1, ods. 2 písm. a), písm. e) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
d) Trestného poriadku dovolanie obvineného S. T. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 2. októbra 2019, sp. zn. 4T/51/2017 bol obvinený S. T. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a), písm.
1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: 1) dňa
2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, výkon ktorého mu
1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Nitre (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením zo 6. júla 2020, sp. zn. 2To/12/2020
Proti naposledy označenému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený vlastnoručne napísané podanie označené ako trestné oznámenie, ktoré okresný súd posúdil ako dovolanie. V dotknutom podaní obvinený uvádza, že podáva trestné oznámenia na tam spomínaných príslušníkov Policajného zboru pôsobiacich v Nových Zámkoch, prokurátorov Okresnej prokuratúry Nové Zámky, sudcov Okresného súdu Nové Zámky s odôvodnením, že jeho prípad je potrebné objasniť, očistiť jeho meno a postaviť pred súd skutočných vinníkov, pretože k sporným udalostiam došlo z dôvodu, že chcel chrániť majetok obce, ktorý je devastovaný a rozkrádaný s tým, že za týmto účelom je potrebné obnoviť jeho súdny proces, v ktorom by sa dočkal spravodlivého procesu. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky vo svojom vyjadrení k podaniu obvineného uviedla, že z hľadiska obsahu, keďže obvinený zrejme žiada obnovenie súdneho procesu, by bolo možné toto jeho podanie posúdiť ako niektorý z mimoriadnych opravných prostriedkov, a to buď ako dovolanie alebo návrh na povolenie obnovy konania, každopádne však toto podanie postráda náležitosti dotknutých mimoriadnych opravných prostriedkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci, pretože nie sú splnené podmienky dovolania
1 Trestného poriadku, vzhľadom na to, že obvinený nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu [§ 382 písm. d) Trestného poriadku].
1 Trestného poriadku obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
2 Trestného poriadku obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.
3 Trestného poriadku ak obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa
odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote
predchádzajúcej vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania
alebo § 373 ani po postupe
1, ods. 2 Trestného poriadku možné podať iba prostredníctvom obhajcu, v nadväznosti na to mu určil lehotu dvadsiatich dní na zvolenie si obhajcu alebo preukázanie, že nemá na zvolenie si obhajcu prostriedky a zároveň ho poučil, že v prípade, ak si obhajcu nezvolí, ani nepreukáže nedostatok prostriedkov na zvolenie si obhajcu, bude vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Obvinený ani na uvedenú výzvu nereagoval, v dôsledku čoho bola prejednávaná trestná vec 16. februára 2023 predložená najvyššiemu súdu. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že dovolacie konanie je výlučne návrhovým konaním, a preto sa najvyšší súd stáva dovolacím súdom až podaním dovolania. Z týchto dôvodov najvyšší súd nie je oprávnený pred podaním dovolania robiť akékoľvek úkony súvisiace s dovolacím konaním; preto ani nemôže v tomto čase ustanoviť obvinenému obhajcu. Ustanovenie § 373 ods. 1 Trestného poriadku je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 40 ods. 1 Trestného poriadku, a preto je povinnosťou obvineného v prípade, ak chce dovolanie podať, aby si na tento procesný úkon obhajcu zvolil [rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 1/2010]. Ak obvinený alebo niektorá z osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku podajú dovolanie v rozpore s § 373 ods. 1 Trestného poriadku inak ako prostredníctvom obhajcu, je tento nedostatok odstrániteľný len v rámci konania na súde prvého stupňa, ktoré predchádza predloženiu veci dovolaciemu súdu (§ 376 Trestného poriadku). Vyplýva to zo znenia ustanovenia § 373 ods. 3 Trestného poriadku,
ktorého povinnosť poučiť a vyzvať dovolateľa na odstránenie tohto nedostatku v určenej lehote prináleží súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, pričom ustanoviť obhajcu v takýchto prípadoch môže iba predseda senátu súdu prvého stupňa, a to len vtedy, ak obvinený preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby. Riadne splnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 373 ods. 3 Trestného poriadku prvostupňovým súdom ex lege nahrádza postup dovolacieho súdu
1 Trestného poriadku. Na odmietnutie dovolania podaného obvineným, respektíve niektorou z osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku,
d) Trestného poriadku z dôvodu, že toto nie je podané prostredníctvom obhajcu, tak nie je predchádzajúci postup
1 Trestného poriadku potrebný. Dovolací súd je ale s poukazom na ustanovenia § 373 ods. 2, ods. 4 Trestného poriadku povinný postupovať
1 Trestného poriadku, ak po predložení veci zistí, že obvinený, prípadne niektorá z osôb uvedených v § 369 ods. 5 Trestného poriadku síce podali dovolanie prostredníctvom obhajcu, ale toto zastúpenie sa netýka ďalšieho konania, resp. v jeho priebehu zaniklo (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 23/2020). Dovolacie konanie, ako to už bolo uvedené, je výlučne návrhovým konaním, je preto vecou obvineného, ktorý bol poučený o tom, že dovolanie je možné podať len prostredníctvom obhajcu, aby si obhajcu na tento účel zvolil, prípadne, aby preukázal, že mu jeho majetkové pomery na úhradu trov obhajoby nepostačujú, o čom bol taktiež poučený. Zároveň je vecou obvineného, ak chce iniciovať dovolacie konanie, aby bol aktívny a kontaktný a aby spolupracoval s okresným súdom v prípade potreby odstránenia nedostatkov jeho podania. Vzhľadom na to, že obvinený nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu, obhajcu si ani po výzve súdu prvého stupňa nezvolil a nepreukázal ani, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, je nutné konštatovať, že nie sú splnené podmienky dovolania
Trestného poriadku, pričom postup najvyššieho súdu
1 Trestného poriadku, keďže vec sa z vyššie uvedeného dôvodu do štádia dovolacieho konania ani nedostala, bol zo zákona nahradený postupom okresného súdu
3 Trestného poriadku. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.