Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Ndob/1/2024 Identifikačné číslo spisu: 5719201993 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5719201993.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej v spore žalobcu ADC Slovakia, s.r.o., so sídlom Nitrianska 99, Hlohovec, IČO: 36 769 401, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Madejom, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 31 800 661, proti žalovanej L., narodenej X. V. XXXX, bytom X. zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., so sídlom Holubyho 51, Martin, IČO: 42 058 945, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Cb/35/2019, o návrhu žalovanej na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto rozhodol: Návrhu žalovanej n e v y h o v u j e . Odôvodnenie
- Okresnému súdu Martin (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) bol dňa 09.11.2023 doručený návrh žalovanej na prikázanie sporu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 17Cb/35/2019 Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu vhodnosti. Žalovaná odôvodnila predmetný návrh tým, že nemá dôveru v rozhodovanie Okresného súdu Martin.
- Žalobca v jeho nesúhlasnom vyjadrení z 23.11.2023 k návrhu žalovanej na prikázanie sporu Okresnému súdu Banská Bystrica uviedol, že nie je dôvodný. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým obdobnému návrhu žalovanej v inom konaní pred Okresným súdom Martin (sp. zn. 10C/28/2020), s obdobnou argumentáciou k prikázaniu sporu Okresnému súdu Banská Bystrica, nebolo vyhovené (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Ndc/34/2023 z 28.09.2023).
- Podľa § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie.
(2)Na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
- Podľa § 39 ods. 3 CSP, o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Martin a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 39 ods. 3 CSP) prejednal návrh žalovanej a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na prikázanie sporu Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu vhodnosti.
- Najvyšší súd zdôrazňuje, že miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je základnou zásadou, pričom prípadná delegácia inému súdu je len výnimkou z tejto zásady. Predpokladom rozhodnutia súdu o prikázaní sporu z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP je predovšetkým existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie, efektívnejšie prejednanie a rozhodnutie sporu. Pri rozhodovaní musí súd dbať na to, aby pre takéto rozhodnutie boli nielen splnené podmienky, ale musí tiež rešpektovať ústavné právo zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a príslušnosť súdu ustanoví zákon. Taktiež podľa článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
- Podstatou práva na zákonného sudcu je, že príslušnosť súdu pre riešenie konkrétnej veci sa musí riadiť vopred stanovenými pravidlami, a že podľa vopred stanovených pravidiel sa musí odohrávať aj pridelenie veci konkrétnemu sudcovi alebo senátu v rámci takto určeného súdu. Zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo základných záruk nezávislého a nestranného súdneho rozhodovania v právnom štáte a podmienku riadneho výkonu tej časti verejnej moci, ktorá bola súdom ústavne zverená. Dodržanie všeobecných zákonných podmienok určenia príslušnosti súdu je zárukou toho, že nedôjde k svojvoľnému určovaniu príslušnosti súdu, ktorého cieľom by mohlo byť ovplyvnenie výsledku súdneho rozhodovania (viď napr. nález Ústavného súdu Českej republiky z
- marca 2009 sp. zn. III. ÚS 529/08). Taktiež podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. K týmto kritériám v prvom rade patrí príslušnosť súdov (por. II. ÚS 577/2015).
- Z vyššie uvedeného vyplýva, že k prikázaniu sporu inému než príslušnému súdu by malo dochádzať len výnimočne a zo závažných dôvodov, keď dôvody odňatia sporu príslušnému súdu a jeho prikázanie súdu inému, sú natoľko významné, aby dostatočne odôvodňovali prelomenie citovaného ústavného princípu zákonného sudcu (príslušného súdu).
- Dôvody vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP môžu byť rôzne, v závislosti od predmetu konania, postavenia sporových strán (účastníkov konania), alebo iných okolností. Dôvody strán sporu vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú, zdravotnú, finančnú, prípadne sociálnu povahu. Pôjde však predovšetkým o skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť, že iným než príslušným súdom bude vec prejednaná rýchlejšie a hospodárnejšie. Dôvodom na výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti teda môžu byť len také okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania sporu iným, než príslušným súdom. Vzhľadom na charakter delegácie sporu ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených pravidiel vecnej, miestnej, resp. kauzálnej príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. V neposlednom rade nadriadený súd berie do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej delegácie a starostlivo skúma, či delegovaním sporu inému súdu nedôjde k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhú stranu sporu, preto je delegácia vhodná podmienená aj jej súhlasom (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ndob/64/2010 zo dňa 16.11.2010).
- Najvyšší súd už judikoval, že prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti (§ 12 ods. 2 OSP) predstavuje výnimku z práva občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), ako aj zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie (R 26/2016). Tieto závery sú naďalej aktuálne aj v právnom režime Civilného sporového poriadku s účinnosťou od
- júla
- Pri posudzovaní dôvodnosti použitia inštitútu prikázania veci z dôvodu vhodnosti (delegácie vhodnej) v danom prípade vzal najvyšší súd na zreteľ predovšetkým to, či by konanie na Okresnom súde Banská Bystrica bolo s prihliadnutím na individuálne okolnosti danej veci rýchlejšie a hospodárnejšie, než na konajúcom Okresnom súde Martin.
- Podľa názoru najvyššieho súdu, dôvody uvádzané žalovanou nevykazujú znaky takej závažnosti a výnimočnosti, aby bolo možné danému návrhu vyhovieť. Z obsahu súdneho spisu nie je zrejmé, ani žalovanou nebolo preukázané, že by došlo k vylúčeniu sudcov Okresného súdu Martin z prejednávania a rozhodovania predmetného sporu (§ 39 ods. 1 CSP). Taktiež z návrhu na prikázanie sporu nevyplýva, že by jeho prejednanie na Okresnom súde Banská Bystrica bolo vhodnejšie, teda rýchlejšie a hospodárnejšie (§ 39 ods. 2 CSP). Len tvrdenie o nedôvere žalovanej v rozhodovanie Okresného súdu Martin z hľadiska jeho procesného postupu v konaní, ani všeobecne formulovaná zmienka o obave zo sankcií pre prípadné podanie námietky zaujatosti, nie je možné považovať za zákonom stanovené dôvody na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti. Na dôvažok sa k návrhu žalovanej nesúhlasne vyjadrila aj protistrana.
- Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. ods. 2 CSP, preto návrhu nevyhovel.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.