Obsah (7)

§ 43§ 32§ 196§ 40§ 196a§ 206o§ 34

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Ndob/107/2023 Identifikačné číslo spisu: 2121200199 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 43ods.

2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"), majúc za to, že funkčne príslušným na konanie o odvolaní je v danom prípade Krajský súd v Trnave. 2. K dôvodom predloženého nesúhlasu Krajský súd v Bratislave uviedol, že prejednávanej veci ide o konanie

zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon o konkurze a reštrukturalizácii" alebo „ZKR") o určenie popretých pohľadávok

§ 32a nasl.

ZKR, resp. ide o konanie vyvolané osobitnou povahou konkurzného konania, kde bolo začaté odvolacie konanie dňa

1. októbra 2022, teda ešte pred účinnosťou novely CSP uskutočnenou zákonom č. 150/2022 Z. z. prostredníctvom, ktorej došlo aj k zmene ZKR. S ohľadom na znenie prechodného ustanovenia § 206o ZKR k úpravám účinným od
2. júna 2023, je

predkladajúceho súdu na konanie a rozhodnutie o odvolaní žalovanej príslušný Krajský súd v Trnave. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Trnave,

§ 43ods.

2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti odvolacích súdov, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením mu daného sporu na odvolacie konanie dôvodný nie je. 4.

§ 196

ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie

tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 5.

článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi

ustanovenia tohto, alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 6.

článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola, čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 7.

§ 43ods.

2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 8.

§ 40

CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 9.

§ 196aods.

1 ZKR, na konanie

tohto zákona sú kauzálne príslušné:

1. a)Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
2. b)Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
3. c)Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
4. d)Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
5. e)Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
6. f)Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
7. g)Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
8. h)Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline. 10.

§ 196aods.

3 ZKR (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní

:

1. a)odseku 1 písm. c),
2. f)a
3. h)a odseku 2 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
4. b)odseku 1 písm. a),
5. d)a
6. g)je príslušný Krajský súd v Bratislave,
7. c)odseku 1 písm.
8. b)a
9. e)je príslušný Krajský súd v Košiciach. 11.

§ 196aods.

6 ZKR (v znení účinnom od 1. júna 2023) súd, na ktorom prebieha konanie

tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní

tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 12.

§ 206oZKR (v znení účinnom od 1.

júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných

predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak

osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

1. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom konaní vyvolanom osobitnou povahou konkurzného konania, spore o určenie popretých pohľadávok, rozhodol Okresný súd Trnava vo veci rozsudkom zo dňa
2. augusta 2022 č. k. 36Cbi/1/2021-488164 spolu s opravným uznesením zo dňa
3. októbra 2022 č. k. 36Cbi/1/2021-
4. Voči rozsudku Okresného súdu Trnava žalovaná dňa
5. októbra 2022 podala odvolanie, ktoré bolo súdom prvej inštancie dňa
6. februára 2023 predložené Krajskému súdu v Trnave, ako súdu odvolaciemu. Krajský súd v Trnave o odvolaní nerozhodol a v súvislosti s novelou CSP, účinnou od
7. júna 2023 (ďalej aj „súdna reforma"), skúmajúc počas celého konania svoju funkčnú príslušnosť v odvolacom konaní (§ 40 veta pred bodkočiarkou CSP), dňa
8. septembra 2023 postúpil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému.
9. Súčasťou tzv. súdnej reformy, vo vzťahu k CSP ako aj k procesným ustanoveniam v ZKR, uskutočnenou ich novelizáciou zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona č. 398/2022 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola s účinnosťou od
10. júna 2023 nová úprava príslušnosti súdov na konanie

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to ako súdov prvej inštancie, tak aj odvolacích súdov (§ 196a ZKR). Ustanovenie § 196a ods. 3 ZKR týkajúce sa funkčnej príslušnosti vybraných krajských súdov na odvolacie konanie, v texte pod jednotlivými písmenami a) až c) priamo odkazuje na určité ustanovenia § 196a ods. 1 ZKR, upravujúce kauzálnu príslušnosť vybraných okresných súdov (v sídle kraja) na konanie

ZKR. Ustanovenie § 196a ods. 6 ZKR upravuje, že súd, na ktorom prebieha konanie

tohto zákona, je príslušný aj na spory vyvolané osobitnou povahou konaní

tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov.

1. Vzhľadom na zákonný príkaz daný odvolaciemu súdu ustanovením § 40 veta pred bodkočiarkou CSP, skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého (odvolacieho) konania, a keďže odvolacie konanie vyvolané podaním odvolania v danom spore začalo v dobe do
2. mája 2023, bolo pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu potrebné sa prvotne zaoberať tým, ako zákonodarca vyriešil aplikabilitu procesných ustanovení ZKR v novelizovanom znení s účinnosťou od
3. júna 2023 ohľadom príslušnosti krajských súdovna konanie o odvolaniach týkajúcich sa sporov vyvolaných osobitnou povahou konaní

tohto zákona, začatých pred týmto dátumom. Prechodné ustanovenie § 206o ZKR s účinnosťou od

1. júna 2023 zákonodarcom prijaté k novým úpravám zákona o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcim sa procesného práva, predstavuje ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav.
2. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti (novej) procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté

doterajších (zrušených) predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci. [porovnaj Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s.1703].

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd"), účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce

doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález zo dňa

1. októbra 2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie zo dňa
2. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie zo dňa
3. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález zo dňa
4. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022). Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (nález zo dňa
5. júla 2017 sp. zn. III. ÚS 267/2017).
6. Procesné právo v prípade stretu novej a starej právnej úpravy charakterizuje princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1). [Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
7. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s.1701]. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho, aby bol vyjadrený (porovnaj Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár.
8. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064-1072 s.).
9. Prechodné ustanovenie § 206o ZKR v účinnom znení k úpravám od
10. júna 2023, je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných.
11. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že predmetom konania je spor o určenie popretých pohľadávok, a teda konanie o odvolaní sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie vydaného v spore vyvolanom osobitnou povahou konania

ZKR. S účinnosťou do 31. mája 2023 bol

úpravy v CSP, na ktorú odkazoval ZKR v § 196, namiesto všeobecného súdu žalovaného na konanie výlučne príslušný súd, na ktorom prebieha konkurzné, alebo reštrukturalizačné konanie (Okresný súd Trnava), ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 20 písm. d) CSP). Príslušným súdom na odvolacie konanie potom

§ 34CSP v znení do 31.

mája 3023 bol Krajský súd v Trnave, do obvodu ktorého spadal Okresný súd Trnava.

1. S účinnosťou od
2. júna 2023 však ZKR novo upravuje príslušnosť súdu na spory vyvolané osobitnou povahou konaní

tohto zákona, s výnimkou sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá je zhodná s kauzálnou príslušnosťou súdu, na ktorom prebieha konanie

ZKR, teda konanie konkurzné, reštrukturalizačné, resp. o oddlžení.

1. K novelizovanej úprave procesných ustanovení v ZKR v znení účinnom od
2. júna 2023 je potrebné uviesť, že nový § 196a ZKR pod nadpisom „Príslušnosť" v siedmych odsekoch upravuje tak kauzálnu príslušnosť na konanie

ZKR (ods. 1, 2, 6, 7), ako aj funkčnú príslušnosť na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní

ZKR (ods. 3) a tiež miestnu príslušnosť (ods. 4). Najvyšší súd pritom zdôrazňuje, že v odseku 3 upravená príslušnosť krajských súdov je jednoznačne funkčnou príslušnosťou, bez ohľadu na to, že tento právny pojem nie je v ZKR priamo uvedený (na rozdiel od nadpisu nad § 34 CSP), keďže sa týka príslušnosti krajských súdov (Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Košiciach,) špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným súdmi prvej inštancie tak v konaní

ZKR, ako aj v konaniach o sporoch vyvolaných osobitnou povahou konaní

ZKR. 22. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v danom prípade v spore vyvolanom osobitnou povahou konaní

ZKR, bol

predpisov účinných do

1. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave, zatiaľ čo s účinnosťou od
2. júna 2023 je na konanie o odvolaní v takom prípade v zmysle § 196a ods. 3 písm. b) ZKR príslušný Krajský súd v Bratislave a súčasne § 206o ZKR ako intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do
3. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom

predpisov účinných do

1. mája 2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je od
2. júna 2023 na odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené do
3. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd určený

úpravy ZKR účinnej od

1. júna
2. V posudzovanom prípade je týmto funkčne príslušným súdom Krajský súd v Bratislave.
3. Z vyššie uvedeného vyplýva, že argumentácia Krajského súdu v Bratislave,

ktorej je v zmysle § 206o ZKR na konanie a rozhodnutie o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava aj od

1. júna 2023 príslušný Krajský súd v Trnave, nie je správna.
2. S názorom vec predkladajúceho krajského súdu, že napriek systematickému členeniu Civilného sporového poriadku (t.j. rozlišujúc v samostatne členených dieloch Tretej hlavy Prvej časti príslušnosť súdu vecnú - § 12, miestnu - § 13 až § 21, kauzálnu - § 22 až § 33, funkčnú - § 34 pre krajské súdy a § 35 pre najvyšší súd), v spojitosti s prednostnou úpravou príslušnosti v § 196a ZKR, má byť kauzálna príslušnosť interpretovaná, len ako podmnožina miestnej príslušnosti súdov, sa najvyšší súd nestotožňuje.
3. Vecná príslušnosť určuje, či v určitej veci

jej povahy (ratione causae) majú rozhodovať ako súdy prvej inštancie okresné súdy alebo súdy krajské (tu len ako výnimka v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, opomínajúc doposiaľ neskončené konania

Zákona o konkurze a vyrovnaní). Miestna príslušnosť konkretizuje, ktorý z vecne príslušných súdov je príslušný na konanie a rozhodnutie danej veci. K definovaniu kauzálnej príslušnosti sa najvyšší súd už skôr vyjadril v uznesenízo dňa 29. januára 2019 sp. zn. 5Ndob/2/2019 tak, že osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v ust. § 22 až 33 CSP je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom na predmet konania určujú ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj pre prípad, že by bola inak založená

všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti príslušnosť iného prvoinštančného súdu. Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti. Z uvedeného vyplýva, že tak, ako to zreteľne vyplýva aj zo systematiky CSP, na ktorý ZKR odkazuje v procesných ustanoveniach (siedma časť zákona, § 196), je potrebné medzi uvedenými druhmi príslušností rozlišovať a nezamieňať či (účelovo) stotožňovať kauzálnu príslušnosť súdu s jeho miestnou príslušnosťou. Uvedený záver o potrebe rozlišovania medzi zákonom upravenými príslušnosťami je možné z obdobných dôvodov prijať aj v prípade úpravy vecnej a kauzálnej príslušnosti (nie je možné ich stotožňovať a zamieňať).

1. Najvyšší súd zastáva názor, že aj v prípade ostatnej novelizovanej úpravy Civilného sporového poriadku a v súvislosti s novelizovanou úpravou procesných ustanovení obsiahnutých v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, má mať prednosť metóda teleologickej interpretácie právnych noriem, najmä ak vychádzanie úzko len z textu zákona v znení účinnom od
2. júna 2023, ktorý explicitne nevyjadruje všetky aspekty určenia príslušnosti odvolacích súdov v (tzv. „starých") odvolacích konaniach začatých do
3. mája 2023, by v konečnom dôsledku spôsobilo nejednotnosť v príslušnosti pri rozhodovaní v rámci obchodnoprávnych sporov v režime Civilného sporového poriadku (porovnaj 5Ndob/5/2023, 3Ndob/8/2023) a rovnako tak pri rozhodovaní v konaniach o konkurze a reštrukturalizácii, resp. týmito konaniami vyvolaných sporoch, či v rámci registrových konaní v režime Civilného mimosporového poriadku (porovnaj 6Ndc/19/2023). Najvyšší súd tu má na mysli argumentáciu vec predkladajúceho súdu, ktorý kauzálnu príslušnosť (nesprávne) stotožňuje s miestnou príslušnosťou, vyvodzujúc z ustanovenia § 206o veta pred bodkočiarkou ZKR, vyjadrujúceho sa výslovne len k miestnej a vecnej príslušnosti súdov pre dokončenie konaní začatých a právoplatne neskončených do
4. mája 2023, aj funkčnú príslušnosť Krajského súdu v Bratislave od
5. júna 2023 na odvolacie konanie začaté do
6. mája
8. Najvyšší súd vzhľadom na totožnosť znenia prechodných ustanovení § 206o ZKR a § 471c CSP uvádza, že sa už skôr k obdobnej argumentácii vec predkladajúceho súdu vyjadril (v uznesení zo dňa
9. augusta 2023 sp. zn. 3Ndob/8/2023) aj tak, že „nemožno jednotlivé druhy príslušnosti súdu, ktoré Civilný sporový poriadok upravuje, stotožňovať, alebo vnímať ako poddruhy inej príslušnosti. Uvedenému nezodpovedá právna úprava. Skutočnosť, že kauzálna príslušnosť má prioritnú povahu voči ostatným druhom príslušnosti (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu zo dňa
10. januára 2019 sp. zn. 5Ndob/2/2019) neznamená, že by ju bolo možné vnímať ako poddruh inej príslušnosti. Pri výklade prechodného ustanovenia § 471c CSP preto nemožno dospieť k záveru, že by v ňom bolo skryto (v rámci vecnej, alebo miestnej príslušnosti) zahrnuté aj zachovanie kauzálnej príslušnosti. Vo vzťahu k nerešpektovaniu účelu novely výkladom prechodného ustanovenia § 471c CSP zvoleným najvyšším súdom, najvyšší súd uvádza, že v danom prípade nejde o pravú medzeru v zákone, teda o prípad, kedy úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti. Zo znenia § 471c CSP

najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach začatýchdo 31. mája 2023 v § 471c CSP neupravil vedome. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu,a ani funkčnú príslušnosť neuviedol, ako aj z porovnania s prechodným ustanovením § 470ods. 4 CSP. Následný prípadný rozpor s dôvodovou správou a aj usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno odstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného ustanovenia (čl. 3 ods. 1 CSP). Naopak, krajským súdom prezentovaný výklad,

ktorého by konania o odvolaniach podaných do 31. mája 2023 mali byť dokončené na pôvodných krajských súdoch funkčne príslušných

predpisov účinných do 31. mája 2023, nerešpektuje

najvyššieho súdu účel sledovaný novelou, ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane krajských súdov. Navrhovaný výklad by spôsobil neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch aj napriek zamýšľanej špecializácii naďalej prebiehali aj na krajských súdoch, ktoré už

novej právnej úpravy nemajú byť súčasťou špecializovaného obchodného súdnictva. Pri namietanom faktickom prechode výkonu súdnictva, ku ktorému dochádza zmenou funkčnej príslušnosti v odvolacích konaniach začatých do 31. mája 2023, najvyšší súd uvádza, že krajský súd je povinný skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania (§ 40 CSP). Preto pokiaľ v priebehu odvolacieho konania príde k zmene právnej úpravy funkčnej príslušnosti, je na zákonodarcovi, aby zrozumiteľne a jednoznačne upravil, či s ohľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy a s ohľadom na povinnosť súdu skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania

§ 40

CSP, zostáva zachovaná funkčná príslušnosť v konaniach začatých

prechádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím prechodného ustanovenia, ktoré v rámci novely prijaté nebolo".

1. Najvyšší súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že pre konania začaté a právoplatne neskončené do
2. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 206o ZKR výslovne určil, že sa majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných

predpisov účinných do

1. mája
2. Toto ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov. Najvyšší súd pritom zastáva názor, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny režim týkal aj funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do
3. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde

predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo). Preto je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu na konanie o odvolaní v sporoch vyvolaných osobitnou povahou konaní

zákona o konkurze a reštrukturalizácii potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 470 ods. 1 CSP v spojení s § 196 ZKR), súladne so zámerom „súdnej reformy" zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v určitých druhoch sporov stanovených zákonom tak, ako je tomu aj v danom spore (§ 196a ods. 3 ZKR). Tento zámer je možné vyrozumieť aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2022 Z. z. (časť A), ktorá uvádza, že reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

1. Vo vzťahu k záverom o okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy najvyšší súd poukazuje aj na obdobné názory vyslovené najvyšším súdom v uznesení zo dňa
2. júna 2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023 a náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
3. júna 2023 sp. zn. IV. ÚS 257/
4. Obdobné závery, aké prijal najvyšší súd v tomto rozhodnutí, boli už prijaté aj v uznesení najvyššieho súdu zo dňa
5. augusta 2023 sp. zn. 5Ndob/5/2023, tiež v uzneseniach zo dňa
6. augusta 2023 sp. zn. 3Ndob/8/2023, sp. zn. 4Ndob/4/2023 sp. zn. 4Ndob/5/2023, zo dňa
7. septembra 2023 sp. zn. 5Ndob/15/2023, zo dňa
8. októbra 2023 sp. zn. 2Ndob/37/2023 (k príslušnosti krajských súdov na konanie o odvolaniach proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie vydaných v obchodnoprávnych sporoch

CSP). Najvyšší súd dodáva, že prijatými závermi nedochádza k porušeniu práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a ani k porušeniu zásady perpetuatio fori, keď k zmene funkčnej príslušnosti súdov došlo na základe zmeny právnej úpravy a jej okamžitej aplikovateľnosti, pričom úprava intertemporality novej procesnej úpravy bola v rukách zákonodarcu (z hľadiska zmien v nastavení súdnej mapy, kompetencií súdov v rámci súdnej reformy).

1. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Krajským súdom v Trnave nie je dôvodný, preto rozhodol tak, že funkčne príslušným na rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Trnava je Krajský súd v Bratislave.
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok