1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona účinného do
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného U. L. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Galanta (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 3. júna 2022, č. k. 5T/36/2022-1067, uznal obvineného U. L. (v spoločnom konaní s D. K. a V. L.) za vinného v bode 1 z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm.
zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že obvinení D. K., U. L. a V. L. samostatne, ale aj spoločným konaním, po vzájomných dohodách v dobe najmenej od mesiaca júl 2021 až do dňa
KEÚ BA minimálne 2 bežným jednotlivým dávkam drogy,
1 písm. c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pričom metamfetamín je v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zakázaný a zaradený do II. skupiny psychotropných látok a tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle tejto prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zakázaný a zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Za to okresný súd obvinenému U. L. uložil
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a šesť mesiacov so zaradením
4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
1 písm. a) Tr. zák. trest prepadnutia veci: 1 ks látkové vrecko s obsahom igelitových vreciek, 1 ks školský diár s kontaktmi na osoby a telefónnymi číslami, 1 ks igelitové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom ďalších vreciek, 1 ks mobilný telefón zn. I. s puzdrom Y., 1 ks mobilný telefón zn. M. s bielym zadným krytom, 1 ks mobilný telefón s poškodeným displejom zn. L. H., mikrováha do 200 g, ktorých vlastníkom sa
5 Tr. zák. stáva štát a zároveň bol tomuto obvinenému
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený ochranný dohľad v trvaní jeden rok. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali obvinený U. L. a rovnako aj prokurátor odvolania, na podklade ktorých Krajský súd v Trnave (ďalej „krajský súd“) rozsudkom z 3. novembra 2022, č.k. 5To/81/2022-1186, v bodoch II. a III.
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste obvineného U. L. a sám rozhodol
3 Tr. por. tak, že obvinenému uložil
2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov so zaradením
3 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,
1 písm. a) Tr. zák. trest prepadnutia veci: 1 ks látkové vrecko s obsahom igelitových vreciek, 1 ks školský diár s kontaktmi na osoby a telefónnymi číslami, 1 ks igelitové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom ďalších vreciek, 1 ks mobilný telefón zn. I. s puzdrom Y., 1 ks mobilný telefón zn. M. s bielym zadným krytom, 1 ks mobilný telefón s poškodeným displejom zn. L. H., mikrováha do 200 g, ktorých vlastníkom sa
5 Tr. zák. stáva štát. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený U. L. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu JUDr. Albína Lancza podaním z 19. júna 2023 (č. l. 1346-1350), v ktorom uviedol, že okresný súd a krajský súd vychádzali pri rozhodnutiach z nesprávneho posúdenia skutkového a právneho stavu pri nerešpektovaní procesných ustanovení a bol uložený neprimeraný trest nerešpektujúci zásady ukladania trestu s presahom do porušenia práva na obhajobu, čo by malo mať za následok zrušenie meritórnych rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu v časti o treste a prikázanie veci na nové prerokovanie a rozhodnutie. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. h), písm.
2 písm. a) Tr. zák., pri korelácií skorších odsúdení poukázal na fakt, že pri jednom z nich došlo k upusteniu od potrestania, a preto toto rozhodnutie nemožno považovať za odsudzujúci rozsudok, tak ako to vyžaduje Trestný zákon na sprísňovanie trestnej sadzby,
doktrinálneho výkladu profesora I. T. totiž takéto rozhodnutie treba považovať za rozhodnutie sui generis, ktoré nenapĺňa literu zákona na tomto úseku sprísňovania sadzby; pri posudzovaní výšky trestu je nevyhnutné prihliadnuť aj na skorší trest, ktorý obvinený už vykonal s výmerou presahujúcou jedenásť rokov, trest vyše jedenásť rokov a naňho nadväzujúci ďalší trest jedenásť rokov je možné vnímať drakonicky a neprimerane a nie je vhodné izolovane posudzovať skutky len preto, že formálne nie sú v súbehu a takým rigidným postupom dochádza k uloženiu neprimerane prísneho trestu v rozpore so zásadami ukladania trestov pri poukazovaní na § 34 ods. 1 až ods. 4 Tr. zák. pri ignorovaní princípu proporcionality, pretože na naplnenie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania; z pohľadu neprimeraného sprísňovania trestnej represie poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 a z pohľadu kumulácie výkonov trestu odňatia slobody nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 4022/2018 s tým, že uložený trest z pohľadu princípu spravodlivosti vzhľadom na nedávno vykonaný nepodmienečný trest jedenásť rokov a osem mesiacov je neprimerane prísny, tvrdý a nesúladný s cieľom a účelom trestania a apeluje na vhodnosť aplikácie mimoriadnych inštitútov smerujúcich k zmierneniu následkov, ktoré nastanú pri rigidnom a formalistickom uplatnení noriem trestného práva; tiež poukázal na zásadu trestného práva,
ktorej by tresty uložené spolupáchateľom nemali byť diametrálne odlišné a na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v drogových veciach ohľadom mesta P. v rámci akcií F. s uložením trestov odňatia slobody od 8 do 10 rokov pri právnej kvalifikácii
4 Tr. zák., keď k zmierneniu trestov viedlo ich priznanie a spolupráca a nebolo by spravodlivé, aby ich tresty boli nižšie ako u osoby, ktorá sa v rámci trestného konania správala totožne, avšak v omnoho menšom rozsahu, intenzite a čase, - namietol nesprávnu právnu kvalifikáciu spáchania skutku na viacerých osobách
2 písm.
1 písm. c), písm. i) Tr. por. ohľadom porušenia § 1, § 2 ods. 9, § 163 ods. 3 a § 322 ods. 3 Tr. por. a § 172 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s tým, že dovolanie dopĺňa proti výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo a zároveň navrhol postupom
4 Tr. por. prerušiť výkon rozhodnutia, proti ktorému smeruje dovolanie, pričom namietol, že okresný súd pochybil, keď prijal obžalobu, keď táto nespĺňala obligatórne náležitosti z pohľadu skutkového vymedzenia žalovanej trestnej činnosti v rozsahu konkrétnych jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu a kvôli postupu okresného súdu obvinený v stave úzkosti a bezmocnosti pristúpil k vyhláseniu o vine, rovnaká vecná námietka ohľadom obsahového vyjadrenia všetkých zákonných znakov trestného činu sa týka aj skutkovej vety rozsudku a
obvineného napriek tomu, že s vyhlásením o vine je spojený obmedzený revízny prieskum dovolacieho súdu výlučne na zásadné porušenie práva na obhajobu, tak uvedené stráca reálny základ v prípade, ak sa dostane do kolízie s predmetom zákona a súd nemá procesný základ na to, aby dospel k výroku o vine za konanie, ktoré sa nezhoduje so všetkými znakmi trestnej činnosti. K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Galanta podaním z 30. júna 2023 (č. l. 1363), v ktorom navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c) Tr. por., pretože nebol naplnený jediný prípustný dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Žiadne uplatnené námietky nie je možné zaradiť pod dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. h) Tr. por. Pokiaľ dovolateľ namieta, že by považoval v jeho prípade za vhodné aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu
1, resp.
2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, tieto námietky nie sú subsumovateľné pod žiadny zo zákonom vymedzených dovolacích dôvodov. Nakoľko v predmetnej veci súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie U. L. o vine
7, ods. 8 Tr. por., dané rozhodnutia sú v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. napadnuteľné dovolaním iba
1 písm. c) Tr. por. Uplatnený dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. nie je prípustný a námietky, ktoré pod tento spadajú z pohľadu namietania nesprávnosti právnej kvalifikácie, nemôžu založiť dôvodnosť dovolania. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 7. augusta 2023 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v danom znení rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Dušan Szabó.
1 Tr. por. dovolanie z dôvodov § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.
2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. h) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
.
5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm.
c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
ktorého môže obvinený napadnúť rozsudok odvolaním pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Do prvej skupiny dovolacích námietok treba preto zaradiť tie, ktorých podstatou je namietanie výroku o vine a konanie mu predchádzajúce, v rámci čoho dovolateľ v zásade namieta nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, nedostatočné skutkové vymedzenie jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu a z tohto dôvodu aj predtým prijatie obžaloby okresným súdom. Dovolací súd uvádza, že tieto námietky týkajúce sa výroku o vine sú irelevantné, keďže obvinený (ani prokurátor) proti výroku o vine nepodal odvolanie, a teda nie je splnená podmienka uvedená v § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.,
ktorého môže obvinený podať dovolanie iba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, resp. v § 372 ods. 1 Tr. por.,
ktorého oprávnená osoba môže podať dovolanie len vtedy, ak využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok, pričom tento by muselo byť reálne možné podať proti výroku o vine zo strany obvineného (nie je určujúci obsah jeho odvolania), čo však zákon nepripúšťa, pokiaľ na hlavnom pojednávaní k obžalobe vyhlásil
1 písm. b) Tr. por., že je vinný. Z vyššie citovaného ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. vyplýva, že dovolanie možno podať aj proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, ktorý bol vydaný po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny ohľadom výroku o vine, resp. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní smerujúcom proti iným výrokom, pričom však v tomto ustanovení nie je špecifikovaný subjekt, ktorému toto právo prislúcha. Taký subjekt, oprávnenú osobu
por. na podanie dovolania v prípade, ak súd
7 Tr. por. príjme vyhlásenie obvineného na hlavnom pojednávaní, že je vinný, je nevyhnutné odvodiť z ďalších ustanovení Trestného poriadku. Z vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že obvinený môže napadnúť dovolaním iba rozhodnutie druhostupňového súdu, ktorým bolo právoplatne vo veci rozhodnuté, resp. podmienkou prípustnosti podania dovolania obvineným je, že vydaniu rozhodnutia predchádzalo dvojinštančné konanie, čo nie je prejednávaná vec (ohľadom dovolaním napadnutého výroku o vine), keďže obvinený nepodal odvolanie ohľadom výroku o vine, resp. v prípade prijatia okresným súdom jeho vyhlásenia, že je vinný, také odvolanie
zákona podať ani nemohol. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že v takomto prípade je subjektom oprávneným na podanie dovolania iba minister spravodlivosti
vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 Tr. por. Ustanovenia § 369 ods. 1, ods. 2 Tr. por. neoddeliteľne nadväzujú na § 257 ods. 5 Tr. por., pričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzujú subjekty oprávnené podať dovolanie a okruh rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť, a teda proti rozhodnutiu vydaného na základe súdom prijatého vyhlásenia obvineného, že je vinný, môže pri napadnutí výroku o vine podať dovolanie iba minister spravodlivosti a ohľadom dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., pričom tento záver vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2019, sp. zn. Tpj 26/2019, S 14/2019 a R 12/2017). Z uvedeného vyplýva, že obvinený v prejednávanej veci nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania, ktorým napáda výrok o vine a v danej časti dovolací súd nebol oprávnený
zákona vecne posudzovať dovolacie námietky týkajúce sa viny a pokiaľ by dovolanie obsahovalo len tieto námietky, muselo by byť odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou
b) Tr. por. Do druhej skupiny dovolacích námietok patria tie, ktorými dovolateľ namieta skutočnosti ohľadom uloženého trestu, v prípade ktorých dovolací súd po ich vecnom posúdení zistil, že nenapĺňajú žiadny z uplatnených dovolacích dôvodov ani iný dovolací dôvod
1 Tr. por. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm.
ustálenej súdnej praxe viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por., pričom ak dovolací súd zistí chybu rozhodnutia vecne špecifikovanú dovolateľom, ktorej pri jej správnej právnej kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd zistenú chybu podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (primerane R 120/2012). Uložený trest je v zásade možné namietať v dovolaní podanom obvineným z pohľadu dovolacích dôvodov
1 písm.
ustálenej súdnej praxe (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010, S 5/2011) vzájomný vzťah týchto dovolacích dôvodov je taký, že dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste a z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku. Všeobecné hľadiská stanovené pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. a na rozdiel od ustanovení § 41 Tr. zák. a § 42 Tr. zák. o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, nemožno podradiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“ zakladajúce dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por.
tohto stanoviska dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Tr. zák., v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie
uvedeného ustanovenia a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pričom nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiadny dovolací dôvod. Obdobne
R 51/2014 námietka nepoužitia ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiaden z dôvodov dovolania
1 Tr. por. a tento je daný
1 písm.
zák. nezakladá žiadny dovolací dôvod a jednak posúdenie primeranosti či neprimeranosti uloženého trestu nespadá pod žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por., resp. pôsobnosť dovolacieho súdu je v tomto smere obmedzená len na posúdenie, či bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za daný trestný čin nepripúšťa [§ 371 ods. 1 písm. h) Tr. por.], čo prejednávaný prípad nie je. Obvinenému bol uložený trest
2 Tr. zák. v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody (desať rokov až pätnásť rokov) pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti a jednej priťažujúcej okolnosti s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere jedenásť rokov, čiže bol uložený druh trestu, ktorý zákon pripúšťa a vo výmere v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Krajský súd pritom v napadnutom rozsudku (strany 22 a 23) uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré ho viedli k tomu, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby s analogickým použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. považoval za neprimeraný a uložený v rozpore s Trestným zákonom, resp. dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nemožnosti zloženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (ich podstatou bola špeciálna recidíva ohľadom dílerstva drog, predošlé opakované odsúdenia obvineného, resp. spáchanie trestného činu krátko po výkone trestu odňatia slobody), takže aj obsah napadnutého meritórneho rozhodnutia je z pohľadu uloženého trestu odňatia slobody relevantným spôsobom zdôvodnený. V tomto ohľade dovolací súd pripomína, že
ustálenej súdnej praxe (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, S 44/2017) použitie ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam v prípade súdom prijatého vyhlásia obvineného, že je vinný, je len možnosťou, nie povinnosťou súdu, t. j. také vyhlásenie nezakladá automaticky povinnosť súdu postupovať
týchto ustanovení o mimoriadnom znížení trestu a súd o ich aplikovaní či neaplikovaní rozhodne na základe posúdenia okolností, na ktoré má prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z uvedených skutočností vyplýva, že z pohľadu uplatnených vecných námietok ohľadom uloženého trestu odňatia slobody (dovolateľ nenamietal uloženie trestu prepadnutia veci ani uloženie ochranného opatrenia) dovolací súd nezistil ani zásadné porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Tr. por. (tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom, ktorým je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva) ani že by
1 písm. g) Tr. por. bolo rozhodnutie z pohľadu uloženého trestu založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (porušenie zákona pri vykonaní dôkazov svojou povahou a závažnosťou musí zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzhľadom na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku a k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu môže v zásade dôjsť iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného z pohľadu, že odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na spochybňujúcom dôkaze). Z pohľadu posudzovania primeranosti či neprimeranosti uloženého trestu odňatia slobody sú teda uplatnené námietky irelevantné, resp. v prípade namietania rozpornosti so zákonom uloženého druhu trestu a jeho výmery, išlo by o námietky nedôvodné. Dovolací súd k daným námietkam napriek tomu pre úplnosť uvádza, že ohľadom poukazovania na predtým uložený trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/132/2008 vo výmere jedenásť rokov a osem mesiacov, tak tento bol
odpisu registra trestov dovolateľa vykonaný 21. mája 2021, pričom dovolateľ sa trestného činu v prejednávanej veci dopustil až následne (
skutkovej vety v období od mesiaca júl 2021 do 12. novembra 2021), takže v danom prípade nepripadala do úvahy ani prípadná aplikácia ustanovenia § 43 Tr. zák. o ďalšom treste (ide o recidívu po vykonaní trestu odňatia slobody). Obdobne pokiaľ dovolateľ poukazoval, že neprichádzal do úvahy postup
5, ods. 6 Tr. zák., tak tieto ustanovenia neboli krajským súdom v napadnutom rozsudku pri ukladaní trestu aplikované, resp. pokiaľ bolo dovolateľom poukazované na jedno z predošlých odsúdení, že došlo k upusteniu od potrestania, tak z odpisu registra trestov dovolateľa vyplýva, že malo dôjsť k upusteniu od uloženia súhrnného trestu, čo je v zásade iný spôsob rozhodnutia ako uvádza dovolateľ. Pokiaľ dovolateľ poukazuje na miernejšie tresty odňatia slobody uložené spoluobvinenému či v iných trestných veciach, tak uvedené nie je určujúce, keďže každého obvineného či trestnú vec treba posudzovať osobitne z pohľadu zásad ukladania trestov a napríklad spoluobvinenému V. L. bol na rozdiel od dovolateľa ukladaný trest odňatia slobody
1 Tr. zák. a napokon aj v jeho prípade krajský súd ako odvolací súd na rozdiel od okresného súdu nepoužil pri ukladaní trestu ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za nepodstatnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie
c) Tr. por. odmietol. Keďže v prípade podaného dovolania pri jeho predbežnom preskúmaní nebolo zistené, že by bol splnený dôvod dovolania
1 Tr. por., dovolací súd nezistil dôvod na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody u dovolateľa
4 Tr. por. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.