Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Ndob/2/2024 Identifikačné číslo spisu: 1323203380 Dátum vydania rozhodnutia: 29.02.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

ust. § 38 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov; ďalej len „CSP“).

1. Mestský súd Bratislava III uviedol, že v predmetnej veci ide o obchodnoprávny spor medzi dvomi podnikateľmi (žalobca so sídlom v Bratislave a žalovaný so sídlom v Prahe v Českej republike) o zaplatenie zmluvného plnenia na základe služieb poskytnutých žalobcom žalovanému.
2. Ďalej uviedol, že žalovaný v konaní (v odpore proti európskemu platobnému rozkazu a následne aj v duplike) namietal nedostatok právomoci slovenského súdu, ako aj nedostatok príslušnosti Mestského súdu Bratislava III. Mestský súd Bratislava III bol názoru, že právomoc slovenských súdov je daná

ust. čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Nariadenie č. 1215/2012“ alebo „Nariadenie Brusel I bis“), keďže žalobca poskytoval žalovanému zmluvné plnenie v rôznych mestách na území celej Slovenskej republiky. Mestský súd Bratislava III je príslušný na prejednanie obchodnoprávnych sporov pre územný obvod Krajského súdu v Bratislave, jeho príslušnosť však nie je možné založiť

žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), keďže žalovaný má sídlo v Českej republike a do úvahy neprichádza ani aplikácia ust. § 19 CSP, upravujúceho príslušnosť danú na výber, a ani ust. § 20 CSP o výlučnej miestnej príslušnosti. 4. Na záver uviedol, že podmienky pre určenie príslušnosti súdu na prejednanie a rozhodnutie daného sporu absentujú, hoci pre Mestský súd Bratislava III nasvedčujú viaceré okolnosti (časť zmluvného plnenia sa realizovala v jeho obvode, v jeho obvode má sídlo žalobca aj právni zástupcovia sporových strán), a keďže si napriek uvedenému nemôže Mestský súd Bratislava III založiť sám príslušnosť v tejto veci, predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o príslušnosti

ust. § 38 CSP. 5.

§ 36ods.

1 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje

okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (ods. 2). 6.

§ 38

CSP, ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne. 7.

§ 41

CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. 8.

čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 9.

čl. 5 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. 10.

čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 1215/2012, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch

miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. 11.

čl. 7. ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 1215/2012, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa

zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa

zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. 12.

čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1896/2006 z 12.12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie č. 1896/2006“), na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä s nariadením (ES) č. 44/2001 (dnes Nariadenie č. 1215/2012 - pozn. najvyššieho súdu). 13.

čl. 16 ods. 1 až 3 Nariadenia č. 1896/2006, odporca môže na súd pôvodu podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu prostredníctvom vzorového tlačiva F, ako je uvedené v prílohe VI, ktoré sa mu zašle spolu s európskym platobným rozkazom. Odpor sa musí zaslať do 30 dní od doručenia rozkazu odporcovi. Odporca v odpore uvedie, že pohľadávku popiera, pričom nemusí uviesť dôvody. 14.

čl. 17 ods. 1 Nariadenia č. 1896/2006, ak sa odpor podá v lehote ustanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom európskeho platobného rozkazu, nič vo vnútroštátnom práve nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom riadnom občianskom súdnom konaní. Pokračovanie konania ako riadneho občianskeho súdneho konania v zmysle odseku 1 sa riadi právom členského štátu pôvodu (čl. 17 ods. 2 Nariadenia č. 1896/2006).

1. Najvyšší súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu (ďalej aj „EPR“), doručeného Mestskému súdu Bratislava III, domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažnej sumy 142 474,50 eur s príslušenstvom. Žalobca v návrhu v bode
2. označenom ako „Dôvody súdnej právomoci“ uviedol kód 02, označený ako „miesto výkonu predmetného záväzku“. Ďalej v bode
3. označenom ako „Pohľadávka“ žalobca špecifikoval, že pohľadávka sa týka „zmluvy o poskytovaní služieb - iné“ (bod
4. kód 1 časť 12), okolnosťou je „nezaplatenie“ (bod
5. kód 2 časť 30) a v rámci iných údajov označil „druh tovaru a služieb“ (bod
6. kód 3 časť 44). Mestský súd Bratislava III vydal EPR dňa 13.10.2023 pod sp. zn. 62/Cb/18/2023, ktorý bol žalovanému doručený dňa 23.10.2023 aj s návrhom žalobcu na jeho vydanie. Žalovaný voči EPR podal odpor spolu s vyjadrením k návrhu na vydanie EPR, kde okrem iného uplatnil námietku nedostatku právomoci a miestnej príslušnosti Mestského súdu Bratislava III.
7. Keďže postupu

ut. § 38 CSP predchádza zistenie, či ide o spor, ktorý patrí do právomoci slovenských súdov, najvyšší súd uvádza, že žalovaný je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v členskom štáte Európskej únie. Preto najvyšší súd aplikoval pri skúmaní právomoci slovenského súdu a určení miestne príslušného slovenského súdu čl. 7 ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012,

ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch

miesta zmluvného plnenia, ktoré je premetom žaloby, b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa

zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa

zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. 17. Skutkové okolnosti podstaty žalobcom uplatneného nároku podliehajú úprave článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 1215/2012,

ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach pri poskytovaní služieb na súdoch

miesta poskytnutia služieb, ktoré sú predmetom žaloby. Ako vyplýva zo skutkového odôvodnenia návrhu na vydanie EPR, služby žalobca žalovanému poskytol na území Slovenskej republiky, najvyšší súd preto ustálil, že v danom prípade ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky

§ 3CSP.

Najvyšší súd preto skúmal naplnenie podmienok pre postup v zmysle § 38 CSP. 18. Predpokladom postupu

§ 38

CSP je zistenie, že spor, ktorý sa má prejednať, síce patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, avšak podmienky na určenie miestnej príslušnosti chýbajú, resp. tieto podmienky nie je možné zistiť. Postup

uvedeného ustanovenia je teda možný v prípade, ak súd, ktorý má spor prejednať dospeje k tomu, že:

§ 41CSP.

1. Najvyšší súd pri určení miestne príslušného súdu vychádzal zo skutočnosti, že v predloženej veci ide o spor týkajúci sa nároku na zaplatenie odmeny za služby poskytnuté žalobcom pre žalovaného v rámci viacerých miest nachádzajúcich sa v rôznych súdnych obvodoch v rámci celého územia Slovenskej republiky. Je zrejmé, že žalobca má miesto podnikania na Slovensku, v obvode Mestského súdu Bratislava III, a žalovaný má sídlo v Prahe v Českej republike. Žalobca svoj návrh na vydanie EPR podal na Mestskom súde Bratislava III (kde má sídlo, v obvode daného súdu majú sídla právni zástupcovia sporových strán, pričom v obvode Mestského súdu Bratislava III sa realizovala aj časť zmluvného plnenia).
2. Vzhľadom na skutočnosť, že

obsahu spisu sa predmet zmluvného plnenia viaže na územie Slovenskej republiky (tu poskytnutie služieb - vypracovania tourplánu, realizácia GGT prevádzok, inštalácia unitiek a realizácia jednotlivých služieb žalobcom v prevádzkach označených žalovaným za účelom podpory predaja špecifikovaného produktu), najvyšší súd po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že rozumnému usporiadaniu veci v súlade so zásadami hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti civilného sporového konania, sa javí ako najvhodnejšie riešenie určiť ako miestne príslušný Mestský súd Bratislava III. 21. Vzhľadom na splnenie podmienky právomoci slovenských súdov v danej veci a zároveň s ohľadom na chýbajúce podmienky miestnej príslušnosti, ktorú nie je možné určiť ani

§ 19

CSP a § 20 CSP, určil najvyšší súd postupom

§ 38

CSP na prejednanie a rozhodnutie v danej veci Mestský súd Bratislava III ako súd miestne príslušný, keďže bol naň podaný samotný návrh, ako aj z dôvodu, že v obvode Mestského súdu Bratislava III má sídlo žalobca a právni zástupcovia oboch strán sporu, teda tento súd je dostatočne dostupný obom sporovým stranám. 22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.