8 zákona o bankách nezodpovedá akákoľvek upomienka na zaplatenie dlžnej sumy, keďže výzva musí byť urobená až po splatnosti celej pohľadávky, ktorá má byť predmetom postúpenia, čomu nezodpovedá upomienka o omeškaní splátky a výzva v súvislosti s predčasným zosplatnením dlhu mala zameranie práve iba na tento následok a obsahovala upozornenie o vymáhaní pohľadávky v prípade jej nezaplatenia cestou súdu alebo prostredníctvom externej spoločnosti, teda ani banka tento úkon nechápala ako úkon podmieňujúci postúpenie jej pohľadávky. Keďže žalobca uplatnenú pohľadávku platne nenadobudol, pretože nepreukázal výzvu v zmysle uvedených požiadaviek, súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 12. mája 2022 č. k. 12CoCsp/6/2022-167 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení okrem iného konštatoval, že zákon o bankách predstavuje lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť predmetom postúpenia iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (
odvolacieho súdu vzhľadom na to, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nijakým spôsobom nepreukázal ani len samotné vyhotovenie tejto výzvy, nemohlo dôjsť ani k jej reálnemu doručeniu, preto možno konštatovať, že uvedená obligatórna podmienka pre platné postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nebola splnená. Preto odvolací súd konštatoval, že predmetná pohľadávka nebola zo strany právneho predchodcu žalobcu platne postúpená a to má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. K námietke žalobcu, že žalovaná v konaní nerozporovala ním tvrdené skutočnosti, odvolací súd uviedol, že skutočnosť, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie uviedol svoje tvrdenia a predložil dôkazy, nezabavila súd prvej inštancie povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu ex offo, teda či táto neobsahuje prípadne aj neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj to, či pre postúpenie pohľadávky boli splnené zákonom predpísané podmienky. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“). Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
1 písm. a) CSP, uviedol, že dovolanie podáva aj
1 písm. b) CSP s tou istou právnou otázkou, doplnenou o nadväznú právnu otázku, či je možné za kvalifikovanú výzvu banky alebo pobočky zahraničnej banky voči svojmu klientovi považovať
8 zákona o bankách akúkoľvek písomnú výzvu k úhrade čo i len časti jeho omeškaného peňažného záväzku alebo táto písomná výzva musí obsahovať aj osobitné obsahové náležitosti okrem upozornenia dlžníka na jeho omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. 3.1.
dovolateľa bolo v konaní preukázané, že žalovaná bola postupcom opakovane vyzvaná na úhradu svojho omeškaného peňažného záväzku, a to okrem iného výzvami na zaplatenie zo dňa 9.10.2018, 17.10.2018 a 2.11.2018, výzvou zo dňa 19.12.2018 (označenou ako „Posledná výzva na úhradu pohľadávky“) a výzvou zo dňa 2.2.2019 (označenou ako „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“), kedy postupca vyhlásil celý úver za splatný a vyzval žalovanú na zaplatenie celého dlhu vo výške 2 295,76 eur s príslušenstvom. Bolo tiež preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaná bola v nepretržitom omeškaní najneskôr od 2.2.2019, kedy postupca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 4.9.2020).
dovolateľa postupca nebol v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách povinný žalovanú výslovne upozorniť na skutočnosť, že môže v prípade splnenia zákonných podmienok postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, nakoľko z dikcie citovaného ustanovenia takáto povinnosť banke nevyplýva. Z uvedeného ustanovenia nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že by písomná výzva banky dlžníkovi na úhradu jeho záväzku mala obsahovať nejaké ďalšie špecifické náležitosti okrem dvoch zákonných podmienok, ktoré boli v predmetnom konaní splnené, a to vyzvať dlžníka na splnenie čo len časti jeho peňažného záväzku a nepretržite dlhšie ako 90 dní trvajúce omeškanie dlžníka so splnením čo len časti peňažného záväzku. 3.2. Dovolateľ ďalej uviedol, že žiadne jeho skutkové tvrdenie, ako ani predložené dôkazy žalovaná kvalifikovane nepoprela a že preukázal doručovanie výziev zo dňa 19.12.2018 a 2.2.2019 aj doručenkami, ktoré predložil už okresnému súdu. V tejto súvislosti poukázal aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení rozsudku odkázal na podací hárok, „z ktorého má byť zrejmé doručovanie tejto výzvy žalovanej“, čo však žalobca nikdy netvrdil, práve naopak, k výzvam zo dňa 19.12.2018 a 2.2.2019 pripojil doručenky, ktoré preukazujú doručenie relevantných výziev žalovanej. Pokiaľ súdy vykladali ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách takým spôsobom, že písomnej výzve banky klientovi pripisovali osobitné náležitosti, ktoré z tohto zákonného ustanovenia v žiadnom možnom výklade nevyplývali (v dôsledku čoho nepovažovali žiadnu výzvu k úhrade omeškaného dlhu za výzvu
predmetného ustanovenia), potom
názoru dovolateľa rozsudky oboch súdov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Keďže jeho právny predchodca písomne upozornil (dokonca viackrát) žalovanú na jej peňažný záväzok, pričom žalovaná bola i napriek týmto výzvam nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní, považuje dovolateľ podmienku písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách za splnenú. Dotváranie práva odvolacím súdom, v danom prípade dopĺňaním osobitných náležitostí výzvy, považuje dovolateľ za neprípustné a neudržateľné (contra legem).
CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a dôvodné, preto bolo potrebné rozsudok odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže dôvody nesprávnosti rozhodnutia sa vzťahujú aj na rozsudok súdu prvej inštancie a nápravu nie je možné dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, bolo potrebné zrušiť aj rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7.
f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 9. Keďže dovolateľ v odôvodnení dovolania stručne naznačil nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu (čo by za určitých podmienok mohlo predstavovať porušenie práva na spravodlivý proces), pričom však výslovne neuplatnil dovolací dôvod
1 CSP, takéto rozhodnutie by vykazovalo znaky svojvoľného rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30.9.2021 sp. zn. II. ÚS 277/2021). K námietke žalobcu, že odvolací súd nesprávne uviedol, že žalobca preukazoval doručovanie výzvy žalovanej podacím hárkom, kým v skutočnosti žalobca predložil k výzvam adresovaným žalovanej doručenky, dovolací súd len stručne uvádza, že vzhľadom na právne posúdenie veci odvolacím súdom (ktorým sa dovolací súd bude zaoberať nižšie) toto konštatovanie nebolo pre rozhodnutie vo veci podstatné, a teda nešlo o takú nesprávnosť v interpretácii tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, ktorá by predstavovala znemožnenie uskutočňovania procesných práv žalobcu. 10. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, dovolací dôvod je potrebné vymedziť tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
neho táto otázka správne riešená. 14. Na druhej strane však prípustnosť dovolania
1 CSP nie je podmienená tým, aby dovolateľ presne uviedol rozhodnutia dovolacieho súdu, od ktorých sa pri posudzovaní predmetnej právnej otázky odvolací súd odchýlil, prípadne ktoré svedčia o tom, že samotný dovolací súd rozhoduje predmetnú otázku rozdielne. Dovolací súd tu poukazuje na nález z 28. septembra 2023 sp. zn. III. ÚS 7/2023, v ktorom Ústavný súd SR (s odkazom na skorší nález sp. zn. I. ÚS 51/2020) konštatoval, že „najvyšší súd nie je viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky
1 CSP oprel prípustnosť dovolania dovolateľ. Dovolanie tak bude prípustné aj vtedy, ak napríklad dovolateľ prípustnosť odôvodnil odklonom od ustálenej praxe najvyššieho súdu, no najvyšší súd zistí, že v skutočnosti nejde o odklon, ale o nejednotnosť takejto praxe.“ V tu posudzovanej veci teda aj keby žalobcom označené rozhodnutia dovolacieho súdu nespĺňali kritériá ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odchýlil, je potrebné, aby sa dovolací súd zaoberal dovolateľom nastolenou právnou otázkou ako otázkou, ktorá ešte nebola (ustálene) vyriešená alebo ktorá je dovolacím súdom riešená rozdielne.
uvádzacej vety § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľ primárne kvalifikoval rozhodnutie odvolacieho súdu ako odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom odkázal na päť rozhodnutí najvyššieho súdu (sp. zn. 8Cdo/169/2020, 7Cdo/26/2017, 1Cdo/147/2017, 1Obdo/92/2018 a 9Cdo/79/2021). V ním odkazovaných rozhodnutiach sa však dovolací súd nezaoberal vyššie nastolenou právnou otázkou. 17. Uzneseniami sp. zn. 8Cdo/169/2020 a sp. zn. 9Cdo/79/2021 najvyšší súd odmietol dovolania z procesných dôvodov, teda dovolateľmi nastolenú právnu otázku vôbec neriešil. V rozsudkoch sp. zn. 7Cdo/26/2017 a sp. zn. 1Cdo/147/2017 (R 60/2018) a následne aj v uznesení sp. zn. 1Obdo/92/2018 najvyšší súd dospel k záveru, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemá za cieľ len ochranu bankového tajomstva, ale ustanovuje podmienky, za ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie pohľadávky banky inej osobe. V prípade, ak by neboli splnené podmienky
citovaného ustanovenia pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, išlo by o postúpenie v rozpore so zákonom, a teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V týchto rozhodnutiach teda síce išlo o interpretáciu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, avšak z iných aspektov, nie o vymedzenie obsahu výzvy, ktorou je podmienené postúpenie pohľadávky. Samotný dovolateľ si bol zrejme vedomý, že citované rozhodnutia najvyššieho súdu nepredstavujú vo vzťahu k ním nastolenej právnej otázke ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, keď sám v dovolaní priznal, že ním citované rozhodnutia riešili iné právne otázky, a preto alternatívne uviedol ako dôvod prípustnosti dovolania aj ustanovenie § 421 ods. 1 písm.
8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky“.
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
8 zákona o bankách upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by to v citovanom ustanovení výslovne uviedol podobne ako je v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne formulovaná požiadavka, aby veriteľ pred predčasným zosplatnením pohľadávky upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách takéto upozornenie nevyžaduje. Potrebe chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu zodpovedá aj taká výzva na zaplatenie pohľadávky, v ktorej nie je uvedené upozornenie na možnosť jej postúpenia. Aj z takejto výzvy (ak mu bola riadne doručená) sa spotrebiteľ má možnosť dozvedieť o tom, že veriteľ voči nemu eviduje nezaplatenú splatnú pohľadávku, čo mu dáva možnosť na túto situáciu primerane reagovať. Zákon v žiadnom ustanovení nevylučuje spojenie dvoch právnych úkonov do jednej listiny, preto nemožno neakceptovať riadne doručenú výzvu na zaplatenie dlhu len preto, že táto výzva bola spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve
8 zákona o bankách musí banka klienta upozorniť na možnosť postúpiť pohľadávku na tretí subjekt a že výzvu, ktorá je spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky, nemožno považovať za výzvu
8 zákona o bankách. Z toho vyplýva, že dovolaním napadnutý rozsudok spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP), preto bolo dovolanie nielen prípustné, ale aj dôvodné a dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže dôvody zrušenia (nesprávne právne posúdenie a v dôsledku toho nedostatočné vykonanie a vyhodnotenie dôkazov - viď nižšie) sa týkali aj rozsudku súdu prvej inštancie, dovolací súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 Základných princípov CSP) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto dovolací súd
2 CSP zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP). 22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), opätovne posúdi otázku, či žalobca preukázal splnenie podmienok
8 zákona o bankách (porov. rozsudok najvyššieho súdu z
toho posúdi aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne znova o trovách pôvodného konania a rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.