2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
1 CSP ako vecne správne potvrdil (výrok I.), súčasne výrokom II. žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 5. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho uznesenia nestotožnil s názorom žalobcu 3/ vysloveným v odvolaní, že súd prvej inštancie mal aplikovať na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ustanovenie § 257 CSP. Mal za to, že z tvrdení žalobcu 3/ nevyplývajú také skutkové tvrdenia a skutočnosti, ktoré by aplikáciu § 257 CSP odôvodňovali. Vo vzťahu k ustanoveniu § 257 CSP, pripúšťajúcemu moderáciu pri rozhodovaní o náhrade trov konania konštatoval, že táto je prípustná výnimočne v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa, rozhodnutie o jeho aplikácii je potrebné náležite odôvodniť a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a ani neprimeraná voči ostatným subjektom. Zdôraznil, že povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie nároku na náhradu trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Akceptovateľné sú skutočnosti súvisiace s priebehom konania, ako aj skutočnosti existujúce mimo konania (najčastejšie pomery strany). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v konaní, zároveň je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu. Do úvahy je ďalej potrebné vziať nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale zohľadniť treba aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Zhrnúc uvedené, vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Žalobcom tvrdenú neúčelnosť trov konania v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania odvolací súd vyhodnotil za okolnosť nemajúcu vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko sa nerozhoduje o výške trov konania, ale o nároku na náhradu trov konania (o rozsahu), pričom účelnosť trov konania sa posudzuje v konaní o výške nároku na náhradu trov konania. Konštatoval, že nemožno vylúčiť právne zastúpenie správcu konkurznej podstaty ako strany sporu, ďalej, že skutočnosť, či boli náležite využité ostatné prostriedky právnej ochrany, či sa nejednalo o zjavne svojvoľné podanie žaloby, ani vplyv bankového tajomstva na dôkaznú situáciu, nemôžu vylúčiť aplikáciu zásady úspechu v konaní, nakoľko sa nejedná o prípady hodné osobitného zreteľa pre moderáciu. Mal za to, že žalobca 3/ súdu nepreukázal a netvrdil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by moderáciu odôvodňovali, preto súhlasil s konštatovaním prvoinštančného súdu o úspechu žalovaného 3/ v konaní, ktorému patrí voči žalobcovi 3/ ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
1 CSP. 6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 v spojení s čl. 17 CSP tak, že ho žalovanému 3/ nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu. 7. Proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca 3/, vyvodzujúc jeho prípustnosť z dôvodov
f/ CSP, súčasne
1 písm. a/ CSP.
4 CSP žalobcovi 3/, ktorého ďalšie vyjadrenia v spore nenasledovali. 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec v rozsahu a na základe dôvodov podaného dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolaniu žalobcu 3/ (ďalej tiež len „dovolateľ“) je potrebné vyhovieť. 15.
CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí výlučne do právomoci dovolacieho súdu (viď. sp. zn. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v jednotlivých ustanoveniach CSP (obdobne aj sp. zn. I. ÚS 438/2017). Pri vyslovení záveru o (ne)prípustnosti dovolania dovolací súd preto nie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne druhá strana. 16.
CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm. a/ až f/ predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). 17. Naproti tomu pre dovolanie prípustné
CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. 20. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania
CSP je základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
CSP prípustné, to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (porovnaj R 19/2017). Ak táto podmienka nie je splnená, dovolací súd už neposudzuje prípustnosť dovolania z hľadiska existencie dovolateľom namietanej vady zmätočnosti a je irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
m) CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie a ktoré sú tak v danej nimi riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci odvolacieho konania, je aj uznesenie, ktorým prvostupňový súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s konečnou platnosťou, takže rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku na náhradu trov konania rozhodnutím konečným (ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.), a teda ho možno v zmysle už uvedeného považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.“, dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu môže byť dovolaciemu prieskumu podrobené, nakoľko atribút vyžadovaný ustanovením § 420 CSP (rozhodnutie, ktorým sa konanie končí), spĺňa. 22. Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania
f/ CSP, je potrebné rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021). 23. Dôvodiac prípustnosťou dovolania
f/ CSP, dovolateľ namietol, že odôvodnenie odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom rozhodnutí je nedostatočné a z toho dôvodu nepreskúmateľné.
f/ CSP nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS 419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní
1 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov reagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie, prečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho, na rozhodovanú vec.
1, 2 OSP, potvrdil ako vecne správne.
1 CSP, odvolací súd konštatoval, že žalobca 3/ netvrdil a nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP. 29. Dovolací súd po preskúmaní obsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia dospel k zisteniu, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil iba na stručné stotožnenie sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a všeobecnú úvahu o predpokladoch aplikácie ustanovenia § 257 CSP. Hoci sám konštatuje, že „Na aplikáciu § 257 CSP je potrebné rozhodnutie súdu náležite odôvodniť, jeho aplikácia nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a ani neprimeraná voči ostatným subjektom.“, samotný odvolací súd rozhodol bez toho, aby sa s konkrétnym námietkami žalobcu 3/ uvedenými v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, náležite vysporiadal. Z potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu síce vyplýva (všeobecné) konštatovanie okolností majúcich význam pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa, vrátane dopadu rozhodnutia na majetkové pomery tak oprávnenej, ako i povinnej strany sporu, tieto však odvolací súd bližšie nerozvinul a nevyhodnotil majetkovú či sociálnu situáciu dotknutých sporových strán, či ďalšie ich pomery, ktoré na rozhodovanie o náhrade trov konania môžu mať vplyv a ktoré by mohli (alebo nemohli) byť pripočítané v prospech či neprospech tej-ktorej sporovej strany. Odvolací súd ďalej síce konštatoval, že v prípade bankového tajomstva a jeho vplyvu na dôkaznú situáciu, sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa pre moderáciu, ktorú úvahu však opäť podrobnejšie nerozvinul. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vyslovil porušenie zákonných povinností žalovaného 3/, ktorý sa však voči žalobou uplatneným nárokom žalobcov ubránil vznesenou námietkou premlčania. Je nutné konštatovať, že neprihliadnutie na vznesenú námietku premlčania by bolo v rozpore s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu ktorého na námietku premlčania musí súd vždy prihliadnuť (bližšie viď uznesenie sp. zn. 1Cdo/148/2004, v ktorom najvyšší súd okrem iného uviedol, že za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nemožno považovať žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke). Na strane druhej,
názoru dovolacieho súdu je nutné náležite sa vysporiadať aj s tou okolnosťou, či pre účely rozhodovania o náhrade trov konania, vykazovanie nesprávneho údaja v Registri bankových úverov a záruk pri žalobcovi 1/ po dobu viac ako 33 mesiacov (bez zavinenia žalobcov), predstavovalo alebo nepredstavovalo okolnosť, ktorá spor vyvolala, a teda či v kontexte dôvodov, pre ktoré žalobcovia spor iniciovali, je alebo nie je možné túto okolnosť kvalifikovať ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd neprizná náhradu trov konania vzniknutých úspešnému žalovanému 3/, resp. či ich priznanie bude/nebude predstavovať neprimeranú tvrdosť pre žalobcu 3/.
f/ CSP, preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Odvolací súd v ďalšom bude povinný o povinnosti žalobcu 3/ nahradiť trovy konania žalovanému 3/ opakovane rozhodnúť, vyhodnotiac, či existujú alebo neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa ako predpoklad uplatnenia ustanovenia § 257 CSP, vezmúc do úvahy neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, osobné, majetkové či sociálne pomery strán sporu, prípadne ďalšie okolnosti oprávňujúce moderačné právo súdu. Povinnosťou odvolacieho súdu bude svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, vysporiadajúc sa so všetkými námietkami žalobcu 3/. 32. Keďže najvyšší súd dospel k záveru, že vo veci konajúci odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, dovolací súd nezaujímal meritórny postoj k dovolaciemu dôvodu
CSP o nesprávnom právnom posúdení veci aj vzhľadom na skutočnosť, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania vyvodzovaná z § 421 ods. 1 CSP, je vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 CSP,
ktorého dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/. 33.
CSP, v ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.