Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/46/2023 Identifikačné číslo spisu: 4418200165 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 429ods.

1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. 9. Z ustanovenia § 429 ods. 2 CSP vyplýva, že povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

1. a)dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
2. b)dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
3. c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 10.

§ 23ods.

1 písm. a/ zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku

1. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis
2. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,
3. použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá je podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa osobitného predpisu, alebo
4. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje.
5. Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 12.

§ 447písm.

e/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP. 13. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nevyhnutnou procesnou podmienkou dovolacieho konania je povinné právne zastúpenie dovolateľa. Dovolateľ musí byť (s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje ust. § 429 ods. 2 CSP) zastúpený advokátom počas celého dovolacieho konania, nielen pri podaní dovolania. Súčasne sa vyžaduje, aby dovolanie a iné podania dovolateľa boli spísané advokátom, teda osobou zapísanou v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Procesná situácia, kedy dovolací súd prihliada na vady dovolania

§ 429

CSP a dovolateľa vedie k ich odstráneniu, nastáva jedine v prípade, ak dovolateľ v rozpore s § 393 ods. 1 CSP nebol v odvolacom konaní poučený o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní (§ 436 ods. 1 CSP).

1. V zmysle ustanovenia § 393 ods. 1 CSP je odvolací súd povinný vo svojom rozhodnutí poučiť strany sporu o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.
2. V posudzovanej veci poučenie rozsudku odvolacieho súdu č. k. 26Cob/59/2021-234 z
3. novembra 2022 (napadnutého dovolaním) obsahuje v súlade s ustanovením § 393 ods. 1 CSP poučenie o prípustnosti dovolania (§ 419 až § 423 CSP), o lehote na podanie dovolania (§ 427 CSP), o náležitostiach dovolania (§ 428 CSP), ako aj o povinnosti zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní, vrátane povinnosti spísania dovolania a iných podaní dovolateľa advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
4. Ak teda nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 písm. a/ až c/ CSP, dovolateľ musí byť v zmysle § 429 ods. 1 prvej vety CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie musí byť spísané advokátom. V posudzovanej veci bolo dovolanie podané v elektronickej podobe prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (. autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom tretej osoby, U. F.. Prílohou elektronicky podaného dovolania bola plná moc udelená žalovanou advokátovi JUDr. Mariánovi Ševčíkovi, CSc., Bratislava, Nezábudkova 22, na jej zastupovanie v predmetnom spore, vrátane konania dovolacieho (nachádzajúca sa v spise na č. l. 249). Plná moc nebola autorizovaná v súlade so zákonom o e-Governmente a rovnako k nej nebola pripojená doložka, ktorá by osvedčila, že zaručená konverzia dokumentu prebehla a elektronický dokument má účinky originálu. Dovolací súd v nadväznosti na uvedené poznamenáva, že hoci právne zastúpenie dovolateľky v spore v okamihu podania dovolania bolo zrejmé z plnej moci, ktorá bola ako príloha elektronického dokumentu pripojená k dovolaniu, zastúpenie nebolo možné považovať aj za osvedčené, keďže plná moc udelená žalovanou advokátovi JUDr. Mariánovi Ševčíkovi, CSc. na jej zastupovanie v základnom konaní sa nevzťahovala na konanie dovolacie a plná moc na zastupovanie žalovanej v dovolacom konaní, pripojená k elektronicky podanému dovolaniu, nebola platne autorizovaná v zmysle zákona o e-Governmente. Pre úplnosť je potrebné dodať, že existenciu právneho zastúpenia dovolateľky v dovolacom konaní osvedčil až originál plnej moci z
5. augusta 2023, ktorý bol v rovnaký deň v listinnej podobe založený do spisu (nachádzajúci sa v spise na č. l. 286) a z ktorého vyplýva, že žalovaná na jej zastupovanie v dovolacom konaní splnomocnila advokáta JUDr. Mariána Ševčíka CSc.
6. Podľa pripojených výsledkov overenia kvalifikovaného elektronického podpisu (nachádzajúcich sa v spise na č. l. 251 a 253), dovolanie v elektronickej podobe bolo autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom U. F., nie dovolateľkou splnomocneného advokáta JUDr. Mariána Ševčíka, CSc., Bratislava, Nezábudkova
7. Keďže z obsahu spisu nebolo zrejmé kto je U. F. a čo ju oprávňovalo k tomu, aby predmetné dovolanie autorizovala, súd prvej inštancie po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako predčasne predloženej, v intenciách usmernenia dovolacieho súdu, výzvou z
8. augusta 2023 vyzval JUDr. Mariána Ševčíka, CSc. (ako splnomocneného zástupcu dovolateľky) na vyjadrenie, prečo dovolanie neautorizoval sám, resp. prečo ho autorizovala U. F. a čo ju k tomu oprávňovalo. Keďže v prejednávanom spore advokát JUDr. Marián Ševčík, CSc. nepreukázal svoje oprávnenie zastupovať žalovanú v dovolacom konaní už v okamihu podania dovolania U. F., súd prvej inštancie predmetnou výzvou z
9. augusta 2023 advokáta a žalovanú vyzval aj k predloženiu uvedenej plnej moci v origináli, prípadne v podobe elektronického podania, platne autorizovaného v súlade so zákonom o e-Governmente. Ako už bolo uvedené v odseku 16 odôvodnenia rozhodnutia, na základe výzvy súdu prvej inštancie, žalovaná doložila do spisu originál plnej moci z
10. augusta 2023, ktorou splnomocnila advokáta JUDr. Mariána Ševčíka, CSc. na jej zastupovanie v spore, vrátane konania dovolacieho. Čo sa týka oprávnenia U. F. na podpísanie dovolania jej kvalifikovaným elektronickým podpisom, na výzvu súdu prvej inštancie bolo
11. septembra 2023 do spisu založené elektronické podanie podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom U. F., odoslané z elektronickej schránky advokáta JUDr. Mariána Ševčíka, CSc., prílohou ktorého bola aj plná moc z
12. januára 2023, ktorou advokát JUDr. Marián Ševčík, CSc. splnomocnil U. F., narodenú X. E. XXXX, P., P. N. XXX/X, aby ako riadny splnomocnený zástupca splnomocniteľa zastupovala a vykonávala za neho elektronické podania voči orgánom verejnej moci, vykonávala v mene splnomocniteľa elektronické podpisovanie podaní vlastným kvalifikovaným elektronickým podpisom, ako i elektronickú autorizáciu dokumentov súvisiacich s podaniami, a to aj vtedy, ak je podľa právnych predpisov požadované osobitné splnomocnenie. Substitučná plná moc nebola platne autorizovaná v súlade so zákonom o e-Governmente, keďže bola bez kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate a v spise sa nenachádza ani osvedčovacia doložka o zaručenej konverzii predmetného dokumentu v zmysle § 37 zákona o e-Governmente, ktorá by osvedčovala, že transformácia dokumentu z listinnej podoby do podoby elektronickej prebehla zaručenou konverziou a elektronický dokument má účinky originálu. V nadväznosti na uvedené, dovolací súd poukazuje na to, že aj ak by sa advokát JUDr. Marián Ševčík, CSc., ktorý v čase podania dovolania konal v mene žalovanej z pozície jej splnomocneného zástupcu, nechal na základe substitučnej plnej moci pri konaní za splnomocniteľku (konkrétne pri úkone elektronicky podaného dovolania) platne zastúpiť treťou osobou (U. F., narodenou X. E. XXXX, P., P. N. XXX/X), nebola by v posudzovanej veci naplnená podmienka spísania a podpísania dovolania osobou advokáta, ako to vyžaduje znenie § 429 ods. 1 CSP, zatiaľ čo výnimka podľa odseku 2 sa tu nepoužije.
13. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže dovolanie bolo autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom U. F., ktorá nie je advokátkou (navyše, substitučná plná moc, ktorá jej bola na taký úkon advokátom udelená, nie je platne autorizovaná v súlade so zákonom o e-Governmente), nie je splnená zákonná podmienka spísania a podpísania dovolania advokátom v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 CSP a tento nedostatok dovolania nemožno po uplynutí lehoty na podanie dovolania odstrániť, pretože ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok dovolacieho konania (k uvedenému porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 489/2018 z
14. septembra 2018, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 79/2018 s touto právnou vetou: „Ak obligatórnou náležitosťou dovolania je podľa druhej vety § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok tejto podmienky možno odstrániť len v lehote na podanie dovolania, keďže ide o podmienku, ktorá musí byť splnená už pri jeho podaní.“). Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej (ktorým je v zmysle § 123 ods. 2 CSP aj dovolanie) je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení (ne)splnenia zákonnej podmienky vyžadovanej v § 429 ods. 1 CSP dovolacím súdom, v prípade elektronickej podoby dovolania, je rozhodujúce, ktorej osobe patrí kvalifikovaný elektronický podpis použitý na autorizáciu podaného dovolania. V posudzovanom spore je touto osobou fyzická osoba, ktorú advokát zastupujúci žalovanú (neplatne) substitučne splnomocnil aj na uskutočnenie elektronických podaní v jeho mene.
15. Z obsahu spisu teda nepochybne vyplýva, že dovolanie podané v elektronickej podobe prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (č. l. 247 a nasl.) autorizovala svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom U. F. z pozície splnomocnenca právneho zástupcu žalovanej, pričom substitučná plná moc nebola platne autorizovaná v súlade so zákonom o e-Governmente. Už v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/7/2020 z
16. augusta 2020 dovolací súd konštatoval, že výlučne autorizácia elektronicky podaného dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom (alternatívne kvalifikovanou elektronickou pečaťou) preukazuje, ktorá osoba v mene dovolateľa dovolanie spísala a podpísala. V označenom uznesení posudzoval dovolací súd obdobný prípad dovolania autorizovaného kvalifikovaným elektronickým podpisom patriacim zamestnankyni advokátskej kancelárie, ktorá zastupovala dovolateľa v dovolacom konaní. Vychádzal pritom z doterajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa dovolania autorizovaného kvalifikovaným elektronickým podpisom advokátskeho koncipienta (uznesenie NS SR sp. zn. 3Oboer 42/2017 z
17. apríla 2018 uvedené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 78/2018, sp. zn. 1Obdo/45/2019 z
18. augusta 2019, sp. zn. 3Obdo/96/2019 z
19. novembra 2019 uvedené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 49/2020), ako aj zo záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) č. k. I. ÚS 484/2019-47 z
20. februára 2020, ktorý (v bode 31) konštatoval: „Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 82l zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú advokáti (právnické osoby od
21. júla 2017 a fyzické osoby od
22. júla 2018) povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom, bude obligatórna náležitosť dovolania podľa druhej vety § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku, spočívajúca v spísaní dovolania advokátom splnená vtedy, pokiaľ bude dovolanie podané elektronicky autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou patriacim advokátovi, ktorý zastupuje dovolateľa (§ 23 ods. 1 zákona o e-Governmente). Je v zásade bez právneho významu skúmať, aká fyzická osoba písomný dokument vytvorila, resp. koľko fyzických osôb sa na jeho tvorbe podieľalo.“ Z bodu 38 odôvodnenia vyššie citovaného nálezu ÚS SR súčasne vyplýva, že relevantnou skutočnosťou je vytlačené samostatné potvrdenie o výsledku overenia kvalifikovaného elektronického podpisu, a to za účelom overenia, aká fyzická osoba ten-ktorý dokument elektronicky podpísala. Teda autorizácia elektronicky podaného dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou preukazuje, ktorá osoba v mene dovolateľa dovolanie spísala a podpísala.
23. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vysloveného záveru pridŕžal aj v náleze č. k. III. ÚS 243/2021-24 z
24. marca 2021, v ktorom na základe podanej sťažnosti preskúmaval, či závery najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. 1Obdo/7/2020 z
25. augusta 2020 sú ústavne udržateľné a v rámci nastolenej problematiky doplnil, „...že z hľadiska posudzovania podmienok stanovených v § 429 ods. 1 CSP je irelevantné, či tzv „advokátom poverenou osobou“ bude jej zamestnanec alebo advokátsky koncipient, kvalifikované elektronické podpisy týchto osôb nebudú vyhovovať striktne nastaveným požiadavkám uvedeného zákonného ustanovenia.“ K otázke splnenia podmienky dovolacieho konania, spísania a podpísania dovolania advokátom, Najvyšší súd Slovenskej republiky na podporu vysloveného záveru poukazuje i na ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavného súdu, a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/7/2020 z
26. augusta 2020, sp. zn. 1Obdo/22/2020 zo
27. októbra 2020, ako i nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 495/2020 z
28. októbra 2020, ktorým bolo podrobené ústavnému prieskumu uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo 96/2019 z
29. novembra 2019, uvedené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 49/2020, ďalej nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 311/2021 zo
30. augusta 2021 ako i nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 430/2023-13 z
31. septembra 2023, ktorým bolo podrobené ústavnému prieskumu uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 97/2022 zo
32. decembra
34. Ústavný súd Slovenskej republiky sa podrobne a komplexne zaoberal problematikou povinného spísania a podpísania dovolania advokátom v náleze č. k. II. ÚS 430/2023-13 z
35. septembra 2023, ktorým preskúmal ústavnosť rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 97/2022 zo
36. decembra 2022 a reagoval ním i na argumentáciu sťažovateľky opierajúcu sa o právne závery ÚS SR vyslovené v náleze č. k. III.ÚS 269/2022-30 z
37. januára 2023, v ktorom ústavný súd vo vzťahu k nastolenej problematike podania dovolania advokátom vyslovil rozdielny právny názor. Ústavný súd v náleze č. k. II. ÚS 430/2023-13 z
38. septembra 2023 poskytol prehľad svojej rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej preskúmaval ústavnosť uznesení najvyššieho súdu o odmietnutí dovolaní spísaných advokátskym koncipientom, resp. odmietnutí dovolaní z dôvodu nesplnenia osobitnej procesnej podmienky dovolacieho konania podľa § 429 ods. 1 CSP, t.j. neautorizovania dovolania podaného v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente advokátom. Konštatoval, že v náleze č. k. III. ÚS 269/2022-30 z
39. januára 2023 ústavný súd vyjadril názor, že nemožno za ústavne udržateľné považovať právne názory vyslovené v rozhodnutiach najvyššieho súdu R 78/2018 a R 49/2020, ktoré žiadajú od dovolateľov podpísanie dovolania výlučne advokátom bez možnosti hoc aj výslovného splnomocnenia na podpísanie dovolania advokátskym koncipientom. Dospel tiež k záveru, že udelením splnomocnenia podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o e-Governmente advokátka prejavila vôľu dať sa pri komunikácii z elektronickej schránky, a teda pri vykonávaní právnych úkonov v elektronickej podobe, zastúpiť svojou koncipientkou, pričom takéto splnomocnenie je v súlade s § 16 ods. 2 zákona o advokácii, podľa ktorého advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec advokáta môže advokáta zastúpiť pri jednotlivých úkonoch. V náleze č. k. II. ÚS 430/2023-13 z
40. septembra 2023 ústavný súd objasnil, že z uvedeného prehľadu rozhodovacej činnosti ústavného súdu je zrejmé, že právny názor vyslovený vo veci sp. zn. III. ÚS 269/2022 je rozdielny ako právny názor prijatý ústavným súdom vo veciach sp. zn. I. ÚS 484/2019, I. ÚS 495/2020, IV. ÚS 8/2021, III. ÚS 243/2021 a sp. zn. I. ÚS 311/2021, avšak nebol predmetom zjednotenia odlišných právnych názorov senátov ústavného súdu v súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Z tohto dôvodu ho ústavný súd nepovažoval za právny názor, ktorým by bol senát ústavného súdu vo veci č. k. II. ÚS 430/2023-13 z
41. septembra 2023 viazaný.
42. Pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neuniklo ani uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo 38/2022 z
43. apríla 2023, v ktorom senát najvyššieho súdu vo svojich právnych záveroch poukázal na závery prijaté ústavným súdom v zmienenom náleze č. k. III. ÚS 269/2022-30 z
44. januára 2023 a vyslovil, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd zaťažil konanie vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, keď v dôsledku svojho nesprávneho procesného postupu znemožnil dovolateľovi (žalobcovi) realizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Vada zmätočnosti spočívala podľa najvyššieho súdu v procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie žalobcu proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré bolo podané elektronicky z elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu, no nebolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom splnomocneného advokáta, ale kvalifikovaným elektronickým podpisom H. J., ktorú na taký úkon substitučne splnomocnil žalobcom splnomocnený právny zástupca, zatiaľ čo H. J. nebola advokátkou, ani advokátskou koncipientkou splnomocneného právneho zástupcu žalobcu a tiež nebola jeho zamestnancom. Podľa najvyššieho súdu, hoci odvolanie nebolo podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom žalobcom splnomocneného advokáta, nebolo možné konštatovať, že ho podpísala osoba neoprávnená na daný úkon. Pokiaľ úkon podania odvolania H. J. ako splnomocnenec právneho zástupcu žalobcu realizovala z elektronickej schránky advokáta, odvolací súd mal danú situáciu vyhodnotiť v súlade s právnymi závermi prijatými ústavným súdom v náleze č. k. III. ÚS 269/2022-30 z
45. januára 2023 spôsobom, že splnomocnená osoba bola oprávnená odvolanie v mene splnomocniteľa (advokáta žalobcu) podať. Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu má dovolací súd za potrebné záverom poznamenať, že v posudzovanej veci pri svojom rozhodovaní nedospel k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, a teda nebol povinný postupovať v zmysle § 48 ods. 1 CSP, keďže v spore sp. zn. 5Obdo 38/2022 sa jednalo o posúdenie splnenia podmienok odvolacieho konania, ktoré sa od podmienok dovolacieho konania líšia minimálne tým, že právne zastúpenie odvolateľa v odvolacom konaní a spísanie odvolania advokátom nie je povinné ako v prípade konania dovolacieho. Pretože skutkové okolnosti veci sp. zn. 5Obdo 38/2022 a posudzovanej veci sa od seba markantne líšia, závery prijaté v danej veci senátom 5Obdo nebolo možné aplikovať aj v procese prejednania a rozhodnutia predmetného sporu.
46. Vychádzajúc z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ani v prípade, ak dovolanie bolo spísané a podpísané fyzickou osobou, ktorej advokát na daný úkon udelil substitučnú plnú moc (v posudzovanej veci navyše bez platnej autorizácie podľa zákona o e-Governmente), nebola splnená jedna zo základných podmienok dovolacieho konania vymedzená v ustanovení § 429 ods. 1 CSP.
47. Dovolací súd preto dovolanie žalovanej odmietol

§ 447písm.

e/ CSP a nezaoberal sa už posúdením uplatnených dovolacích dôvodov.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP, § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.