavka zvukového záznamu z výsluchu maloletého dieťaťa), keď v odvolacom konaní neuznal za procesnú vadu skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhotovil resp. nesprístupnil zvukový záznam z výsluchu maloletých detí ( body 25 a 26 napadnutého rozsudku), hoci najvyšší súd v konaní sp. zn. 5 Cdo/103/2018, pre takúto vadu napadnutý rozsudok zrušil. X. Dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu
b ) CSP namietal potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu otca maloletých detí na striedavú osobnú starostlivosť s tým, že odvolací súd zároveň konštatoval, že niektoré vytknuté vady aj vady odôvodnenia rozsudku sú s ohľadom na to, čo zo spisu vyplýva na mieste, no tieto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by mohli zvrátiť výsledok konania vo výroku o zamietnutí jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť maloletých detí. Paradoxne odvolací súd výrokom III. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku týkajúcom sa úpravy styku maloletých detí zrušil, a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby strane uskutočňovali im procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ zdôraznil, že konanie o striedavej osobnej starostlivosti k maloletým deťom ako aj úprava styku rodiča s dieťaťom je jednotným konaním o výkone rodičovských práv a povinností. V tomto konaní súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a môže aj bez návrhu konať. Má za to, že ak odvolací súd skonštatoval, že rozhodnutím o zmene úpravy styku s deťmi súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby strany uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd zároveň nemôže skonštatovať, že určitá forma výkonu rodičovských práv a povinností (SOS) je vylúčená. Dovolateľ tu súčasne videl naplnenie dovolacieho dôvodu
b) CSP, s tým, že ide o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená. Nesprávne posúdenie právnej otázky videl v tom, že v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (
b) CMP) nie je možné za daných okolností oddeliť konanie o určitej forme starostlivosti rodičov o svoje maloleté deti (napríklad SOS). Uviedol, že vzájomné rodinné vzťahy medzi rodičmi a deťmi ako aj medzi rodičmi navzájom sú tak dynamické, že vylúčiť určitú formu starostlivosti v čase, keď sa vraj vec vracia súdu prvej inštancie na nové konanie, kde môže prebiehať ďalšie zdĺhavé dokazovanie, je nepochybne odňatím práva na spravodlivý proces. Namietal, že odôvodnenie odvolacieho súdu je rozporné, pretože na jednej strane tvrdí, že nie je dôvod na zmenu pôvodného rozsudku lebo z obsahu spisu nevyplýva preukázanie závažnej zmeny pomerov účastníkov, avšak na druhej strane odvolací súd mal za to, že k podstatnej zmene pomerov došlo vo vzťahu k úprave styku maloletých detí s otcom, keď v tomto prípade o návrhu nerozhodol sám, ale v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Dovolateľ súčasne uplatnil dovolací dôvod
f) CSP. Uviedol, že rozhodnutie o návrhu otca na zmenu výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa opiera o ustanovenie § 26 a § 24 ods. 2 zákona o rodine ako aj ustanovenie § 121 C M P. Odvolací súd v bode 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku tvrdil, že relevantné zákonné ustanovenia právna zástupkyňa otca neuviedla vo vzťahu k podstatnej zmene pomerov.
1 písm. a) CSP s tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo aj od vyriešenia právnej otázky pri riešení, ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej odvolacieho súdu prezentovanej v uznesení Najvyššieho súdu z
jej názoru otec nepreukázal splnenie podmienok dovolania v zmysle § 420 písm. c) CSP, a preto navrhovala, aby Najvyšší súd dovolanie otca
c) CSP odmietol, pretože dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolenie prípustné, matka maloletých detí poukazovala na skutočnosť, že mnohé jej vyjadrenia a tvrdenia sú zo strany otca maloletých detí v jeho podaniach vedome a cielene uvádzané nesprávne, prípadne sú jej prisudzované vyjadrenia, ktoré nikdy nepovedala. Ďalej namietala, že dochádza k dezinterpretácii vyjadrenia kolízneho opatrovníka. Je presvedčená, že odvolací súd postupoval správne, keď návrh otca maloletých detí na pribratie osobitného subjektu do konania zamietol. 15. Čo sa týka odvolania voči tomuto rozhodnutiu poukazuje na to, že ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, odvolanie nie je prípustné, pretože
zákon pripúšťa možnosť podať odvolanie len proti rozsudku súdu prvej inštancie a proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Matka sa stotožnila s dôvodmi odvolacieho súdu uvedenými v napadnutom rozsudku bode 15 a 16 a rozhodnutie považovala za vecne správne. Kolízny opatrovník taktiež nenavrhol pribratie takéhoto subjektu do konania. Pokiaľ išlo o dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca maloletých detí na striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti, považuje matka v tejto časti dovolanie za neopodstatnené a toto navrhovala odmietnuť.
jej názoru v konaní nedošlo k procesným vadám, ktoré by znemožnili otcovi maloletých detí ako procesnej strany uplatňovať práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala na to, že od narodenia sa o ne stará a v prevažnej miere sama zabezpečovala starostlivosť o obe deti, otec nemal o rodinu a deti záujem. Záujem začal prejavovať až odchodom matky zo spoločnej domácnosti. Namietala, že zmena pomerov v zmysle ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine neznamená len zmenu v dôsledku plynutia času a zmenu materiálnych potrieb detí, prípadne zmenu času styku detí s otcom. Zmenu pomerov, ktorú otec maloletých detí nesprávne uvádza ako v konaní jasne danú, má v tomto prípade predstavovať to, ako sa v čase od poslednej úpravy zmenili pomery, nie však akékoľvek pomery, ale tie, ktoré odôvodňujú zmenu zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti. Otec maloletých detí v konaní nepredložil žiadne dôkazy ani tvrdenie ako sa v tomto smere zmenili pomery. 16. Otec maloletých detí vo vyjadrení zo dňa 06. septembra 2022 k vyjadreniu matky uviedol že k návrhu na pribratie osobitného subjektu zdôrazňuje, že to bola práve matka maloletých detí, ktorá tvrdila, že kolízny opatrovník je zaujatý a že svoje odvolanie riadne neodôvodnil. Namietal, že v tejto časti mal odvolací súd rozhodnúť vo forme uznesenia a že v danom výroku rozhodoval ako súd prvej inštancie a nie ako odvolací súd. Zdôraznil, že dovolanie bolo podané na základe kumulácie dovolacích dôvodov
f) CSP,
1 písm. b) CSP ako aj z dôvodov
1 písm. a) CSP, ku ktorým sa však matka maloletých detí vôbec nevyjadrila. Žiadnou skutkovou ani právnou argumentáciou nevyvrátila namietané vady konania. Pokiaľ matka maloletých detí tvrdí, že nedošlo k zmene pomerov, išlo o skutkovú otázku, ktorá nie je predmetom prieskumu dovolacieho súdu, ale dovolacou otázkou je, či v konaní o výkone rodičovských práv a povinností nie je možné za daných okolností oddeliť konanie o určitej forme starostlivosti rodičov o svoje maloleté deti, keďže odvolací súd zmenu pomerov na zmenu úpravy styku videl a v tejto časti vec vrátil na nové konanie. Rovnako tvrdenie matky, že deti preferujú matku a doma sa cítia v bydlisku matky, je otázkou skutkovou. Ide o ďalšiu skutkovú otázku, ktorá nie je predmetom dovolacieho konania. Súčasne poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, že v najlepšom záujme maloletých detí je ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. S touto otázkou sa odvolací súd ani súd prvej inštancie riadne nevyrovnali. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že otec maloletých detí dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP),
f) CSP odmietol dovolanie smerujúce proti výroku I. (ktorým odvolací súd zamietol návrh otca na pribratie osobitného subjektu do konania) , pretože nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi. Súčasne dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné proti výroku II. napadnutého rozsudku. Dovolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku II. zrušil
ods.1 CSP a súčasne
týkajúcom sa zamietnutia návrhu na striedavú osobnú starostlivosť a
CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom spoločného prejednania s konaním o úprave styku otca a maloletých detí, na ktoré ďalšie konanie a nové rozhodnutie vec vrátil odvolací súd. Dovolanie
f) CSP 18.
f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 19. Dovolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Nitre konal ako odvolací súd a návrh otca na pribratie osobitného subjektu do konania bol podaný v rámci odvolacieho konania, preto všetky rozhodnutia vydané v rámci odvolacieho konania majú procesnú povahu rozhodnutí odvolacieho súdu a nie súdu prvej inštancie. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie ( §355 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia, ktorý by bola popretím účelu a zmyslu aplikácie ustanovenia § 12 ods.2 CMP. Úlohou osobitného subjektu nie je nahrádzať činnosť kolízneho opatrovníka. Dovolací súd v tejto časti nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu
f) CSP. 20. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca na striedajú osobnú starostlivosť, v tejto časti sa rozhodnutie súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu dostatočne nevyrovnali so stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý vyhodnotil, že najlepším záujmom maloletých detí je zmena rozhodnutia a zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Ide o zisťovanie skutočného stavu veci, kde činnosť kolízneho opatrovníka je nezastupiteľná. Pokiaľ majú súdy pochybnosti o zisteniach kolízneho opatrovníka musia identifikovať, ktoré skutočnosti žiadajú dodatočne preveriť. Dovolací súd v tejto časti konštatuje naplnenie dovolacieho dôvodu
Dovolanie
1, písm. a) CSP 21.
Z obsahu správy kolízneho opatrovníka z rozhovoru s maloletými deťmi zo dňa 09.10.2020 vyplýva, že „ oboch detí sme sa opýtali, či môžeme rozhovor nahrávať, s čím maloleté deti nesúhlasili, dôvod nám uviedli až v závere rozhovoru“. Dovolací súd konštatuje, že maloleté deti nemôžu odmietnuť, aby z ich výsluchu kolíznym opatrovníkom bol vykonaný záznam technickým zariadením na zaznamenávanie zvuku , môžu sa však vyjadriť jeho sprístupneniu rodičom v zmysle § 43 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 25. Predikatúra dovolacích senátov t.j. časovo predchádzajúca rozhodovacia činnosť v druhovo rovnakých veciach najvyššieho súdu je pre dovolacie senáty záväzná v tom, že pokiaľ by senát pri svojom rozhodovaní dospel k záveru ktorý je odlišný, musel by predložiť vec veľkému senátu postupom
Ide o druhovo rovnaký problém zaznamenávania výsluchu maloletých do zvukového záznamu. Dovolací súd konštatuje, že logickým argumentom a maiori ad minus možno dospieť k záveru, že výsluch maloletého dieťaťa za účelom trestného stíhania jej otca ( skutkový stav veci sp.zn. 5 Cdo/103/2018) je závažnejšia a citlivejšia vec ako výsluch maloletých za účelom posúdenia okolností na striedajú osobnú starostlivosť rodičov vo veci Okresného súdu Nitra sp.zn. 11P/47/2020. Na základe týchto úvah dovolací senát dospel k záveru, že judikatúra najvyššieho súdu založená uznesením NSSR sp. zn. 5 Cdo/103/2018, body 14, 15 sú aplikovateľné. Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by sa Krajský súd v Nitre argumentačne vyrovnal s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo/103/2018 a riadne zdôvodnil odklon. Vzhľadom na povahu veci vyhodnotil, že odklonom súčasne týmto došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu
f) CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že túto procesnú vadu nie je možné odstrániť v štádiu odvolacieho konania, dovolací súd zrušil aj dotknutý výrok súdu prvej inštancie s tým, že súd v ďalšom konaní o zmene úpravy práv výkonu rodičovských práv a povinností nanovo rozhodne aj o návrhu otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Dovolací súd týmto rozhodnutím neprejudikuje skutkové okolnosti na základe ktorých má súd prvej inštancie rozhodnúť. Vzhľadom na časový odstup je potrebné prejednať túto vec prednostne. Dovolanie
1, písm. b) CSP 26.
b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( „CSP“) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená.
b) CMP) začatého na jeho návrh , nie je možné za daných okolností oddeliť konanie o určitej forme starostlivosti rodičov o svoje maloleté deti (napríklad SOS). Uviedol, že vzájomné rodinné vzťahy medzi rodičmi a deťmi ako aj medzi rodičmi navzájom sú tak dynamické, že vylúčiť určitú formu starostlivosti v čase, keď sa odvolacím súdom zrušená úprava styku vracia súdu prvej inštancie na nové konanie, kde môže prebiehať ďalšie zdĺhavé dokazovanie. Vzhľadom na zistenú existenciu dovolacieho dôvodu
b) CSP nezaoberal.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.