Obsah (9)

§ 137§ 38§ 390§ 450§ 429§ 419§ 420§ 431§ 80

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/98/2022 Identifikačné číslo spisu: 2610208227 Dátum vydania rozhodnutia: 13.12.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 137písm.

c) CSP a dospel k záveru, že v danej veci žalobkyne naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázali, a pretože v prípade vyhovenia ich žalobe príde k zmene ich právneho postavenia ako dedičov a teda potenciálnych nadobúdateľov vlastníckeho práva k príslušným podielom na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku rozsudku.

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením sp. zn. 11Co/70/2021 z
2. decembra 2021, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva (výrok I.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie sa má zamerať na preukázanie splnenia podmienky účasti všetkých subjektov a v prípade zistenia jej nesplnenia žalobu zamietne (§ 78 ods. 2 CSP) za predpokladu, že nedôjde k odstráneniu tejto vady. Ak bude uvedená podmienka splnená, vyhodnotí vykonané dôkazy v zmysle § 191 CSP, pričom prihliadne na to, že judikatúra nikdy nebola postavená na jednoznačnom závere, že k aplikácii § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné pristúpiť len na základe stopercentne zisteného skutkového stavu. V sporoch, ktoré sa dotýkajú platnosti právnych úkonov

§ 38ods.

2 Občianskeho zákonníka, t. j. i predmetný spor, je

odvolacieho súdu pre preukázanie konania v duševnej poruche možné použiť tzv. dôkazný štandard, založený na tom, že spravodlivá rovnováha medzi protichodnými oprávnenými záujmami bude najlepšie dosiahnutá stanovením vysokej miery pravdepodobnosti preukázania, že plne svojprávna osoba konala v duševnej poruche, ktorá ju v daný moment robila neschopnou právne konať, oproti postupu hodnotenia vykonaných dôkazov cez prizmu nadmerne vysokého dôkazného štandardu. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 1) (ďalej len „dovolateľka“), ktorého prípustnosť vyvodila z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietala, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať patriace jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ignoroval zákonný príkaz a nepostupoval

§ 390CSP, a teda odvolacie konanie trpí vadou v zmysle ustanovenia § 420 písm.

f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd v zmysle § 449 ods. 1 CSP zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu

§ 450CSP vrátil na ďalšie konanie.

1. Žalobkyne sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky

§ 429

CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012). 8.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. 9.

§ 420

CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10.

§ 431

CSP dovolanie prípustné

§ 420možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 11. Základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné

§ 420

je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (R 19/2017). Ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd už neposudzuje prípustnosť dovolania z hľadiska existencie dovolateľom namietanej vady zmätočnosti. 12. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou dovolateľky, či odvolací súd neporušil ustanovenie § 390 CSP. 13.

§ 390

CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak

1. a)rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a
2. b)odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 14. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci prvým rozsudkom č.k. 5C/110/2010-335 zo dňa 2. februára 2016, ktorým žalobe vyhovel a určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 30. marca 2010 medzi darkyňou H. G., narodenou XX. W. XXXX, bytom A. A. XXX a obdarovanou žalovanou 1) na základe ktorej bol v prospech obdarovanej žalovanej 1) Rozhodnutím Správy Katastra Senica číslo vkladu V 589/10 zo dňa 16. apríla 2010 vz. 31/10 povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. A. A., Obec A. A., okres Senica je neplatná. Súčasne uložil žalovanej 1) povinnosť zaplatiť žalobkyni 1) náhradu trov konania a taktiež náhradu trov konania štátu. 15. Žalovaná 1) podala proti hore uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. 16. Odvolací súd Krajský súd v Trnave prvým rozsudkom č.k. 11Co/323/2016-364 zo dňa 4. októbra 2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 17. Žalovaná 1) podala proti hore uvedenému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 1Cdo/103/2018 zo dňa 16. júla 2019 rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/323/2016-364 zo dňa 4. októbra 2017 a rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 5C/110/2010-335 zo dňa 2. februára 2016 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z toho dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v otázke preukázania existencie naliehavého právneho záujmu, konkrétne, že žalobný petit nie je spôsobilý automaticky dosiahnuť stav, že nehnuteľnosti prevedené darovacou zmluvou budú zahrnuté do dedičskej podstaty. V tejto súvislosti dovolací súd v odôvodnení tohto uznesenia okrem iného uviedol, že základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby

§ 80písm.

1. c)OSP bola existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. 19. Druhým rozsudkom Okresného súdu Senica z 26. mája 2021, č. k. 11C/26/2019-507 bolo určené, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe po pripustení jej ostatnej zmeny patria do dedičstva po poručiteľke H. G., narodenej XX. W. XXXX, zomrelej X. V.U. XXXX (výrok I.) a konanie vo zvyšku zastavil (výrok II.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní 1) až 5) sú povinní žalobkyniam zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok III.). 20. Druhým rozhodnutím odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva (výrok I.) a v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 21. S poukazom na vyššie uvedené treba zdôrazniť, že opomenutie príkazu vyplývajúceho z ustanovenia § 390 CSP, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol, dovolací súd nezistil, keďže odvolací súd v danom spore iba raz zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie (v odvolacom konaní). Tak ako bolo uvedené vyššie rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil dovolací súd v dovolacom konaní. 22. Treba uviesť, že dovolací súd, s poukazom na námietku dovolateľky nezistil porušenie ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP a teda neboli porušené procesné práva dovolateľky odvolacím súdom a preto dovolanie žalovanej 1) ako procesne neprípustné odmietol v súlade s ustanovením § 447 písm.
3. c)CSP. 23. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.