uloženie pokuty podľa ust. § 13 zák.č. 315/2016 Z.z.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/9/2023 Identifikačné číslo spisu: 5118212719 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5118212719.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, vo veci partnera verejného sektora MEDIA TRADE spol. s r.o, Krížna 28, Bratislava, IČO: 31 333 150, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Jakab Flochovou, Krížna 47, 811 07 Bratislava, IČO: 42 357 641, za účasti oprávnenej osoby ADAUS, s.r.o. (pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.), Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, zastúpenej advokátom Mgr. Michalom Peckom, Miletičova 5A, Bratislava, IČO: 42 257 123, za účasti člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľa partnera verejného sektora O.. T. C., O.., narodeného XX. Q. XXXX, E. XXX/X, K., zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Jakab Flochovou, Krížna 47, 811 07 Bratislava, IČO: 42 357 641, v konaní o uloženie pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 43PPok/6/2018, o spoločnom dovolaní partnera verejného sektora a konateľa partnera verejného sektora a dovolaní oprávnenej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. júna 2021 č. k. 13Cob/154/2020-363, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. júna 2021 č. k. 13Cob/154/2020-363 a uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 19. augusta 2019 č. k. 43PPok/6/2018-172 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina. II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Odôvodnenie 1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") uznesením zo dňa 19. augusta 2019 č. k. 43PPok/6/2018-172, výrokom I. uložil partnerovi verejného sektora MEDIA TRADE spol. s r.o., Krížna 28, Bratislava, IČO: 31 333 150, pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, výrokom II. uložil konateľovi partnera verejného sektora O.. T. C., narodenému XX. Q. XXXX, E. X, K., pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, výrokom III. uložil oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, pokutu vo výške 20 000 eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Vo výroku IV. súd prvej inštancie nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie na základe podnetu občianskeho združenia Transparency International Slovensko, Bajkalská 1496/25, Bratislava, IČO: 31 817 823, doručeného okresnému súdu dňa 23. augusta 2018 a podnetu Q. Z. doručeného okresnému súdu dňa 12. septembra 2018 začal vo vzťahu k partnerovi verejného sektora MEDIA TRADE spol. s r.o. (ďalej aj ako „PVS") a oprávnenej osobe ADAUS, s.r.o. (pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.), Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544 (ďalej aj ako „oprávnená osoba") konanie o uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZRPVS" alebo „zákon" alebo „zákon č. 315/2016 Z. z."). 3. Po vykonanom dokazovaní spočívajúcom v oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v súdnom spise a vykonanými listinnými dôkazmi, súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav, ktorý posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu PVS do registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 25. júla 2017. 4. PVS mal ku dňu 25. júla 2017 jedného spoločníka, a to O.. T. C., O.. s vkladom 7 000 eur. Konateľom PVS bol O.. T. C., O.., ktorý bol zároveň aj konečným užívateľom výhod. Obchodná spoločnosť GGFS s.r.o., Sasinkova 5, Bratislava, IČO: 47 079 690, mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava (do 5. apríla 2018 bolo sídlo na adrese Drotárska cesta 102, Bratislava), IČO: 36 858 463, s vkladom 750 eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1 500 eur a spoločnosť G GROUP LTD. s vkladom 5 250 eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s.r.o. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli O.. T. C., O.. a O.. O. C., M. Obchodná spoločnosť BIZZ, s.r.o. mala jediného spoločníka, ktorý vykonával aj funkciu konateľa, a to M.. B. K.. Obchodný podiel spoločníka M.. B. K. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. M. A.. Oprávnená osoba mala ku dňu 25. júla 2017 dvoch spoločníkov, a to M.. B. K. a B.. O. M., oboch s vkladom 3 320 eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol M.. B. K.. 5. Vykonaním lustrácie obchodného registra bolo zistené, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., Sasinkova 5, Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO a.s.). Do dňa 5. novembra 2014 bola ako jediný akcionár spoločnosti EBR SERVICES a.s. zapísaná spoločnosť MEDIA TRADE, spol. s r.o. (t.j. partner verejného sektora). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s. je predseda predstavenstva, ktorým je od 10. októbra 2014 O.. O. C., M. Obchodná spoločnosť má troch členov dozornej rady, a to O.. T. C., O.., T.. L. I. a B.. Q. R. M.. Od 10. októbra 2014 do 2. októbra 2018 bol členom dozornej rady M.. B. K.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a.s., založenej v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm.

1. g)stanov). Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a.s. zo dňa 10. októbra 2014 dozorná rada odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva ustanovila O.. O. C., M.. a určila ho za predsedu predstavenstva. 6. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že konaniu o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa § 19 zákona nemusí nevyhnutne predchádzať konanie podľa ust. § 12 zákona o kvalifikovanom podnete. Ak by malo byť sankčné konanie podľa § 13 podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera z registra, súd prvej inštancie zdôraznil, že by nebolo možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Ustanovenie § 13 zákona sankcionuje tri skutkové podstaty, kde v poradí tretia (porušenie zákazu podľa § 19 zákona) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli, alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých, alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Súd prvej inštancie upozornil, že ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba je pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením § 13 v časti porušenia zákazu podľa § 19 zákona zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená, alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade, ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa § 12, (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa § 19 zákona. Rozlišovanie týchto skutkových podstát v § 13 by tak podľa okresného súdu nemalo žiaden zmysel. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie preto uzavrel, že konanie o pokute podľa § 13 zákona nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa § 12 zákona, ale je možné ho viesť samostatne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podporne poukázal aj na okolnosti týkajúce sa sudcu pri hodnotení jeho nestrannosti. 7. V konaní súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by intenzita vzťahu M.. B. K. a O.. T. C., O.. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient, s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. Z objektívneho hľadiska personálne prepojenie oprávnenej osoby a PVS v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník a konateľ oprávnenej osoby (M.. B. K.) so spoločníkom a konateľom PVS (O.. T. C., O..) spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. Na tom nič nemení fakt, že obaja boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s.r.o. a G GROUP LTD. (O.. T. C., O.. bol do júla 2017 priamo spoločníkom GGFS s.r.o.). Dôraz okresný súd kládol na skutočnosť, že obchodná spoločnosť, ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t.j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu, či iných osôb schopnosť vlastnými úkonmi brať na seba práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení) vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s.r.o. prostredníctvom M.. B. K.. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné to, že spoločníkmi v GGFS s.r.o. boli M.. B. K. a O.. T. C., O.. nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností, ktoré ovládajú. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi O.. T. C., O.. a M.. B. K. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti - a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale aj zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín obchodného registra (aj keď M.. B. K. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s.r.o., ale bol to on, kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s.r.o. navonok) a potom tie isté osoby podpisovali v mene oprávnenej osoby a PVS tak verifikačný dokument, ako aj dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou. 8. Hoci vzťah M.. B. K. a O.. T. C., O.., ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa okresného súdu sa nepochybne jednalo o vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 6 písm.
2. a)zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ"). 9. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal aj na to, že osoby O.. T. C., O.. a M.. B. K. sa stretli aj v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., keď obaja boli v posudzovanom čase členmi jej dozornej rady, pričom jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s. je spoločnosť GGFS s.r.o., ktorá na konci roku 2014 nadobudla akcie od pôvodného jediného akcionára, ktorým bola spoločnosť MEDIA TRADE, spol. s r.o., t.j. partner verejného sektora. Dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a.s. pritom nemá len kontrolnú funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí, napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom za predsedu predstavenstva bol dozornou radou vymenovaný p. O. C. O spoločnom členstve v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a.s. sa oprávnená osoba nezmienila, hoci údaje o členoch dozornej rady sú priamo zistiteľné z obchodného registra. Zdôrazňovala však, že spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia sa stretávajú len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. nemohol vzťah M.. B. K. a O.. T. C., O.. alebo p. O. C. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho, a už vôbec nie do pomeru priateľského. Keďže je zrejmé, že M.. B. K. a O.. T. C., O.. boli spolu členmi dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť členov štatutárneho orgánu, potom vyjadrenia oprávnenej osoby podľa okresného súdu vyzneli nedôveryhodne. 10. Za nepochybné vyhodnotil súd prvej inštancie to, že spoločníkom spoločnosti GGFS s.r.o. sa M.. B. K. mohol stať len na základe vôle O.. T. C., O.., ako väčšinového spoločníka v spoločnosti GGFS s.r.o. Spoločnosť GGFS s.r.o. je totiž v zmysle čl. VII jej spoločenskej zmluvy tzv. uzavretou spoločnosťou, t.j. prevod obchodného podielu a tak vstup nového spoločníka je viazaný na súhlas valného zhromaždenia spoločnosti. Zmyslom tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti. Vstup M.. B. K. do spoločnosti preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle O.. T. C., O... 11. ZRPVS predstavuje podľa názoru okresného súdu predpis verejného práva, preto aj pokuty zakotvené v ust. § 13 zákona majú verejnoprávny charakter. S ohľadom na uvedené, súd prvej inštancie uviedol, že ak má byť verejnoprávna sankcia postihom za protiprávne konanie, musí takto právnou normou reprobované konanie napĺňať všetky jeho zákonom stanovené definičné znaky. Inými slovami, použijúc terminológiu právnych odvetví verejného práva, a to práva trestného a práva správneho, musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty deliktu. Ak niektoré konanie nie je zákonom explicitne popísané ako reprobované, nie je možné zaň uložiť sankciu. Právne normy zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ust. § 19 písm.
3. c)zákona, ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby, výslovne uvádza vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov. Zákon teda výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej nestrannosť. 12. V rámci zhrnutia okresný súd uviedol, že O.. T. C., O.. bol a je jediným členom štatutárneho orgánu PVS a je tiež jeho jediným spoločníkom, vykonávajúcim pôsobnosť valného zhromaždenia. O.. T. C., O.. je jediným konateľom PVS, teda priamo riadi PVS, rozhoduje o jeho obchodnom vedení, zastupuje PVS a koná za neho vo vzťahu k tretím osobám. Pozornosti súdu prvej inštancie neuniklo, že O.. T. C., O.. je tým, kto rozhoduje o obchodnom vedení PVS a zastupuje ho ako štatutárny orgán, a súčasne prijíma rozhodnutia o zásadných otázkach týkajúcich sa PVS z pozície jediného spoločníka spoločnosti. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa M.. B. K. s členom štatutárneho orgánu PVS a jeho spoločníkom je úplne zjavný a ľahko spoznateľný priamo nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS s.r.o., z ktorých je zistiteľná spoločná účasť M.. B. K. a O.. T. C., O.. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov, (či už najskôr priamo O.. T. C., O.. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a M.. B. K. nepriamo cez BIZZ, s.r.o.). Súd v nadväznosti na uvedené uzavrel, že vzťah oprávnenej osoby k PVS a k členovi orgánu PVS má za následok, že oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona vo vzťahu k PVS, čím došlo k porušeniu zákazu podľa § 19 písm.
4. c)zákona. 13. Týmto mal súd prvej inštancie za preukázané, že vzťah medzi konateľom PVS a konateľom oprávnenej osoby, ako aj vzťah medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k PVS a oprávnená osoba je tak podľa § 19 písm.
5. c)zákona vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora. 14. Pri ukladaní pokuty a stanovení jej výšky za porušenie zákona okresný súd si bol vedomý, že zákonodarca stanovil sankciu pre partnera verejného sektora vo výške získaného hospodárskeho prospechu, ako dôsledok porušenia zákazu podľa § 19 zákona pri uložení pokuty. Napriek tomu súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemožno vychádzať z hospodárskeho prospechu PVS, pretože tento by bolo mimoriadne zložité určiť. Ak pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti platby uhrádzajú tri zdravotné poisťovne, ako aj samotní pacienti, ktorí čiastočne hradia im predpísané lieky a títo nakupujú aj lieky a tovar bez úhrady zdravotných poisťovní, oddelenie jednotlivých nákladov a výnosov by bolo veľmi náročné a dokazovanie v tomto smere nákladné, z hľadiska procesnej hospodárnosti neefektívne. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uviedol, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10 000 eur do 1 000 000 eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií. Okresný súd bol toho názoru, že ním stanovená výška pokuty je vzhľadom na výnosy PVS plynúce zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. pri zohľadnení celkových nákladov PVS dostatočne výchovná pre iných partnerov verejného sektora, ktorí by potencionálne mohli porušiť zákaz podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. 15. K primeranosti stanovenej výšky pokuty považoval okresný súd za potrebné zdôrazniť, že prípadná neefektívnosť a nehospodárnosť obchodnej spoločnosti PVS nemôžu byť dôvodom na to, aby súd neuložil dotknutej osobe pokutu vôbec, alebo len v symbolickej výške, nakoľko v takomto prípade by pokuta nemohla objektívne plniť účel predpokladaný zákonom. Súd prvej inštancie upozornil na skutočnosť, že partner verejného sektora je podnikateľský subjekt založený za účelom dosahovania zisku a je jeho voľbou, či bude poskytovať lekárenskú starostlivosť napriek tomu, že nie je schopný dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok z tejto činnosti plynúci. Čistý obrat PVS v roku 2017 bol 1 216 607 eur a v roku 2018 bol 1 409 349 eur, pričom za obdobie, keď povinnosti oprávnenej osoby plnil pre PVS subjekt Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. bol celkový výnos zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. v sume 630 411,74 eura. Na základe uvedených skutočností okresný súd vyslovil, že ním uložená pokuta sa nemôže javiť ako neprimerane vysoká, resp. likvidačná, a preto ju pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií považoval za primeranú. 16. K pokute uloženej členovi štatutárneho orgánu PVS, O.. T. C., O.., okresný súd uviedol, že sa jedná o pokutu ukladanú z dôvodu nesprávneho výberu oprávnenej osoby (culpa in eligendo), o ktorej konateľ PVS musel vedieť, že s ohľadom na znenie § 19 zákona je táto oprávnená osoba vylúčená z vykonávania úkonov vo veci partnera verejného sektora. Na zodpovednosť konateľa nemalo podľa okresného súdu vplyv, že pri výbere oprávnenej osoby vykonával uznesenie valného zhromaždenia v zmysle predloženej zápisnice z valného zhromaždenia PVS zo dňa 8. marca 2017 (viď aj ust. § 135 ods. 3 ObZ). Na doplnenie okresný súd uviedol, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie o výbere oprávnenej osoby jednomyseľným hlasovaním, pričom O.. T. C., O.., sám tento návrh predložil a ako jediný spoločník aj odhlasoval. 17. V súvislosti s uložením pokuty konateľovi PVS za porušenie ust. § 19 ZRPVS okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že toto porušenie nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. Súd prvej inštancie ďalej zohľadnil, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry nie je ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej členovi štatutárneho orgánu súd zobral do úvahy aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedá záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi" istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného"). 18. Nakoľko ku škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra nedošlo, súd prvej inštancie skonštatoval preventívny charakter aj v prípade pokuty uloženej oprávnenej osobe. Vzhľadom na to, že sa zákaz uvedený v § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora týka priamo oprávnenej osoby, pri ktorej sa predpokladá, že úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, tzn. aj s ohľadom na povinnosť vyvarovať sa potenciálneho konfliktu záujmov. Je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu partnerovi verejného sektora a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu súd uložil (pri rovnakom zákonnom rozpätí výšky pokuty u oprávnenej osoby ako aj pri členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora) oprávnenej osobe pokutu vo väčšej výške ako členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (avšak tiež v dolnej polovici zákonného rozpätia), a to vo výške 20 000 eur. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uložil účastníkom konania povinnosť zaplatiť uloženú pokutu v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia, a to na účet okresného súdu, vedený v Štátnej pokladnici, podľa platobných údajov uvedených v pripojených príkazoch na úhradu. Zároveň, okresný súd účastníkov konania upozornil na znenie ust. § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. 20. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, prihliadnuc na to, že dôvod na aplikáciu ustanovení § 55 CMP a § 56 CMP nezistil, pričom konateľ partnera verejného sektora navrhol, aby súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok a ostatní účastníci konania návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v priebehu konania neučinili. 21. O odvolaní partnera verejného sektora, štatutárneho orgánu partnera verejného sektora a oprávnenej osoby rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd") uznesením zo dňa 30. júna 2021 č. k. 13Cob/154/2020-363, tak, že výrokom I. potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 19. augusta 2019 č. k. 43PPok/6/2018-172 a výrokom II. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil, ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. 22. Pozornosti odvolacieho súdu v otázke prípustnosti podania odvolania neuniklo odlišné znenie ust. § 13 ods. 7 zákona k dátumu napadnutého uznesenia okresného súdu a znenie platné v štádiu odvolacieho konania. Podstatné pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby bolo podľa názoru odvolacieho súdu, že v zmysle výroku II. rozhodnutia okresného súdu pri uložení pokuty konateľovi PVS bolo vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544. 23. Toto ručenie oprávnenej osoby je vyjadrené aj v ust. § 13 ods. 5 zákona. Odvolací súd upriamil pozornosť na dôvodovú správu k zákonu č. 241/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. vo vzťahu k ust. § 13 ods. 7 zákona, v ktorej sa uvádza, že týmto „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5 zákona, ktorý vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský, nie za vzťah solidárnej zodpovednosti". Vzhľadom k tomuto zosúladeniu ručiteľského vystupovania oprávnenej osoby, konkrétne v ust. § 13 ods. 7 zákona, účinného od 1. septembra 2019, potom prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu mala zo zákona oprávnená osoba. 24. Odvolací súd zdôraznil, že v zmysle výroku II. napadnutého uznesenia okresného súdu vo vzťahu k oprávnenosti podania odvolania oprávnenou osobou bolo určujúce vyjadrenie ručiteľského záväzku tejto oprávnenej osoby za pokutu uloženú konateľovi PVS a nie to, či bola uložená pokuta spoločne a nerozdielne s konateľom PVS. Ručeniu už podľa ustálenej súdnej praxe zodpovedá výrok plnenia tak, že plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov a nie solidárnosť vyjadreného plnenia, t.j. plniť spoločne a nerozdielne tak, ako to bolo v zmysle znenia ust. § 13 ods. 7 zákona do 31. augusta 2019. Oprávnenej osobe zákon priamo zveruje možnosť podania odvolania. Oprávnená osoba v podanom odvolaní zo dňa 9. septembra 2019 uviedla rozsah odvolania, ktorým napáda výrok I., výrok II. a výrok III. napadnutého uznesenia okresného súdu. Oprávnená osoba má účastníctvo v konaní o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 5 v spojení s ust. § 13 ods. 1 zákona, t.j. v konaní o uložení pokuty partnerovi verejného sektora a štatutárnemu orgánu, v danom prípade konateľovi PVS, ktoré účastníctvo je zachované aj vo vyvolanom odvolacom konaní. Znamená to, že oprávnená osoba je účastníkom konania o odvolaní, ktoré sa týka aj odvolania PVS a konateľa PVS, ktorým napadnutým uznesením okresného súdu bola podľa výroku I., II. uložená pokuta. 25. Odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 2. apríla 2020 č. k. I. ÚS 147/2020-51, z ktorého vyplýva, že podaním odvolania oprávnenou osobou sa „otvára" celé napadnuté rozhodnutie okresného súdu, t.j. v celosti jeho výrokovej časti uloženia pokuty PVS, konateľovi PVS, oprávnenej osobe a k týmto výrokom viažuce sa odôvodnenie. Vzhľadom na to, že v ust § 16 ods. 5 zákon odkazuje na primerané použitie ustanovení Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd v súlade s názorom vysloveným ústavným súdom v uznesení zo dňa 2. apríla 2020 č. k. I. ÚS 147/2020-51 skonštatoval, že aj odvolanie podané PVS a konateľom PVS je prípustné proti uzneseniu okresného súdu. Odvolací súd posúdil konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu zákona v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu ako konanie a rozhodovanie vo veci samej. S prihliadnutím k tomu, že podľa ust. § 59 ods. 1 CMP je odvolanie prípustné proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, teda aj rozhodnutie okresného súdu o uložení pokuty, odvolací súd v zhode s uznesením ústavného súdu konštatuje, že odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu bolo prípustné aj zo strany PVS a konateľa PVS. 26. V rámci podaných odvolaní PVS, konateľ PVS a oprávnená osoba namietali, že rozhodnutie okresného súdu nemá náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, je nedostatočne odôvodnené. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením okresného súdu bol toho názoru, že toto má náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, keď vyjadril samostatne zistený skutkový stav vyjadril, ktoré rozhodné ustanovenia zákona č. 315/2016 Z. z. aplikoval, prehľadne vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám. Okresný súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty tak PVS, ako aj konateľovi PVS a oprávnenej osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú predostiera sporová strana, resp. účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a tieto zdôvodnia len k okolnostiam podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne rozhodnutie. Rovnako tak ani konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaniach PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré majú pre posúdenie odvolacej veci podstatný význam (II. ÚS 78/05). Je už ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). 27. Oprávnená osoba v podanom odvolaní namietala výrokovú časť uznesenia okresného súdu v tom, že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, konateľovi PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná a chýba opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Oprávnená osoba mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pokiaľ výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia. Oprávnená osoba v tomto videla porušenie práva na spravodlivý proces. 28. Uvedenú argumentáciu neposúdil odvolací súd ako relevantnú, a to s poukazom na účel právnej úpravy prijatý zákonom č. 315/2016 Z. z. a charakter konania o uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. Rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa § 13 ods. 1 zákona považuje odvolací súd ako špecifický typ rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra podľa § 278 a nasl. CMP. 29. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že PVS a konateľ PVS proti rozhodnutiu okresného súdu podali správnu žalobu, označenú vo veciach správneho trestania, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozhodnutím zo dňa 21. apríla 2020 sp. zn. 30S/171/2019 tak, že žalobu odmietol z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu nebolo vydané orgánom verejnej správy (§ 4 SSP), t.j. rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené podľa § 7 písm.
6. d)Správneho súdneho poriadku. 30. V tejto súvislosti odvolací súd upozornil aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. mája 2020 sp. zn. 3Asan/4/2020, z ktorého podľa odseku 11. odôvodnenia vyplýva záver, že rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina v súdnom konaní podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy. Jednalo sa o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu, ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. V spojení s odsekom 12. odôvodnenia predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo konštatované, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z. z. sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu), a nie administratívneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. 31. Odvolací súd poukázal na tieto rozhodnutia, pretože aj z nich vyplýva záver charakteru konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., a to konania, v ktorom sú vydávané rozhodnutia ako výsledok civilného mimosporového procesu, pre ktorý nie je namieste sa domáhať toho, aby vo výrokovej časti takéhoto súdneho rozhodnutia bola uvedená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená pokuta. Oprávnená osoba v bode 6. podaného odvolania, v odseku 49. namietala, že rovnakou vadou trpelo už samotné uznesenie o začatí konania, ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci ex offo, ak neuviedol vo výrokovej časti, v čom vidí deliktuálne konanie PVS, konateľa PVS alebo oprávnenej osoby, pre ktoré začal konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. 32. Odvolací dôvod oprávnenej osoby o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, keďže vo výrokovej časti absentuje kvalifikácia skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty, odvolací súd nevzhliadol ako opodstatnený. K uvedenému záver odvolací súd dospel vzhľadom na vymedzený charakter konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona, ako súdneho konania (civilného mimosporového procesu), ktorého výsledkom sú rozhodnutia o uložení pokuty vychádzajúce aj z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, kde je princíp sankcionovania aj v ust. § 11 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené prepojenie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v odseku 25. odôvodnenia svojho uznesenia zo dňa 2. apríla 2020 č. k. I. ÚS 147/2020-51 s tým, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania možno nájsť aj v § 11 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s § 298 ods. 1 CMP. 33. Na doplnenie odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8. októbra 2020 sp. zn. II. ÚS 432/2020, v ktorom v odseku 21. odôvodnenia sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o porušení práv tým, že okresný súd vo výrokovej časti neuviedol, pre ktoré konkrétne porušenie povinností začal konanie o pokute, ústavný súd odkazuje na vlastné tvrdenie sťažovateľov, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje a teda, že „Uloženie pokuty však nie je samo o sebe predmetom ani účelom iniciovaného konania o pokute. Jeho predmetom a účelom je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní uvedenom v hypotéze právnej normy obsiahnutej v § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z.". Napokon dôvody začatia konania o uložení pokuty je možné vyvodiť aj z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré cituje ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorých porušenie napĺňa dôvodnosť začatia konania o pokute v zmysle § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora". Ústavný súd Slovenskej republiky preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Výroková časť bola s ohľadom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu úplná a určitá, teda nevyžadovalo sa vyjadrenie kvalifikácia skutku vo výroku, za ktorý sa okresným súdom uložila pokuta. 34. Argumentácia obsiahnutá v odvolaniach PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby sa týkala predovšetkým nesprávnych skutkových zistení, záverov, nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho extenzívneho výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. ako verejnoprávnej normy a nedostatočného odôvodnenia. Odvolatelia trvali na nestrannosti oprávnenej osoby k PVS a jeho konateľovi. Okrem iného sa okresný súd podľa ich názoru nevysporiadal s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá riešila nestrannosť sudcov, resp. sudcu na konaní a rozhodovaní vo veci, týkajúcej sa posudzovania vylúčenia, alebo nevylúčenia sudcu. Ako odvolací dôvod namietali odvolatelia aj porušenie princípu ne bis in idem a konštatovania okresným súdom, ktoré nemali oporu v spise. Náklady, ktoré PVS uviedol v položke nákladov, považovali za jednoznačne preukázateľné náklady, teda PVS spoľahlivo určil hospodársky prospech - výnos, ktorý má z jedinej zmluvy uzavretej podľa ust. § 2 ods. 1 písm.
7. d)zákona č. 315/2016 Z. z., a to so subjektom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 35. Odvolací súd ani jeden z odvolacích dôvodov PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby nevyhodnotil ako relevantný. Pre účely konania a rozhodovania okresným súdom v zmysle ust. § 13 zákona odvolací súd skonštatoval, že skutkový stav veci bol v dostatočnom a v potrebnom rozsahu zistený a bol aj správnym spôsobom vyhodnotený, správnosť záverov odvolací súd vyhodnotil aj v rovine právneho posúdenia veci. Spoločným znakom správnosti skutkových, ako aj právnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keď sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na jeho skutkové ako aj právne závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli opätovne zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pretože je postačujúce na ne len odkázať. Na podporu zvoleného postupu odvolací súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/190/2016, sp. zn. 5Cdo/40/2018 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8. októbra 2009 sp. zn. IV. ÚS 350/09, keď je nepochybné, že rozhodnutie okresného súdu,ako aj odvolacieho súdu tvoria organickú jednotu). 36. K správnosti výkladu právnej normy a to zákona č. 315/2016 Z. z., ktorý uskutočnil okresný súd, považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že oprávnená osoba je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz), súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod (uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 2. apríla 2020 č. k. I. ÚS 147/2020-51). Okresný súd preto podľa odvolacieho súdu správne postupoval, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na odbornosť oprávnenej osoby a jej zodpovednosť v procese registrácie, ktorý predpoklad profesionálneho vykonávania úkonov s odbornou starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej pokuty okresným súdom, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz obsiahnutý v ust. § 19 zákona. 37. Nakoľko okresný súd zistil vzťah oprávnenej osoby k členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z. z. vo vzťahu k PVS, čím došlo k porušeniu zákazu podľa § 19 písm.
8. c)zákona č. 315/2016 Z. z.. Podľa okresného súdu vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa M.. K. s členom štatutárneho orgánu - konateľa PVS - O.. T. C., O.. bol zjavný nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS s.r.o., z ktorých bola zistiteľná spoločná účasť M.. B. K. a O.. T. C., O.. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov, či už najskôr priamo O.. T. C., O.. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a M.. B. K. nepriamo cez BIZZ, s.r.o. V zhrňujúcom závere okresný súd skonštatoval, že vzťah medzi konateľom PVS a konateľom oprávnenej osoby, ako aj vzťah medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných, je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k PVS, a preto oprávnená osoba podľa záveru okresného súdu bola podľa ust. § 19 písm.
9. c)zákona vylúčená z vykonávania úkonov vo vzťahu k PVS. 38. Podľa názoru odvolacieho súdu zistený vzťah okresný súd správne kvalifikoval ako vzťah, na ktorý sa vzťahuje ust. § 19 písm.
10. c)zákona č. 315/2016 Z. z., z ktorého dôvodu oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. Zhodne, ako okresný súd, aj odvolací súd bol toho názoru, že zistený vzťah by mohol vzbudiť pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s odvolacím dôvodom PVS a štatutárneho orgánu PVS o extenzívnom výklade ust. § 19 písm.
11. c)zákona č. 315/2016 Z. z. okresným súdom v prípade zistenia tohto prepojenia. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že z ust. § 19 písm.
12. c)zákona č. 315/2016 Z. z. vyplýva zákaz pre oprávnenú osobu vykonávať úkony podľa tohto zákona, pokiaľ má akýkoľvek vzťah k PVS alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len mohol vzniesť pochybnosť o jej nestrannosti. Skutočnosť, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia inšpiroval judikatúrou, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci, neznamenalo podľa odvolacieho súdu bezvýhradné aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Výklad rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. uskutočnený okresným súdom neposúdil odvolací súd ako odporujúci zmyslu a účelu tejto zákonnej úpravy. Práve naopak, odvolací súd takýto výklad vyhodnotil ako súladný s charakterom právnej normy, ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom, tak je potom namieste, pokiaľ sa pri vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov kladie dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti, t.j., či z objektívneho hľadiska (personálne) prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. 39. Ako neopodstatnenú kvalifikoval odvolací súd námietku PVS a štatutárneho orgánu PVS v podanom odvolaní, podľa ktorej okresný súd neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom ust. § 19 zákona. Odvolací súd zdôraznil, že práve zákonom č. 315/2016 Z. z. sledovaná transparentnosť vzťahov pri nakladaní s verejnými prostriedkami dala zákonný podklad k tomu, aby bolo možné v danej veci vysloviť, že okresným súdom zistený vzťah medzi konateľom (spoločníkom) PVS a konateľom, spoločníkom oprávnenej osoby spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. Dodržiavanie princípu transparentnosti sleduje ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z., ktorého porušenie vyplynulo zo vzťahu medzi konateľom (spoločníkom) PVS a konateľom oprávnenej osoby založeného ich spoločnou účasťou, ako spoločníkov v tretej spoločnosti (hoci prostredníctvom iných právnických osôb), čo aj podľa názoru odvolacieho súdu objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa ZRPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, preto bola oprávnená osoba vylúčená z vykonávania úkonov (v zmysle § 19 písm.
13. c)zákona č. 315/2016 Z. z.). Výklad rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. bol zo strany okresného súdu podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a účelom tejto právnej normy, ktorý nezasiahol do základných práv a slobôd odvolateľov. Na doplnenie odvolací súd uviedol, že vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov je vzťahom cez vystupujúce osoby za tieto subjekty, a preto pri tomto vzťahu nie je možné uplatniť také reštriktívne nazeranie ako vyjadril v odvolaní PVS a štatutárny orgán PVS v tom, že M.. B. K. nie je oprávnenou osobou, ak oprávnenou osobou je Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. 40. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej odvolací uviedol, že z ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. vyplývajú jednotlivo vymedzené skutky, za ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty PVS a štatutárnemu orgánu PVS, medzi ktorými je aj porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. Z ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z. vyplýva uloženie pokuty oprávnenej osobe registrujúcim orgánom, ak poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. V danej veci mal odvolací súd za to, že okresný súd vecne správnym spôsobom skonštatoval porušenie zákazu podľa § 19 písm.
14. c)zákona č. 315/2016 Z. z., z ktorého titulu bol splnený základ pre ukladanie pokút okresným súdom, a to tak vo vzťahu oprávnenej osoby k PVS, ako aj štatutárnemu orgánu PVS. V tejto súvislosti odvolací súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré sa viaže k stanoveniu výšky uložených pokút, keďže sa s postupom a závermi okresného súdu stotožnil. Okresný súd postupoval pri ukladaní pokút za rešpektovania zásad proporcionality, zodpovednosti, odbornej starostlivosti oprávnenej osoby, pričom PVS uložil pokutu 10 000 eur, t.j. na spodnej hranici, ktorá nemá likvidačný charakter aj podľa názoru odvolacieho súdu a konateľovi PVS uložil pokutu rovnako na spodnej hranici zákonného rozpätia, čo bolo uplatnené aj pri sankcii uloženej oprávnenej osobe, u ktorej však okresný súd zohľadnil to, že u nej sa predpokladá profesionalita a odborná starostlivosť, pre ktorú v zmysle ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z. registrujúci orgán oprávnenej osobe uložil pokutu vyššiu od spodnej hranice zákonného rozpätia, t.j. nie 10 000 eur ako konateľovi PVS, ale 20 000 eur. Okresný súd v zákonne požadovanom rozsahu zdôvodnil aj závery prijaté k výške ukladaných pokút. 41. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku oprávnenej osoby obsiahnutú v odvolaní, v zmysle ktorej došlo zo strany okresného súdu k porušeniu princípu ne bis in idem, t.j. zákaz viacnásobného potrestania za ten istý skutok, keď okresný súd vo viacerých konaniach uložil oprávnenej osobe pokuty pre to isté porušenie zákona. K predmetnej námietke odvolací súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o partnera verejného sektora, ktorým je spoločnosť MEDIA TRADE spol. s r.o, IČO: 31 333 150. Tým, že okresný súd skúmal postup pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora, kedy zistil zákonný dôvod na uloženie pokuty v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z., bol podľa odvolacieho súdu namieste postup okresného súdu, ktorý rozhodol o uložení pokuty oprávnenej osobe pre porušenie zákazu podľa ust. § 19 písm.
15. c)zákona č. 315/2016 Z. z. 42. Ďalšia argumentácia odvolateľov sa týkala neaplikovania rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky okresným súdom pri konštatovaní vzťahu medzi oprávnenou osobou a konateľom PVS, z ktorej rozhodovacej praxe vyplýva, že vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci, pokiaľ neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, sa nepovažujú za vzťahy vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. S poukazom na odsek 77. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, odvolací súd uviedol, že okresný súd na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby len ako inšpirujúcu použil judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Za tohto stavu nemožno bezvýhradne apelovať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka posúdenia (ne)zaujatosti sudcov, resp. sudcu pri rozhodovaní tej, ktorej veci. Pre objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby, resp. pre objektívne vylúčenie spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov, je vzhľadom k zmyslu a účelu zákona č. 315/2016 Z. z. dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti v očiach tretej osoby, keďže primárnym účelom zákona č. 315/2016 Z. z. je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom. 43. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd zaoberal aj s odvolacou argumentáciou, ktorá spočívala v posúdení deliktuálneho konania oprávnenej osoby vo vzťahu ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam ako pokračovacieho deliktu s tým, že nešlo o opakovanie deliktu, ale o jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy. Odvolací súd skonštatoval, že analogická aplikácia ustanovení upravujúcich ukladanie trestov za trestné činy, resp. priestupky, nemôže byť bezbrehá. Za potrebné považoval odvolací súd zdôrazniť, že úprava registra partnerov verejného sektora vrátane ukladania sankcií za porušenie povinností uložených týmto zákonom je obsiahnutá práve v samotnom zákone č. 315/2016 Z. z., ktorý nielen dotknutým subjektom súkromného práva vymedzuje rámec ich práv a povinností, ale aj konajúcim súdom vymedzuje rámec ich procesného postupu vrátane postupu pri posudzovaní porušenia zákonom uložených povinností a ukladania sankcií za toto porušenie. Úpravu posudzovania skutku ako pokračovacieho trestného činu a ukladania trestu za takýto trestný čin považoval odvolací súd za úpravu výlučne aplikovateľnú v podmienkach trestného konania, ktorú nemožno prenášať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z. z., ktorý upravuje inú právnu oblasť, len z dôvodu, že táto úprava by sa pre opakované porušovanie povinností v zmysle tohto zákona javila ako priaznivejšia pre porušovateľa. Pokračovací trestný čin je upravený v ustanovení § 122 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ") ako osobitný, samostatný inštitút trestného práva a jeho úpravu nemožno podľa názoru odvolacieho súdu bez výslovného zákonného odkazu aplikovať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z. z., v ktorom obdobná úprava absentuje. Pri absencii akejkoľvek úpravy tejto otázky v zákone č. 315/2016 Z. z. a celkom zjavnej nemožnosti použitia trestnoprávnej úpravy o okamihu vznesenia obvinenia (ako podmienky pre posúdenie, či sa jedná o pokračovací trestný čin) by potom pri ukladaní sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z. z. nebolo možné vymedziť, ktoré čiastkové skutky by ešte mali spadať pod jeden „pokračovací" delikt. V zmysle uvedeného by tak ani nebolo možné určiť, za ktoré konkrétne porušenia a vo vzťahu, ku ktorým konkrétnym spoločnostiam by mala byť posudzovaná a uložená jedna, spoločná sankcia, ktorej sa oprávnená osoba v odvolaní domáha. 44. Odvolanie PVS a konateľa PVS neposúdil odvolací súd ako relevantné, ani čo do spôsobu a postupu okresného súdu pri uložení pokuty PVS a konateľovi PVS. Odvolací súd sa stotožnil so spôsobom uloženia pokuty PVS a konateľovi PVS, ako aj s východiskami, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Okresný súd určitým spôsobom vyjadril a zdôvodnil to, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedala určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10 000 eur, za rešpektovania zásad ukladania sankcií. 45. Dôvod na zastavenie konania odvolací súd nezistil, pretože úkony podľa zákona č. 315/2016 Z. z. pre PVS vykonala oprávnená osoba, ktorá bola z týchto úkonov vylúčená podľa ust. § 19 písm.
16. c)zákona č. 315/2016 Z. z. Odvolací súd rovnako nezistil nesprávnosť skutkových zistení, ani nesprávne právne posúdenie veci. 46. Napriek tomu, že výrok IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania odvolaním napadnutý nebol, odvolací súd uviedol, že sa jedná o výrok závislý od výrokov I., II., III., ktoré boli odvolaniami napadnuté, a preto ho ako vecne správny potvrdil. 47. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odvolacím konaním odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil dôvod podľa ust. § 55 a § 56 CMP. Okrem iného v odvolaní PVS a konateľ PVS žiadali rozhodnúť o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 48. V závere odvolací súd na podporu svojich záverov a princípu právnej istoty poukázal na svoje rozhodnutie zo dňa 4. mája 2021 sp. zn. 13Cob/152/2020 a rozhodnutie zo dňa 8. júna 2021 sp. zn. 13Cob/167/2020. 49. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal PVS spoločne s konateľom PVS (ďalej spoločne aj ako „dovolatelia") dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnili ust. § 420 písm.
17. f)zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"), podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo, ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a ďalej tým, že je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (ust. § 421 ods. 1 písm.
18. a)CSP), a právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (ust. § 421 ods. 1 písm.
19. b)CSP). 50. V podanom dovolaní PVS spoločne s konateľom PVS navrhli, aby dovolací súd prerušil konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm.
20. b)CSP, pretože sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Svoj návrh na prerušenie konania odôvodnili tým, že právna norma (zákon o registri partnerov verejného sektora) je neurčitá, a preto pripúšťa rôzny výklad, čím spôsobuje aplikačné problémy. Ďalej namietali, že ako adresáti právnej normy (zákona) sú v právnej neistote, keďže z nej jednoznačne nevyplýva možnosť podať riadny opravný prostriedok (§ 13 zákona), resp. či sa jedná o dvojinštančné konanie. Na podporu svojej argumentácie poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 2. apríla 2020 sp. zn. I. ÚS 147/2020 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. júla 2020 sp. zn. IV. ÚS 363/2020. Odvolací súd síce vyslovil prípustnosť odvolania podaného PVS a konateľom PVS (v súlade s právnymi názormi vyjadrenými v uvedených uzneseniach Ústavného súdu Slovenskej republiky), ale PVS a konateľ PVS v rámci podaného dovolania vytýkali odvolaciemu súdu, že rozhodnutie okresného súdu, z dôvodu nesprávneho poučenia o prípustnosti podania odvolania, nezrušil a ani sa s touto procesnou vadou rozhodnutia okresného súdu nevysporiadal. To znamená, že znenie ust. § 13 zákona vylučuje, že odvolanie je pre PVS a konateľa PVS prípustné, a preto nie je v súlade s Ústavou SR. 51. Právnu neistotu adresátov zákona videli dovolatelia aj v tom, že zo ZRPVS vyplýva, že by konaniu o uloženie pokuty podľa ust. § 13 zákona malo predchádzať konanie o overenie pravdivosti a úplnosti údajov (viď ust. § 12 ods. 8 a následne ust. § 13 ods. 1 zákona). Napriek tomu konaniu pred súdom prvej inštancie o uloženie pokuty nepredchádzalo žiadne konanie o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod podľa zákona. Podľa dovolateľov okresný súd nesprávne právne posúdil svoju právomoc konať o uložení pokuty bez predchádzajúceho konania vo veci nepravdivých údajov v súlade s ust. § 12 zákona. Vzhľadom na uvedené považujú dovolatelia právny názor súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu za svojvoľný a nesprávny. Preventívne sankcionovanie niektorých subjektov bez predchádzajúceho zisťovania, či došlo k zápisu nepravdivých údajov na základe zákona o registri partnerov verejného sektora, nie je podľa názoru dovolateľov v súlade s Ústavou SR. Dovolatelia trvajú na nesprávnosti právneho názoru súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého neexistuje podmienenosť konaní podľa § 12 a 13 zákona, pretože zo zákonných ustanovení nevyplýva možnosť samostatného konania o uložení pokuty, ktorému by nepredchádzalo konanie okresného súdu o overení pravdivosti a úplnosti údajov. Na základe uvedeného považujú napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie za svojvoľné, bez opory v platnom právnom poriadku. Na podporu svojich tvrdení dovolatelia poukázali na argumentáciu oprávnenej osoby, ktorá bola toho názoru, že sa javí ako logicky nezdôvodniteľné, prečo by práve tretie, v zákone uvedené porušenie, a to porušenie zákazu podľa § 19 písm.
21. c)zákona, malo byť vyňaté z previazanosti na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod zapísaných v registri, a to aj napriek tomu, že tieto porušenia sú formulované v hypotéze príslušnej právnej normy alternatívne. 52. Vzhľadom na znenie ust. § 19 písm.
22. c)zákona dovolatelia majú za to, že oprávnená osoba nemá akýkoľvek vzťah k PVS alebo k členom jeho orgánov. S poukazom na svoje doterajšie tvrdenia v priebehu konania dovolatelia trvajú na tom, že PVS nemá žiadny vzťah s oprávnenou osobou. Okrem iného pojem „akýkoľvek vzťah" považujú dovolatelia za vágny a neurčitý, ktorý je potrebné vykladať na ťarchu zákonodarcu a nie adresáta právnej normy. Pokiaľ bude mať súd právomoc sám si posúdiť, čo považuje za „vzťah, ktorý v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti" v konaní s prvkami inkvizičného postupu (ako prebiehali pojednávania na Okresnom súde v Žiline), tak súd (bez predchádzajúceho prieskumu/konania, v ktorom by bolo právoplatne určené, že došlo k pochybeniu osôb, ktoré sú partnermi so štátom) môže svojvoľne rozhodnúť o čomkoľvek, keďže koná aj z vlastného podnetu. Dokonca môže rozhodnúť aj o tom, že si rozšíri okruh adresátov, ktorí majú „povinnosť nevzbudzovať v očiach tretej osoby personálne prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora" o osobu konečného užívateľa výhod tak, ako tomu je v tomto prípade. Zákon o registri partnerov verejného sektora patrí medzi verejnoprávne predpisy, pri ktorých sa ani podľa ustálenej súdnej praxe nepripúšťa extenzívny výklad, tzn. nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje, a rovnako nie je možné rozširovať ani osobnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné subjekty (adresátov), ktoré príslušná norma nezaväzuje. 53. Uloženie pokuty je podľa dovolateľov založené na vykonštruovanom prepojení osôb, t.j. vylúčenie oprávnenej osoby podľa ust. § 19 písm.
23. c)zákona a na záveroch vyplývajúcich zo subjektívneho názoru Okresného súdu Žilina o porušení nestrannosti z dôvodu prepojenia osôb, ktorý záver odvolací súd bez ďalšieho vysvetlenia prevzal, aj keď dovolatelia a ostatní účastníci konania preukazovali takmer nulovú kvalitu a kvantitu tvrdeného prepojenia. Nakoľko uvedené prepojenie v zmysle ust. § 19 písm.
24. c)zákona nebolo presvedčivo preukázané, a napriek tomu došlo k uloženiu pokuty, uvedený postup zo strany konajúcich súdov popiera práva dovolateľov na spravodlivé súdne konanie (nestranný a nezávislý súd); právo dovolateľov podľa článku 2 ods. 3 Ústavy; článku 13 Ústavy; garantované právo v článku 141 Ústavy. 54. Dovolatelia ďalej poukázali na to, že výkladom zákona v neprospech účastníka konania okresný súd uložil účastníkom konania pokutu, ktorej neuhradením riadne a včas hrozí „ďalšie trestanie za ten istý skutok" konanie podľa § 14 zákona výmaz partnera verejného sektora a podľa § 15 zákona možnosť účastníkovi zmluvy právo odstúpiť od zmluvy, čím dochádza k popretiu ústavne zaručeného práva vlastniť majetok; právo ukladania povinností v medziach zákona. 55. Napriek nespornej skutočnosti, že oprávnená osoba konala nestranne a správne identifikovala konečného užívateľa výhod v zmysle zákona, rozhodol okresný súd o uložení pokuty účastníkom konania, ktoré rozhodnutie bolo odvolacím súdom potvrdené, čím konajúce súdy porušili právo dovolateľov na spravodlivý súdny proces, keďže riadne nezdôvodnili procesnú stránku postupu súdu bez predchádzajúceho konania podľa ust. § 12 zákona a nesprávne vyložili právnu normu (najmä § 19 zákona) v neprospech účastníkov konania vrátane dovolateľov. 56. Keďže sa uloženie pokuty spravuje princípom správneho trestania a engelovskými kritériami (Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva tento názor), okresný súd opomenul aplikovať základné zásady správneho trestania v súlade s ústavne konformným výkladom, k týmto zásadám sa nevyjadril, an