← Slovensko

60 041,67 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/150/2022 Identifikačné číslo spisu: 7705209580 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Katarína Katková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

  1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
  3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
  4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
  6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.

§ 421

CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

  1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
  2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
  3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“). 10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm.
  4. f)CSP dovolateľ namietal, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne. 12. Podľa § 420 písm.
  5. f)CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03). Porušením práva na spravodlivý proces

uvedeného ustanovenia zákona teda treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 12.2. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces

ustanovenia § 420 písm.

  1. f)CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26., sp. zn. 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.). 13. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. 14. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 15. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
  2. f)CSP. 16. I v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. 16.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. 17. Dovolací súd po preskúmaní uznesenia odvolacieho súdu dospel k záveru, že jeho odôvodnenie nevybočuje z limitov spravodlivého procesu, je logické a primerané. Odvolací súd svoj právny názor odôvodnil úvahami, ktoré sú zrozumiteľné, konzistentné a spätne preskúmateľné. Uznesenie odvolacieho súdu obsahuje náležitosti odôvodnenia dané v § 393 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Odôvodnenie uznesenia zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie je konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe odvolací súd dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Dovolateľ v dovolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred odvolacím súdom. 18. Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho argumentami vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej týkajúcimi sa chronológie procesných úkonov na strane žalobcu, pričom mal za to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu jeho právny predchodca (Nada still, a. s.) už nebol stranou sporu, a preto nebolo možné vyhovieť jeho procesnému úkonu - späťvzatiu žaloby, dovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd v odôvodnení uznesenia (body 6. až 18.) sa vysporiadal náležitým spôsobom nielen s odvolacími námietkami žalovanej, ale aj s argumentami žalobcu, pričom odvolací súd poukázal na to, že subjektívne právo žalobcu vziať žalobu späť nie je podmienené vecnou legitimáciou strany sporu, ale iba tým, či procesný úkon - späťvzatie žaloby uplatnila strana v spore - žalobca. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu (Nada still, a. s.) ako strana sporu písomným podaním zo 4. apríla 2006 oznámil súdu prvej inštancie, že žalobu berie späť v celom rozsahu a navrhuje konanie zastaviť. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie sa zaoberať tým, či sú splnené podmienky pre zastavenie konania (t. j. či žalobu vzal späť žalobca, či žalovaná súhlasila, resp. nesúhlasila so späťvzatím žaloby, resp. či k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie). Bez významu v tejto súvislosti je preto skutočnosť, či Nada still, a. s. v čase späťvzatia žaloby bola alebo nebola vecne legitimovaná (t. j. či bola, resp. nebola subjektom hmotného práva). Preto ak súd prvej inštancie podmienil procesný úkon žalobcu - späťvzatie žaloby jeho vecnou legitimáciou v spore a konanie nezastavil, jeho rozhodnutie nemožno považovať za správne. Odvolací súd ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť, pričom súd prvej inštancie rozhodol o zmene účastníkov podľa § 92 ods. 2 OSP a na miesto obchodnej spoločnosti Nada still, a. s. do konania ako žalobca vstúpila obchodná spoločnosť MK factoring, s. r. o. Je tomu tak preto, že v rámci singulárnej sukcesie vstupuje právny nástupca do všetkých procesných práv a povinností predošlého účastníka, pričom späťvzatie žaloby nemožno účinne odvolať. 18.1. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu je tak zrejmý opak tvrdenia žalobcu, pretože odvolací súd preskúmal postup súdu prvej inštancie v súvislosti so späťvzatím žaloby právneho predchodcu žalobcu, pričom prihliadol i na to, že pred rozhodnutím o späťvzatí žaloby súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na zmenu účastníkov. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Nada still, a. s., so sídlom Rozkvet 2003/11, Považská Bystrica, IČO: 36 341 789) sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 7. júla 2005 domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.808.815,20 Sk s príslušenstvom (č. l. 1-58 spisu). 19.1. Obchodná spoločnosť MK factoring, s. r. o., so sídlom Rozkvet 2003/11, Považská Bystrica, IČO: 36 349 267, sa podaním označeným ako ,,návrh na zámenu účastníkov konania“ datovaným ku dňu 13. februára 2006, doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. februára 2006 (č. l. 77-81 spisu), domáhala, aby súd prvej inštancie

ustanovenia § 92 ods. 3 OSP pripustil ,,zámenu účastníkov“ na strane žalobcu, keďže medzi žalobcom (Nada still, a. s.) ako postupcom a spoločnosťou MK factoring, s. r. o. ako postupníkom bola dňa

  1. januára 2006 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky žalobcu proti žalovanej, ktorá je predmetom súdneho konania. 19.
  2. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o zmene na strane žalobcu právny predchodca žalobcu (Nada still, a. s.) doručil súdu prvej inštancie dňa
  3. apríla 2006 späťvzatie žaloby zo
  4. apríla 2006 s poukazom na to, že žaloba nie je dôvodná (č. l. 83 spisu). 19.
  5. Súd prvej inštancie uznesením z
  6. októbra 2006 č. k. 9C/158/2008-108 (v poradí prvým uznesením) konanie vo veci zastavil (prvý výrok) s tým, že Daňový úrad v Humennom vráti žalobcovi 90.040 Sk za zaplatený súdny poplatok zo žaloby (druhý výrok), pričom nepripustil zámenu účastníkov konania na strane žalobcu (tretí výrok). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok). 19.3.
  7. Krajský súd uznesením z
  8. októbra 2007 č. k. 2Co/31/2007-122 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie z
  9. októbra 2006 č. k. 9C/158/2008-108 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu na zámenu účastníkov na strane žalobcu. 19.
  10. Následne súd prvej inštancie uznesením z
  11. februára 2008 č. k. 9C/158/2005-125 rozhodol, že pripúšťa zámenu účastníkov konania na strane žalobcu a to tak, že na strane žalobcu z konania vystúpi spoločnosť Nada still, a. s., so sídlom Mierová 94, Humenné a na jeho miesto do konania vstúpi spoločnosť MK factoring, s. r. o., so sídlom Rozkvet 2003/11, Považská Bystrica. 19.4.
  12. Krajský súd uznesením z
  13. apríla 2009 č. k. 2Co/65/2008-160 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie z
  14. februára 2008 č. k. 9C/158/2005-
  15. 19.
  16. Súd prvej inštancie rozsudkom z
  17. decembra 2013 č. k. 9C/158/2005-490 (v poradí prvým rozsudkom) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60.041,66 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od
  18. februára 2005 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok). 19.5.
  19. Odvolací súd uznesením zo
  20. augusta 2015 č. k. 1Co/416/2014-610 rozsudok súdu prvej inštancie z
  21. decembra 2013 č. k. 9C/158/2005-490 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 19.
  22. Súd prvej inštancie rozsudkom zo
  23. júna 2016 č. k. 9C/158/2005-717 (v poradí druhým rozsudkom) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60.041,66 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od
  24. februára 2005 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 3.018,65 eur a trovy právneho zastúpenia 23.088,17 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní ,,do“ právoplatnosti rozhodnutia. 19.6.
  25. Odvolací súd uznesením zo
  26. februára 2018 č. k. 1Co/497/2016-773 rozsudok súdu prvej inštancie zo
  27. júna 2016 č. k. 9C/158/2005-717 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom porušil práva strán na spravodlivý proces, keď nerozhodol o procesnom návrhu žalobcu - späťvzatí žaloby a následne vec aj nesprávne právne posúdil. 19.
  28. Následne súd prvej inštancie uznesením z
  29. mája 2018 č. k. 9C/158/2005-784 v spojení s opravným uznesením z
  30. júna 2018 č. k. 9C/158/2005-794 konanie nezastavil, pričom odvolací súd uznesením z
  31. decembra 2019 č. k. 1Co/352/2018-802 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že konanie zastavil (prvý výrok) s tým, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v celom rozsahu (druhý výrok).
  32. Dovolací súd konštatuje, že späťvzatie žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje výlučne žalobcovi (ako dominus litis) jednostranným procesným úkonom prejaviť vôľu nepokračovať v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo žalobca zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.
  33. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Nada still, a. s.) podaním zo
  34. apríla 2006 vzal žalobu v celom rozsahu späť, a to skôr, než súd prvej inštancie rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu podľa § 92 ods. 3 OSP, keďže súd prvej inštancie o pripustení zmeny na strane žalobcu rozhodol až uznesením z
  35. februára 2008 č. k. 9C/158/2005-125 v spojení s uznesením odvolacieho súdu z
  36. apríla 2009 č. k. 2Co/65/2008-160, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom
  37. júla
  39. Podľa uznesenia najvyššieho súdu z
  40. júna 2014 sp. zn. 5Cdo/248/2012 ,,(...) Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. Zmyslom tejto právnej úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania, a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, že je hospodárne, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v rámci už začatého konania voči inej alebo proti inej osobe. Predpokladom zmeny je návrh na zmenu účastníka podaný žalobcom alebo osobou, na ktorú boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná, prevedené alebo na koho prešli a súhlas nového žalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh podá sám vstupujúci žalobca).(...)“ ,,(...) K zmene účastníctva však dôjde až vtedy, keď súd zmenu pripustí. To znamená, že pokiaľ o návrhu podanom podľa § 92 ods. 2 O. s. p. súd právoplatne nerozhodne, zostáva okruh účastníkov konania nezmenený. (...)“ ,,(...) Pri zmene účastníctva zostávajú všetky účinky spojené s podaním návrhu zachované, procesný nástupca musí prijať stav konania taký, aký je, teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobil jeho právny predchodca. (...)“
  41. Keďže obchodná spoločnosť Nada still, a. s. v čase doručenia späťvzatia žaloby zo
  42. apríla 2006 súdu prvej inštancie bola sporovou stranou - žalobcom, pričom súd prvej inštancie o pripustení zmeny na strane žalobcu podľa § 92 ods. 3 OSP rozhodol až uznesením z
  43. februára 2008 č. k. 9C/158/2005-125 v spojení s uznesením odvolacieho súdu z
  44. apríla 2009 č. k. 2Co/65/2008-160, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom
  45. júla 2009, preto obchodná spoločnosť Nada still, a. s. v pozícii žalobcu disponovala oprávnením vziať žalobu späť v celom rozsahu (v rámci dispozitívnych procesných úkonov žalobcu). Následne po pripustení zmeny na strane žalobcu bol právny nástupca žalobcu (MK factoring, s. r. o.) viazaný i procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobil jeho právny predchodca (vrátane späťvzatia žaloby).
  46. Ak teda odvolací súd za opísaného stavu uznesením zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a konanie zastavil postupom podľa § 145 ods. 1 CSP, možno konštatovať, že jeho procesný postup neodporoval zákonu (CSP). V tejto súvislosti preto ani nemohlo dôjsť k porušeniu procesných práv žalobcu, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby právnym predchodcom žalobcu, ktorý v čase späťvzatia žaloby bol sporovou stranou.
  47. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že žalobca v súvislosti so zastavením konania (s namietaným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie) neopodstatnene namietal existenciu vady

§ 420písm.

  1. f)CSP. 26. V reakcii na dovolacie argumenty žalobcu dovolací súd dodáva, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm.
  2. f)CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Žalobca preto neopodstatnene namieta, že odvolací súd mu nedostatočným odôvodnením rozhodnutia vo vyššie uvádzanej námietke znemožnil realizovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd považoval dovolaciu námietku podľa § 420 písm.
  3. f)CSP za prípustnú, avšak nedôvodnú, preto dovolací súd dovolanie zamietol (§ 448 CSP). 28. Dovolací súd žalovanej ako úspešnej v dovolacom konaní priznal podľa § 453 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.