2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného L. G. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava I (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa"), trestným rozkazom z
2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že -
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý spočíval v drobnej krádeži a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 0T/107/2015 z 18. augusta 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. augusta 2015, bol odsúdený za prečin krádeže spolupáchateľstvom
2 písm. c) Tr. zák. Za to okresný súd uložil obvinenému
3 písm. b) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, pre výkon ktorého ho
1 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa zároveň
1, ods. 2 Trestného poriadku, § 354 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu vo výške 48,50 eur poškodenému občianskemu združeniu H. - H., W., XXX XX X., IČO: XXXXXXXX. Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený vlastnoručne napísané dovolanie, v ktorom dôvodil, že z obavy o svoju rodinu, z dôvodu sociálnych pomerov, ako aj z obavy uloženia vyššieho trestu, odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa nepodal. Namietal však, že ku skutku sa nepriznal, lebo ho nespáchal, pričom obvinenie mu bolo vznesené na podklade jedného nepriameho dôkazu. Práve z dôvodu, že v jeho neprospech svedčí jediný nepriamy dôkaz a nejestvujú žiadne doplňujúce dôkazy, podáva dovolanie a prokuratúru žiada o preverenie dôkazov, pretože tieto dôkazy nenasvedčujú skutkovej podstate jeho trestnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
1 Trestného poriadku, dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
2 písm. b) Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Trestného poriadku obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prejednávanej trestnej veci bolo o vine a treste obvineného rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I z
1 Trestného poriadku v spojitosti s § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku môže podať iba minister spravodlivosti. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že obvinený nie je subjektom oprávneným napadnúť dovolaním právoplatný trestný rozkaz. Nad rámec uvedeného, pre úplnosť, je potrebné ešte dodať, že v prejednávanej trestnej veci neboli splnené ani ďalšie podmienky dovolania, keďže
1 Trestného poriadku obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, pričom
1, ods. 2 Trestného poriadku dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo; v dovolaní sa musí uviesť dôvod dovolania
, pritom v prejednávanej veci obvinený podal dovolanie sám (nie prostredníctvom obhajcu) s tým, že obhajca napriek opakovaným výzvam súdu prvého stupňa podané dovolanie, v zmysle vyššie uvedených požiadaviek zákona, neodôvodnil, čo by odôvodňovalo odmietnutie dovolania obvineného bez vecného preskúmania veci aj
d) Trestného poriadku. To ale nič nemení na veci, že aj keby sa tieto nedostatky nevyskytli, dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou.
b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Nezostávalo preto najvyššiemu súdu nič iné, len dovolanie obvineného L. G. na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci,
b) Trestného poriadku odmietnuť. Na základe vyššie uvedeného rozhodol senát najvyššieho súdu jednomyseľne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.