Obsah (6)

§ 420§ 421§ 419§ 336§ 329§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/211/2022 Identifikačné číslo spisu: 4121213349 Dátum vydania rozhodnutia: 24.01.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného

§ 420

CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné

§ 421ods.

1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP). 12.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 13. V danom prípade z dovolania žalobcu vyplýva, že napáda uznesenie odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu

§ 420písm.

f/ CSP. Dovolanie

§ 420písm.

f/ CSP 14.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

§ 420

CSP prípustné je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 15. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba

§ 336ods.

1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.

1. V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný ako vec sama pred začatím konania. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je preto rozhodnutím vo veci samej a môže byť predmetom prieskumu v dovolacom konaní.
2. Inštitút neodkladného opatrenia upravuje Civilný sporový poriadok v § 324 a nasl. ako tzv. osobitný procesný postup, ktorému zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie a súčasťou takejto špecifickej úpravy je jej založenie, okrem iného, i na momente prekvapenia tým, že tomu, voči komu návrh na neodkladné opatrenie smeruje, sa návrh a ďalšie podania doručujú až s rozhodnutím vyhovujúcim návrhu.
3. Cieľom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu ochranu porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie, prípadne eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Za týmto účelom zákonodarca zakotvil zjednodušený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhoduje v lehote 30 dní bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Táto krátka zákonná lehota neumožňuje, aby súd vykonal riadne dokazovanie a nariaďoval pojednávanie. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené (k tomu sa obdobne vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020). 19.

§ 329ods.

1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

1. Dovolateľ v dovolaní namietal, že mu bola odopreté právo zúčastniť sa pojednávania, keďže súd v danej veci nenariadil pojednávanie. Dovolací súd konštatuje, že vo veci neodkladného opatrenia všeobecné súdy rozhodujú na základe skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez nariadenia pojednávania ako aj bez vyjadrenia protistrany. Z § 329 ods. 1 CSP síce vyplýva možnosť súdu nariadiť pojednávanie, k tejto možnosti všeobecný súd pristúpi len v prípade, ak je to nevyhnutné, a vzhľadom na okolnosti prípadu účelné. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie ani odvolací súd sa možnosťou nariadiť pojednávania vo veci nezaoberali, teda v prejednávanom prípade na základe tvrdení žalobcu a žalovaného nevzhliadli potrebu pojednávanie nariadiť. Žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ani vo svojich iných podaniach súdom túto možnosť nenavrhol, v žiadnom zo svojich podaní neuviedol tak špecifické okolnosť, pre ktoré by vznikla potreba nariadiť pojednávanie. Dovolací súd je názoru, že v danom prípade z obsahu spisu nevyplýva žiadny relevantný dôvod, že by tu existovali také výnimočné okolnosti, ktoré by mali byť prejednané v rámci pojednávania a dovolateľ takéto dôvody v dovolaní ani riadne nešpecifikoval. Preto odvolací súd v tejto časti nepochybil v zmysle, že by protiprávne zasiahol do práva dovolateľa na spravodlivý proces. Záverom dovolací súd poukazuje na dispozičné oprávnenie žalobcu iniciovať konanie vo veci samej, pri prejednaní ktorého bude súd prvej inštancie povinný nariadiť pojednávanie, na ktorom môže žalobca uplatniť procesné práva, ktoré sa v rámci konania o neodkladnom opatrení neuplatňujú.
2. Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal, že súdy oboch inštancii nezohľadnili viaceré aspekty argumentácie žalobcu a uprednostnili tvrdenia žalovaného. Dovolací súd konštatuje, že ide o tak všeobecnú námietku žalobcu, z ktorej nie je zrejmé, ktoré tvrdenia žalobcu nezohľadnili súdy a v čom videl žalobca nedostatočnú odôvodnenosť uznesení súdov oboch inštancii, že nie je možné ju preskúmať v rámci dovolacieho konania pre jej nekonkrétnosť.
3. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namieta, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svojim postupom založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP.
4. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol

§ 447písm.

f/ CSP.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.