1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm.
februára 2024 v Bratislave dovolanie obvineného Y. L. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Rybára proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 24. mája 2023, č. k. 2Tos/35/2023-10042, a takto rozhodol:
f) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. L. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 13. apríla 2023, sp. zn. 28T/20/2018, rozhodol, že
3 Trestného poriadku („Tr. por.“) s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. por. sa predsedníčka senátu Mgr. Petra Cipková nevylučuje z prejednávania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 28T/20/
1 písm. c) Tr. por. zamietol ako nedôvodnú. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený Y. L. dovolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu
1 písm. c), písm. e) Tr. por. s tým, že navrhol, aby dovolací súd rozhodol, že okresný súd porušil ústavné právo sťažovateľa na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základné právo na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, § 2 ods. 9 Tr. por., § 31 ods. 1 Tr. por. a § 43 ods. 1 Tr. por. a zároveň vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadi, aby sudkyňa okresného súdu Mgr. Petra Cipková nevytyčovala žiadne termíny a neviedla žiadne pojednávania do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Obvinený napáda vyššie uvedené uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o nevylúčení predsedníčky senátu okresného súdu z prejednávania predmetnej trestnej veci, ktorá je v štádiu vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia dovolacieho súdu o podanom dovolaní nie je potrebné, aby dovolací súd rozvádzal jednotlivé namietané pochybenia v ňom uvedené a odkazuje na jeho obsah v spise. K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Žilina podaním z 5. decembra 2023 (č. l. 10126), v ktorom navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c) Tr. por. z dôvodu zrejmého nesplnenia dôvodov dovolania
por. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia dovolacieho súdu o podanom dovolaní nie je potrebné, aby dovolací súd uvádzal bližšie dôvody tohto vyjadrenia a odkazuje na jeho obsah v spise. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 14. februára 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
dotknutého Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2024 rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.
f) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal podané dovolanie spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a preto bolo nutné podané dovolanie odmietnuť na neverejnom zasadnutí
f) Tr. por., čo vyplýva z nasledujúcich skutočností. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Jednou zo základných podmienok, ktoré musí dovolací súd zisťovať ešte pred tým, ako vôbec môže posudzovať obsah samotných v dovolaní vytýkaných pochybení, je to, či bolo dovolanie podané proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému je možné dovolanie podať.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
. Okruh rozhodnutí, proti ktorým je možné podať dovolanie, vymedzuje v prvom rade ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por., a to týmito rozhodnutiami:
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol [je zrejmé, že aj v tomto prípade musí ísť o rozhodnutie vydané na základe riadneho opravného prostriedku podaného proti rozhodnutiu
písmen a) až g), a nie proti akémukoľvek rozhodnutiu, čo vyplýva zo systematiky dotknutých ustanovení právnej úpravy dovolania]. V ustanovení § 368 ods. 2 Tr. por. sa vyjadrením „ak tento zákon neustanovuje inak“ síce otvára možnosť podania dovolania aj proti ďalším rozhodnutiam, avšak za podmienky, že je to výslovne ustanovené Trestným poriadkom. Tieto ďalšie rozhodnutia, proti ktorým je možné podať dovolanie, vyplývajú z úpravy dôvodov dovolania v § 371 ods. 2 Tr. por.,
ktorého môže podať dovolanie minister spravodlivosti aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Z danej právnej úpravy vyplýva, že právo podať dovolanie je v prípade § 371 ods. 2 Tr. por. viazané na osobu ministra spravodlivosti a v týchto prípadoch ho nemôže podať obvinený ani generálny prokurátor. Vyššie uvedený výklad dotknutých ustanovení Trestného poriadku je v súlade s ustálenou súdnou praxou (R 52/2016). Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že medzi rozhodnutiami, proti ktorým je možné podať dovolanie, nie je uznesenie , ktorým sa rozhodlo
3 Tr. por. o námietke zaujatosti vznesenej procesnou stranou, resp. rozhodnutie nadriadeného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť podaná proti takému uzneseniu súdu prvého stupňa, čo je prejednávaná vec. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, dovolací súd sa ani nemohol meritórne zaoberať pochybeniami vytýkanými v dovolaní a ich vecné posudzovanie bolo preto bez právneho významu. Zhrnutím dovolací súd uvádza, že rozhodnutie, proti ktorému bolo podané dovolanie, nie je medzi rozhodnutiami, ktoré sú
zákona napadnuteľné dovolaním, a preto dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie
f) Tr. por. odmietol ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Rozhodovanie o návrhu obvineného na vydanie predbežného opatrenia bolo irelevantným, keďže Trestný poriadok taký inštitút neupravuje. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.