Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/187/2022 Identifikačné číslo spisu: 4414216241 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 393ods.

2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie musí byť zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

1. Dovolací súd v tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania (porov. sp. zn. 4Cdo/125/2019). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
2. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, z hľadiska vyššie definovaných požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia a s tým súvisiace právo na spravodlivý proces, nemôže v kontexte celého súdneho konania obstáť.
3. V posudzovanej veci predmet sporu spočíval v posúdení neplatnosti Výpovede Nájomnej zmluvy č. 278/09 zo dňa
4. júna 2014, danej žalovanou 1/ žalobkyni. 16.
5. V predmetnej Výpovedi sa okrem iného uvádza, že: „Výpoveď dávam z titulu porušenia povinnosti podľa čl. VII, bod 7.
6. - Zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku môže vykonať nájomca len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa v súlade so zákonom č. 220/2004 Z. z. ... Výpoveď sme nútení dať vašej organizácii po dôkladnom zvážení doterajšej spolupráce s vašou spoločnosťou ako nájomcom. Ako s nájomcami evidujeme neustále a pravidelne problémy s platbou nájomného. Neustále sú problémy s úpravou nájomných vzťahov. Navyše sme museli vziať do úvahy aj skutočnosť, že vaša spoločnosť upravila poľné cesty, v ktorých je uložený eternit, čím je porušené aj ustanovenie NZ, čl. VII, bod 7.
7. Celá táto záležitosť nie je do dnešného dňa ukončená. Je predmetom trestného stíhania. Z vašej strany sme doteraz neobdržali žiadne návrhy na vysporiadanie aj tejto záležitosti. Rovnako ste nám doteraz nezaslali vyjadrenie k ťažne štrku na parcele č. 12961 v k. ú. Mužla. ... Z vyššie menovaných dôvodov je táto výpoveď plne opodstatnená ... “. 16.
8. Žalovaní 1/ a 2/ svoje výhrady v súvislosti s výkladom Výpovede v podanom odvolaní upriamili na skutočnosť, že okrem zmeny druhu pozemku vo Výpovedi uviedli aj tieto ďalšie dôvody: neodstránenie eternitu z poľných ciest, ťažba štrku a neplatenie nájomného. Namietali, že týmito ďalšími dôvodmi uvedenými vo Výpovedi sa súd prvej inštancie nezaoberal. Odvolací súd v tejto súvislosti v ods.
9. odôvodnenia stroho uviedol, že „Pokiaľ žalovaní namietali, že súd sa nevysporiadal s ďalšími dôvodmi uvádzanými vo výpovedi, a to neodstránenie eternitu z poľných ciest, neplatenie nájomného, a že žalobca v rozpore s povolením ťažil štrk, tieto dôvody nemožno považovať za dôvody, na základe ktorých žalovaný 1/ odôvodnil podanie výpovede. Žalovaný 1/ vo Výpovedi zo dňa
10. júna 2014 jednoznačne výslovne uviedol, že výpoveď dáva titulom porušenia povinností podľa č. VII, bod 7.3., t. j. zmeny druhu pozemku žalobcom bez súhlasu prenajímateľa“. Zároveň dodal, že súd prvej inštancie nemusel skúmať naplnenie konania žalobkyne spočívajúce v neodstránení eternitu z poľných ciest, v neplatení nájomného a ťaženia štrku bez povolenia, ktoré bolo uvedené „len na dôvažok“. 16.
11. Hodno pripomenúť, že ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať (m. m. 3Cdo/81/2011). K pochopeniu obsahu vôle môže slúžiť i širší kontext konania účastníkov, prípadne i z konania následného, ak z neho možno i spätne usudzovať na obsah vôle, včítane toho, ako skôr prejavenú vôľu interpretujú sami účastníci právneho úkonu (R 90/2004). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane nabáda k tomu, že prílišný právny formalizmus zasahuje do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) účastníkov právnych úkonov (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2014); jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady (nález sp. zn. I. ÚS 640/2014). Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (napr. nálezy ÚS SR, I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012). 16.
12. V nadväznosti na vyššie uvedené východiská dovolací súd vyhodnotil ako dôvodnú tú časť oponentúry žalovaných 1/, 2/, podľa ktorej odvolací súd dostatočne nezdôvodnil, na základe čoho, resp. na základe uplatnenia akých výkladových metód dospel k záveru, že ďalšie dôvody obsiahnuté vo Výpovedi majú iba doplnkový charakter a sú uvedené „len na dôvažok“. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní vo svojich vyjadreniach či prednesoch v priebehu základného konania operovali s jednotlivými dôvodmi uvedenými Výpovedi ako s osobitnými výpovednými dôvodmi.
13. Pokiaľ odvolací súd pri posudzovaní obsahu Výpovede bez podrobnejšieho odôvodnenia konštatoval, že ostatné dôvody uvádzané vo Výpovedi nemožno považovať za dôvody, na základe ktorých žalovaná 1/ odôvodnila podanie Výpovede, a tieto boli uvedené „len na dôvažok“, možno spoľahlivo uzavrieť, že sa v celej šírke posudzovania obsahu výpovede nevysporiadal s výkladovými pravidlami, ktoré vyžaduje stabilná judikatúra pri interpretácii právnych úkonov, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je logicky a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený. 17.
14. Dovolatelia súčasne nedostali dostatočnú odpoveď na (pre nich) významný odvolací argument, spočívajúci v poukaze na ďalšie výpovedné dôvody, ktorými sa ani súd prvej inštancie nezaoberal. Túto argumentáciu je súčasne potrebné považovať za podstatné tvrdenie v zmysle § 387 ods. 3 CSP, nakoľko išlo o námietku, ktorá je relevantná, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jej preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) mohla priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľov. Absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, dokonca aj v skrátenom (v posudzovanom prípade o taký prípad nešlo - pozn. dovolacieho súdu) odôvodnení odvolacieho súdu je takým nedostatkom rozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie (III. ÚS 314/2018, ZNaU 47/2018). 17.
15. Uvedené možno subsumovať aj k úplnej absencii zhodnotenia otázky, prečo nemohla byť Výpoveď podaná obidvoma žalovanými (keď bola podpísaná T.. Y. C., či je namieste úvaha, aby konal ako štatutárny orgán žalovaného 1/, a zároveň ako štatutárny orgán žalovaného 2/), keďže vo Výpovedi je pod vlastnoručným podpisom T.. Y. C. uvedené jeho meno, následne „Trnavský arcibiskup“ (označenie štatutárneho orgánu žalovaného 2/) a ďalšia funkcia „Predseda Rady Náboženskej fundácie Cappella“ (označenie štatutárneho orgánu žalovaného 1/). Napadnuté rozhodnutie v tejto časti neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie.
16. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces [čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP], pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. 19. Po relevantnom vyhodnotení právne významných otázok ohľadom dodržania povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie (ktoré má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese) dovolací súd uzatvára, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu majú v danom prípade za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalovaných 1/ a 2/ procesne prípustné podľa § 420 písm.

1. f)CSP a dovolatelia v ňom dôvodne namietajú nimi uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože im týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 20. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm.
2. f)CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 21. Ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 4Cdo/69/2021, 8Cdo/70/2017). Dovolací súd preto ani v tomto prípade neposudzoval dovolanie z hľadiska ďalších vyslovených námietok a opodstatnenosti argumentácie v spojitosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP. 22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.