Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/131/2022 Identifikačné číslo spisu: 7817200654 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 8. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.

1. f)CSP, je povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. 10. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania odôvodnil naformulovaním otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neboli podľa dovolateľa riešené, mal za to, že je daný dôvod prípustnosti v zmysle § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP. 11.

§ 421

CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP). 12. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, by mal dovolateľ a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, že právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP). Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm.
3. b)CSP. 13. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Otázkou relevantnou pre prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (hmotnoprávna alebo procesnoprávna, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu) a nie otázka skutková. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania; to znamená, že pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad. Ak v dovolaní vymedzená otázka - ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom rozhodnutí dovolací súd - nie je právnou otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 CSP a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť (4Cdo/148/2018, 8Cdo/144/2018, 9Cdo/73/2021). 14. Osobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 písm.
4. b)CSP je jej zásadný právny význam. Aj za účinnosti nových civilných predpisov je opodstatnené konštatovanie, že otázkou zásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre tú ktorú prejednávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky (lCdo/132/2009, 2Cdo/71/2010, 3Cdo/51/2006, 4Cdo/151/1998, 5Cdo/1/2010, 7Cdo/117/2011). Účelom § 421 ods. 1 písm.
5. b)CSP je dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej právnej otázky. Naostatok treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.
6. b)CSP je relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky vyššie uvedené znaky. Ak z týchto znakov chýba čo i len jeden, nemôže byť dovolanie procesne prípustné. 15. Žalobca vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania z § 421 ods. 1 písm.
7. b)CSP. Ním zadefinovaná právna otázka (preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia) by mohla mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm.
8. b)CSP iba vtedy, ak nebola otázkou skutkovou, ale právnou s presahujúcim významom pre dosiaľ neriešené právne otázky. 16. K otázke nastolenej ako dovolacia otázka dovolací súd uvádza, že v danom prípade dovolateľ namieta nesprávny postup odvolacieho súdu ohľadom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o ďalších 50 %, pretože nesúhlasí s jeho interpretáciou odvolacím súdom, podrobne uvedenej v bodoch 35., 36. a 37. rozsudku odvolacieho súdu. 17. Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania zisťuje či došlo u poškodeného k ublíženiu na zdraví a v akom rozsahu a za týmto účelom vyhodnocuje znalecké posudky, zisťuje skutkový stav veci. Skutkový záver súdu o tom, že pri hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku I.. W., ktorý bolestné ohodnotil na 995 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1142,5 bodov a zo znaleckého posudku znalca I.. W., ktorý ohodnotil bolestné na 585 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 725 bodov, keď znalec I.. W. sa vo svojom znaleckom posudku vyjadril aj k tomuto posudku a konštatoval, že jeho bodové ohodnotenie, čo sa týka zlomeniny tela stehnovej kosti vľavo, roztrieštenej zlomeniny jabĺčka vľavo, zlomeniny zadanej hrany acetabula vľavo a otvorenej zlomeniny vnútorného členka vľavo je správne a nesúhlasil s tým, že tieto položky hodnotil súhrne analogicky ako exartikulácia ľavého bedrového kĺbu, alebo odňatie stehna a znalec I.. W. nehodnotil položku 110 - pomliaždenie panvy a pomliaždenie ľavého stehna, pričom bodové hodnotenie za bolestivý spôsob liečenia zvýšil na 100 % u položiek 112 e, 159 b, 216 v zmysle ust. § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a súd uznal toto navýšenie, pretože žalobca aj v súčasnom období berie protibolestivé, protizápalové a protireumatické lieky, ktoré sa užívajú pri liečbe bolesti, ako to vyplýva z predložených lekárskych správ. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi prináleží dvojnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali po úraze, keď žalobca úraz utrpel vo veku 32 rokov, aktívne pracoval ako zvárač v Taliansku, po úraze sa dlho liečil, bol uznaný za ZŤP a bola znížená jeho schopnosť sa zamestnať na 67 %. Uzavrel, že čo sa týka dvojnásobnej hodnoty bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku znalca I.. W. a z dôvodu, že sa nejedná o prípad osobitného zreteľa a teda priznanie dvojnásobnej hodnoty bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia toto pokladal za neodôvodnené. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol, že žalobca aj keď bol uznaný invalidným pri miere funkčnej poruchy pôvodne vo výške 65 % a aj keď sú obmedzené jeho pohybové schopnosti, nejedná sa o ležiaceho a imobilného človeka, o ktorého sa musia starať príbuzní, žalobca sa dokáže samostatne pohybovať, venuje sa svojim záujmom, záľubám ako je poľovníctvo, naďalej je členom poľovníckeho združenia, šoféruje, robí výlety do Maďarska, po nehode sa oženil, s terajšou manželkou majú aj spoločné dieťa a teda tieto okolnosti odôvodňujú zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 % zvýšenia základného bodového hodnotenia, ale preto neexistujú dôvody zvýšenia o ďalších 50 %. Ak preto dovolateľ v dovolacom konaní vytýka súdu, že konkrétne ustanovenie interpretoval nesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, ide o dovolaciu námietku nevystihujúcu podstatu § 421 ods. 1 písm.
9. b)CSP, lebo takáto námietka sa týka nesprávneho skutkového zistenia, na ktorom súd založil svoje právne závery. Pokiaľ totiž súd zisťuje, či u žalobcu existujú okolnosti odôvodňujúce zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 % zvýšenia základného bodového hodnotenia a zisťuje, či ne/existujú dôvody zvýšenia o ďalších 50 %, rieši skutkové otázky, pričom výsledkom tejto činnosti súdu sú skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové (nie právne) závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu tohto výsledku, nemožno považovať za právne posúdenie (3Cdo/27/2019). 18. So zreteľom na uvedené je teda zrejmé, že žalovaný v danom prípade vo väzbe na ustanovenie § 421 ods. 1 písm.
10. b)CSP síce argumentuje nesprávnym právnym posúdením, avšak len v tom zmysle, že ak by odvolací súd vyšiel zo správne zisteného skutkového stavu, nevyhnutne by musel dospieť k odlišnému právnemu posúdeniu, teda k záveru, že u žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie o ďalších 50 %, na ktoré však dostal odpoveď v rozhodnutiach nižších súdov. 19. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom položená otázka, nemôže byť relevantná pre založenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.
11. b)CSP, nakoľko nespĺňa predpoklady, ktoré vyššie uviedol dovolací súd. 20. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je v tejto časti podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné, nakoľko dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, preto dovolanie žalobcu v tejto časti ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm.
12. f)CSP. 21. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
13. b)CSP i zadefinovaním právnej otázky pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa do omeškania. 22. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ v danom prípade zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzil právnu otázku, ktorá podľa jeho názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená: pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa do omeškania. 23. Po konštatovaní prípustnosti dovolania v tejto časti pristúpil dovolací súd k meritórnemu dovolaciemu prieskumu a posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke. 24. V preskúmavanej veci žalobca prípustnosť a dôvodnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.
14. b)CSP vyvodil v podstate z toho, že odvolací súd výkladom ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. (týkajúcich sa uplatnených úrokov z omeškania) poprel účel a význam zákonného predpisu. 25. Zásada iura novit curia („súd pozná právo“) neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 59/00 z 20. decembra 2001). 26. Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že výkladom omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. sa najvyšší súd (opakovane) zaoberal vo svojich skorších rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo/225/2021 z 27. apríla 2022, sp. zn. 2Cdo/306/2021 z 25. apríla 2022 a sp. zn. 4Cdo/99/2022 z 20. júla 2022 (o čom, ale odvolací súd v čase svojho rozhodnutia ešte nemohol mať vedomosť, takisto dovolateľ - pozn. dovolacieho súdu), v ktorých tam konajúce senáty dospeli k záveru, „poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo“. Správnosť predmetného záveru pri zohľadnení systematickej a teleologickej metódy výkladu ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky už vo svojich skorších nálezoch, sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo 14. októbra 2021 a sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo 14. októbra 2021, ktoré predchádzali spomínaným rozhodnutiam najvyššieho súdu. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že práve uvedenými rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k zrušeniu rozhodnutí najvyššieho súdu aj na záveroch ktorých založil svoje rozhodnutie odvolací súd (bližšie viď bod 2. tohto rozhodnutia). 27. Pri aplikácii vyššie uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu (prezentovaného v zhora citovaných rozhodnutiach) na posudzovaný prípad dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd vychádzal pri svojom právnom posúdení vzniku nároku na úroky z omeškania zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. a tiež v zmysle záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/145/2017, sp. zn. 1Cdo/2012/2017 („...v tom čase prebiehalo ešte trestné konanie ako aj civilné konanie a až v civilnom konaní bola zistená spoluzodpovednosť žalobcu v rozsahu 20 % a po právoplatnosti mezitýmneho rozsudku začala žalovaná žalobcovi plniť...“). Konštatoval, že žalovanej nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania, lebo „...v ustanovení § 11 ods. 8 zákona sú jasne a zreteľne formulované podmienky, v zmysle ktorých je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Je tomu tak, keď si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona. Je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti“ (viď bod 90. rozsudku súdu prvej inštancie). Z citovaného nálezu ústavného súdu ale vyplýva, že trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z .z. má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví. 28. Tým, že odvolací súd zvolil výklad príslušných právnych noriem v rozpore s ich účelom a zmyslom, porušil právo žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 29. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu sa riešením predmetnej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (posudzujúc dovolanie podľa obsahu), dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu v tejto časti je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm.
15. a)CSP. Zároveň je aj dôvodné (§ 432 ods. 2 CSP), lebo žalobca opodstatnene namieta, že napadnutý rozsudok v tejto časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 30. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti a vec mu v uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 31. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.