Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/293/2021 Identifikačné číslo spisu: 3114201787 Dátum vydania rozhodnutia: 19.12.2023 Meno a priezvisko: Mgr. Katarína Katková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

príslušných ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 330/1991 Zb.“) je rozhodnutím správneho orgánu, ktoré má pre nadobudnutie vlastníckeho práva konštitutívny charakter. Nadobudnutie vlastníckeho práva takýmto spôsobom predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré nie je odvodené od predchádzajúceho vlastníctva a pre takéto nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím o schválení projektu pozemkových úprav sa neaplikuje právna zásada, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), keďže takéto právoplatné rozhodnutie vylučuje vlastníctvo predchádzajúceho vlastníka, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo zákonným spôsobom zrušené. 4.2.

1. Nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím správneho orgánu sa tak zaraďuje medzi originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva. Súd pritom mimo rámca správneho súdnictva nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť správneho aktu a skúma len, či ide o správny akt, ktorý bol vydaný v rámci právomoci správneho orgánu a či je právoplatný a vykonateľný. Zachovanie právnej istoty vyžaduje, aby právoplatné konštitutívne rozhodnutie správneho orgánu, na základe ktorého určitá osoba nadobudla vlastníctvo k veci, bolo nespochybniteľnou právnou skutočnosťou, ktorá vylučuje požiadavky akejkoľvek inej osoby zakladajúcej svoje domnelé vlastníctvo na inej skoršej právnej skutočnosti. To znamená, že po právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav vydaného správnym orgánom, vylučuje posudzovanie určenia vlastníctva k pozemkom, ktoré boli predmetom pozemkových úprav na základe predchádzajúcich skorších právnych skutočností. Tieto právne závery vyplývajú aj z uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/1748/2007, sp. zn. 30Cdo/4802/2007, ako aj z uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 731/08 z
2. septembra 2009 a boli akceptované už aj súdmi Slovenskej republiky (Okresným súdom Trenčín vo veci sp. zn. 16C/60/2015, Krajským súdom v Trenčíne vo veci sp. zn. 5Co/344/2017). 4.2.
3. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a konštatoval skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku, t. j. že právne vzťahy k pozemkom parc, č. 253/1 a 253/2, z ktorých bola geometrickým plánom č. 14C 19/2014 zo dňa
4. mája 2018 vytvorená CKN parc. č. 1645/16, ku ktorej sa žalobcovia l/ a 2/ domáhali určenia vlastníckeho práva, boli zapísané v katastri nehnuteľností v roku 2000 na základe schváleného Registra obnovenej evidencie pozemkov a napriek tomu určil vlastnícke právo žalobcov l/ a 2/ k pozemku vytvorenému geometrickým plánom z týchto pozemkov na základe skoršej právnej skutočnosti, ktorá mala nastať ešte v roku 1979 (kúpnej zmluvy zo
5. januára 1979), bol jeho postup v rozpore s uvedenými právnymi závermi. 4.2.
6. Pokiaľ by rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, na základe ktorého boli právne vzťahy k pozemkom parc. č. 253/1 a 253/2 v kat. úz. N. zapísané v katastri nehnuteľností v roku 2000, bolo rozhodnutím, ktoré bolo vydané príslušným oprávneným orgánom v rámci jeho právomoci a bolo by právoplatné, súd prvej inštancie by bol takýmto rozhodnutím viazaný a nemohol by určiť vlastnícke právo žalobcov l/ a 2/ k tým istým pozemkom (ich časti), odvodené od skoršej právnej skutočnosti, teda od kúpnej zmluvy zo dňa
7. januára
8. 4.2.
9. Mali za to, že v posudzovanej veci bolo potrebné doplniť dokazovanie zadovážením príslušného rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, pričom takéto dokazovanie doposiaľ súdom prvej inštancie ani odvolacím súdom vykonané nebolo. 4.
10. Podľa ich názoru je rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcov 1/, 2/ na určenie vlastníckeho práva k príslušnému pozemku zameranému geometrickým plánom závislé od vyriešenia právnej otázky, ,,či je možné po zápise právnych vzťahov k takémuto pozemku v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, uplatňovať nárok na určenie vlastníckeho práva k takémuto pozemku na základe skoršej právnej skutočnosti, ku ktorej by došlo pred takýmto rozhodnutím.“ 4.3.
11. Odvolací súd ani súd prvej inštancie sa riešením a posúdením tejto otázky dostatočne nezaoberali, pričom ide zároveň o otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 4.
12. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“ alebo ,,dovolací súd“) rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že nesúhlasia s podaným dovolaním, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za správne a zákonné. Mali za to, že nie je daný ani jeden z dôvodov dovolania (§ 420 písm. b) a f), § 421 ods. 1 písm. b) CSP). 5.
14. Podľa ich názoru v postupe súdov oboch inštancií ani v samotnom napadnutom rozsudku odvolacieho súdu nebol porušený zákon, keďže pred samotnou právoplatnosťou konania (
15. februára 2021) súd prvej inštancie vydal dňa
16. novembra 2020 uznesenie č. k. 14C/19/2014-374, ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní so žalovanými 2a/, 2b/, 2c/, ktorým bol napadnutý rozsudok doručovaný, a teda súd prvej inštancie v danom prípade správne vyhodnotil, že povaha niekoľkoročného majetkového sporu pripúšťa, aby súd pokračoval v konaní aj pred skončením konania o dedičstve. 5.1.
17. Vzhľadom na uvedené nie je pravdou, že by v konaní vystupoval niekto, kto nemal procesnú subjektivitu, keďže nebohý žalovaný 2/ procesnú subjektivitu mal, aj keď v priebehu konania zomrel a súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného 2/. 5.
18. Ďalej uviedli, že nemožno súhlasiť s argumentáciou dovolateliek s poukazom na to, že došlo k zámene dvoch inštitútov a samostatných správnych konaní: l. konanie o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim

zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (tzv. konanie ROEP), 2. konanie o pozemkových úpravách

zákona č. 330/1991 Zb. 5.2.1. Poukázali na to, že dovolateľky sa vyjadrovali k pozemkovým úpravám

zákona č. 330/1991 Zb., avšak pozemkové úpravy v katastrálnom území N. nikdy neprebehli, preto je ich celá argumentácia bezpredmetná. 5.2.

1. Podotkli, že v katastrálnom území N. prebiehalo konanie ROEP, čo nie sú pozemkové úpravy, pričom predmetom konania ROEP bolo len zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. 5.2.
2. Ako bolo preukázané v konaní pred súdmi oboch inštancií, v konaní ROEP v predmetnej veci došlo k pochybeniu a toto pochybenie bolo ohľadne nich rozsudkami súdov oboch inštancií napravené a bolo im určené vlastnícke právo. 5.2.
3. Podľa ich názoru sa nejednalo o originárne nadobúdanie vlastníckeho práva.Právny stav evidovaný v katastri nehnuteľností po zápise registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) nebráni domáhaniu sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. 5.2.
4. Dovolací dôvod

§ 421ods.

1 písm. b) CSP je bezpredmetný, keďže otázka možnosti domáhania sa určenia vlastníckeho práva po právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu o schválení projektu pozemkových úprav nebola predmetom prejednávaného sporu, a preto súdy oboch inštancií nemali dôvod sa týmto zaoberať. 5.

1. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby dovolací súd dovolanie zamietol a prizal im nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovaným 2a/, 2b/, 2c/ v rozsahu 100 %, a to spoločne a nerozdielne.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je dôvodné.
3. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).
4. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 9.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10.

§ 421

CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“). 11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 12. V posudzovanej veci dovolateľky prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. b),
4. f)CSP a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
5. b)CSP, pričom dôvod zmätočnosti videli v tom, že odvolací súd v čase vyhlásenia rozsudku (dňa 28. mája 2020) konal s nebohým žalovaným 2/ U. X., zomrelým dňa 4. marca 2020, ktorý v inkriminovanom období už nemal procesnú subjektivitu (ani hmotnoprávnu subjektivitu). 13. Dovolací súd konštatuje, že procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 CSP. 13.1. Súd je povinný zisťovať ich existenciu a splnenie v každom štádiu konania, teda aj v štádiu konania dovolacieho. 14. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku strán sporu, ktorej neexistencia predstavuje závažnú vadu procesu. 14.1. Civilný sporový poriadok v § 61 určuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 14.1.2. Procesnú subjektivitu má subjekt, ktorý disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. 14.2. Podľa § 7 ods. 1 a 2 veta prvá OZ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. 15. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti narodením (spôsobilosť na práva a povinnosti má aj nasciturus pod podmienkou, že sa narodí živý) a stráca ju svojou smrťou. 15.1. Smrťou fyzickej osoby dochádza nielen k strate spôsobilosti na práva a povinnosti (právnej subjektivity), ale zároveň aj k strate procesnej subjektivity. 16. Podľa § 63 ods. 1,2, 3 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. 17. Nedostatok procesnej subjektivity je spravidla neodstrániteľnou vadou konania. Treba ale zvažovať, či strana nemá procesnú subjektivitu od začiatku konania, alebo ju stratila v priebehu konania. Ak strana nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je jeho obligatórne zastavenie. Ak dôjde k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby počas konania, súd konanie zastaví, alebo v konaní (najmä ak ide o majetkový spor, ktorého legálnu definíciu zákonná úprava neobsahuje) pokračuje s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. 18. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žalovaný 2/ U. X., narodený XX. T. XXXX, naposledy bytom S., A. N. X, zomrel dňa 4. marca 2020. 18.1. Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 28. mája 2020, pričom nebohý žalovaný 2/ v čase rozhodovania odvolacieho súdu procesnou subjektivitou nedisponoval. 18.2. Z uvedeného je teda zrejmé, že odvolací súd konal v čase rozhodovania odvolacieho súdu už so zomrelým žalovaným 2/, hoci jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, a tým aj jeho procesná subjektivita, zanikla smrťou. 19. Pokiaľ odvolací súd považoval žalovaného 2/ naďalej za stranu sporu, pričom žalovaný 2/ v čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu nebol nositeľom procesnej subjektivity (ani spôsobilosti na právne úkony) a odvolací súd nedodržal postup podľa § 63 CSP, vykazuje postup odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie znaky procesnej vady konania

§ 420písm.

b) CSP, na ktorú bolo potrebné vziať zreteľ. 19.

1. Uvedená vada zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale tiež jeho opodstatnenosť, preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP).
2. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej zmätočnostnej vade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal ďalšími námietkami dovolateľa a správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie odvolacieho súdu. Totiž v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti ide o procesnú nesprávnosť zásadného charakteru, pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/166/2017, 2Cdo/88/2017, 3Cdo/146/2018, 4Cdo/191/2018, 5Cdo/29/2016,8Cdo/70/2017).
3. Ak bolo rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), pričom odvolací súd v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 453 ods. 1 a 3 CSP).
4. Zároveň neuniklo pozornosti dovolacieho súdu, že súd prvej inštancie v enunciáte uznesenia z
5. novembra 2020 č. k. 14C/19/2014-374, ktorým rozhodol o tom, že pokračuje v konaní sp. zn. 14C/19/2014 s dedičmi po žalovanom 2/ podľa § 63 ods. 1, 2, 3 CSP a v opravnom uznesení súdu prvej inštancie z
6. apríla 2020 č. k. 14C/19/2014-381 (v bodoch
7. a
8. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie) uviedol nesprávny dátum narodenia žalovanej 2a/ Q. X. - XX. X. XXXX, hoci správne má byť dátum narodenia žalovanej 2a/ XX. X. XXXX, preto je potrebné, aby súd prvej inštancie, ktorý uznesenia vydal, opravil zrejmé nesprávnosti postupom podľa § 224 CSP v spojení s § 234 ods. 1, 2 CSP, a to pred rozhodnutím odvolacieho súdu.
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
10. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.