315/2016 Z. z., vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 43PPok/4/2018, o dovolaní oprávnenej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z
c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRPVS“). Z obsahu tohto podnetu vyplývalo, že v pozícii oprávnenej osoby vystupovala Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava (aktuálne pod obchodným menom ADAUS, s. r. o.), ktorej konateľom bol Mgr. Juraj Bugala. Konečným užívateľom výhod PVS bol F. K. Spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, Bratislava, IČO: 47 079 690 (ďalej len „GGFS s.r.o.“) mala v čase podania podnetu troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s. r. o., s sídlom Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 858 463, ktorej jediným spoločníkom bol V. A., spoločnosť G Group Limited, so sídlom Valetta VLT 1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená
práva Maltskej republiky (ďalej len „G Group Limited“), ktorej 99,9953 % akcionárom bol F. J. K. a spoločnosť PKA Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená
práva Maltskej republiky (ďalej len „PKA Limited“), ktorej 100 % akcionárom bol W. K.. V minulosti mala spoločnosť GGFS s.r.o. len dvoch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s.r.o. a fyzickú osobu F. K., ktorý je v súčasnosti aj konateľom spoločnosti GGFS s.r.o. Z uvedeného bolo
podnetu možné vyvodiť určitý vzťah medzi Mgr. Jurajom Bugalom a F. K., čo je v rozpore s § 19 písm. c) ZRPVS. Dňa 12. septembra 2018 bolo súdu prvej inštancie doručené ďalšie podanie, v ktorom bola vyjadrená pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby pri realizácii úkonov
ZRPVS pre viacerých partnerov verejného sektora, vrátane spoločnosti GGT a. s.
ZRPVS pre porušenie zákazu § 19 ZRPVS nie je podmienené predchádzajúcim konaním
Konanie bolo začaté z úradnej povinnosti, keďže na základe skutočností uvedených v podnetoch sa javilo, že mohlo dôjsť k porušeniu § 19 ZRPVS. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevyplýva iba z § 19 ZRPVS, ale aj z § 11 ods. 5 ZRPVS a § 16 ods. 4 ZRPVS,
ktorého sa na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora primerane vzťahujú ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“) o zmluve o kontrolnej činnosti. Súd prvej inštancie dodal, že tento zmluvný typ je charakteristický tým, že kontrolu je potrebné vykonávať v zmysle § 592 ods. 1 OBZ nestranne. 5.
súdu prvej inštancie bolo možné na posúdenie vylúčenia oprávnenej osoby použiť s určitými výhradami pre inšpiráciu aj judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci, pričom súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 11. mája 2005 sp. zn. III. ÚS 47/05 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Piersach v. Belgicko z 1. októbra 1982. V danom prípade platí teória zdania,
ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa taký aj objektívne javiť v očiach strán (rozsudok ESĽP vo veci Delcourt v. Belgicko z
Je potrebné zohľadniť aj účel zákona, ktorý je potrebné vnímať aj v rozmere transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami a aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v posudzovanej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje za vylúčenú z vykonávania úkonov
ZRPVS. V konaní nebolo preukázané, že by intenzita vzťahu Mgr. Juraja Bugalu a W. K. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. V danom prípade boli spoločník a konateľ oprávnenej osoby (Mgr. Juraj Bugala) s konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora (W. K.) spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. (priamo alebo prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s. r. o. a G Group Limited).
súdu prvej inštancie bolo irelevantné, či osoby Mgr. Juraja Bugalu a W. K. boli spoločníkmi v spoločnosti GGFS s.r.o. priamo alebo nepriamo. Ak je z verejných registrov zistiteľná ich vzájomná interakcia a ich spoločná účasť v obchodnej spoločnosti, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto identifikácie oprávnenou osobou. Personálne a majetkové prepojenie partnera verejného sektora a oprávnenej osoby uvedené v § 19 písm. c) ZRPVS je len príkladným uvedením dôvodov pre vylúčenie oprávnenej osoby (použité slovo „najmä“). Vzťahom oprávnenej osoby a partnera verejného sektora zakladajúcim vylúčenie oprávnenej osoby nie je iba ich personálne alebo majetkové prepojenie, ale môžu existovať aj iné vzťahy, ktoré môžu spochybňovať nestrannosť oprávnenej osoby. Vzťah Mgr. Juraja Bugalu a W. K. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície
1 OBZ, ide nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 6 písm.
ZRPVS vo vzťahu k PVS a došlo tak k porušeniu § 19 písm. c) ZRPVS. 8. K argumentácii oprávnenej osoby o potrebe analogicky použiť zásady trestného konania a posudzovať konanie oprávnenej osoby ako pokračovací delikt verejnoprávnej povahy a uložiť preto len jednu sankciu, súd prvej inštancie uviedol, že následok porušenia zákazu
ZRPVS nie je zákonom definovaný ako správny delikt a súd neukladá sankciu trestnej povahy (správnu sankciu), keďže súd nevystupuje v postavení správneho orgánu. Pokuta
ZRPVS má povahu poriadkovej pokuty ukladanej v civilnom procese a podmienky na jej uloženie je potrebné vo vzťahu ku každému jednotlivému partnerovi verejného sektora posudzovať samostatne, a to aj v prípade, ak je partner verejného sektora súčasťou skupiny spoločností. Pokuta nemá mať iba sankčný charakter, ale aj výchovný, stimulačný a nápravný.
súdu prvej inštancie nebolo možné určiť výšku nákladov, preto je mimoriadne obtiažne zistiť hospodársky prospech. Vzhľadom na to, že hospodársky prospech sa v tomto prípade nedá určiť, súd prvej inštancie pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí 10 000 eur do 1 000 000 eur, pričom za primerané v okolnostiach posudzovaného prípadu považoval uloženie pokuty PVS na spodnej hranici. 10. Pokutu uloženú členom štatutárneho orgánu PVS považuje súd za pokutu za nesprávny výber oprávnenej osoby, ktorá mala byť vylúčená
Obrane členov predstavenstva, že nebolo v ich možnostiach posúdenie vzťahov medzi W. J. K. a oprávnenou osobou, nepriznal súd prvej inštancie relevanciu, keďže spoločná účasť Mgr. Juraja Bugalu a W. K. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. bola priamo zistiteľná z obchodného registra. Je povinnosťou členov štatutárneho orgánu konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. 11. K pokute uloženej oprávnenej osobe súd prvej inštancie uviedol, že u oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony
ZRPVS vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Bola to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba znalá práva, mala povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov pre PVS. 12. Účastníci navrhovali aj prerušenie konania z dôvodu tvrdenej protiústavnosti časti ZRPVS, zakotvujúcej jednoištančnosť konania
Súd prvej inštancie uviedol, že súdne konanie nie je povinne dvojinštančné, s výnimkou vecí trestných, pričom poukázal na uznesenie ústavného súdu z
1 písm. a) ZRPVS nemá sankčný, ale reparačný charakter. Cieľom je odčerpať partnerovi verejného sektora hospodársky prospech, ktorý získal zo zmluvy s verejným sektorom, pri ktorej porušil zákon. Druhé Engelovské kritérium nie je v prípade pokút ukladaných
ZRPVS naplnené, keď porušenie sankcionovanej povinnosti zjavne nemá trestný charakter. Pokuty ukladané
1 písm. a) a § 13 ods. 4 ZRPVS nespĺňajú ani tretie kritérium, keďže nemôžu byť uložené každému, ale len osobám v postavení štatutárneho orgánu partnera verejného sektora alebo v postavení oprávnenej osoby. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na závery uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 20. mája 2020 sp. zn. 3Asan/4/2020,
ktorého rozhodnutia vydané v konaniach
ZRPVS sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Nejde o prenesený výkon štátnej správy. Pokuty ukladané
ZRPVS nemajú trestný charakter a úprava v ZRPVS je tak ústavne konformná. Ústave Slovenskej republiky a ani Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neodporuje ani § 19 písm. c) ZRPVS, keď toto ustanovenie je dostatočne určité a zrozumiteľné. Súd prvej inštancie tak nezistil dôvod na predloženie veci ústavnému súdu.
7 ZRPVS zakladá účinky voči rozhodnutiu o uložení pokuty
1 ZRPVS ako celku. Zároveň primeraná aplikácia zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) znamená, že proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné aj odvolanie podané členmi štatutárneho orgánu PVS a aj odvolanie podané zo strany PVS. Konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu ZRPVS je konaním a rozhodovaním vo veci samej. 16. K samotným odvolacím dôvodom odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výroku a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom ozrejmil aj svoj myšlienkový postup. Rozhodnutie registrujúceho orgánu o uložení sankcie
1 ZRPVS je špecifickým typom rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra
CMP. Ide o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. Preto nie je namieste domáhať sa toho, aby vo výrokovej časti takéhoto súdneho rozhodnutia bola uvedená kvalifikácia skutku, za ktorý bola uložená pokuta. 17.
odvolacieho súdu bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, na čo nadväzovalo aj správne právne posúdenie. Na konanie o uložení pokuty
6, § 35 a § 36 CMP, t. j. nepoužijú sa ustanovenia o dokazovaní v rozsahu, aby bol zistený skutočný stav veci súdom. Oprávnená osoba je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (provzápis, zmena a zápis) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na odbornosť oprávnenej osoby a jej zodpovednosť v procese registrácie. Predpoklad profesionálneho vykonávania úkonov s odbornou starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej pokuty súdom prvej inštancie, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz
Odvolací súd ďalej uviedol, že vzťah zistený súdom prvej inštancie bol správne kvalifikovaný v zmysle § 19 písm. c) ZRPVS, pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony
ZRPVS. S odvolacími dôvodmi o extenzívnom výklade zisteného vzťahu a ust. § 19 písm.
tohto zákona, pokiaľ má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len mohol vyvolať, čo i len pochybnosť o jej nestrannosti. Súd prvej inštancie sa inšpiroval judikatúrou, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Uvedené inšpirovanie ale neznamená bezvýhradné aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci.
odvolacieho súdu uskutočnil súd prvej inštancie výklad v súlade s charakterom právnej normy, ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom, tak je namieste, aby sa kládol dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti, t. j. či z objektívneho hľadiska (personálne) prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. 18. Práve § 19 ZRPVS sleduje dodržiavanie princípu transparentnosti, ktorého porušenie, ako skonštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, vyplynulo zo vzťahu medzi W. K., ktorý mal nepriamy majetkový podiel na partnerovi verejného sektora minimálne vo výške 87 % a konateľom oprávnenej osoby, založeného ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej spoločnosti, čo objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov
ZRPVS. Vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov je vzťahom cez vystupujúce osoby za tieto subjekty, a preto pri tomto vzťahu nie je možné také reštriktívne nazeranie v tom, že W. K. nie je konateľom ani nijakým iným orgánom PVS a že Mgr. Juraj Bugala nie je oprávnenou osobou, ak oprávnenou osobou je ADAUS, s.r.o. 19.
odvolacieho súdu neobstojí ani argumentácia, že za porušenie zákazu
c) ZRPVS možno sankcionovať len oprávnenú osobu, a nie PVS a ani členov jeho štatutárneho orgánu. Ustanovenie § 13 ods. 1 ZRPVS upravuje, že za porušenie tohto zákazu registrujúci orgán uloží pokutu aj PVS a aj členom štatutárneho orgánu PVS. K námietke, že vzhľadom k viacerým vyvolaným konaniam pri uložení pokuty oprávnenej osobe dochádza k porušeniu princípu ne bis in idem, odvolací súd uviedol, že v danej veci bolo posudzované, či vo veci GGT, a.s. ako partnera verejného sektora, neprišlo ku skutočnosti, ktorá zakladá postup registrujúceho orgánu
Ak k takému konaniu, ktoré podlieha uloženiu pokuty prišlo, potom bol namieste postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o uložení pokuty.
trestnoprávnej úpravy, odvolací súd uviedol, že analogická aplikácia ustanovení upravujúcich ukladanie trestov za trestné činy, resp. priestupky, nemôže byť bezbrehá. Úprava posudzovania skutkov ako pokračovacieho trestného činu a ukladania trestu za takýto trestný čin je úpravou výlučne aplikovateľnou v podmienkach trestného konania a túto úpravu nemožno prenášať na ukladanie sankcií
ZRPVS. Pri absencii akejkoľvek úpravy tejto otázky v ZRPVS a celkom zjavnej nemožnosti použitia trestnoprávnej úpravy o okamihu vznesenia obvinenia [§ 122 ods. 13 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“)] by nebolo možné vymedziť, ktoré čiastkové skutky spadajú pod jeden pokračovací delikt. 22. Odvolací súd v danom prípade nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci, by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, návrhy na prerušenie konania
3 CSP preto zamietol. 23. Proti uzneseniu odvolacieho súdu v časti jeho výroku I. a II. podala dovolanie oprávnená osoba. Dovolaciemu súdu navrhuje, aby uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a konanie o pokute zastavil. Dôvodnosť svojho dovolania vidí vo vade
f) CSP a v nesprávnom právnom posúdení veci v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania
1 písm.
c) ZRPVS. 24.1. W. K. nebol členom žiadneho riadiaceho (štatutárneho) ani kontrolného orgánu PVS, nemal teda vplyv na riadenie ani kontrolu PVS a nebol ani spoločníkom s priamym podielom na základnom imaní PVS. Dovolateľka tak namieta právny záver, že W. K. sa ako nepriamy akcionár PVS podieľal na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, že spolurozhodoval o zásadných otázkach týkajúcich sa PVS a že ako jediná fyzická osoba bol spôsobilý kvalifikovanou väčšinou hlasovacích práv reálne rozhodnúť. Zároveň Mgr. Juraj Bugala nebol členom žiadneho orgánu PVS s vplyvom na jeho riadenie alebo kontrolu, nedisponoval hlasovacími právami vo vzťahu k PVS a nemal právo vymenovať alebo inak ustanoviť orgány PVS alebo ich členov. Mgr. Juraj Bugala nebol ani členom žiadneho orgánu GGFS s. r. o. s vplyvom na jej riadenie alebo kontrolu, nebol priamym spoločníkom, nebol ani konečným užívateľom výhod tejto spoločnosti. 24.2.
dovolateľky tak medzi PVS a oprávnenou osobou neexistovalo žiadne majetkové prepojenie (najmä v zmysle § 66a OBZ). Vzťah nepriamej majetkovej účasti W. K. a Mgr. Juraja Bugalu v spoločnosti GGFS s. r. o. nepredstavoval ani personálne prepojenie oprávnenej osoby s PVS. Samotná majetková účasť určitej osoby ako spoločníka v obchodnej spoločnosti nie je ani vykonávaním jej vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom. Medzi W. K. a Mgr. Jurajom Bugalom neexistoval ani žiaden iný vzťah. 24.
dovolateľky sú vzťahy bývalých spolužiakov omnoho osobnejšie ako vzťah dvoch nepriamych spoločníkov v obchodnej spoločnosti, ktorý je vzťahom rýdzo obchodnoprávnym, čím sa vyznačuje atribútmi profesionálnej spolupráce. 24.4. Dovolateľka k tejto otázke poukázala aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k výkladu § 19 písm. c) ZRPVS. Právna úprava vylúčenia sudcov z rozhodovania veci, resp. iných osôb z konania, ktorej rámcový základ sa nachádza v § 49 ods. 1 v spojení s § 59 CSP, je čo do obsahu a účelu najbližšou posudzovanej právnej veci vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov pre PVS
c) ZRPVS. Odvolací súd tak mal na vec aplikovať aj rozhodovaciu prax najvyššieho súdu vo veciach vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Nestrannosť oprávnenej osoby voči partnerovi verejného sektora je naviac
dovolateľky potrebné posudzovať vždy vo vzťahu k predmetu konania a jeho výsledku. Pravdivosť a úplnosť údajov o PVS súdy nižšej inštancie nespochybnili. Záverom k tejto právnej otázke dovolateľka uviedla, že súdy nižšej inštancie nesprávne podriadili nimi vyslovený diskvalifikujúci vzťah medzi PVS a oprávnenou osobou pod hypotézu právnej normy § 19 písm.
4 ZRPVS. Dovolateľka namieta, že konanie o pokute je konanie s trestným charakterom
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), preto je potrebné rešpektovať zásady zákazu dvojitého postihu za ten istý delikt (ne bis in idem), trestania deliktu s pokračovacím charakterom jednou sankciou, ako aj konkretizácie protiprávneho konania po právnej a skutkovej stránke vo výrokovej časti rozhodnutia. ESĽP vykladá pojem „ trestný čin“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru autonómne, bez ohľadu na to, či vnútroštátna úprava zmluvnej strany dohovoru reprobuje konkrétne konanie v režime trestného práva, správneho práva alebo iného odvetvia. Je irelevantné, v akom režime a konaní sú pokuty
ZRPVS ukladané a rovnako je irelevantné, že ZRPVS nie je predpisom trestného práva. Pre priznanie trestného charakteru konania o pokute je rozhodujúce, či sú v ňom naplnené tri kritéria tzv. Engelovho testu. Prvé kritérium z hľadiska kvalifikácie skutku
vnútroštátneho práva, druhé kritérium z hľadiska charakteru skutku a účelu trestu a tretie kritérium z hľadiska závažnosti a prísnosti sankcie. 25.
dovolateľky tri kritéria Engelovho testu nemusia byť splnené kumulatívne, postačuje naplnenie aj len jedného z príslušných kritérií. 25.2. Prvé kritérium naplnené nie je, pretože ZRPVS nie je systematicky zaradený do odvetvia trestného práva. Naplnené je ale kritérium intenzity hroziacich pokút
Hroziace pokuty sú svojim rozsahom intezívnejšie a citeľnejšie ako peňažné tresty za niektoré trestné činy
TZ. Intenzitu pokút znásobujú ďalšie hroziace postihy, a to výmaz zapísaného PVS, nemožnosť opätovného zápisu, vylúčenie členov štatutárneho orgánu PVS a vznik práva subjektu verejného práva na odstúpenie od zmluvy. V rámci tretieho kritéria sa posudzuje aj to, či subjektom deliktu môže byť každý, alebo len určitý obmedzený okruh osôb. Pri konaní o pokute
ZRPVS nejde o konanie s charakterom disciplinárneho konania, rovnako sa netýka len marginálnej skupiny osôb. Právna úprava sankcionovania
ZRPVS sa dotýka partnerov verejného sektora, členov ich štatutárnych orgánov, konečných užívateľov výhod a oprávnených osôb.
dovolateľky je naplnené aj druhé kritérium Engelovho testu, v rámci ktorého sa posudzuje skutočná podstata skutku z pohľadu účelu regulácie. Deliktuálne konania vymenované v hypotéze právnej normy v § 13 ods. 1 v spojení s ods. 4 ZRPVS, sa vzhľadom na účel a povahu sankcií približujú k trestným činom. Peňažné pokuty uložené účastníkom konania majú výlučne represívny charakter, nemajú reparačnú povahu. 25.3.
judikatúry najvyššieho súdu sa trestnoprávne princípy a trestnoprávna úprava aplikujú aj v správnom trestaní. Konanie o správnych deliktoch a ich trestanie musí podliehať rovnakému režimu ako konanie o trestných činoch a ako trestný postih za trestné činy. Všetky záruky a práva, ktoré sú zakotvené v TZ a v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, je potrebné poskytnúť nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Aj zákonodarca v dôvodovej správe k ZRPVS konštatuje, že tento zákon spĺňa atribúty, ktoré umožňujú právnu úpravu podradiť aj normám trestného práva. 25.
dovolateľky doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. 26.1. ZRPVS je predpisom verejného práva, kde by nemala byť prípustná analógia legis/iuris a extenzívny výklad.
c) ZRPVS muselo ísť o vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo jeho orgánom. Partner verejného sektora a konečný užívateľ výhod sú rozdielne pojmy. Súdy nižšej inštancie tak
dovolateľky rozšírili vecnú a osobnú pôsobnosť § 19 písm.
dovolateľky spojiť do jedného samostatného konania. 27.
dovolateľky neproporcionálne, keď v danom prípade neboli naplnené materiálne znaky verejnoprávneho deliktu a nebol zistený zápis nepravdivých alebo neúplných údajov do Registra partnerov verejného sektora. 27.2. Rozhodnutie odvolacieho súdu je
dovolateľky arbitrárne, keď spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie nevysvetlilo, ako konkrétne bol zistený vzťah objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k predmetu registračného konania ohľadne PVS. 27.3. Právna norma obsiahnutá v § 19 písm. c) ZRPVS je normou verejného práva, pričom pojem „akýkoľvek vzťah“ je vágny a neurčitý a je potrebné ho vykladať na ťarchu zákonodarcu a nie na ťarchu adresáta právnej normy. Uloženie sankcie musí byť predvídateľné aj priemernému adresátovi tejto normy. V ZRPVS, v CMP a ani v CSP, nie je obsiahnutá úprava procesu ukladania pokút za delikty v režime ZRPVS. Čo do obsahu a účelu zákona najbližšiu je možné považovať úpravu v zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), kde
1 SSP správny súd môže zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak taká sankcia je neprimeraná povahe skutku. Pokuty uložené oprávnenej osobe a členom predstavenstva majú
oprávnenej osoby v súhrne likvidačný charakter. 27.4. Konanie o pokute
V uznesení súdu prvej inštancie z
PVS a členov štatutárneho orgánu PVS medzi oprávnenou osobou a PVS ani neexistovalo žiadne majetkové a personálne prepojenie v zmysle § 19 písm. c) ZRPVS. V konaní neboli preukázané ani príbuzenské, ani priateľské, rýdzo osobné vzťahy medzi Mgr. Bugalom a W., ani vzťahy založené na zaviazanosti, servilnosti, či ekonomickej závislosti. Už od samotného začiatku tohto konania tak absentoval základný znak skutkovej podstaty porušenia zákazu, ku ktorým vzťah oprávnenú osobu diskvalifikuje z vykonávania úkonov. 29. Najvyšší súd ako súd dovolací (
1 CMP v spojení s § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej osoby je nielen prípustné, ale i dôvodné. 30. Vo vzťahu k povahe napádaného rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia (ako jednej zo skutočností posudzovaných dovolacím súdom pri závere o prípustnosti dovolania proti konkrétnemu rozhodnutiu) najvyšší súd uvádza, že v danom prípade konania o pokute
ZRPVS ide o osobitný typ súdneho konania upravený samostatne (ale nie úplne - § 16 ods. 5 ZRPVS odkazujúci na primerané použitie CMP) práve v zákone č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Naproti právnej úprave obsiahnutej v CSP (§ 212 ods. 1 CSP) právna úprava v CMP (§ 39 ods. 2 CMP) umožňuje, aby aj vo veci samej bolo rozhodnuté vo forme uznesenia. 31.
f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 32. Najvyšší súd poukazuje aj na závery uznesenia ústavného súdu z 27. augusta 2020 sp. zn. II. ÚS 345/2020 a uznesenia ústavného súdu z 2. apríla 2020 sp. zn. I. ÚS 147/2020,
ktorých má povahu rozhodnutia vo veci samej v zásade každé rozhodnutie o uložení pokuty
1 CSP. 35. V prípade namietaného porušenia zásady ne bis in idem najvyšší súd konštatuje, že uvedenému posúdeniu rovnako predchádza právny záver o naplnení kritérií Engelovho testu, ktorý je namietaný dovolateľkou v rámci nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnaký záver je potrebné prijať aj vo vzťahu k námietkam o proporcionalite uložených pokút. Najvyšší súd sa bude právnou otázkou naplnenia kritérií Engelovho testu zaoberať pri dôvode prípustnosti dovolania
1 CSP. 36. Dovolateľka ďalej namietala aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, jeho arbitrárnosť a nelogickosť. Poukázala pritom aj na závery prijaté v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu týkajúce sa vylúčenia sudcov,
ktorých vzťahy založené na profesionalite, či kolegialite, nie sú spôsobilé založiť pochybnosti o nestrannosti sudcov.
Treba zohľadniť aj účel zákona o registri partnerov o registri partnerov verejného sektora, ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí. Odvolací súd nevysvetlil, v čom tkvie podobnosť posudzovania nestrannosti sudcu pri rozhodovaní sporov a nestrannosti oprávnenej osoby pri verifikácii údajov zapisovaných do registra partnerov verejného sektora a rovnako ako súd prvej inštancie neozrejmil, kde sú hranice takejto primeranej aplikácie. Najvyšší súd pritom zdôrazňuje, že v prípade oprávnenej osoby nejde o orgány verejnej moci, ktoré by pri vykonávaní úkonov
ZRPVS rozhodovali o právach a povinnostiach iných subjektov. Oprávnená osoba úkony
ZRPVS vykonáva na dobrovoľnej báze a jej vzťah s partnerom verejného sektora je založený dohodou o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.
Tým, že súd prvej inštancie v tomto uznesení predmet konania o pokute nevymedzil, znemožnil
dovolateľky účastníkom konania vyjadriť sa ku všetkým relevantným okolnostiam, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 43. Dovolací súd v prvom rade uvádza, že samotné začatie konania o pokute
5 ZRPVS v spojení s § 23 ods. 2 CMP možné aj bez návrhu. ZRPVS neobsahuje osobitnú procesnú úpravu konania o pokute
V súlade s § 23 ods. 2 CMP vydal súd prvej inštancie o začatí takéhoto konania uznesenie z 26. septembra 2018 č. k. 43PPok/4/2018-35, v ktorom vo výroku uviedol, že začína konanie o uložení pokuty
315/2016 Z. z.
najvyššieho súdu pre oprávnenú osobu dostatočne zrejmé, čo bude predmetom konania o pokute
Zároveň právna úprava obsiahnutá v ZRPVS nepredpisuje súdu iný procesný postup. Predmetom konania nie je samotné uloženie pokuty a stanovenie jej výšky, ale posúdenie, či prišlo k naplneniu niektorej hypotézy právnej normy upravenej v § 13 ZRPVS. Pre účastníka konania tak všetky podstatné skutočnosti boli z tohto namietaného uznesenia súdu prvej inštancie zrejmé. Najvyšší súd poukazuje aj na uznesenie ústavného súdu z 8. novembra 2020 sp. zn. II. ÚS 432/2020, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že v prípade uznesenia o začatí konania o pokute
ZRPVS ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré sa vydáva
2 CMP a postačuje, ak z jeho odôvodnenia vyplýva dôvod začatia konania. Vydaním uvedeného uznesenia o začatí konania tak
najvyššieho súdu neprišlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu v zmysle § 420 písm. f) CSP. 46. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, dovolateľka pri prvej právnej otázke, ktorej vyriešenie odvolacím súdom namieta, uviedla, že odvolací súd sa pri posudzovaní zisteného vzťahu medzi W. K. a Mgr. Jurajom Bugalom odklonil od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu týkajúcej sa nestrannosti sudcov. Najvyšší súd sa už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, pri namietanom nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu, venoval otázke použitia rozhodovacej praxe najvyššieho súdu týkajúcej sa nestrannosti sudcov na nestrannosť oprávnenej osoby.
dovolacieho súdu súdy nižšej inštancie v konaní nevysvetlili, prečo aplikovali kritéria nestrannosti sudcu aj na posudzovanie nestrannosti oprávnenej osoby a kde sú hranice takéhoto použitia. Pokým uvedené otázky nebudú zodpovedané súdmi nižšej inštancie, ich závery v tomto smere sú neodôvodnené, predčasné a ich posudzovanie najvyšším súdom v tomto dovolacom konaní by mohlo vychádzať len z domnienok, prečo súdy nižšej inštancie k takýmto záverom dospeli. Zároveň rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré v dovolaní označila oprávnená osoba, sa dotýkajú posudzovania nestrannosti sudcu, neriešia otázku nestrannosti oprávnenej osoby pre účely výkladu § 19 písm. c) ZRPVS a nie je možné na základe takto vymedzenej dovolacej otázky, ako aj vzhľadom na konštatované neodôvodnené závery odvolacieho súdu, založiť prípustnosť dovolania oprávnenej osoby v tejto právnej otázke. 47. Druhou právnou otázkou, ktorej vyriešenie dovolateľka namietala, a ktorej vyriešenie doteraz nemalo byť predmetom rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [dôvod prípustnosti dovolania
1 písm. b) CSP], je posúdenie, či konanie o pokute
6 ods. 1 dohovoru. 48. Senátu najvyššieho súdu rozhodujúcemu v tejto veci je známe uznesenie najvyššieho súdu z 25. októbra 2023 sp. zn. 5Obdo/19/2022, v ktorom už bola totožná právna otázka tej istej dovolateľky vyriešená. Rovnaká právna otázka bola následne najvyšším súdom riešená a posudzovaná aj v uznesení najvyššieho súdu z 30. novembra 2023 sp. zn. 4Obdo/38/2022 a v uznesení najvyššieho súdu z 19. decembra 2023 sp. zn. 5Obdo/37/2022. Aj keď uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu neboli doposiaľ publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ide už o opakujúce sa riešenie tej istej právnej otázky dovolateľky vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach dovolacieho súdu, ktoré je možné pre účely § 421 ods. 1 CSP považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Posúdenie dôvodu prípustnosti dovolania [konkrétneho písmena
zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t. j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10 000 eur do 100 000 eur). 50. Najvyšší súd v uznesení z 25. októbra 2023 sp. zn. 5Obdo/19/2022 uviedol, že aj v konaní o uložení pokuty
ZRPVS je prípustná analógia, jednak z dôvodu zachovania kontinuity a jednak za účelom zachovania záruk práva na spravodlivý súdny proces. Použitie analógie je však podmienené viacerými faktormi. Vo všeobecnosti, prípustnosť inštitútu analógie je daná vtedy, keď sú splnené podmienky pre dotváranie práva súdom v dôsledku zákonnej medzery, pričom použitím analógie neutrpí ujmu na svojich právach žiaden z dotknutých subjektov a zároveň jej použitím neutrpí príslušný chránený záujem. Ak dôjde ku kumulatívnemu splneniu týchto podmienok, súd nemôže postupovať striktne formalisticky a riadiť sa výlučne doslovným znením zákona, ktorého aplikácia môže mať protiústavné dôsledky. V takomto prípade je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, ale vychádzajúc z princípu rovnosti je dokonca povinný tak urobiť (uznesenie ústavného súdu z 16. októbra 2018 sp. zn. III. ÚS 388/2018).
názoru dovolacieho súdu, samotný zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora dáva priestor na využitie analógie, nakoľko odkazuje na subsidiárne použitie zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý v čl. 3 výslovne požaduje, aby v určitých prípadoch súdy, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti za účelom rozumného usporiadania procesných vzťahov zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdnych autorít, analógiu aplikovali. 50.
ZRPVS najvyšší súd dospel v predmetnom rozhodnutí k záveru, že pri prvom kritériu, právna úprava ZRPVS nie je explicitná (ZRPVS nie je právnym predpisom trestného práva a slovenská právna úprava delikt
ZRPVS neoznačuje za trestný). Pri skúmaní adresátov právnej normy najvyšší súd konštatoval, že adresátom právnej normy nie je všeobecná skupina subjektov, ale osobitná (PVS, štatutárny orgán, oprávnené osoby). Pri charaktere sankcie vychádzal dovolací súd z preventívneho a reparačného charakteru (odčerpanie hospodárskeho prospechu). Pri treťom kritériu najvyšší súd dospel k záveru, že finančná sankcia vo výške 10 000 eur až 100 000 eur dosahuje dostatočný prah závažnosti. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že konanie o uložení pokuty
ZRPVS je potrebné považovať za konanie s trestným charakterom, v dôsledku čoho, je pri rozhodovaní potrebné a vhodné primerane aplikovať základné trestnoprávne princípy trestania,
úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku. 51. Najvyšší súd sa s uvedeným právnym názorom stotožňuje aj v tu preskúmavanej veci. Odvolací súd preto svoje rozhodnutie v otázke posúdenia charakteru konania o pokute
Vzhľadom na uvedené závery, je dovolanie oprávnenej osoby v časti jej druhej právnej otázky nielen prípustné, ale je aj dôvodné. 52. Ďalšou právnou otázkou namietanou dovolateľkou je otázka, či § 19 písm. c) ZRPVS zakazoval vzťah medzi oprávnenou osobou a konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora.
dovolateľky § 19 písm.
1 písm. b) CSP. 54.
augusta 2019 ZRPVS oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony
tohto zákona, ak:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.