Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/20/2022 Identifikačné číslo spisu: 7716215928 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 435. 13.

V zmysle § 428 CSP je dovolateľ povinný okrem iného uviesť, z akých dôvodov dovolaním napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, a tento dovolací dôvod (resp. dôvody) vymedziť spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP.

Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný dovolací súd, pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia, a z iných, než dovolateľom uplatnených dôvodov, napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Preto ak dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP, tento nedostatok má za následok odmietnutie dovolania podľa § 447 písm.

1. f)CSP. 14. V prejednávanej veci dovolateľka zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) nešpecifikovala, z čoho vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania - t. j. či z dôvodu uvedeného v ustanovení § 420 CSP alebo § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľka síce uvádza, že bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie, z obsahu dovolania však nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním, resp. procesným postupom súdu malo k takémuto porušeniu jej práv dôjsť. Samotné konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces dovolateľkou bez uvedenia konkrétnych pochybení, či nesprávneho procesného postupu súdu nižšej inštancie, nemožno podľa názoru dovolacieho súdu považovať za vymedzenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
2. f)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu dovolania nemožno bez dôvodných pochybností ustáliť, či mala žalobkyňa v úmysle uplatniť dovolací dôvod podľa § 420 písm.
3. f)CSP a už vôbec z jeho obsahu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých má dovolateľka za to, že tento (alebo iný) dovolací dôvod je daný. S ohľadom na vyššie uvedenú viazanosť dovolacieho súdu výslovne vymedzenými dovolacími dôvodmi môže dovolací súd posudzovať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
4. f)CSP výlučne v prípade, ak dovolateľ v dovolaní uvedie, v čom má spočívať predmetná vada zmätočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020). Podľa názoru dovolacieho súdu, ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a špecifikovať v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod, keďže pristúpiť k dovolaciemu prieskumu je dovolací súd oprávnený len v prípade zákonom predpokladaného riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov. Uplatnenie dovolacích dôvodov je plne v dispozícii strán konania, pričom kvalitatívne nároky kladené na ich vymedzenie vyplývajú priamo zo zákona a súvisia o. i. s požiadavkou povinného zastúpenia, preto ich nemožno považovať za prílišný formalizmus. Úlohou dovolacieho súdu nie je nahrádzať pasivitu dovolateľa a hľadať v texte dovolania alebo v predloženom spise, čo by prípadne mohlo predstavovať vadu zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 CSP. 15. Pokiaľ nesprávny procesný postup súdov nižšej inštancie mal podľa dovolateľky spočívať v nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov, dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov či nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm.
5. f)CSP, žiadneho z ďalších písmen rovnakého ustanovenia a ani v zmysle § 421 ods. 1 CSP (3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad vo veci prejednávanej pod sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. 16. Dovolací súd nevzhliadol vadu zmätočnosti ani v namietanom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý žalobkyňu nevyzval na doplnenie skutkových tvrdení („ak súdu nebolo jasné čokoľvek v súvislosti so škodou, mohol vyzvať žalobkyňu aby objasnila nejasnosti. Súd však tak neurobil.“). Ustanovenie § 150 ods. 2 CSP zakotvuje možnosť materiálneho vedenia sporu fakultatívne, keď ustanovuje, že na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Toto oprávnenie umožňuje súdu korigovať prílišnú tvrdosť prejednacej zásady v prípadoch, kedy by jeho bezvýhradné uplatnenie mohlo mať príliš drakonický následok. Predmetné ustanovenie však nemožno vykladať v tom zmysle, že procesnú aktivitu strán sporu podľa čl. 8 CSP a § 149 CSP a ich zodpovednosť za (ne)unesenie dôkazného bremena v kontradiktórnom sporovom konaní možno preniesť na súd. V sporovom konaní sa v zásade nemá zisťovať, čo strany netvrdili - takýto postup by bol v rozpore so základnými princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní. 17. Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd má možnosť vyhodnotiť a posúdiť iba, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. 18. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum, nakoľko dovolanie žalobkyne nespĺňa náležitosti vyplývajúce z § 428 CSP, keď neobsahuje dovolacie dôvody, resp. tieto nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP.

Dovolanie preto s poukazom na ustanovenia § 447 písm.

1. d)a písm.
2. f)CSP odmietol. 19. Dovolací súd nezistil splnenie predpokladov pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 2 CSP (navrhovaný odklad vykonateľnosti v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže napadnuté rozhodnutie neukladá povinnosť plniť), a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie. 20. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.