98,39 eur s prísl.
Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/33/2023 Identifikačné číslo spisu: 6921203637 Dátum vydania rozhodnutia: 29.02.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6921203637.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X. W., narodeného XX. U. XXXX, I., Š. XXXX/.XX, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, Revúca, Železničná 257/19, proti žalovanému obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 98,39 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9C/43/2021, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2022 sp. zn. 14Co/35/2022, takto rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2022 sp. zn. 14Co/35/2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota z 22. februára 2022 č. k. 9C/43/2021-43 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie konanie.
Odôvodnenie 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 22. februára 2022 č. k. 9C/43/2021-43 konanie zastavil (výrok I.), vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd má z obsahu súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/41/2020 za preukázané, že v predmetnom prípade ide o spor medzi tými istými stranami sporu s totožným nárokom na priznanie odmeny za úkon právnej pomoci označený ako „Spracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy“, o ktorom nároku bolo uznesením sp. zn. 13C/41/2020-159 z 18. júna 2021 rozhodnuté, pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. októbra 2021 a vykonateľnosť 03. novembra 2021.
1.2. V prípade nároku na priznanie odmeny za úkon právnej pomoci - predžalobnú výzvu poukazuje súd na to, že ide stále o ten istý nárok, odmenu za úkon právnej pomoci, ktorý nárok si žalobca takto uplatnil v konaní 13C/41/2020 a o tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia si žalobca nemôže opakovane uplatniť ten istý nárok len s poukazom na to, že si tento nárok uplatňuje pod iným právnym režimom.
1.3. Súd pri posudzovaní žalobného nároku strán posudzuje aj právny základ nároku, ktorý si žalobca uplatňuje bez ohľadu na to, ako tento nárok žalobca právne kvalifikuje. Už v konaní 13C/41/2020 bol nárok v žalobe žalobcom kvalifikovaný ako nárok na odmenu za úkon právnej pomoci - predžalobnú výzvu, a takto o tomto nároku rozhodol už súd v konaní 13C/41/2020, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a preto o uvedenom nároku nemožno rozhodnúť znova. V danom prípade jednoznačne ide o úkon právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorá odmena však nebola právoplatným rozhodnutím priznaná, keďže nešlo o úkon právnej pomoci v konaní pred súdom. Z uvedeného dôvodu nemožno nárok žalobcu právne kvalifikovať ako príslušenstvo hlavného nároku.
1.4. Z vyššie uvedených dôvodov nemôže súd danú vec prejednať a znovu rozhodnúť. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľnou podmienkou konania a súd preto konanie v súlade s § 161 ods. 2 CSP zastavil.
1.5. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukazuje na ust. § 18 ods. 3 druhá veta zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom, jedná sa o osobitnú právnu úpravu použiteľnú len na výslovne v zákone uvedené náklady na predbežné prerokovanie nároku. Nejedná sa o prípad v predmetnej právnej veci, kde ide jednoznačne o nárok žalobcu na odmenu za úkon právnej pomoci, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté.
1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že podal totožnú žalobu v tej istej veci a zároveň žalovanému žiadne trovy preukázateľne v konaní nevznikli.
2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi, stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny.
2.2. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu v prejednávanej veci vyplýva, že v predmetnom konaní sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 98,39 eura za úkon právnej služby - predžalobná výzva o úhradu 10.000 eur titulom nemajetkovej ujmy, ktorú právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému 22. júla 2020 a na ktorú žalobca reagoval listom z 28. júla 2020.
2.3. Sumu 98,39 eura žalobca uplatnil už v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/41/2020 titulom trov konania za úkon „predžalobná výzva“, ktorý nárok si žalobca uplatnil v uvedenom konaní 13C/41/2020, o tomto nároku bolo súdom rozhodované a v tejto časti odmeny za úkon právnej služby žalobcovi vyhovené nebolo, keď okresný súd dospel k záveru, že uvedený úkon nespadá pod trovy konania, keďže trovami konania sa rozumejú len výdavky, ktoré vznikli v čase od začatia konania do jeho skončenia. Podporne konajúci okresný súd poukázal i na záver vyplývajúci z Nálezu Ústavného súdu SR z 26. septembra 2019 sp. zn. I. ÚS 207/2019.
2.4. V predmetnej veci žalobca samostatne uplatnil opätovne sumu 98,39 eura, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 71,37 eura, za spracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy o úhradu 10.000 eur titulom nemajetkovej ujmy z 22. júla 2020, vychádzajúc zo základu výpočtu tohto úkonu právnej služby zo sumy 1.500 eur limitujúc rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/41/2020-41 zo 04. júna 2021, ďalej pozostáva z režijného paušálu v roku 2020 vo výške 10,62 eura ako aj z dane z pridanej hodnoty vo výške 16,40 eura.
2.5. V predloženej veci totožnosť strán konania bola konštatovaná súdom prvej inštancie a uvedená okolnosť nie je rozporovaná ani žalobcom a uvedenú podmienku pre možnosť konštatovania veci rozhodnutej, konštatuje i odvolací súd.
2.6. O totožnosť predmetu konania ide v prípade, ak je v novom konaní prejednávaný ten istý nárok, o ktorom už právoplatne bolo rozhodnuté, pričom sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z rovnakého skutkového stavu.
2.7. Odvolací súd konštatuje, že sumu 98,39 eura si žalobca uplatnil titulom nároku na náhradu trov konania za úkon právnej služby „predžalobná výzva“, o takto uplatnenom nároku už bolo súdom prvej inštancie rozhodované a rozhodnuté tak, že žalobcovi tento nárok súdom priznaný nebol. V súdenej veci uplatnenej novou odlišnou žalobou žalobca uplatňuje samostatne rovnakú sumu 98,34 eura, vyplývajúcu z totožného právneho dôvodu - odmeny za úkon právnej služby poskytnutý pred začatím súdneho konania, vyplývajúcu z rovnakého skutkového stavu. Rovnako ako v predchádzajúcom konaní bol nárok na zaplatenie sumy 98,34 eura uplatnený z právneho dôvodu odmeny advokáta za úkon právnej služby, z totožného dôvodu, avšak predmetnú sumu uplatňujúc si samostatne, žalobca uplatnil v predmetnom konaní. Odvolací súd tak konštatuje, že v súdenej veci možno konštatovať nie len totožnosť strán sporu, ale i totožnosť predmetu konania, keď totožný je i právny dôvod uplatňovaného nároku vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, namietaná žalobcom v podanom odvolaní, že žalobca si uvedenú sumu (nárok) neuplatňoval žalobou vo veci samej (v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 13C/41/2020), ale ako nárok na náhradu trov konania, nakoľko stále ide o nárok uplatnený žalobcom z totožného právneho dôvodu, o ktorom má rozhodnúť súd.
2.8. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru o existencii prekážky veci rozhodnutej s poukazom na rozhodnutie v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 13C/41/2020 a v dôsledku uvedeného nedostatku procesnej podmienky správne konanie zastavil odvolaním napadnutým uznesením. Odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti uznesenie súdu prvej inštancie v jeho prvom meritórnom výroku potvrdil ako vecne správne.
2.9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu, žalobca nebol úspešný ani sčasti, keďže odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalovanému, ktorý sa v odvolacom konaní k odvolaniu žalobcu a následnému vyjadreniu i vyjadroval, a teda žalovanému preukázateľne v súvislosti s odvolacím konaním trovy vznikli, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi ako neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní, uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.
2.10. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
3.1. Uviedol, že Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č. k. 13C/41/2020-159 z 18. júna 2021 vydaným vyšším súdnym úradníkom, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. októbra 2021 a vykonateľnosť 03. novembra 2021 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 519,60 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. V tomto uznesení Okresný súd Rimavská Sobota nepriznal žalobcovi uplatňovanú odmenu za úkon právnej služby, a to predžalobnú výzvu o úhradu 10.000 eur titulom nemajetkovej ujmy, ktorú právny zástupca žalobcu zaslal 22. júla 2020 žalovanému a na ktorú žalobca reagoval listom z 28. júla 2020 sp. zn. 952 994 4977, 952 994 4950.
3.2. Vypracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy, ako úkonu právnej služby, predstavuje odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu skutočne vznikol a vznikol aj v súvislosti s uplatňovaním práva, avšak tento tvorí takzvané príslušenstvo základného nároku (istiny). Napriek tomu, že tento výdavok nebol priznaný v rámci prejednávanej veci v rámci vyúčtovaných trov konania, nebráni to tomu, aby mohol byť uplatňovaný samostatnou žalobou ako príslušenstvo, ak toto nebolo uplatnené ako príslušenstvo hlavného nároku v základnom konaní a o takomto príslušenstve nebolo právoplatne rozhodnuté. Z tohto dôvodu si žalobca nanovo podanou žalobou už v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9C/43/2021 uplatnil sumu 98,39 eura vzniknutú mu práve v súvislosti so spracovaním a zaslaním predžalobnej výzvy žalovanému.
3.3. Má za to, že aj napriek vyúčtovaniu tohto úkonu ako úkonu právnej služby v rámci trov konania, tento úkon právnej služby nebol inak úspešnému žalobcovi priznaný v rámci trov konania, nakoľko tento bol vykonaný pred samotným iniciovaním konania/sporu, a tak v rámci trov konania takýto úkon právnej služby nemôže byť priznaný inak úspešnému žalobcovi s poukazom na vyššiu argumentáciu konajúceho súdu, nakoľko tento úkon právnej služby nevznikol v konaní, v spore. Nič to však nemení na argumentácii žalobcu uvedenej v podanej žalobe a v jeho ďalších vyjadreniach, že odmenu za tento úkon právnej služby je možné priznať ako takzvané príslušenstvo k už súdom priznanému hlavnému nároku 1500 eur, ktorý bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 13C/41/2020 zo 04. mája 2021.
3.4. Predmetnú problematiku nepriznania úkonu právnej služby - spracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy v rámci trov konania možno analogicky prirovnať k nepriznaniu úkonu právnej služby - spracovanie a zaslanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 s odkazom na ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
3.5. Obdobným spôsobom v prípade zodpovednosti štátu za škodu takýmto spôsobom priznal súd inému žalobcovi vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to za spracovanie a zaslanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 7C/32/2017 zo 07. novembra 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/56/2019 z 18. decembra 2019, na ktorých odôvodnenia v celom rozsahu odkazuje a ktoré sú verejne prístupné na stránke Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk v časti „Rozhodnutia“.
3.6. S poukazom na vyššie uvedené právne závery, rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, komentárovú literatúru je zrejmé, že res iudicata ako prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ako neodstrániteľná procesná podmienka konania, sa môže týkať len veci samej, hlavného predmetu konania, ktorý by bol uplatnený dvoma samostatnými žalobami, vzájomnými žalobami a podobne ako dispozičnými procesnými úkonmi s predmetom konania. Za žiadnych okolností nie je možné vztiahnuť problematiku veci rozsúdenej na druhotné štádium konania, na trovy konania, keďže sa na jednej strane nejedná o vec samu a navyše v intenciách nami posudzovaného prípadu sa súd dokonca práve s odkazom na ust. § 251 CSP a záver vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2019 sp. zn. I. ÚS 207/2019, ani „vecne“ nezaoberal úkonom právnej služby - spracovanie a zaslanie predžalobnej výzvy, napríklad jeho účelnosťou, nakoľko tento nepriznal už len z dôvodu, že nebol produkovaný v konaní, v spore, a tak rozhodnutia všeobecných súdov v tomto prípade, že ak bol tento úkon zažalovaný samostatnou žalobou ako príslušenstvo, že sa jedná už o vec rozhodnutú, je nesprávne, nakoľko tento úkon právnej služby ani nemohol byť v rámci konania o vyčíslení trov konania (v konaní vedenom na OS Rimavská Sobota sp. zn. 13C/41/2020) posudzovaný a priznaný.
3.7. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery možno považovať rozhodnutie napádané týmto dovolaním za arbitrárne, nepreskúmateľné a riadne neodôvodnené.
3.8. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať v prípade úspechu dovolateľa v dovolacom konaní žalobcovi ako dovolateľovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie.
Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ust. § 137 OSP. Trovami konania spravidla budú hotové výdavky strán aj ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena na právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP“ (Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S.
Civilný sporový poriadok komentár, druhé doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018 strana 674 - 675).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.