Najvyšší súd 2 Tdo 52/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. An

§ 207ods.

1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí

1. januára 2011 v Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z
2. septembra 2010, sp. zn. 5 To 35/2010, podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., takto r o z h o d o l : Uznesením Krajského súdu v Nitre z
3. septembra 2010, sp. zn. 5 To 35/2010, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. p o r u š e n ý z á k o n v ustanovení § 293 ods. 3 a ods. 8 Tr. por. v neprospech obvineného M. B.. Napadnuté uznesenie, ako aj chybné konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, s a z r u š u j ú. Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, najmä uznesenie Okresného súdu Nové Zámky z
4. novembra 2010, sp. zn. 1 T 256/
5. 2 Tdo 52/2010 2 Krajskému súdu v Nitre s a p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) zamietol odvolanie obţalovaného B. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len okresný súd) z
6. mája 2010, sp. zn. 1 T 256/
7. Týmto rozsudkom bol obţalovaný M. B. uznaný vinným z prečinu

§ 207odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Tr.

zák. na tom skutkovom základe, ţe hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. vyplýva povinnosť vyţivovať svojho maloletého syna D. Š., nar. X. a podľa rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch, sp. zn. 7P 20/05-30, zo dňa 4.5.2005 bol povinný prispievať na jeho výţivu mesačne sumou 20,71 eur (624,-Sk) vţdy do 15-teho dňa toho – ktorého mesiaca vopred k rukám matky I. Š. bytom Š., M., okres N. Z., ktorý rozsudok bol zmenený rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch, sp. zn. 11P 237/08-18, zo dňa 23.9.2008 v časti o výţivnom tak, ţe výţivné sa zvyšuje zo sumy 624,-Sk na 29,87 eur (900,-Sk) mesačne od 1.8.2008 a zročné výţivné na maloletého za obdobie od 1.8.2008 do 30.9.2008 v sume 552,- Sk, je obvinený povinný splácať po 200,-Sk mesačne spolu s beţným výţivným aţ do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, vyţivovaciu povinnosť si neplní pravidelne mesačne, napriek tomu ţe od 3.6.2008 do 19.11.2008 pracoval, pri nástupe do zamestnania vyţivovaciu povinnosť nenahlásil, od tejto doby nie je v pracovnom pomere a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, v mieste bydliska sa nezdrţiava, čím za obdobie od 1.6.2008 do 27.5.2010 vznikol na výţivnom dlh 647,99 eur, napriek tomu, ţe trestným rozkazom Okresného súdu v Nových Zámkoch, sp. zn. 1T 196/08, zo dňa 14.11.2008 bol uznaný vinným z prečinu

§ 207

odsek 1 Trestného zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého súd podľa § 49 odsek 1 písmena a a § 50 odsek 1 Trestného poriadku podmienečne odloţil a určil skúšobnú dobu 18 mesiacov a podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona je obvinený povinný uhradiť zaostalé výţivné počas skúšobnej doby. Za to mu bol podľa § 207 odsek 3 Tr. zák. s pouţitím § 38 odsek 2 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ 2 Tdo 52/2010 3 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie M. B. prostredníctvom obhajcu podaním z

1. novembra
2. Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. V dovolaní dôvodí a navrhuje: „Uznesením Krajského súdu v Nitre pod, č.k. 5To/35/2010-103, zo dňa 08.09.2010 bolo moje odvolanie zamietnuté, hoci som nebol na danom verejnom zasadnutí prítomný. Poukazujem na to z dôvodu, ţe som v tom období pracoval v zahraničí, konkrétne v T.. Nakoľko ja som osobne nemohol prevziať predvolanie k verejnému zasadnutiu, prevzala ho na základe splnomocnenia moja druţka, o čom som sa dozvedel aţ po mojom návrate zo zahraničia - dňa 18.09.
3. Vtedy som sa aţ dozvedel, ţe po obdrţaní predvolania následne cestou Okresného súdu v Nových Zámkoch druţka podala ţiadosť o preloţenie vytýčeného termínu verejného zasadnutia. Na môj dotaz, prečo mi to nejakým spôsobom neoznámila uviedla, ţe to bolo z dôvodu, aby som mohol zarobiť, nakoľko sami máme tri nezaopatrené deti a veľmi chcela, aby som mohol vyrovnať svoj dlh na zaostalom výţivnom, čo pre našu rodinu predstavovalo značnú sumu vo výške 767,-Eur. Bola značne motivovaná tým, ţe ona je stále chorá, vykonávať nemôţe ţiadnu prácu, je aj v konaní o poskytnutie invalidného, pričom finančné prostriedky na výţivu našej rodiny stále potrebujeme. Išlo jej hlavne o to, aby som vyplatil svoj dlh na výţivnom, tým pádom by som bol spod obţaloby oslobodený a nemusel by som ísť na výkon trestu. Uviedla, ţe takáto moţnosť vybavenia mojej veci vyplývala aj zo samotného prípisu predsedníčky senátu v rámci zasielaného predvolania na verejné zasadnutie. To jej dávalo nemalú nádej, ţe takýmto spôsobom by bolo moje stíhanie ukončené a bolo by po problémoch. V domnení, ţe to zvládne sama, mi o termíne verejného zasadnutia nehovorila a bola presvedčená, ţe termín bude preloţený. V tejto domnienke ju umocňovala skutočnosť, ţe keď sa telefonicky dotazovala od pracovníčky krajského súdu dňa 07.09.2010, či bol 2 Tdo 52/2010 4 termín verejného zasadnutia preloţený, tak jej odpovedala, ţe tento bude preloţený a termín nového zasadnutia bude včas zaslaný a to na adresu trvalého bydliska. Ako som uţ uviedol, po ukončení prác v T. som sa vrátil domov v druhej polovici septembra 2010 a vtedy mi hovorila, ţe poţiadala o preloţenie verejného zasadnutia, na ktorom má byť rozhodnuté o mojom odvolaní. Tak sme čakali na nový termín a boli sme veľmi nemilo prekvapený, keď som dňa 08.10.2010 obdrţal výzvu na nástup do výkonu trestu, avšak v tej dobe uţ som bol PN z dôvodu obojstranného zápalu pľúc a aţ následne 13.10.2010 nám bolo hodené do schránky od Okresného súdu Nové Zámky uznesenie krajského súdu o zamietnutí odvolania. V súčasnosti som stále hospitalizovaný na pľúcnom oddelení Nemocnice v Nových Zámkoch. Tvrdím teda, ţe som nemal vedomosť o konaní verejného zasadnutia a preto som toho názoru, ţe neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia tak, ako to má na mysli ustanovenie § 371 ods. l písm. d) Tr. por. Krajskému súdu druţka riadne oznámila, ţe som v zahraničí, pričom bolo zrejmé a evidentné, ţe ţiadosť o preloţenie verejného zasadnutia som nepísal ja, ale moja druţka. Skutočnosť, ţe mi termín verejného zasadnutia druţka neoznámila, nemôţe byť v môj neprospech, nakoľko som to ja nezapríčinil. Naopak, pokiaľ si odvolací súd náleţíte nepreveril, či som mal alebo nemal vedomosť o termíne verejného zasadnutia, tak mohol vytýčiť nový termín, čo v podstate mala potvrdiť mojej druţke aj pracovníčka odvolacieho súdu v rámci ich telefonického rozhovoru v deň pred konaním verejného zasadnutia t.j. 07.09.
4. Procesným postupom odvolacieho súdu t.j. vykonaním verejného zasadnutia bez môjho vedomia mi ako obvinenému bola znemoţnená účasť na verejnom zasadnutí. Na základe všetkých horeuvedených skutočností, preto týmto cestou svojho splnomocneného obhajcu podávam toto dovolanie a navrhujem, aby dovolací súd v zmysle § 384 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu. V prípade zistenia dôvodov dovolania, na ktoré som poukázal, zároveň navrhujem v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por., aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a v zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal odvolaciemu súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. 2 Tdo 52/2010 5 Zároveň ţiadam dovolací súd, aby na obdobie pokiaľ nebude rozhodnuté o mojom dovolaní, zároveň odloţil výkon rozhodnutia v súvislosti s mojim odsúdením a to s poukazom na dôvody, na ktoré som vyššie poukázal.“ K dovolaniu sa vyjadril okresný prokurátor Nové Zámky, ktorý sa s postupom a rozhodnutím krajského súdu stotoţnil a navrhol dovolanie ak nedôvodné odmietnuť. Matka maloletého D. Š. I. Š. vo svojom vyjadrení potvrdzuje, ţe obvinený uţ v medziobdobí uhradil dlţné výţivné v rozsahu podľa odsudzujúceho rozsudku, aktuálne však opäť neplatí, a preto sa obáva, ţe zrušením napadnutého rozhodnutia sa celková situácia vo vzťahu k vyţivovacej povinnosti menovaného nevyrieši. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd nezistil pri predbeţnom prieskume podľa § 378 Tr. por. dôvod na rozhodovanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382 Tr. por., preto vec prerokoval na verejnom zasadnutí, na ktorom podľa § 384 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého uznesenia a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por., ktoré sú v dovolaní uvedené. Takto zistil, ţe dovolanie je dôvodné. Podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 293 ods. 3 Tr. por. verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného. Podľa § 293 ods. 8 Tr. por. ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne poţiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia. Je pravdou, ţe predvolanie na verejné zasadnutie na deň
5. septembra 2010 prevzal podľa doručenky v spisovom materiáli samotný M. B., a to
6. júla 2010, a ţiadosť o odročenie verejného zasadnutia datovanú
7. augusta 2008 písala K. P.. Menovaná však ku nej však priloţila generálnu a časovo neobmedzenú plnú moc s notársky overeným podpisom 2 Tdo 52/2010 6 obvineného z
8. mája
9. Nejde síce o vyuţitie inštitútu obhajoby v trestnom konaní, materiálne však nie je moţné takéto podanie nezohľadniť, najmä v situácii, keď mal byť obţalovaný od
10. júla 2010 v zahraničí za účelom získania finančných prostriedkov na úhradu dlţného výţivného, ktoré bolo dôvodom jeho v tomto čase ešte neprávoplatného odsúdenia. Ţiadosť inak spĺňa náleţitosti podľa § 293 ods. 8 Tr. por., preto bolo namieste verejné zasadnutie aspoň v jednom termíne odročiť. Tomu zodpovedajú i okolnosti nastalé v priebehu vykonávacieho a dovolacieho konania, keď obvinený v súlade s údajmi, ktoré sú obsahom vyššieuvedenej ţiadosti dokladá úhradu dlţného výţivného v rozsahu odsudzujúceho rozsudku. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obţalovaného proti rozsudku okresného súdu však bolo krajským súdom
11. septembra 2010 rozhodnuté podľa § 293 ods. 5 Tr. por., ţe verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obţalovaného M. B.. V zápisnici o verejnom zasadnutí je zároveň uvedené, ţe obţalovaný svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom druţky, avšak predsedníčka senátu konštatuje, ţe dané ospravedlnenie nepovaţuje za ospravedlnenie hodnoverným spôsobom. Okolnosť vyhodnotenia spôsobu ospravedlnenia ako nedôveryhodného nie je nijako bliţšie vysvetlená, rovnako ani v uznesení krajského súdu, ktorým bolo odvolanie obţalovaného zamietnuté (okrem uţ vyššie uvedenej konštatácie). Popísané okolnosti podmienili vyslovenie porušenie zákona v ustanovení § 293 ods. 1 a ods. 8 Tr. por. najvyšším súdom pri vyuţití procesných ustanovení, označených vo výroku tohto rozsudku. Na to nadväzuje potom zrušenie napadnutého rozhodnutia i konania krajského súdu, ktoré mu predchádzalo, ako aj ďalších obsahovo nadväzujúcich rozhodnutí, vrátane doposiaľ neprávoplatného uznesenia Okresného súdu Nové Zámky, ktorým bola zamietnutá ţiadosť M. B. o odklad výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň bolo potrebné prikázať Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu (teda v rozsahu konania o odvolaní obţalovaného) znovu prerokoval a rozhodol. O odklade výkonu rozhodnutia v zmysle § 380 ods. 4 Tr. por. nebolo potrebné rozhodnúť, nakoľko sa ešte koná o ţiadosti obvineného o odklad výkonu trestu odňatia slobody v tejto veci, čo sa vyhlásením rozsudku najvyššieho súdu, ako je objasnené vyššie, tieţ stalo neaktuálnym. 2 Tdo 52/2010 7 Vo vzťahu k vyjadreniu I. Š. k dovolaniu najvyšší súd ešte nad rámec právnej podstaty tohto rozhodnutia dodáva, ţe splnenie podmienok tzv. účinnej ľútosti, spojené so zaplatením výţivného je vţdy účinkom, ktorý pri splnení podmienok § 86 písm. a/ Tr. zák. zákon preferuje pred trestnoprávnou represiou. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
12. januára 2011 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková