← Slovensko

zmenu rozhod. o úpravu výkonu rodič. práv a povinností k mal

Obsah (5)§ 3§ 112§ 6§ 111§ 396b

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Ndc/43/2023 Identifikačné číslo spisu: 1320209359 Dátum vydania rozhodnutia: 19.12.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 3ods.

5 písm. b/ a § 6 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení od

  1. júna 2023 (ďalej len „CMP“). Uviedol, že Mestský súd Bratislava II v konaní o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, uznesením z
  2. júla 2023, č. k. B3-38P/248/2022-505 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Pezinok, ktorý nesúhlasil s prenesením príslušnosti a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave

§ 112ods.

2 CMP. Krajský súd v Trnave 20. septembra 2023

§ 6ods.

1, 2 CMP postúpil vec na rozhodnutie o nesúhlase Krajskému súdu v Bratislave, pretože je nadriadeným súdom Okresného súdu Pezinok

§ 3ods.

l, ods. 5 písm. b, § 112 CMP. Tiež poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ndob/1/2022 z 08.02.2022, sp. zn. 5Ndob/5/2023 zo 16.08.2023 ako i rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 824/2016 z 29.11.2016 a sp. zn. III.ÚS 46/2012 z 23.08.2012, ktorého právne závery sú

neho aplikovateľné aj v tejto právnej veci. 1.1.

Krajského súdu v Bratislave je notorietou, že zákonodarca rozlišuje medzi „nadriadeným súdom“ a „súdom odvolacím“. Krajský súd v Bratislave však vyslovil názor, že nie je nadriadeným súdom Okresnému súdu Pezinok vo veciach

prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP vedených na súde prvej inštancie so sídlom tvoriacim obvod Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre; v daných veciach Krajský súd v Bratislave nie je ani súdom spoločne nadriadeným Mestskému súdu Bratislava II a Okresnému súdu Pezinok. Ustanovenie § 396b CMP (procesný právny predpis v znení účinnom od 1.6.2023) rieši len vecnú a miestnu príslušnosť súdu; nerieši kauzálnu ani funkčnú príslušnosť. Krajským súdom Trnava označené rozhodnutia nemožno aplikovať v každej veci. Ich aplikácia je vylúčená aj v prejednávanej veci. Krajským súdom Trnava označené rozhodnutia nedávajú odpoveď na otázku vyvolanú „súdnou mapou“ a síce kto je odvolacím súdom a súdom nadriadeným v označených konaniach, resp. či odvolací súd je zároveň súd nadriadený.

právneho názoru Krajského súdu v Bratislave neobstoja absolútne pre to, že ich použitie vylučuje § 396b CMP a s ním súvisiaca otázka okamžitej aplikability. V žiadnom právnom predpise v súvislosti so „súdnou mapou“ zákonodarca neurčil, že týmto súdom prvej inštancie vo vyššie označených konaniach je nadriadený súd Krajský súd v Bratislave (len) pre konanie o miestnej príslušnosti, o námietke zaujatosti, o obnove konania; resp. že by zákonodarca vylúčil Krajský súd v Trnave z rozhodovania o miestnej príslušnosti, o námietke zaujatosti, o obnove konania, vo veciach

prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP. Je potom právne irelevantné, že Okresný súd Pezinok a aj Mestský súd Bratislava II patria do územného obvodu Krajského súdu v Bratislave (§ 3 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z v znení účinnom od 1.6.2023), je tiež právne irelevantné, že Krajský súd v Bratislave je Okresnému súdu Pezinok odvolacím a aj nadriadeným súdom v inej právnej agende (trestnej, občianskoprávnej). 2.

čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi

toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 3.

čl. 3 ods. 2 CMP, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec

normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 4.

§ 3ods.

5 písm. b/ CMP, na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach

prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave. 5.

§ 6ods.

1 a 2 CMP, ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 6.

§ 112ods.

2 CMP, ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti,

ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd; zmena bydliska maloletého z dôvodu umiestnenia maloletého v zariadení na základe rozhodnutia súdu

§ 111písm.

l/ až n/ nie je dôvodom na zmenu miestnej príslušnosti súdu. 7.

§ 396bCMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31.

mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných

predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak

osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. 8.

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo

  1. mája 2010, sp. zn. III. ÚS 72/2010, publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2010, nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem, a to vzhľadom na špecifickú povahu konaní na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu.
  2. Najvyšší súd, príslušný na rozhodnutie

§ 6ods.

2 CMP, ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Trnave, posúdil dôvodnosť nesúhlasu Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci (na rozhodnutie o nesúhlase s prenesením miestnej príslušnosti) a dospel k záveru, že nesúhlas je dôvodný. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti (§ 111 CMP). V rámci konania došlo k preneseniu miestnej príslušnosti

§ 112ods.

2 CMP, keď Mestský súd Bratislava II uznesením z

  1. júla 2023, č. k. B3-38P/248/2022-505 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Pezinok. Okresný súd Pezinok nesúhlasil s prenesením príslušnosti (č. l. 518), pretože s poukazom na § 396n CSP a § 18n ods. 2 písm. b/ zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky upozornil, že konanie začalo na Okresnom súde Bratislava III už dňa
  2. novembra
  3. Z uvedených dôvodov predložil
  4. augusta 2023 vec svojmu nadriadenému súdu - Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o miestnej príslušnosti

§ 112ods.

2 CMP, ktorý postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu príslušnému (ako nadriadený súd) na rozhodnutie o nesúhlase s prenesením príslušnosti. 11. Ustanovenie § 396b CMP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté

doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce

doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z

  1. októbra 2014, sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z
  2. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z
  3. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z
  4. februára 2023, sp. zn. II. ÚS 451/2022).
  5. Je nesporné, že na konanie o odvolaní

predpisov účinných do

  1. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave, s účinnosťou od
  2. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 3 ods. 5 písm. b/ CMP funkčne príslušný Krajský súd v Trnave. Nadriadený súd nie je v ust. § 112 ods. 2 CMP špecifikovaný. So zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy (podobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  3. júna 2023, sp. zn. IV. ÚS 257/2023, ods. 75 až 77) a s osobitným dôrazom na špecifickú povahu konaní

CMP pri aplikácii vyššie citovaného ust. čl. 3 ods. 2 CMP (s prihliadnutím na zachovanie princípov všeobecnej spravodlivosti a princípov, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov) je aj na rozhodovanie o určení príslušnosti vo veciach upravených CMP príslušný od

  1. júna 2023 Krajský súd v Trnave ako súd nadriadený (kauzálne nadriadený súd) a špecializovaný na rodinnú agendu, a to z dôvodu potreby zachovania zmyslu a účelu reformy súdnej mapy zameranej, okrem iného na dosiahnutie špecializácie aj v rodinnoprávnej agende, a to aj v konaniach začatých a právoplatne neskončených do
  2. mája
  3. Opačný záver by sa priečil účelu súdnej reformy (popieral by jej zmysel). „Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov. (...) Jedným zo základných cieľov novej súdnej mapy je špecializácia súdov a sudcov. Špecializácia sa predpokladá pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve.“ (pozri dôvodovú správu k zákonu č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov). K uvedenému najvyšší súd akcentuje aj zachovanie plynulosti a rýchlosti konania.
  4. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že poukazovanie na zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR zo strany Krajského súdu v Trnave nie je v danom prípade namieste, pretože tento upravuje sídla a obvody krajských súdov len všeobecne bez prihliadnutia na špecifiká konaní vymenovaných v ust. § 3 ods. 5 CMP (ten je vo vzťahu k § 3 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR v pomere špeciality). Nenáležitý je v tomto smere aj odkaz Krajského súdu v Trnave na ustálenú súdnu prax vyšších súdnych autorít pri posudzovaní určenia nadriadeného súdu (1Ndob/1/2022, 5Ndob/5/2023, III. ÚS 824/2016, III. ÚS 46/2012), ktorá citovaná súdna prax neriešila špecifickú povahu konaní

CMP.

  1. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu veci Krajským súdom v Trnave na rozhodnutie o nesúhlase s prenesením miestnej príslušnosti je dôvodný. Preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.
  2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.