3 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných 8Sžh/3/2010 2 známkach (ďalej len „zákon č. 55/1997 Z.z.“) zamietol prihlášku ochrannej známky POZ 474-2004 s názvom „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“ zo dňa 18. februára 2004, prihlasovateľa M.. Š. N. – S. (ţalobca), keď dôvodom pre zamietnutie prihlášky bolo zistenie prekáţok zápisu uvedených v § 2 ods. 1, písm. b/, c/ a k/ zákona č. 55/1997 Z.z. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní veci sa stotoţnil so závermi ţalovaného o existencii zápisnej výluky prihlasovaného označenia „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“
1, písm. b/, c/ a k/ zákona č. 55/1997 Z.z. Súhlasil s názorom ţalovaného, ţe prihlasované označenie iba opisuje účel a zameranie tovarov alebo sluţieb poskytovaných pod týmto označením a nie je svojou formou a obsahom originálne v tom smere, ţe jeho označenie by mohlo individualizovať a rozlišovať tovar alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb druhej osoby. Zároveň prisvedčil názoru ţalovaného, ţe slovné spojenie „Sieň Slávy“ môţe pouţívať mnoho športových klubov a rôznych organizácií v súvislosti so snahou o spoločenské ocenenie výrazných osobností z rôznych oblastí ţivota, avšak najmä v oblasti športu. Ďalej uviedol, ţe v takomto slovnom spojení ide jednoznačne o označenie, ktoré je druhové a môţe ho vlastne pouţívať kaţdý, preto sa nemôţe stať ochrannou známkou. Zdôraznil, ţe aj v prípade, ţe k slovnému spojeniu „S. S.“ je pripojené slovo „HOKEJOVÁ“, neplní celé toto spojenie podmienku rozlišovacej spôsobilosti, nakoľko ani v tomto prípade sa nedosiahne dostatočné rozlíšenie a originalita celého slovného spojenia – „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“. Mal za to, ţe aj toto slovné spojenie, tak isto ako samotné predchádzajúce spojenie „Sieň Slávy“ môţe byť pouţité pre označenie mnohých siení slávy (klubov, ale aj štátov), avšak s tým, ţe tieto budú vytvorené v oblasti jedného športu, a to hokeja. Za správny pokladal aj argument ţalovaného, ţe od augusta 1961 existuje v Toronte „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“, pričom súčasne existuje aj HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY Medzinárodnej hokejovej federácie IIHF. Vyslovil, ţe rozhodnutie ţalovaného, a to prvostupňové ako aj druhostupňové vychádzali z náleţite zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie zákona č. 55/1997 Z.z. Rozhodnutia sú zrozumiteľné, ale aj náleţite a logicky odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe v danom prípade išlo o rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), pričom pri rozhodnutiach, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy, preskúmava súd v zmysle § 245 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) iba, či také rozhodnutia nevybočili 8Sžh/3/2010 3 z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Dodal, ţe súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, teda zákonom je zaloţené voľné uváţenie orgánu aj vo veciach rozhodovania o ochranných známkach a toto uváţenie súd nemôţe nahradiť svojim vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť vydaného rozhodnutia. Konštatoval, ţe súd preskúmava iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené správnym procesným postupom, či právny následok zaloţený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom a či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej normy logické a úplné z hľadiska hodnotenia dôkazov. Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, pretoţe bolo vydané v súlade s vyššie uvedenými, citovanými ustanoveniami zákona č. 55/1997 Z.z., pri naplnení správneho procesného postupu, a preto ţalobu ţalobcu zamietol. Na záver prvostupňový súd uviedol, ţe pre zamietnutie prihlášky ochrannej známky postačovalo aj nesplnenie čo i len jednej podmienky uvedenej v § 2 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z., preto po vyššie uvedenom vyhodnotení výluky zápisu
1, písm. b/ a c/ citovaného zákona sa ďalším dôvodom (§ 2 ods. 1, písm. k/ zákona č. 55/1997 Z.z.) nebolo potrebné bliţšie zaoberať, najmä keď tento dôvod bol jediným dôvodom zamietnutia prihlášky ochrannej známky ţalovaným „SIEŇ SLÁVY SLOVENSKÉHO HOKEJA“ (POZ 473-2004), a to rozhodnutím ţalovaného č. POZ 473-2004 II/54-2009 zo dňa
potvrdil a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Ohľadom odvolacej námietky ţalobcu, ţe mu bola dôsledkom nesprávneho postupu ţalovaného aj súdu odmietnutá ochrana diela formou zápisu do registra ochranných známok s odôvodnením, ţe autor koná v zlej viere, sa ţalovaný stotoţnil s názorom súdu, ţe v rámci konania o preskúmaní napadnutých rozhodnutí ţalovaného nie je potrebné bliţšie sa zaoberať aj týmto dôvodom, keďţe išlo len o jeden z viacerých dôvodov, pre ktoré bola sporná prihláška zamietnutá, pričom pre rozhodnutie o zamietnutí prihlášky ochrannej známky je postačujúce, ak existuje čo i len jeden z dôvodov
1 zákona č. 55/1997 Z.z. Zdôraznil, ţe napriek skutočnosti, ţe postup súdu v súvislosti s posudzovaním existencie dôvodu
1, písm. k/ zákona č. 55/1997 8Sžh/3/2010 5 Z.z. nebol ţalobcom v podanom odvolaní nijakým spôsobom spochybnený, argumentácia ţalobcu sa sústreďuje práve na preukázanie jeho dobrej viery ako autora diela, pre ktorého názov ţiada o ochranu formou ochrannej známky. Poukázal na § 205 ods. 1 O.s.p.,
ktorého v odvolaní musí byť uvedené, v čom je rozhodnutie alebo postup súdu nesprávny, avšak v podanom odvolaní ţalobca namieta skutočnosť, ktorou sa súd nezaoberal a nemala na rozhodnutie súdu ţiadny vplyv, keďţe z odôvodnenia zamietajúceho rozsudku vyplýva, ţe súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného ohľadne existencie dôvodov pre zamietnutie predmetnej prihlášky
1, písm. b/ a c/ zákona č. 55/1997 Z.z. Vzhľadom na uvedené mal ţalovaný za to, ţe poukaz ţalobcu v odvolaní na jeho dobrú vieru pri podaní predmetnej prihlášky je právne bezvýznamný. Ďalej sa vyjadril, ţe napriek uvedenému, ţalobca v odvolaní ţiadnym spôsobom nespochybňuje záver súdu týkajúci sa prekáţok zápisnej spôsobilosti
1, písm. b/ a c/ zákona č. 55/1997 Z.z., hoci práve tento záver súdu mal byť v nadväznosti na § 205 ods. 1 O.s.p. ţalobcom spochybnený. Preto ţalovaný dospel k záveru, ţe bez ohľadu na skutočnosť, či bolo podanie prihlášky ţalobcu urobené v dobrej viere alebo nie, prihlásené označenie nie je spôsobilé na zápis do registra ochranných známok
ust. § 2 ods. 1, písm. b/ a c/ zákona č. 55/1997 Z.z. Ku námietke ţalobcu, ţe ţalovaný v danom prípade rozhodol v rozpore s jeho dovtedajšou praxou, pričom ani súd takéto konanie ţalovaného nijako nespochybnil, uviedol, ţe tieto výhrady ţalobcu zrejme smerujú k spochybneniu záveru ţalovaného (a aj súdu) ohľadne zápisných prekáţok
1, písm. b/ a c/ zákona č. 55/1997 Z.z., keď sa ţalobca poukazom na iné konania vedené pred ţalovaným správnym orgánom snaţí preukázať dostatok rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia. Vo vzťahu k uvedenému ţalovaný vyslovil, ţe takáto argumentácia nie je dostačujúca, nakoľko aj v prípade podobného skutkového stavu vo veci ochranných známok nie je určujúce ako Úrad priemyselného vlastníctva SR v skoršej veci rozhodol, ale relevantná je vţdy zákonná úprava. Doplnil, ţe zásadu predvídateľnosti správnych rozhodnutí nemoţno vykladať spôsobom, ktorého dôsledkom je rozpor so zásadou zákonnosti. Preto mal ţalovaný za to, ţe nie je pochybením súdu, ak sa nezaoberal skoršími rozhodnutiami ţalovaného, ktoré nemali súvis s prejedná- vanou vecou. Za podstatné povaţoval, ţe súd sa v prvostupňovom rozsudku dostatočne vysporiadal s otázkou rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia, resp. s vyhodnotením zápisných prekáţok
1, písm. b/ a c/ zákona č. 55/1997 Z.z. Ďalej uviedol, ţe jedinou námietkou ţalobcu vo vzťahu k zápisným prekáţkam
1, písm. b/ 8Sžh/3/2010 6 a c/ zákona č. 55/1997 Z.z. sa tak javí poukazovanie na iné konania ţalovaného. Podotkol, ţe nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia však nemoţno odstrániť poukazom na iné do registra zapísané ochranné známky. Vyjadrený nesúhlas ţalobcu s pribratím obchodnej spoločnosti M. S., S.. S. do konania pokladal za nekonkrétny a nepravdivý, keďţe ţalobca neuvádza do ktorého konania (správneho alebo súdneho) nemala byť táto spoločnosť pribratá. Dodal, ţe z konania pred súdom vo veci preskúmania napadnutých rozhodnutí ţalovaného je zrejmé, ţe v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. nebol do konania pribratý ţiadny subjekt. Rovnako ţiadny subjekt nebol pribratý ani do správneho konania pred ţalovaným vo veci prihláseného označenia. Spoločnosť M. S., S.. S. podala v zmysle § 8a zákona č. 55/1997 Z.z. pripomienky proti zápisu prihláseného označenia do registra ochranných známok, pričom v zmysle tohto ustanovenia tak môţe urobiť kaţdý. Ďalej uviedol, ţe z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe ten kto pripomienky podá, nestáva sa účastníkom konania o prihláške ochrannej známky. Poznamenal, ţe v správnom konaní neboli voči prihlásenému označeniu vznesené ţiadne námietky v zmysle § 9 zákona č. 55/1997 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také 8Sžh/3/2010 7 rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
ustanovení druhej hlavy (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Je potrebné zdôrazniť, ţe konanie o správnej ţalobe je rozhodovaním o zákonnosti právoplatného správneho rozhodnutia. Nejde tu o pokračovanie v uţ skončenom správnom konaní.
1 zákona č. 55/1997 Z.z. ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré moţno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok.
1, písm. b/ zákona č. 55/1997 Z.z. za ochrannú známku nemoţno uznať označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
1, písm. c/ zákona č. 55/1997 Z.z. za ochrannú známku nemoţno uznať označenie, ktoré tvoria výlučne značky alebo údaje slúţiace v obchode na určenie druhu, akosti, mnoţstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta pôvodu alebo iných vlastností tovarov alebo sluţieb, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia sluţieb.
1, písm. k/ zákona č. 55/1997 Z.z. za ochrannú známku nemoţno uznať označenie, ktoré je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere.
3 zákona č. 55/1997 Z.z. úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predloţené alebo navrhnuté. Rozlišovacia spôsobilosť je jednou zo základných vlastností kaţdého označenia, ktoré sa uchádza o zápis do registra ochranných známok. Na rozlišovacej spôsobilosti označenia 8Sžh/3/2010 8 je zaloţená základná funkcia ochrannej známky, funkcia rozlišovacia. Aby označenie ako ochranná známka malo rozlišovaciu spôsobilosť, nestačí len odlišnosť od známych označení, ale musí byť svojou formou a obsahom originálna do takej miery, ţe jeho osobité znaky poskytujú moţnosť individualizovať tovar, ktorý ním má byť označený. Je nevyhnutné zohľadniť celkový dojem, akým pôsobí označenie ako celok, s prihliadnutím na povahu tovaru či sluţieb. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je pre posúdenie zameniteľnosti ochranných známok rozhodujúce hľadisko priemerného spotrebiteľa. Rozlišovacia spôsobilosť, t.j. schopnosť individualizovať tovar od určitého výrobcu alebo z určitého obchodného zdroja, sa pohybuje od úplnej identity, zhodnosti v niektorých prvkoch, cez podobnosť spôsobujúcu zameniteľnosť, aţ po úplnú odlišnosť. Rozlišovaciu schopnosť označenia je preto potrebné skúmať vţdy vo vzťahu k vnímaniu priemerným spotrebiteľom, a to z viacerých hľadísk – vizuálneho, fonetického, významového, porovnávaním druhu tovarov a sluţieb, či porovnaním dominantných prvkov známkového motívu. Právna úprava ponecháva na zhodnotení Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, či prihlasované označenie má dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť (distinktivitu). Pri hodnotení schopnosti individualizovať tovar z určitého obchodného zdroja je nutné mať na zreteli, ţe spotrebiteľ spravidla nemá moţnosť vzájomne porovnať viac označení či výrobkov, ţe porovnáva s obrazom v pamäti či skorším sluchovým vnemom, ţe má priemernú pamäť a priemerný zmysel pre detail. Zameniteľnosť preto môţe byť odvodzovaná ako z podobnosti v dominantnom prvku, tak naopak aj z toho, ţe výrobok dominantný odlišujúci prvok nemá a ostatné prvky majú nízku rozlišovaciu schopnosť, teda vyvolávajú zhodný alebo veľmi podobný celkový dojem. V súlade so závermi prvostupňového súdu i odvolací súd mal z predloţeného spisového materiálu za to, ţe skutkový stav bol správnym orgánom náleţite zistený a správne právne posúdený.
názoru odvolacieho súdu ţalovaný vo veci rozhodol v súlade s vyššie uvedenými kritériami. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe prihlasované označenie „HOKEJOVÁ SIEŇ SLÁVY“ je bez rozlišovacej spôsobilosti, nakoľko len opisuje účel, resp. zameranie tovarov alebo sluţieb poskytovaných pod týmto označením. Pri posu- dzovaní skutočnosti, či prihlasované označenie je spôsobilé v spojitosti s prihlasovanými 8Sžh/3/2010 9 tovarmi a sluţbami identifikovať len prihlasovateľa (ţalobcu) bolo ţalovaným konštatované, ţe rovnako je označená aj sieň slávy v Toronte, majúca vzťah predovšetkým k hráčom a histórii kanadsko-americkej profesionálnej hokejovej ligy, ale aj sieň slávy spadajúca pod medzinárodnú hokejovú federáciu IIHF. Vychádzal z predpokladu, ţe
týchto vzorov bola vytvorená aj existujúca hokejová sieň slávy na Slovensku, zachytávajúca výrazné osobnosti a udalosti slovenského hokeja, pričom takúto sieň slávy si môţe vytvoriť kaţdý hokejový klub, ktorý si chce uctiť svojich významných hráčov. Zároveň sa ţalovaný zaoberal existenciou zápisnej výluky
1, písm. k/ zákona č. 55/1997 Z.z. z dôvodu, ţe prihláška ochrannej známky č. POZ 474-2004 „H. S. S.“ nebola podaná v dobrej viere. Mal za to, ţe dôkazom existencie zlej viery je existencia právneho vzťahu medzi osobou prihlasovateľa a osobou, ktorá podala pripomienky (spoločnosť M. S., S.. S.). Ţalovaný dospel k záveru, ţe daný projekt vznikal a bol realizovaný v úzkej súčinnosti so S. Z. Ľ. H., resp. spoločnosťou M. S., S.. S., či uţ v čase, keď prihlasovateľ ešte nebol v zmluvnom vzťahu so S. Z. Ľ. H. alebo v čase, keď v zmluvnom vzťahu bol. Z dokladov a zmlúv doloţených podávateľom pripomienok mal za preukázané, ţe nositeľom a tvorcom daného projektu je S. Z. Ľ. H., ktorý prostredníctvom spoločnosti M. S., S.. S. zodpovedá za finančnú, marketingovú, obsahovú náplň, smerovanie, organizačnú a realizačnú stránku projektu, ako aj za koordinovanie všetkých zúčastnených subjektov. Z iných doloţených dokladov ďalej vyvodil, ţe p. N. (ţalobca) bol so S. Z. Ľ. H., resp. so spoločnosťou M. S., S.. S. v určitom záväzkovom vzťahu, v rámci ktorého sa obidva subjekty podieľali okrem iného aj na realizácii a finalizácii projektu siene slávy slovenského hokeja, resp. hokejovej siene slávy. Ţalobca ako konateľ spoločnosti M. S., S.. S. uzatváral aj rôzne zmluvy pre úspešnú realizáciu daného projektu, čo by
ţalovaného nebolo moţné bez prezentovaného zmluvného vzťahu. Následne ţalobca ešte v čase trvania uvedeného vzťahu medzi ním a S. Z. Ľ. H., resp. spoločnosťou M. S., S.. S. podal predmetnú prihlášku ochrannej známky bez vedomia S. Z. Ľ. H., resp. spoločnosti M. S., S.. S., ako spolutvorcu a koordinátora konečnej podoby daného projektu, čím
ţalovaného porušil v tom čase stále trvajúce záväzkové vzťahy medzi ţalobcom a S. Z. Ľ. H., resp. spoločnosťou M. S., S.. S. Ohľadom existencie zápisnej výluky
ust. § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/1997 Z.z. ţalovaný uviedol, ţe s činnosťou hokejovej siene slávy je beţne spojený aj predaj a propagácia rôzneho športového oblečenia, obuvi a ďalších športových potrieb. S touto činnosťou sú tieţ spojené rôzne spoločenské a športovo-kultúrne akcie, rôzna propagačná a marketingová činnosť takýchto akcií. Preto ţalovaný vyslovil, ţe činnosť hokejovej siene slávy je spojená aj s tovarmi ako sú 8Sžh/3/2010 10 športové oblečenie a obuv v triede 25, športové potreby a pomôcky v triede 28, ale aj sluţbami ako reklamná a propagačná činnosť, či marketing v triede 35, sprostredkovanie v oblasti nehnuteľností v triede 36 a organizovanie športových, kultúrnych a spoločenských akcií na podporu športu v triede 41 Medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb. Pri celkovom hodnotení prihlasovaného označenia odvolací súd zastáva názor, ţe toto nie je svojou formou a obsahom originálne v takej miere, ţe by bolo spôsobilé individualizovať a rozlišovať tovar alebo sluţby jednej osoby od tovarov alebo sluţieb druhej osoby. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 9. apríla 2009, č.k. 7As 56/2008-170, v ktorom bolo konštatované, ţe označenie „GOLF“, ktoré má byť registrované ako slovná ochranná známka (bez ďalších grafických prvkov) pre časopis o hre golf, oznamuje relevantnej verejnosti len to, ţe ide o časopis o tejto hre, pričom samé o sebe ničím dotyčný časopis neodlišuje od iných časopisov zameraných na túto problematiku. Najvyšší správny súd zároveň zdôraznil, ţe v prípade slovnej ochrannej známky je nutné trvať na vyššej miere rozlišovacej spôsobilosti, nakoľko takto zapísané označenie vylučuje akékoľvek iné (napr. grafické) zobrazenie takéhoto označenia iným podnikateľom. Zapísaná ochranná známka vo svojej slovnej podobe teda musí v takej miere identifikovať pôvodcu, aby spojitosť so sluţbami a výrobkami bola úplne zrejmá a jasná.
názoru odvolacieho súdu slovné označenie „H. S. S.“ uvedené nespĺňa, keďţe prihlásené označenie nie je schopné odlíšiť tovary a sluţby jedného výrobcu (poskytovateľa) od tovarov a sluţieb iných osôb, teda nespĺňa základnú hmotnoprávnu podmienku existencie označenia ako ochrannej známky, ktorou je podmienka rozlišovacej spôsobilosti. Odvolaciu námietku ţalobcu spočívajúcu v tvrdení, ţe krajský súd postupoval nesprávne, keď sa v konaní obmedzil len na prieskum skutočností, či rozhodnutie správneho orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za neopodstatnenú. Zároveň odvolací súd uvádza, ţe v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Správna úvaha predstavuje ponechanie moţnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Práve tolerančne-úvahové 8Sžh/3/2010 11 pásmo obmedzuje súd pri súdnom prieskume. Na vstup do tohto tolerančného pásma by mal ţalobca jednoznačne vyvrátiť právne východiská ţalovaného správneho orgánu (argumentačne jednoznačne preukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom) a pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závaţných argumentov (bliţšie pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Sţhuv/5/2008 z 19. novem- bra 2008). Za neodôvodnenú povaţoval aj odvolaciu námietku ţalobcu, týkajúcu sa predví- dateľnosti rozhodnutia, ktorá je
ţalobcu vyjadrená v zásade „o rovnakom rovnako“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Vrchního súdu v Prahe č.k. 7 A 147/99-35 zo dňa 27. decembra 2001 (mutatis mutandis),
ktorého úvahu Úradu priemyselného vlastníctva, vyjadrenú v odôvodnení rozhodnutia, na základe ktorej dospel k záveru, ţe ochranná známka so skorším právom prednosti je zameniteľne podobná s prihlasovaným označením (teda ani úvahu ţalovaného ohľadne rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia), nemôţe súd posudzovať z hľadiska ţalobcom namietaných iných rozhodnutí, vydaných správnym orgánom, v ktorých Úrad priemyselného vlastníctva dospel k záveru inému. Ani námietku ţalobcu spočívajúcu v jeho tvrdení, ţe postupom ţalovaného a následne aj krajského súdu bola autorovi diela odmietnutá jeho ochrana formou zápisu do registra ochranných známok, nakoľko autor konal v zlej viere, nepovaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za relevantnú, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, ţe odmietnutie zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok nemá vplyv na autorské dielo, ani na práva z tohto diela vyplývajúce, nakoľko inštitút autorského diela je odlišný od inštitútu ochrannej známky, pričom oba sa riadia rozdielnymi právnymi normami. Súčasne odvolací súd podotýka, ţe ako ochrannú známku nie je moţné zapísať označenie, ak prihláška ochrannej známky nebola zjavne podaná v dobrej viere. Uvedené je nutné skúmať s ohľadom na informácie, ktoré sú známe Úradu priemyselného vlastníctva pri posudzovaní zápisnej spôsobilosti, poprípade by mu známe byť mali. Nástrojom, na základe ktorého môţe byť s určitosťou konštatované, ţe ochranná známka nebola zjavne podaná v dobrej viere, je najmä inštitút pripomienok (§ 8a zákona č. 55/1997 Z.z.). Za účelom posúdenia dobrej viery sú posudzované akékoľvek relevantné okolnosti pre rozhodnutie, či došlo k podaniu prihlášky v dobrej viere. Najmä sa prihliada, či osoba, ktorá podala prihlášku, mala vedomosť o práve 8Sžh/3/2010 12 inej osoby na zhodné alebo podobné označenie, alebo logicky musela mať vedomosť o takomto práve v dobe podania prihlášky a či by pouţitie takéhoto označenia bolo v rozpore s dobrými mravmi, alebo by neoprávnene poškodilo osobitný charakter či povesť označenia, ktoré je predmetom iného práva. S ohľadom na vyššie uvedené, ako aj skutočnosti zistené ţalovaným, sa odvolací súd stotoţnil s jeho záverom, ţe predmetná prihláška nebola podaná v dobrej viere. Neobstojí ani námietka ţalobcu voči pribratiu obchodnej spoločnosti M. S., S.. S. do konania, nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, ţe v prejednávanej veci nebola predmetná obchodná spoločnosť do konania pribratá. Z týchto dôvodov aj odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe prihlasované označenie nespĺňa podmienky na zápis ochrannej známky do registra. K tomu, aby ţalobca mohol byť v danom prípade úspešný, prihlasované označenie by muselo mať k dotknutým výrobkom alebo sluţbám dostatočne priamy a konkrétny vzťah, aby mohlo relevantnej verejnosti okamţite a bez premýšľania poskytnúť popis dotknutých výrobkov a sluţieb alebo niektorej z ich vlastností, čo však v danom prípade zistené ani preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne bezvýznamné pre rozhodnutie v preskúmavanej veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na základe čoho tento
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a s pouţitím § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2011 8Sžh/3/2010 13 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.