Obsah (5)

§ 109§ 470§ 162§ 237§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5XEObd/5/2023 Identifikačné číslo spisu: 8107205595 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 109ods.

1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 OSP, keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ OSP), ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ OSP), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ OSP), súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP). Ďalej uviedol, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). 3. Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila. 4.

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP v znení účinnom od 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred

1. júlom 2016, (t.j. za účinnosti OSP) dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení OSP účinných v čase podania dovolania.
2. V prvom rade dovolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že k podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad je možné uviesť rozhodnutia z
3. augusta 2013 sp. zn. 4Cdo/24/2013, z
4. augusta 2013 sp. zn. 5ECdo/40/2013, z
5. júla 2013 sp. zn. 2ECdo/63/2013, z
6. júla 2013 sp. zn. 4Cdo/326/2012 a z
7. júla 2013 sp. zn. 3Cdo/34/2013, na ktoré dovolací súd v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania

§ 162ods.

1 písm. c/ CSP, má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod na prerušenie konania. Dovolací súd vzhľadom na to návrh na prerušenie konania zamietol.

1. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP časť vety pred bodkočiarkou) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
2. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že dovolanie podal oprávnený elektronicky súdu prvej inštancie dňa
3. januára
4. Prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku treba preto posudzovať

ustanovení OSP v znení zákona č. 353/2014 Z. z. (účinného od 1. januára 2015), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 8.

§ 237ods.

1 OSP, je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda aj uzneseniu), ak v konaní došlo k závažným procesným vadám taxatívne vymenovaným v tomto ustanovení (viď písmená a/ až g/ tohto ustanovenia). 9.

§ 237ods.

2 OSP, dovolanie

odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní

osobitného predpisu.

1. Novelizáciou OSP (zákonom č. 353/2014 Z.z.) došlo, s účinnosťou od
2. januára 2015, k vylúčeniu prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní z dôvodu, že v konaní došlo k procesným vadám uvedených v § 237 ods. 1 OSP. Ak by teda v exekučnom konaní bolo vydané rozhodnutie, ktoré by bolo postihnuté niektorou z týchto procesných vád, nezakladalo by to prípustnosť dovolania

§ 237OSP.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní, preto prípustnosť dovolania oprávneného nevyplýva ani z § 237 OSP. 11. Keďže prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia OSP, najvyšší súd ho odmietol

§ 447písm.

c) CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

1. Nakoľko dovolací súd dovolanie odmietol, nepovažoval za dôvodné rozhodovať o návrhu na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.
2. Povinnej, ako úspešnej účastníčke dovolacieho konania, vznikol voči oprávnenému nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však

obsahu spisu povinnej v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).
2. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.