Obsah (28)

§ 172§ 20§ 382§ 48§ 76§ 60§ 83§ 319§ 371§ 263§ 70§ 131§ 132§ 125§ 30§ 130§ 36§ 82§ 374§ 379§ 392§ 386§ 2§ 344§ 61a§ 58§ 249§ 56

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Tdo/69/2023 Identifikačné číslo spisu: 1219011066 Dátum vydania rozhodnutia: 29.02.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 172ods.

1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm.

1. e)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm.
2. j)Trestného zákona spolupáchateľstvom

§ 20Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.

februára 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 3. februára 2022, sp. zn. 4To/95/2021, takto rozhodol:

§ 382písm.

c) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. A. odmieta. Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd") rozsudkom zo dňa
2. októbra 2021, sp. zn. 4T/132/2019 (ďalej aj ako „rozsudok okresného súdu") uznal obvineného vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm.

1. e)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm.
2. j)Trestného zákona spolupáchateľstvom

§ 20

Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe: „od presne nezisteného času, minimálne dva roky, až do dňa

1. júna 2019 v B., najmä na ulici P. A. zadovažoval, prechovával a predával omamné a psychotropné látky, najmä heroín a metamfetamín, buď osobne alebo prostredníctvom F. L., M. O. alebo J. B., a to F. B., T. L., H. G., F. P., D. B., P. L., T. I., F. X., T. G., J. Q., ako aj ďalším osobám, pričom F. L., M. O. a J. B. tieto omamné a psychotropné látky, ktoré zadovážil X. A. uskladňovali v nehnuteľnostiach situovaných v B. na ulici P. A. XX a XX, ktorí peňažné prostriedky utŕžené z predaja drog odovzdávali X. A., pričom dňa
2. júna 2019 bol v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v B. na ulici P. A. XX, ktorú užíva F. L. a M. O. zaistený heroín s celkovou hmotnosťou 4,981 g v hodnote 199,24 eur a metamfetamín s celkovou hmotnosťou 2,134 g v minimálnej hodnote 53,35 eur, súčasne do dňa
3. júna 2019 J. B. v B. na ulici P. A. XX prechovával heroín s celkovou hmotnosťou 76,744 g v hodnote 3 069,76 eur a metamfetamín s celkovou hmotnosťou 187,965 g v minimálnej hodnote 4 699,125 eur, ktoré mu v priebehu mesiaca júna 2019 odovzdal na uskladnenie X. A. a ktoré počas vykonávania služobného zákroku zo strany príslušníkov PZ odhodil na susedný pozemok situovaný v B. na ulici X. K. XX, tieto boli následne zaistené obhliadkou miesta činu dňa 22.06.2019, čím obžalovaný svojim konaním porušil všeobecný záujem spočívajúci v ochrane spoločnosti pred nedovoleným predajom drog a neoprávnene nakladal s látkami, pretože metamfetamín je

zákona o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a heroín je

uvedeného zákona zaradený do I. skupiny omamných látok." 2. Okresný súd obvinenému rozsudkom označeným v bode 1

§ 172ods.

2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého ho

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. 3. Okresný súd ďalej obvinenému

§ 76ods.

1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky a

§ 60ods.

1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia vecí špecifikovaných vo výroku predmetného rozsudku s tým, že

§ 60ods.

5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Okresný súd tiež svojím rozsudkom

§ 83ods.

1 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné opatrenie - zhabanie veci, mobilného telefónu zn. Samsung zlatej farby s tým, že

§ 83ods.

2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát.

1. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obvinený, pričom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") uznesením z
2. februára 2022, sp. zn. 4To/95/2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie") rozhodol tak, že odvolanie obvineného

§ 319Trestného poriadku zamietol.

1. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu obvinený dňa
2. apríla 2023 prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Zemaníka podal dovolanie. Obvinený v dovolaní opísal priebeh konania na okresnom súde a krajskom súde a označil dôvody dovolania

§ 371ods.

1 písm. c), písm. g), písm.

1. i)a písm.
2. j)Trestného poriadku. 6. K dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku obvinený uviedol, že tento spočíva v postupe súdu, ktorý obhajobe zabránil viesť akékoľvek dokazovanie k otázke zaujatosti a nevierohodnosti svedka F. L.. Obvinený ďalej uviedol, že konajúci súd mal vzhľadom na čítanie zápisnice o výsluchu menovaného svedka z prípravného konania zúženú možnosť posudzovať hodnovernosť tohto svedka v zmysle zásady bezprostrednosti upravenej v § 2 ods. 19 Trestného poriadku, keďže tohto svedka osobne nevypočul. Obvinený v tejto súvislosti uviedol, že katalóg možností obhajoby vo vzťahu ku svedkovi, ktorý v prípravnom konaní usvedčuje obvineného, ale na hlavnom pojednávaní využije svoje právo odoprieť vypovedať je výrazne redukovaný, a preto musí byť daný priestor na preukázanie tvrdení obhajoby o skutočnostiach, ktoré navrhovanými výpoveďami sleduje. Obvinený vytýka, že okresný súd ako nadbytočné odôvodnil vykonanie navrhovaných dôkazov (výsluchy vyšetrovateľov, výsluch predchádzajúceho obhajcu obvineného a pripojenie trestného spisu O. B.) s odôvodnením, že už vykonal iné množstvo dôkazov smerujúcich k predaju látok svedkami iným osobám po dlhší čas, hoci obvinený ďalšie dôkazy navrhol vykonať k otázke nespôsobilosti dôkazov svedeckých výpovedí z prípravného konania. V tejto súvislosti obvinený poukázal na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 20. apríla 2022, sp. zn. 1Tdo/16/2021 ako aj nález ústavného súdu zo dňa 23. februára 2021, sp. zn. IV. ÚS 546/2020,

ktorých náležité nevysporiadanie sa súdu s návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania môže založiť dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku.

1. Obvinený ďalej namieta absenciu zvukového záznamu z hlavného pojednávania konaného dňa
2. februára 2020 a
3. apríla 2020, čo má zakladať ďalší dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku a poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z 21. januára 2020, sp. zn. 4Tdo/63/2019, z ktorého má takýto záver vyplývať. Nezaznamenaním dôkazných prostriedkov zvukovým záznamom v rozsahu dvoch pojednávacích dní tak

obvineného došlo k znemožneniu posudzovania závažnosti tvrdení navrhovaného svedka JUDr. L. L. o skutočnostiach týkajúcich sa priebehu výsluchu spochybňovaných svedkov, pričom navrhovaný výsluch tohto svedka súd odmietol bez vysvetlenia. Obvinený ďalej doplnil, že nebol vyhotovený ani zvukový záznam z priebehu verejného zasadnutia na krajskom súde v časti vykonania dokazovania oboznámením obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn. 4 Pv 106/20/1102, ktorá bola dôkazom nepredvídateľným a zároveň nenavrhovaným stranou konania. 8. K dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. g) Trestného poriadku obvinený uviedol, že tento dôvod dovolania bol naplnený tým, že na hlavnom pojednávaní boli postupom

§ 263ods.

4 Trestného poriadku čítané zápisnice o výsluchoch svedkov z prípravného konania, hoci na taký postup neboli splnené ani procesné a ani materiálne predpoklady. Obvinený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") zo dňa

1. decembra 2019, č. 46435/09 vo veci Makeryan a spol. proti Arménsku, kde ESĽP okrem iného uviedol, že koncept spravodlivého a kontradiktórneho procesu predpokladá, že súd by mal v zásade prikladať väčšiu váhu výpovedi svedka pred súdom, než obsahu zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania za predpokladu, že neexistujú vážne dôvody pre iný záver.
2. Obvinený ďalej poukázal na právnu úpravu výsluchu svedka v prípravnom konaní

Trestného poriadku a uviedol, že nedodržanie naplnenia podmienok postupu pri výsluchu svedka je sankcionované nedostatkom legality, v dôsledku čoho je taká výpoveď z prípravného konania pred súdom procesne nepoužiteľná.

obvineného je tak potrebné venovať pozornosť aj prieskumu materiálnej zákonnosti spôsobu, akým bol výsluch vykonaný. 10. V ďalšej časti dovolania obvinený poukazuje na jednotlivé výpovede spolupracujúcich svedkov, predtým spoluobvinených. K svedkovi F. L. obvinený uviedol, že tento svedok musel byť

pokynu krajského súdu v jeho uznesení zo dňa

1. septembra 2020, sp. zn. 4To/73/2020 z dôvodu procesnej nepoužiteľnosti predchádzajúceho výsluchu tohto svedka opätovne vypočutý a na hlavnom pojednávaní konanom dňa
2. decembra 2020 využil svoje právo a odoprel vypovedať, pričom sa tak stalo už v čase jeho odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z
3. februára 2020, sp. zn. 6T/130/2019, z čoho obvinený vyvodzuje, že menovaný svedok na hlavnom pojednávaní konanom dňa
4. decembra 2020 už nemal vecný dôvod odoprieť vypovedať, pretože jeho trestné stíhanie za totožný skutok už bolo právoplatne skončené. Obvinený doplnil, že okresný súd mal postupovať

§ 70Trestného poriadku a trvať na tom, aby svedok vypovedal.

Vo vzťahu k svedkovi F. L. ďalej obvinený namieta, že okresný súd výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 22. novembra 2019 neuviedol vo výpočte dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané

§ 263

Trestného poriadku a namieta tiež, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetlil, akými úvahami sa riadil pri posudzovaní prípustnosti tohto dôkazu.

1. Obvinený ďalej zastáva názor, že pokiaľ krajský súd napadnutým uznesením v odvolacom konaní vyvolanom len na podklade odvolania obvineného vyslovil procesnú nepoužiteľnosť výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní, potom v zmysle zásady zákazu zmeny k horšiemu okresný súd nemôže vykonať také dôkazy, ktoré obžalobou neboli navrhnuté ku dňu takého rozhodnutia krajského súdu a vykonané v inej forme daného pôvodcu dôkazu a zároveň za predpokladu ich spôsobilosti privodiť z pohľadu obvineného zásadné zhoršenie skutkového stavu voči obvinenému oproti stavu, ako ho považoval za zistený krajský súd. V tejto súvislosti obvinený poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z
2. júna 2019, sp. zn. 6Tdo/22/2019, v ktorom najvyšší súd vyslovil porušenie zákazu zmeny k horšiemu v neprospech obvineného tým, že krajský súd uložil okresnému súdu povinnosť doplniť rozsudok v neprospech obvineného, hoci odvolanie podal len obvinený a zároveň uviedol, že nie je možné prihliadať na dokazovanie, ktoré by mohlo zhoršiť postavenie obvineného.
3. Obvinený ďalej zdôraznil, že zmyslom výsluchu svedka na súde, najmä takého, ktorý mal predtým procesné postavenie spoluobvineného, je preveriť motív, pre ktorý gradáciou vypovedaných skutočností v novom procesnom postavení usvedčuje iného osoby, aby sa dalo posúdiť, či výpoveď takého svedka nie je ovplyvnená snahou o zbavenie alebo zmiernenie vlastnej viny, prípadne snahou o prenesenie viny na iné osoby, či snahou o zbavenie sa trestnosti prenesením zodpovednosti za rozsah činu prisudzovanej obvinenému v druhej časti čiastkového útoku skutku. Obvinený tiež poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z
4. mája 2018, sp. zn. 6Tdo/40/2017, z ktorého má

obvineného vyplývať právne záväzný názor, že pokiaľ existuje silná zainteresovanosť svedka na veci obvineného za situácie, že svedkom sa stal pôvodne spoluobvinený na danom skutku, potom musí byť dôsledne skúmaný pomer takého svedka k veci v zmysle § 132 ods. 1 Trestného poriadku, aby mohlo byť vylúčené alebo zohľadnené, že daný svedok môže aj klamať, pretože jeho výpoveď by mohla mať negatívny dopad na svedkovu trestnú vec. V tejto súvislosti obvinený doplnil, že ak taký svedok na hlavnom pojednávaní odoprie vypovedať, umožní obžalobe vylúčenie riadneho dokazovania a preverovania všetkých aspektov

§ 131

a § 132 Trestného poriadku a zároveň znemožní obhajobe obvineného viesť dokazovanie k zisteniu vierohodnosti a existencie motivácie svedka.

1. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu obvinený ďalej uviedol, že rozsudok okresného súdu z
2. februára 2020, sp. zn. 6T/130/2019 neobsahuje odôvodnenie, v dôsledku čoho obhajoba nemohla skúmať materiálnu stránku hodnovernosti svedeckých výpovedí, a to o to viac, že medzi výpoveďami svedkov, ako aj medzi výpoveďami svedkov a obvineného existovali zásadné rozpory. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia predmetného rozsudku nebolo možné zistiť podstatu dôkaznej situácie vo vzťahu ku skutku a obhajobe tak nebolo umožnené kontradiktórne zamerať prieskum tvrdení svedkov vo vzťahu k obvinenému. Obvinený ďalej uviedol, že pokiaľ sa v prípravnom konaní nedodržal postup

§ 132ods.

1 prvej vety Trestného poriadku a následne ani po výsluchoch v zásadných rozporoch nedošlo ku konfrontácii medzi svedkami navzájom a ani ku konfrontácii medzi svedkami a obžalovaným, následným čítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania postupom

§ 263ods.

4 Trestného poriadku došlo k porušeniu podmienok zákonnosti dôkazu, nakoľko nedošlo k naplneniu predpokladu, že bol výsluch uskutočnený súlade s Trestným poriadkom. V tejto súvislosti obvinený tiež namieta, že po zmene obsahu dôkazných tvrdení obvineného v novom procesnom postavení skutkovo zainteresovaného svedka, nebolo obvinenému umožnené sa svedka postupom

§ 125

Trestného poriadku pýtať a preverovať tvárou v tvár, pre aké dôvody začal prenášať vinu za skutok na obvineného.

1. Obvinený ďalej upozornil na procesnú spornosť výpovede osoby už vopred podozrivej a v jeho prípade aj následne odsúdenej pre identický skutok vykonanú v procesnom postavení svedka, pretože svedok je osoba odlišná od páchateľa, a teda z hmotnoprávneho hľadiska páchateľa trestného činu nemožno považovať za svedka v trestnej veci skutkovo a zodpovednostne zainteresovaného, a to ani v tom prípade, ak bol po vylúčení jeho trestnej veci na samostatné konanie vypočutý ako svedok. Z uvedeného potom vyplýva, že takáto osoba (pôvodne spoluobvinený) nemôže vystupovať ako nezaujatý svedok bez pomeru k veci a ku stranám konania.
2. Obvinený tiež namieta, že v prípade svedka F. L. bol pri podpise zápisnice o výsluchu v prípravnom konaní dňa
3. novembra 2019, teda nie pri celom výsluchu, prítomný v procesnom postavení nezaujatej osoby

§ 30ods.

2 Trestného poriadku príslušník operatívy mjr. Mgr. J. P., ktorý má pomer k orgánom činným v trestnom konaní, pretože vo veci obvineného vykonával úkony predprípravného a prípravného konania a zadovažoval proti obvinenému dôkazy, čo vyplýva z realizačného návrhu na začatie trestného stíhania zo dňa

1. februára
2. V tejto súvislosti obvinený poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z
3. júla 2022, sp. zn. 1Tdo/13/2021, v ktorom sa najvyšší súd vyjadroval k úlohe nezúčastnenej osoby v trestnom konaní, ako aj k postaveniu policajta, ktorý je kolegom iného policajta činného v trestnej veci. Obvinený preto zastáva názor, že bolo povinnosťou súdov vypočuť pôvodného obhajcu obvineného JUDr. L., ako aj vyšetrovateľa mjr. P. B. a tiež mjr. Mgr. J. P. k priebehu výsluchu svedka F. L. a poukázal na obsah zápisnice z hlavného pojednávania konaného dňa
4. apríla 2020, kde JUDr. L. opisoval, akým spôsobom bol realizovaný výsluch tohto svedka.
5. Ďalšie námietky k výsluchu svedka F. L. obvinený smeroval k okolnostiam výsluchu tohto svedka, keď tento sa v danom čase nachádzal vo výkone väzby a na výsluch bol eskortovaný na oddelenie NAKA, pričom obvinený vyslovil pochybnosti, či bol svedok na výsluch vopred operatívou pripravovaný, čomu má

obvineného zodpovedať krátka časť spontánnej výpovede svedka, z ktorej nevznikol žiaden dôvod na kladenie navádzajúcich a sugestívnych otázok svedkovi zo strany vyšetrovateľa. Obvinený vytýka, že všetky otázky vyšetrovateľa obsahujú nepriamo aj obsah odpovede svedka, z čoho potom obvinený vyvodzuje, že výsluch svedka v prípravnom konaní bol vykonaný v rozpore s ustanoveniami § 132 ods. 1 druhej vety a § 132 ods. 2 Trestného poriadku.

1. Obvinený ďalej poukázal na to, že svedkyňa M. O., pôvodne tiež spoluobvinená, je životnou družkou svedka F. L., pričom obvinený v tejto skutočnosti vzhliada motív kooperácie so spoločnou snahou o prenesenie viny na jeho osobu. Obvinený vo vzťahu k menovanej svedkyni namieta postup súdu, ktorý odmietol jeho návrh na doplnenie dokazovania výsluchom jeho pôvodného obhajcu JUDr. L. k priebehu výsluchu menovanej svedkyne s odôvodnením, že JUDr. L. bol obhajcom obvineného. Obvinený uviedol, že JUDr. L. v čase podania takého návrhu už jeho obhajcom nebol, preto za predpokladu zbavenia povinnosti mlčanlivosti mohol ako svedok vypovedať. Obvinený aj v prípade tejto svedkyne namieta rozsah spontánnej časti jej výpovede v prípravnom konaní zo dňa
2. novembra 2019 a k výhradám k výpovedi tejto svedkyne odkázal na svoje námietky vo vzťahu k výpovedi svedka F. L..
3. Potrebu skúmania procesnej použiteľnosti aj výpovede svedka J. B., pôvodne tiež spoluobvineného, obvinený vyvodzuje z toho, že výpoveď tohto svedka bola dôkazom k prvému čiastkovému útoku a zároveň jediným usvedčujúcim dôkazom k druhej časti čiastkového útoku skutku, pričom drogy boli zaistené v mieste bydliska tohto svedka vo vzťahu k prvému útoku a daktyloskopické stopy tohto svedka boli zaistené vo vzťahu k druhej časti útoku. Z uvedeného potom

obvineného vyplýva zrejmý motív zmierňovania vlastnej zodpovednosti menovaného svedka jej prenášaním na inú osobu. V tejto súvislosti obvinený upozornil na fakt, že drogy, na ktorých boli daktyloskopické stopy menovaného svedka, boli zaistené u matky svedka - O. B., ktorá bol rovnako obvinená pre trestný čin

§ 172ods.

2 Trestného zákona, a preto svedok J. B. mohol dôvodne očakávať, že aj jeho matka bude stíhaná väzobne, v dôsledku čoho menovaný svedok začal predmetné drogy vzťahovať k osobe obvineného. Obvinený predpokladá, že išlo o kalkul a dohodu s orgánmi činnými v trestnom konaní, že ak tento svedok bude usvedčovať obvineného, potom polícia vynechá matku svedka, a preto obvinený navrhoval pripojenie trestného spisu O. B., aby bolo možné zistiť, z akých dôvodov bolo trestné stíhanie menovanej zastavené. Obvinený namieta, že súd trestný spis O. B. nepripojil a zároveň aj to, že okresný súd taký návrh na doplnenie dokazovania ani neodmietol a svoj postup ani nevysvetlil vo svojom rozsudku a na túto skutočnosť nereagoval ani krajský súd. Obvinený preto namieta, že okresný a aj krajský súd aspoň v základných markantoch vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili, na základe akých vykonaných dôkazov ho odsúdili v druhom čiastkovom útoku skutku. 19. Vadami dokazovania

obvineného trpia aj výsluchy svedkov T. I. a D. B. (pozn. zápisnice o výsluchov menovaných svedkov z prípravného konania boli prečítané na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že svedkovia využili svoje právo a odopreli vypovedať), a to z dôvodu porušenia ustanovenia § 132 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko nebol zisťovaný pomer svedkov k veci, ako aj k stranám konania a súčasne z dôvodu absencie vyjadrenia svedka

§ 130ods.

2 Trestného poriadku, či právo odmietnuť vypovedať využíva alebo nevyužíva spôsobom, ktorý by vylučoval pochybnosti o vôli svedka vypovedať, resp. odmietnuť vypovedať.

1. Obvinený ďalej k svedkom F. B., F. P. a P. L. uviedol, že hoci krajský súd výpovede menovaných svedkov na hlavnom pojednávaní konanom dňa
2. decembra 2020 považoval za nezákonné, títo svedkovia na hlavnom pojednávaní konanom v uvedený deň zhodne vypovedali, že slová zapísané v zápisnici o výsluchu svedka nie sú ich vlastným spontánnym vyjadrením, čo svedok F. B. zopakoval aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa
3. septembra 2021 a rovnako tak o svojom údajnom vyjadrení svedka po poučení vypovedal aj svedok H. G.. Vo vzťahu k svedkovi P. L. obvinený namieta, že okresný súd pristúpil k čítaniu zápisnice o výsluchu tohto svedka na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že sa na hlavné pojednávanie opakovane nedostavil, hoci neboli využité všetky prostriedky na zabezpečenie účasti tohto svedka na hlavnom pojednávaní.
4. Obvinený ďalej namieta, že krajský súd na verejnom zasadnutí bez návrhu strany konania vykonal dokazovanie oboznámením obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn. 4 Pv 106/20/1102, o obsah ktorej oprel odmietnutie skupiny dôkazov smerujúcich k spochybneniu spôsobilosti výsluchu svedka F. L. s odôvodnením, že okresný súd postupoval správne, keď odmietol vykonať výsluch deviatich svedkov navrhnutých obvineným s tým, že tieto sú nadbytočné, zvlášť pri pretrvávaní dôvodného podozrenia, že obžalovaný sám alebo iným spôsobom pôsobil na viacerých svedkov, aby vypovedali v jeho prospech. Obvinený zdôraznil, že mu obsah predmetnej obžaloby až do jej oboznámenia na verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní nebol známy a neboli mu známe ani skutočnosti, ktoré mala predmetná obžaloba preukazovať. Obvinený zároveň doplnil, že krajský súd opierajúc sa o predmetnú obžalobu odôvodnil nepotrebnosť vypočutia svedkov F. D., X. Q., H. X., F. J., J. E. a K. L., ktorí však neboli predmetom ovplyvňovania v trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 6T/129/2020 a zároveň poukázal na to, že aj v prípade trestného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6T/129/2020 realizačný návrh na začatie trestného stíhania zo dňa
5. februára 2020 spracoval mjr. Mgr. J. P..
6. Dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku obvinený vidí v nesprávnom pričítaní rozsahu činu spáchaného obvineným k nepriliehavej právnej kvalifikácii. Obvinený namieta nepreukázanie množstva účinnej látky vo vzťahu k predpokladanej trestnosti v prvej časti skutku a vo vzťahu k druhej časti skutku nevykonanie žiadneho dokazovania k objektívnej stránke skutkovej podstaty naviac bez toho, aby bola objektívna stránka konania zahrnutá do skutkovej vety odsudzujúceho výroku. Obvinený ďalej uviedol, že súdy nevysvetlili, z akých skutkových zistení vychádzali a pre aké dôvody boli zadovážené a vykonané dôkazy dostačujúce pre vyvodenie právneho záveru o naplnení aj tejto časti skutku. K druhému čiastkovému útoku zodpovedajúceho rozsahu trestného činu z dôvodu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia obvinený poukázal na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa

1. júla 2021, sp. zn. 3Tdo/47/
3. Obvinený ďalej namieta, že obžaloba nerozlišovala jeho konanie na čiastkové útoky, resp. ako pokračovacie konanie a následne súd vykonával dôkazy a uvádzal svoje skutkové zistenia ku skutku ako celku bez možnosti diferenciácie, ktoré skutkové zistenia sa týkajú čiastkového útoku v prvej časti skutku (zadovažovanie drog, ich prechovávanie a predaj po dlhší čas a viacerým osobám) a ktoré skutkové zistenia sa týkajú právneho hodnotenia druhého čiastkového útoku k látkam zaisteným dňa
4. júna
5. Obvinený tiež uviedol, že vo vzťahu k druhému čiastkovému útoku, okrem oboznamovania záverov znaleckých posudkov o druhu a charaktere zaistenej látky a čítania zápisnice o výsluchu svedka J. B. z prípravného konania, nebolo vykonané žiadne ďalšie dokazovanie. Obvinený podotkol, že skutočnosti o existencii dôkazov o pachových stôp, daktyloskopických stôp, či sterov svedčili len voči svedkom, nie však voči nemu, pričom pokiaľ okresný súd v rozsudku nevymedzil, na akom skutkovom základe ho uznal vinným zo spáchania druhého čiastkového útoku, odňal mu právo zmysluplne sa vecne a právne hájiť v odvolacom konaní. Tejto skutočnosti odvolací súd nevenoval pozornosť, a preto aj napadnuté uznesenie trpí nepreskúmateľnosťou. Obvinený ďalej zdôraznil, že v rozhodnutí absentuje, ako sa súd vysporiadal s vecnými dôkazmi, ktoré sú v jeho prospech a ktoré vylučujú, že by skutok v druhej časti čiastkového útoku mal spáchať práve on. 24.

obvineného skutková veta v druhej časti čiastkového útoku významná z pohľadu rozsahu trestného činu (pozn. vo väčšom rozsahu) neobsahuje objektívnu stránku trestnosti vo vzťahu k obvinenému, pretože nevymedzuje, akým konaním zodpovedajúcim skutkovej podstate porušil záujem chránený zákonom, keď opis skutku obsahuje len trestne relevantné konanie svedka J. B.. Obvinený doplnil, že spojenie „odovzdal na uskladnenie" nezodpovedá vymedzeniu konania postihnuteľného v ustanovení § 172 ods. 2 Trestného zákona. Obvinený tiež namieta, že súd vo svojom rozhodnutí nevymedzil, v čom spočíval objekt, objektívna stránka a akým spôsobom odvodil z konania obvineného subjektívnu stránku, v dôsledku čoho mu nie je zrejmé, na čom súd postavil jeho odsúdenie.

1. Obvinený ďalej vo vzťahu k prvej časti čiastkového útoku namieta neuvedenie konkrétneho času, miesta a množstva látok, ktoré mal sám alebo prostredníctvom ďalších osôb predávať a namieta tiež neuvedenie bližšej špecifikácie a určenie váhy, množstva a koncentrácie dávok tak, aby spadali pod rámec nedovoleného predaja z pohľadu účinnej látky, z čoho vyvodzuje, že ide o neprípustnú špekuláciu v skutku obžaloby bez relevantného dôkazu o množstve a účinnej látky zastúpenej v dávke, ktorá mala byť bez určenia ceny predmetom predaja ďalším osobám, v dôsledku čoho rozporuje aplikáciu kvalifikačného znaku „viacerým osobám" a „po dlhší čas". Vo vzťahu k druhej časti čiastkového útoku obvinený namieta absenciu uvedenia účinnej látky, z ktorej by sa dalo vyvodiť, že bol preukázaný normatívny znak trestnosti jeho konania. Vo vzťahu k potrebe uvedenia množstva účinnej látky v skutkovej vete obvinený poukázal na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa
2. júna 2019, sp. zn. 6Tdo/22/2019, v ktorom mal najvyšší súd uviesť, že pokiaľ v skutkovej vete nie je uvedená účinná látka omamnej a psychotropnej látky, potom skutok nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu

§ 172ods.

2 Trestného zákona. 26. Obvinený ďalej namieta záver krajského súdu,

ktorého je rómsky jazyk zemepisným variantom slovenského jazyka, a to vo väzbe na skutočnosť, že podporným dôkazom preukazujúcim jeho vinu

okresného súdu mali byť záznamy telekomunikačnej prevádzky a k nim prislúchajúce prepisy ako voľného prekladu z rómskeho jazyka. Obvinený je preto toho názoru, že v prípade záznamov telekomunikačnej prevádzky v rómskom jazyku bolo nevyhnutné po vykonaní ich prepisu zabezpečiť ich úradný preklad do slovenského jazyka. 27. Dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. j) Trestného poriadku

obvineného spočíva v tom, že okresný súd napriek tomu, že jeho v poradí prvý i druhý rozsudok bol krajským súdom zrušený len na podklade jeho odvolania, mu v poradí tretím rozsudkom uložil ďalšie ochranné opatrenie

§ 83ods.

1 písm. d) Trestného zákona, ktoré nebolo obsahom trestu uloženého v poradí prvým rozsudkom okresného súdu. Uvedeným postupom tak okresný súd porušil zákaz zmeny k horšiemu vyjadrený v § 327 ods. 2 Trestného poriadku. 28. Obvinený napokon namieta aj uloženie neprimeraného trestu bez splnenia podmienok na jeho uloženie a vytýka, že mu nebola priznaná poľahčujúca okolnosť

§ 36písm.

j) Trestného zákona, čím došlo k nesprávnemu právnemu hodnoteniu v tejto časti správne ustáleného stavu. Obvinený ďalej vytýka, že súd vo vzťahu k rozhodnutiu o treste nevyvodil pre odsúdeného žiadne hodnotiace závery. Obvinený poukázal na to, že v minulosti nikdy nebol odsúdený pre zločin a odsúdenie za spáchanie prečinu výtržníctva z roku 2017 má zahladené, pričom súd nesprávne jeho odsúdenie z roku 2017 vyhodnotil ako dôvod zakladajúci predpoklad pre uloženie trestu odňatia slobody nad 1/3 zákonnej trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do najťažšej skupiny, hoci v jeho prípade ide o prvotrestanú osobu.

1. Obvinený v závere dovolania poukázal na to, že v minulosti bol v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 2T/6/2010 vo väzbe od
2. augusta 2009 do
3. novembra 2010, pričom následne bol rozsudkom Krajského súdu v Trnave z
4. septembra 2014, sp. zn. 5To/43/2014 spod obžaloby oslobodený, teda väzobne bol zohľadňujúc aj jeho trestné stíhanie v prejednávanej veci stíhaný spolu takmer 48 mesiacov

§ 76ods.

6 písm. b) Trestného poriadku. Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil ako nezákonné dovolaním napadnuté rozsudky a prepustil ho na slobodu a v prípade, ak najvyšší súd uzná, že je ho po prepustení na slobodu potrebné obmedziť technickými prostriedkami

§ 82ods.

4 Trestného poriadku uviedol, že je pripravený sa takému obmedzeniu podriadiť.

1. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II, ktorý v podaní doručenom Mestskému súdu Bratislava I dňa
2. júna 2023 uviedol, že dôvody dovolania uvedené obvineným nie sú dané.

prokurátora sa celé súdne konanie uskutočnilo v súlade so zákonom, pričom zákonnosť konania okresného súdu mal potvrdiť aj krajský súd. Prokurátor ďalej uviedol, že nevykonanie niektorých dôkazov, resp. ich odmietnutie súdom, za predpokladu, že ich vykonanie je

názoru súdu neúčelné, nehospodárne či nadbytočné, nezakladá naplnenie dôvodu na podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Prokurátor preto považuje dovolanie obvineného za nedôvodné.

1. Obvinený ďalším podaním doručeným najvyššiemu súdu dňa
2. decembra 2023 (ďalej len „doplnenie dovolania") rozvinul svoju argumentáciu k dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. g) Trestného poriadku a poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 462/2022, z ktorého vyplýva, že v zmysle princípu prednosti založenom na precedentnej záväznosti rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ"), sú všetky súdy na všetkých ich funkčných úrovniach povinné posudzovať otázky relevantné pre vlastné rozhodnutie

rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, inak postupom sudcu dôjde k zásahu do ústavného práva na súdnu ochranu, resp. spravodlivé súdne konanie. Obvinený ďalej poukázal na rozsudok ESĽP zo dňa 1. júna 2023, č. 19990/2020 vo veci Erik Adamčo proti Slovenskej republike, v ktorom ESĽP okrem iného uviedol, že postupom sudcu v trestnom konaní vedenom proti sťažovateľovi došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), pretože vina sťažovateľa bola založená na dôkazoch, ktorých použitie nebolo sprevádzané primeranými zárukami na zabezpečenie celkovej spravodlivosti konania, najmä keď súdy skreslili obsah niektorých dôkazov tým, že nevenovali individuálnu pozornosť rozsahu a výhodám, ktoré boli poskytnuté spolupracujúcim svedkom.

obvineného súdy založili jeho vinu na výpovediach svedkov z prípravného konania, ktoré boli postihnuté závažnými vadami bez možnosti obhajoby viesť kontradiktórny výsluch nielen k obsahu tvrdení svedkov, ale aj k zaujatosti a nevierohodnosti svedkov. Obvinený namieta, že okresný súd nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania pripojením spisu z trestného konania voči svedkom F. L., J. B. a M. O., nepripustil výsluch svedkyne O. B. a nepripojil jej trestný spis, nepripustil výsluch vyšetrovateľov, ktorí viedli výsluchy z prípravného konania a nepripustil ani výsluch osoby prítomnej pri výsluchu, v dôsledku čoho potom okresný súd nezabezpečil dostatočné záruky na zabezpečenie spravodlivosti konania k ťažiskovej argumentácii obvineného za situácie, keď svedkovia na hlavnom pojednávaní odopreli vypovedať, či malo byť znemožnené vedenie obhajoby na preverenie možnosti zaujatosti pôvodcov týchto dôkazov.

1. Obvinený ďalej v doplnení dovolania poukázal na rozhodnutia ESĽP z
2. decembra 2022 o sťažnostiach sťažovateľov Paulusa a Vasarába proti Slovenskej republike č. 208081/19 a 29644/19, kde ESĽP vyslovil porušenie práv obhajoby v tom, že súd založil vinu na preverení len jednej verzie možného naplnenia skutkového deja bez toho, aby boli preverené verzie ponúknuté sťažovateľmi a súčasne v tom, že nevypočul svedkov navrhnutých obhajobou na preukázanie zaujatosti a nedôveryhodnosti svedka. Obvinený v tejto súvislosti poukázal na to, že okresný súd bez náležitého vysvetlenia odmietol jeho návrh na doplnenie dokazovania vypočutím svedkov F. D., H. X., J. E. a K. L. k otázke zaujatosti a nevieryhodnosti svedkov, a to napriek tomu, že predložil čestné vyhlásenia ním navrhnutých svedkov, z ktorých bolo možné predpokladať význam takýchto dôkazov. Obvinený ďalej uviedol, že nebola preverená jeho obhajoba vzťahujúca sa k rozsahu trestného činu v tom zmysle, že nepovolené látky patrili iným osobám a v tejto súvislosti namietal postup súdu, ktorý ním navrhované doplnenie dokazovania odmietol poukazom na prebiehajúce konanie, v ktorom malo dôjsť k ovplyvneniu svedkov, v ktorom však nebol stranou konania, pričom ním navrhovaní svedkovia ani teoreticky nespadali do okruhu políciou identifikovaných údajne ovplyvňovaných svedkov.
3. Spis Okresného súdu Bratislava II (pozn. teraz Mestského súdu Bratislava I) bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený na rozhodnutie o dovolaní obvineného dňa
4. októbra 2023, pričom vec napadla do senátu 5T, ktorý

Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení účinnom ku dňu predloženia spisu rozhodoval v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Dušan Szabó. Riadiaci predseda senátu JUDr. Juraj Kliment opatrením zo dňa 23. októbra 2023 za sudcu spravodajcu určil člena senátu JUDr. Dušana Szabóa. 34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal splnenie procesných podmienok na podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm.

1. b)Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm.
2. h)Trestného poriadku], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako obvinený využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami

§ 374ods.

1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania

§ 374ods.

2 Trestného poriadku. 35. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť skutočne len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Trestného poriadku). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol

zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd dokazovanie len v obmedzenom rozsahu

§ 379ods.

2 Trestného poriadku. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. 36. Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu potom zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 Trestného poriadku. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 Trestného poriadku, ide o dovolanie, ktoré je potrebné

§ 382písm.

c) Trestného poriadku odmietnuť. 37. Zároveň je potrebné uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia

§ 371Trestného poriadku.

Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania

§ 371ods.

1 Trestného poriadku, ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne

§ 382písm.

c) Trestného poriadku alebo zamietne

§ 392ods.

1 Trestného poriadku, a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom

§ 374ods.

1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania

§ 371ods.

1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom

§ 386

a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. augusta 2011, sp. zn. 2Tdo 30/2011). 38. Obvinený v dovolaní označil dôvody dovolania

§ 371ods.

1 písm. c), písm. g), písm.

1. i)a písm.
2. j)Trestného poriadku. 39. K dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku najvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Za porušenie práva na obhajobu

tohto ustanovenia, preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti

§ 2ods.

10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia

§ 2ods.

11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený

§ 2ods.

12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom

ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009).
2. Vo vzťahu k rozsahu dokazovania, vo všeobecnosti, treba zdôrazniť i to, že súd vykonávajúci dokazovanie nie je viazaný návrhmi strán či ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom, súdy v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotia

svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Treba zdôrazniť, že žiaden dôkaz nemá zákonom predpísanú dôkaznú silu a je len na hodnotiacej úvahe súdu, ako sa s dôkaznou hodnotou jednotlivých dôkazov vysporiada, ktoré bude považovať za relevantné a ktoré naopak za menej podstatné. Ak teda súdy nižšieho stupňa vyhodnotili výsledky dokazovania v zmysle zákona, v rozsahu a spôsobom, ktorý však nie je súladný s predstavami obvineného, nemožno takýto postup považovať za naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm.

1. c)Trestného poriadku ani žiadneho iného dovolacieho dôvodu. 41. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm.
2. c)Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru, ako aj čl. 50 ods. 3 ústavy nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku. Z dikcie citovaného dovolacieho dôvodu je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.

ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. 42. Dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku obvinený vidí v tom, že mu súd zabránil viesť akékoľvek dokazovanie k otázke zaujatosti a nevierohodnosti svedka F. L. a tiež v tom, že okresný súd ako nadbytočné odôvodnil vykonanie navrhovaných dôkazov (výsluchy vyšetrovateľov, výsluch predchádzajúceho obhajcu obvineného a pripojenie trestného spisu O. B.) s odôvodnením, že už vykonal iné množstvo dôkazov smerujúcich k predaju látok svedkami iným osobám po dlhší čas, hoci obvinený ďalšie dôkazy navrhol vykonať k otázke nespôsobilosti dôkazov svedeckých výpovedí z prípravného konania.

1. Uvedené výhrady obvinený uviedol aj v rámci odvolacieho konania, keď za chybu konania na okresnom súde považoval aj to, že neboli vypočutí svedkovia, ktorých navrhla obhajoba, aby sa také osoby vyjadrovali práve k osobám spolupracujúcich svedkov a uviedli vlastné poznatky o týchto kľúčových svedkoch.
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku k písomným prehláseniam svedkov predložených obhajcom obvineného uviedol, že ich dôkazná sila je mizivá a doplnil, že existuje dôvodné podozrenie z ovplyvňovania svedkov rodinnými príslušníkmi obvineného, pre ktoré konanie už bola na okresnom súde podaná obžaloba na syna a brata obvineného pre zločin marenia spravodlivosti

§ 344ods.

1 písm. c), písm. d) Trestného zákona. K predmetným prehláseniam svedkov okresný súd ďalej uviedol, že sú urobené neprocesným spôsobom.

1. K uvedeným výhradám obvineného krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že nemal dôvod spochybniť hodnovernosť výpovedí spolupracujúcich svedkov F. L., J. B. a M. O. a zároveň uviedol, že si je vedomý, že k hodnoteniu výpovedí spolupracujúcich svedkov je potrebné pristupovať obzvlášť starostlivo. Krajský súd však zároveň uviedol, že nie je možné bez ďalšieho výpovede takýchto svedkov odmietnuť len preto, lebo sa rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a usvedčovať páchateľov, pričom pri hodnotení výpovedí takýchto svedkov je potrebné starostlivo sledovať, či ich výpovede sú vnútorne logické, konzistentné, v podstatných bodoch zhodné a zároveň či sú v dobrom logickom súlade aj s ostatnými vykonanými dôkazmi.
2. Krajský súd ďalej uviedol, že výpovede spolupracujúcich svedkov vyhodnotil v zhode s okresným súdom ako vnútorne logické a konzistentné, v dobrom logickom súlade medzi sebou, ako aj s inými vykonanými dôkazmi. Z obsahového hľadiska krajský súd výpovede spolupracujúcich svedkov vyhodnotil ako vierohodné, ničím nespochybnené, pričom nezistil ani žiadny dôvod, pre ktorý by svedkovia mohli vypovedať skreslene, resp. nepravdivo.

krajského súdu obhajoba nepredložila žiadne silné a presvedčivé argumenty, z ktorých by bolo možné usudzovať na nepravdivosť výpovedí spolupracujúcich svedkov. K písomným prehláseniam F. X.. X. Q., X. B., F. J., K. L., F. D., H. X., J. E. a F. L. krajský súd uviedol, že tieto nie sú dôkaznými prostriedkami použiteľnými v trestnom konaní a doplnil, že okresný súd nepochybil, keď odmietol vykonať výsluchy uvedených osôb ako svedkov, keďže ich považoval za nadbytočné, zvlášť v prípade, ak pretrváva dôvodné podozrenie, že obžalovaný buď sám počas výkonu väzby, resp. prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov či inak pôsobil na viacerých svedkov, aby títo vypovedali v jeho prospech. 47. Najvyššiemu súdu je známa aplikačná prax ústavného súdu odvíjajúca sa od nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 546/2020 z 23. februára 2021 [postupne osvojenú zo strany ďalších senátov ústavného súdu (I. ÚS 343/2022, I. ÚS 339/2022, II. ÚS 514/2022, II. ÚS 559/2021, III. ÚS 302/2022, IV. ÚS 15/2023 atď.)], v zmysle ktorej dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku nezodpovedá právo na obhajobu len vo formulačnom rozsahu čl. 50 ods. 3 ústavy (primeraný čas na prípravu obhajoby a možnosť obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu), ale obhajobné práva v kontexte spravodlivého procesu

čl. 6 dohovoru, a teda aj v rozsahu čl. 46 ods. 1 ústavy (s odrazom najmä v § 34 Trestného poriadku). Z hľadiska dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku ide o prieskum obhajobného atribútu spravodlivého procesu spočívajúci vo vyhodnotení dovolacím súdom, či sa skôr konajúce súdy spoľahlivo a nearbitrárne vyrovnali v odôvodnení svojich rozhodnutí s otázkami podstatnými pre rozhodnutie, čo zodpovedá obhajobným právam obvineného.

1. Právu na obhajobu nezodpovedá povinnosť konajúceho súdu v trestnej veci vykonať všetky obžalovaným navrhované dôkazy. Súd v trestnom konaní podrobuje vyvíjajúcu sa dôkaznú situáciu permanentnému hodnoteniu a na dôkazné návrhy strán konania reaguje vždy v závislosti od konkrétnej fázy tohoto kontinuálne prebiehajúceho procesu. Nadväzne je dôležitou povinnosťou trestného súdu objasniť, z akého dôvodu neakceptoval dôkazné návrhy strán procesu. Podoby splnenia tejto povinnosti môžu byť rozmanité. Dôležité je, aby ich spájal spoločný menovateľ, ktorým je preskúmateľnosť, teda ich spätná konfrontovateľnosť s ostatnými okolnosťami prejednávanej veci. Len tak možno spoľahlivo vyhodnotiť, či postup objasňovania skutkového stavu veci nevykazuje známky svojvôle, a tým de facto zneužitia moci, ktorou súd pri usmerňovaní dokazovania disponuje. Preskúmateľnosť je kvalita adresovaná v prvom rade účastníkovi konania - v trestnom konaní obžalovanému. On je adresátom rozhodnutia, jeho sa budú právne o faktické účinky rozhodnutia bezprostredne dotýkať. Preto práve on je prvoradým nositeľom práva spoznať skutočné dôvody výroku meritórneho rozhodnutia v trestnom konaní. Požiadavka na ich spoznanie však nemusí mať v každom prípade nutne podobu rekapitulácie všetkých podstatných dôvodov v jednom záverečnom rozhodnutí (uznesenie Ústavného súdu SR z
2. augusta 2023, sp. zn. III. ÚS 386/2023).
3. Kľúčovou otázkou môže byť

okolností prípadu aj odmietnutie výsluchu svedka, pričom dovolací súd ju nehodnotí v pozícii prvostupňového súdu alebo odvolacieho súdu (teda ako primárne skutkovú otázku, resp. otázku hodnotenia dôkazov), ale spôsob vysporiadania sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia (v konečnom dôsledku) odvolacím súdom (do úvahy sa berie komplex oboch rozhodnutí, a to preskúmavaného a prieskumného, resp. druhostupňového). Na odobrenie záverov skôr konajúcich súdov musí ísť o vyrovnanie sa s dotknutou otázkou udržateľným spôsobom, pričom dovolací súd nemusí nevyhnutne dospieť k rovnakému spôsobu vyriešenia tejto otázky (stotožniť sa s obsahom a rozsahom vlastnej úvahy skôr konajúceho súdu o otázke vyhovenia alebo odmietnutia predmetného návrhu, taká úvaha však musí byť v odôvodnení relevantne prítomná). Pri hodnotení rozhodnutia súdu nižšieho stupňa dovolacím súdom nie je prekážkou ani § 371 ods. 7 Trestného poriadku, ktorý pokrýva nemožnosť atakovania (len) odôvodnenia rozhodnutia bez smerovania k odlišnému rozhodnutiu vo veci samej (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 7. septembra 2023, sp. zn. I. ÚS 72/2023). 50. K návrhu obvineného na vypočutie vyšetrovateľov a predchádzajúceho obhajcu obvineného sa najvyšší súd vyjadruje v rámci posudzovania dôvodov dovolania

§ 371ods.

1 písm. g) Trestného poriadku (body 101-116). 51. Najvyšší súd preto v rámci prieskumu obvineným uplatneného dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm.

1. c)Trestného poriadku preskúmal, aké bolo posúdenie návrhu obvineného na vypočutie svedkov F. X.. X. Q., X. B., F. J., K. L., F. D., H. X., J. E. a F. L. okresným súdom a v nadväznosti na to aj vysporiadanie sa s touto otázkou v kontexte uplatneného dovolacieho dôvodu v napadnutom uznesení krajského súdu, a to vo vzťahu k okolnostiam preskúmavanej veci. Na tento účel najvyšší súd aplikoval aj tzv. „Perna test" (Perna proti Taliansku, č. 48898/99, rozsudok veľkého senátu zo 6. mája 2003, doplnený koncepciou v zmysle rozsudku veľkého senátu ESĽP vo veci Murtazaliyeva proti Rusku z 18. decembra 2018, č. 36658/05), ktorý je založený na posúdení troch základných kritérií: (
2. a)či bola žiadosť o doplnenie dokazovania dostatočne odôvodnená a či sa týkala podstaty obvinenia, či (
3. b)bol posúdený význam určitého dôkazu a či v tejto súvislosti boli súdom poskytnuté dostatočné dôvody, prečo dôkaz nebol vykonaný v priebehu súdneho konania a napokon (
4. c)či toto rozhodnutie nenarušilo celkovú spravodlivosť konania. 52. Vo vzťahu k prvému kritériu najvyšší súd uvádza, že návrh obvineného na doplnenie dokazovania sa týkal podstaty obvinenia v tom slova zmysle, že obvinený navrhoval vypočuť svedkov za účelom spochybnenia výpovedí spolupracujúcich svedkov, predovšetkým F. L. a J. B.. Obvinený navrhoval vypočuť svedkov, ktorí mali dosvedčiť, že im svedkovia F. L. a J. B. mali uviesť skutočnosti, ktoré vyvracajú priebeh skutkového deja tak, ako ho ustálil okresný súd, a to v rôznych ohľadoch (či už v tom, kto v skutočnosti s drogami obchodoval, resp. v tom, že svedok J. B. mal opakovane potvrdiť, že na obvineného vypovedá len z dôvodu, aby ochránil svoju matku O. B.). 53. K druhému kritériu najvyšší súd uvádza, že okresný ako aj krajský súd navrhované dôkazy posúdili (okresný súd ich odmietol vykonať a krajský súd na takéto odmietnutie návrhov na doplnenie dokazovania okresným súdom reagoval) a zároveň obvinenému poskytli dôvody, pre ktoré navrhované dôkazy neboli vykonané. Či boli také dôvody dostatočné, je potrebné posúdiť nielen osobitne vo vzťahu k okresnému i krajskému súdu, ale vo vzťahu k odôvodneniam rozhodnutí oboch súdov spoločne, keďže ich rozhodnutia tvoria jednotu. 54. Pokiaľ ide o okresný súd, tento sa vyjadril tak, že dôkazná sila takých dôkazov je mizivá. Okresný súd taký záver prijal napriek tomu, že navrhované dôkazy v konečnom dôsledku nevykonal, preto jeho konštatovanie o „mizivej sile" takých dôkazov je prinajmenšom nenáležité. Rovnako tak je nenáležité vyjadrenie okresného súdu, ale tiež aj krajského súdu o tom, že prehlásenia svedkov nie sú procesne použiteľné, resp. že sú urobené neprocesným spôsobom. Okresný a aj krajský súd si vôbec neuvedomili, že obvinený nenavrhoval vykonať dokazovanie oboznámením predmetných prehlásení, ale tieto súdom predkladal za účelom preukázania toho, na aké okolnosti majú byť ním navrhovaní svedkovia vypočutí. Prístup, ktorý okresný a aj krajský súd v tomto smere zvolili, objektívne nemôže u obvineného vzbudzovať dôveru v spravodlivosť konania. 55. Na strane druhej krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia výslovne uviedol, že si uvedomuje dôležitosť starostlivého posudzovania výpovedí spolupracujúcich svedkov a zároveň dodal, že nie je možné bez ďalšieho výpovede takýchto svedkov odmietnuť len preto, lebo sa rozhodli spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a usvedčovať páchateľov. Krajský súd ďalej uviedol, že výpovede spolupracujúcich svedkov sú vnútorne logické a konzistentné a zároveň v dobrom logickom súlade medzi sebou, ako aj s inými vykonanými dôkazmi, z čoho potom vyplýva, že ich nehodnotil izolovane, ale v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi. 56. Oba súdy sa ďalej poukázali na obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 23. decembra 2020, sp. zn. 4 Pv 106/20/1102-48 podanú na okresný súd na P. A., brata obvineného a Z. A., syna obvineného, ktorí mali vplývať na svedkov F. P., T. L., T. I., D. B. a P. L. s cieľom, aby títo svedkovia vypovedali, resp. zmenili svoje predchádzajúce výpovede v prospech obvineného, z čoho vyvodili dôvodné podozrenie z ovplyvňovania svedkov rodinnými príslušníkmi obvineného. 57. Z uvedeného potom najvyšší súd vyvodzuje, že hoci argumentácia okresného a aj krajského súdu vo vzťahu k procesnej použiteľnosti prehlásení svedkov navrhovaných obvineným bola nenáležitá, obvinenému boli poskytnuté dostatočné dôvody, prečo súdy jeho návrhu na vypočutie svedkov nevyhoveli. 58. Najvyšší súd zároveň zastáva názor, že rozhodnutie o nevyhovení návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých obvineným nenarušilo celkovú spravodlivosť konania, pretože odsúdenie obvineného nie je založené len na výpovediach spolupracujúcich svedkov F. L., M. O. a J. B.. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, a to najmä výsluchmi ďalších svedkov, čítaním znaleckých posudkov, odborných vyjadrení, zápisníc o vykonaní domových prehliadok a prehliadok iných priestorov, prečítaním prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky. 59. Vo vzťahu k poukazu obvineného na rozsudok ESĽP zo dňa 1. júna 2023, č. 19990/2020 vo veci Erik Adamčo proti Slovenskej republike najvyšší súd uvádza, že medzi trestnou vecou obvineného a trestnou vecou Erika Adamča je zásadný rozdiel. V prípade Erika Adamča bolo odsúdenie založené hlavne na svedectvách osôb, ktoré sa priznali k účasti na vraždách údajne spáchaných spolu s Erikom Adamčom a ktorí súhlasili spolupracovať s prokuratúrou výmenou za poskytnuté výhody a iné svedecké dôkazy boli len z počutia a znalecké dokazovanie sa týkalo spôsobu, akým bola vražda vykonaná a nie identity vraha, pričom výhody poskytnuté takým svedkom boli významné a orgány odďaľovali stíhanie svedkov za viaceré vraždy. V prípade obvineného však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spolupracujúci svedkovia F. L., M. O. a J. B. boli odsúdení súdom, ktorý prijal ich vyhlásenie o vine, teda nešlo o schválenie dohôd, ktoré by boli uzavreté medzi týmito svedkami a prokuratúrou, pričom títo svedkovia boli odsúdení ešte pred odsúdením obvineného a príslušný rozsudok, ktorým došlo k ich odsúdeniu bol na hlavnom pojednávaní oboznámený. Z predmetného rozsudku (body 86-87) zároveň vyplýva, že spolupracujúcim svedkom neboli poskytnuté žiadne neštandardné výhody napr. v podobe zastavenia trestného stíhania, či odsúdenia v nižšej právnej kvalifikácii zohľadňujúc skutočnosť, že boli de facto spolupáchateľmi obvineného. 60. Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom obvineného, že záruku celkovej spravodlivosti konania naplní pripojenie spisu z trestného konania vedeného voči svedkom F. L., J. B. a M. O., ďalej vykonanie výsluchu svedkyne O. B. a pripojenie jej trestného spisu, či výsluchy vyšetrovateľov, ktorí viedli výsluchy z prípravného konania, resp. výsluch osoby prítomnej pri výsluchu, k čomu sa najvyšší súd podrobnejšie vyjadruje v bodoch 89 a 95-116 tohto uznesenia. 61. Pokiaľ obvinený poukazuje na rozhodnutia ESĽP z 15. decembra 2022 o sťažnostiach sťažovateľov Paulusa a Vasarába proti Slovenskej republike č. 208081/19 a 29644/19 najvyšší súd uvádza, že v predmetnej veci bolo odsúdenie sťažovateľov založené len na jednej verzii udalostí a odmietnutí preskúmania verzie predloženej sťažovateľmi, pričom spolupracujúcim svedkom bola ponúknutá beztrestnosť. Prípad obvineného je však iný v tom, že obvineného okrem výpovedí spolupracujúcich svedkov usvedčuje aj celý rad ďalších dôkazov a spolupracujúci svedkovia neostali nepotrestaní, pričom ich výpovede boli podporené aj výpoveďami iných svedkov, ako aj prepismi záznamov telekomunikačnej prevádzky nehovoriac o tom, že súdy venovali náležitú pozornosť prevereniu výpovedí spolupracujúcich svedkov. 62. K dovolacej námietke obvineného, že absencia zvukového záznamu z hlavného pojednávania konaného dňa 19. februára 2020 a 29. apríla 2020, ako aj absencia zvukového záznamu z verejného zasadnutia konaného dňa 3. februára 2022 na krajskom súde v časti vykonania dokazovania oboznámením obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn. 4 Pv 106/20/1102 má zakladať ďalší dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku najvyšší súd uvádza, že sa s názorom obvineného nestotožňuje.

1. Obvinený k uvedenej dovolacej námietke poukázal na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa
2. januára 2020, sp. zn. 4Tdo/63/2019, v ktorom najvyšší súd uviedol nasledovné: „Vo vzťahu k námietke obvineného, že zvukový záznam z hlavného pojednávania konaného okresným súdom
3. mája 2019

§ 61a

Trestného poriadku nie je úplný, keďže nezachytáva úvod pojednávania, a to vyhlásenie opatrenia

§ 58ods.

3 Trestného poriadku o spôsobe vyhotovovania zápisnice o hlavnom pojednávaní, zistenie podmienok na vykonanie hlavného pojednávania, zistenie prítomnosti osôb, vyhlásenie uznesenia

§ 249ods.

3, ods. 4 Trestného poriadku o vylúčení verejnosti, je nutné obhajobe prisvedčiť, že

citovaného ustanovenia je súd povinný vyhotovovať zvukový záznam celého hlavného pojednávania. Obmedzenie zvukového zaznamenávania len na časť vykonávania dokazovania sa vzťahuje na verejné zasadnutie, nie však hlavné pojednávanie. Na strane druhej nevyhotovenie zvukového záznamu časti hlavného pojednávania v rozsahu naznačenom obhajobou (ako je to vyššie uvedené), pri zachytení celého priebehu dokazovania, nemá za následok porušenie práva na obhajobu obvineného zásadným spôsobom, pritom len takéto porušenie, ako to vyplýva z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, predstavuje naplnenie dovolacieho dôvodu. Navyše obvinený ani konkrétne neuvádza ako mu nevyhotovenie zvukového záznamu úvodnej časti hlavného pojednávania znemožnilo, či sťažilo obhajobu, len vo všeobecnosti poukazuje na chybný postup okresného súdu, preto ani z materiálneho hľadiska nemožno dospieť k záveru o zásadnom porušení práv obvineného." 64. V uvedenom rozhodnutí sa najvyšší súd exaktne nevyjadril v tom zmysle, že by nevyhotovenie zvukového záznamu z hlavného pojednávania bez ďalšieho zakladalo dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku, ako to tvrdí obvinený. 65.

§ 61a

Trestného poriadku Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom. 66.

§ 56ods.

1 vyhlášky MS RS č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy Zvukový záznam z pojednávania sa uchováva na nosiči dát, ktorý sa po skončení súdneho pojednávania pripojí k súdnemu spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je zvukový záznam uložený. 67. Ustanovenie § 61a Trestného poriadku bolo do Trestného poriadku doplnené s účinnosťou od 1. marca 2015, a to zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.