2 Civilného sporového poriadku na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. 4.
3 Civilného sporového poriadku o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. 5. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti civilného sporového konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným ako príslušným súdom. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch strán sporu, pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť tohto inštitútu. 6.
Civilného sporového poriadku na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 7.
Civilného sporového poriadku všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. 8.
Civilného sporového poriadku súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
názoru najvyššieho súdu navrhovanú delegáciu veci odôvodňujú. Ako už bolo uvedené, žaloba bola podaná na miestne nepríslušnom súde a len nevyužitím oprávnenia žalovaného namietať miestnu príslušnosť pri prvom procesnom úkone došlo k odstráneniu nedostatku miestnej príslušnosti súdu. Žalovaný navrhuje vec prikázať Okresnému súdu Žilina, ktorý bol v čase podania žaloby miestne príslušným súdom. Pasivitu žalobcu, ktorý sa k návrhu žalovaného na zmenu súdu nevyjadril, je v zmysle doložky uvedenej vo výzve potrebné vykladať tak, že k návrhu žalovaného nemá žiadne námietky. Sídlom žalobcu je Krásno nad Kysucou, žalovaný má bydlisko v P. F. P.. Najvyšší súd preto vychádzal zo skutočnosti, že sídlo žalobcu ako aj bydlisko žalovaného sa nachádza v obvode Okresného súdu Žilina a žalobca nenamietal proti návrhu žalovaného na delegáciu veci z Okresného súdu Banská Bystrica na Okresný súd Žilina. Rovnako vzal najvyšší súd do úvahy aj okolnosť, že Okresný súd Banská Bystrica realizoval len úkony smerujúce k doručeniu podaní stranám sporu, ale vo veci ešte nebolo uskutočnené pojednávanie. Vzhľadom na uvedené je navrhované prenesenie miestnej príslušnosti v záujme zabezpečenia hospodárnosti konania. 11. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že z dôvodu procesnej efektivity sú v danom prípade splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 Civilného sporového poriadku a rozhodol tak, že vec prikázal Okresnému súdu Žilina. 12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.