Obsah (6)

§ 197§ 198§ 153§ 419§ 420§ 149

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/216/2022 Identifikačné číslo spisu: 7816208173 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Holič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 197

CSP ako aj predvolanie svedka

§ 198CSP a to konateľa, resp.

štatutárneho zástupcu spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o.. Odvolací súd s takýmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie sa stotožnil, tak ako to vyplýva z ods. 20, 21 napadnutého rozsudku. Odvolací súd nesprávny postup súdu prvej inštancie zdôvodňuje sudcovskou koncentráciou konania

§ 153CSP.

Návrh na výsluch svedka bol pred súdom prvej inštancie navrhnutý včas žalovanou stranou na pojednávaní konanom dňa

1. januára 2020 str. 4 zápisnice. Súd nesprávnym procesným postupom tento výsluch nerealizoval a tak žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, teda neobstojí konštatovanie odvolacieho súdu v ods. 22 napadnutého rozsudku. Žalobca nesúhlasí ani s vyhodnotením odborného vyjadrenia č. 94/2020 tak ako to uvádza súd, že toto vyvracia dôvodnosť žalovaného nároku. To, že znalec nevedel vzhľadom k uplynutiu značnej doby ustáliť hodnoverne či došlo k rekonštrukcii a vykonaniu opráv ešte neznamená, že práce spoločnosťou ZANZI-BAR s.r.o. vykonané neboli. Naopak z odborného vyjadrenia je možné vyvodiť záver, že práce vykonané boli avšak z odborného hľadiska nie je možné ustáliť ich vykonanie. O vykonaní prác predsa svedčia hodnoverné doklady, ktorých vierohodnosť nebola spochybnená a ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Súd na tieto doklady mal pri rozhodovaní prihliadať a v odôvodnení svojho rozhodnutia nedáva odpoveď prečo na tieto hodnoverné dôkazy neprihliadol. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy žalovanou a to predložením účtovných dokladov, stavebného denníka, štatutárnym zástupcom spoločnosti ZAZI-BAR s.r.o.. Súd bez akéhokoľvek opodstatnenia spochybňuje čestné prehlásenie konateľa spoločnosti ZANZIBAR s.r.o., zo dňa
2. mája 2017, keď v rozsudku uvádza, že toto prehlásenie priamo odporuje svedeckej výpovedi svedka S. Q., pričom náležitým spôsobom svoje rozhodnutie v tejto časti neodôvodňuje, prečo uveril svedeckej výpovedi svedka Q. a neuveril hodnoverným dokladom a čestnému prehláseniu konateľ spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o.. Takýmto nesprávnym postupom súd odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom. Odvolací súd sa nedostatočne vyrovnal s argumentáciou žalobcu a tým porušil jeho základné právo na spravodlivý proces.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania. Poukázala na to, že žalobca nedôvodne namieta procesné pochybenia v postupe súdov nižších inštancií, ich záver o neunesení dôkazného bremena považuje za správny a dostatočne odôvodnený.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné ako neprípustné odmietnuť.
5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017, 9Cdo/72/2020).
6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017, 9Cdo/72/2020).
7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017, 9Cdo/72/2020).
8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. 10.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. 11.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 13. V danom prípade dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP,

ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania

§ 420písm.

f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 15. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 420

CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti

tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/214/2017, 8Cdo/73/2017, 9Cdo/175/2022). Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti, pričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil. 16. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces

tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

1. Dovolateľ namietanú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP oprel o tvrdenie, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho procesného postupu, keď nevykonal výsluch navrhnutého svedka - konateľa spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o., resp. ďalšie dôkazy navrhnuté žalovanou, a tak žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom. Vyjadril tiež nesúhlas s vyhodnotením odborného vyjadrenia č. 94/2020 a namietal nedostatky v odôvodnení napadnutých rozhodnutí.
2. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces

§ 420písm.

1. f)CSP, treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. 19. Dovolací súd uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. (I. ÚS 24/2019, 1Cdo/188/2021). 20. Z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu boli v priebehu prvoinštančného konania poučené podľa § 154 CSP o tom, že skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť (resp. uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie. Dovolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t.j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (9Cdo/169/2020). 21. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť (za určitých predpokladov dokonca aj dodatočne potom, čo svoje predchádzajúce povinnosti nesplnili - pozri § 181 ods. 4) a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm.
2. a)až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. (MOLNÁR, Peter. § 366 [Novoty v odvolacom konaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1243, marg. č. 1.). 22. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú

§ 149

CSP najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. (ANDRÁŠIOVÁ, A., HORVÁTH, E. Civilný sporový poriadok - komentár. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2022-6-7]. ASPI_ID KO160_2015SK. Dostupné z: www.aspi.sk. ISSN 2336-517X).

1. Podľa rozsudku najvyššieho súdu z
2. marca 2008, sp. zn. 5MCdo/4/2007 nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t.j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil na účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia.
3. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná v písomnom vyjadrení č.l. 85 predniesla návrhy na doplnenie dokazovania, okrem iného výsluch konateľa, resp. štatutárneho zástupcu spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o., vyžiadanie účtovných dokladov za rok 2015 od tohto dodávateľa a predloženie predmetného stavebného denníka týkajúceho sa predmetnej rekonštrukcie, tieto návrhy zopakovala aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
4. januára 2020 (č.l. 103). Súd navrhol vyžiadanie odborného vyjadrenia znalca z odboru stavebníctvo, s čím strany súhlasili. Následne bolo vypracované odborné vyjadrenie č. 94/2020 (č.l. 120). Na ďalšom pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
5. júna 2021 (č.l. 208) žalobca navrhol vypočuť zástupcu spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o., s týmto návrhom súhlasila aj žalovaná. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil a uložil právnemu zástupcovi žalobcu zabezpečiť, resp. oznámiť súdu identifikačné údaje štatutárneho zástupcu s tým, že následne by mal byť predvolaný O. K. ako bývalý štatutárny orgán a podľa potreby aj E. X. ako súčasný štatutárny orgán spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o.. Následne právny zástupca žalobcu oznámil súdu zánik plnomocenstva (č.l. 211), súd preto vyzval na splnenie uloženej povinnosti priamo žalobcu (č.l. 220), ktorý v mailovej reakcii (č.l. 222) uviedol, že nemá právo pýtať osobné údaje štatutárneho zástupcu spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o.. Na nasledujúcom pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
6. júla 2021 (č.l. 224) súd podľa § 181 ods. 2 CSP určil, že skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe považuje za sporné. Sporové strany predniesli svoje záverečné návrhy, súd strany poučil podľa § 154, § 182, § 373 ods. 4 CSP. Žalobca následne predniesol návrh vyžiadať od svedka S. Q. predloženie dokladov o vykonaní stavebných úprav na rodinnom dome firmou Q. a doklady o registrácii stavebnej firmy. Súd tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol s odôvodnením, že navrhované dôkazy meritórne nesúvisia s predmetom konania. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok. V odvolaní proti tomuto rozsudku žalobca okrem iného namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, ktoré pôvodne navrhovala už žalovaná a voči ktorému nemal námietky, pričom sudkyni nič nebránilo vykonať toto dokazovanie.
7. Dovolací súd konštatuje, že procesným postupom súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania nedošlo k takému zásadnému pochybeniu, ktoré by znamenalo odňatie žalobcovi možnosti konať pred súdom. Je pravdou, že procesná situácia sa v priebehu konania menila, keď namietané návrhy na vykonanie dokazovania najprv uplatnila žalovaná, neskôr sa však obe strany zhodli na vykonaní dokazovania formou odborného vyjadrenia a až následne žalobca znova navrhol vypočuť ako svedka zástupcu spoločnosti ZANZI-BAR s.r.o., s týmto návrhom súhlasila aj žalovaná.

§ 197ods.

1 CSP bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť prítomnosť navrhnutého svedka na pojednávaní, resp. podľa ods. 2 požiadať o predvolanie svedka. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nepostupoval úplne dôsledne podľa § 197 ods. 1 a 2 CSP, nešlo o také zásadné procesné pochybenie, ktoré by znamenalo odňatie žalobcovi možnosti konať pred súdom. Žalobca mal až do okamihu, kedy súd vyhlásil dokazovanie za skončené, možnosť uplatniť svoj návrh na vykonanie dokazovania (napr. by bolo postačovalo, keby uviedol, že trvá na výsluchu navrhnutého svedka a žiada ho predvolať z adresy, ktorá sa nachádza v spise). Žalobca túto možnosť nevyužil, v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil len návrh vyžiadať od svedka S. Q.a predloženie dokladov o vykonaní stavebných úprav na rodinnom dome firmou Q. a doklady o registrácii stavebnej firmy. Zamietnutie tohto návrhu žalobca nenamietal ani v odvolaní a ani v dovolaní. Odvolací súd preto správne poukázal na zásadu koncentrácie konania

§ 153CSP.

Žalobca mal možnosť uplatniť svoje procesné právo navrhnúť doplnenie dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, toto právo však nevyužil a riadne neuplatnil, tak ako už bolo konštatované. 26. Dovolací súd ďalej poukazuje na to, že hodnotenie skutkových okolností, na ktoré odvolací súd pri svojich úvahách vzal zreteľ, dovolaciemu prieskumu nepodlieha. Pokiaľ dovolateľ, vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ust. § 420 písm. f) CSP, namietal aj nesprávne vyhodnotenie dôkazu - odborného vyjadrenia znalca, najvyšší súd uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania

§ 420písm.

f) CSP (v tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000, ako aj na rozhodnutia 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017, 9Cdo/159/2022). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, II. ÚS 404/2023). Výnimkou sú iba rôzne závažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), prípadne konajúcimi súdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čo však v preskúmavanom spore nenastalo. Rovnako nemožno konštatovať zo strany súdov nižších inštancií akúkoľvek logickú, funkčnú či teleologickú nekonzistentnosť v procese hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie dostatočne jasne a podrobne odôvodnil, aké dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, dostatočne presvedčivo odôvodnil svoj záver o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu (por. bod

1. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Otázka preto nestojí tak, komu súd uveril alebo neuveril (ako to namieta dovolateľ), ale ako súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy a čo považoval za preukázané a čo za nepreukázané. Ak teda síce žalobca predlžil listinné dôkazy preukazujúce vykonanie stavebných prác, ktorých vykonanie sa však nepodarilo preukázať odborným vyjadrením znalca a ktoré boli vyvrátené svedeckou výpoveďou Ivana Kotlára, záver súdu o nepreukázaní vykonania stavebných prác nemožno považovať za svojvoľný, neudržateľný či prijatý v zrejmom omyle.
2. Vo vzťahu k uplatnenej námietke nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia

§ 420písm.

1. f)CSP. 28. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm.
2. f)CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. 29. Treba zdôrazniť, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania

§ 420CSP nezakladá.

Najvyšší súd už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia procesných oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Na tom zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 24/2017 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). 30. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že vadu konania

§ 420písm.

1. f)CSP nezistil, preto je dovolanie procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm.
2. c)CSP. 31. Dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 32. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.