4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odvolanie sudcu Mgr. D. Ch. s a z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky ako prvostupňový disciplinárny súd v disciplinárnej veci vedenej proti disciplinárne prejednávanému sudcovi Mgr. D. Ch., nar. , sudcovi Okresného súdu Ž., trvale bytom M., V. , na ústnom pojednávaní konanom dňa 20. júna 2011 uznal sudcu Mgr. D. Ch. za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), ktorého sa mal dopustiť tak, že v jemu v pridelených veciach na Okresnom súde Ž. pod sp. zn. 8C/109/2002 a 8C/294/2007 nekonal, hoci bol povinný konať, a to v období : 1/ vo veci vedenej na Okresnom súde Ž. pod sp. zn. 8C/109/2002 od
ustanovení § 117 ods. 5 písm. b/ zákona uložil disciplinárne opatrenie, a to zníženie funkčného platu o 50% na obdobie troch mesiacov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový disciplinárny súd po vykonanom dokazovaní na ústnom pojednávaní dospel k záveru, že sudca Mgr. D. Ch. vo veciach Okresného súdu Ž., sp. zn. 8C/109/2002 a sp. zn. 8C/294/2007, nekonal bez zbytočných prieťahov, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona, nakoľko v pridelených veciach nekonal plynulo bez zbytočných prieťahov. I vzhľadom na zaťaženosť v senáte mohol v predmetných veciach konať plynulejšie. Prvostupňový disciplinárny súd dospel k záveru, že ak by malo hroziť, že pridelené veci nie je schopný vybaviť v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov, je povinný na tento stav upozorniť predsedu súdu. Je nesporné, že vo veci, sp. zn. 8C/109/2002, v období od
1 písm. a/ a ods. 2 písm. b/ zákona po objektívnej aj subjektívnej stránke. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prvostupňový disciplinárny súd prihliadol najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia, osobu sudcu, keďže ide o pomerne funkčne mladého sudcu a uložil mu disciplinárne opatrenie, a to zníženie funkčného platu o 50% na obdobie troch mesiacov, t. j. na úplnej hranici zákonom určenej výmery v zmysle ust. § 117 ods. 5 písm. b/ zákona. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho súdu podal v zákonnej lehote odvolanie disciplinárne prejednávaný sudca Mgr. D. Ch. Vo svojom odvolaní uviedol, že predpokladom aplikácie ust. § 116 ods. 2 písm. g/ zákona, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera, je príčinná súvislosť medzi zavineným konaním sudcu a vznikom prieťahov a tá nebola preukázaná. Pokiaľ v predmetných konaniach došlo k vzniku prieťahov, nebol preukázaný vznik prieťahov v súdnych konaniach zo subjektívnych príčin. Uviedol, že vznik prieťahov v týchto konaniach bol výsledkom objektívneho stavu vyplývajúceho zo zaťaženia súdneho oddelenia počtom a skladbou vecí. Vznik prieťahov neznamená bez ďalšieho ich subjektívny charakter. Namietal, že v tomto zmysle sa aktuálne disciplinárne rozhodnutie vo svojom obsahu ani nevysporiadava s dôvodmi rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu, sp. zn. 2 Dso 4/2010-64 zo dňa 16. augusta 2010. Poukazoval na to, že pre právne hodnotenie „nekonania“ považuje za podstatný prvok v zistenom skutkovom stave práve zaťaženosť súdneho oddelenia a táto je príčinou tohto „nekonania“ a teda dôvodom pre jeho oslobodenie zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia
2 písm. g/ zákona. Pokiaľ disciplinárny senát neuznáva jeho obranu v spojitosti s povinnosťou sudcu upozorniť na nemožnosť vybavovať veci pridelené na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov, išlo o povinnosť
4 zákona o sudcoch, ktorej forma nie je stanovená. Vo vzťahu k pravidelne podávaným tzv. kartám reštančných vecí, potvrdením bývalého podpredsedu súdu prideleného práve na vybavovanie občianskoprávnej agendy o jeho ústnom upozornení, a v okolnostiach sporu aj spôsobom vybavenia písomných upozornení JUDr. S. a JUDr. M., resp. výsledkami revízie na Okresnom súde Ž. vykonanej komisiou Krajského súdu v Ž., tak celkový stav, pri ktorom sudcovia tohto súdu objektívne nemôžu vybavovať veci bez prieťahov, bol vedeniu tohto súdu známy už pred obdobím, v ktorom sa mal predmetného disciplinárneho previnenia dopustiť. Uviedol, že za týchto okolností by upozornenie v zmysle § 30 ods. 4 zákona písomnou formou bolo iluzórne. Tvrdil, že aj keby bolo jeho povinnosťou takéto upozornenie písomne podať, jedná sa o povinnosť osobitnú, ktorej prípadné porušenie nemá za následok samotný vznik prieťahov. Inak povedané, v reťazi príčin a následkov zaťaženosť súdneho oddelenia nevyhnutne vyvoláva nekonanie sudcu v určitých veciach a to potom nie je príčinou vzniku prieťahov, ktoré v reťazi týchto následkov nasledujú. Ďalej namietal, že pre hodnotenie subjektívnej stránky správania sudcu, počet vecí nie je jediným kritériom, ale smerodajná je aj skutková náročnosť veci, ktorá by bola preukázaná, kedy dochádzalo k jeho hodnoteniu. V tejto súvislosti opätovne poukazoval na to, že za smerodajné okolnosti pre právne hodnotenie jeho disciplinárneho prípadu považuje, že nebol systematicky hodnotený, hodnotenie sudcu zavedené nebolo, po nástupe do funkcie sudcu prevzal súdne oddelenie so starými vecami, na vybavenie ktorých, ako aj na vybavenie následne napadnutých vecí by mohol poukázať pri pravidelnom hodnotení, nikdy mu nebol zastavený nápad nových vecí, skladba jeho vecí sa zhoršila odchodom dvoch sudkýň na súd vyššieho stupňa a v prípadoch, keď sa necítil vylúčený z prejednávania. Poukazoval na to, že pojednáva dvakrát do týždňa a pojednávacie dni využíva. Ďalej poukazoval na to, že k podaniu tohto disciplinárneho návrhu došlo v čase jeho postupného znižovania zostatkov v jeho oddelení. Poukazoval na to, že ich súd je súdom s jedným s najvyšších nápadov pripadajúcich na sudcu. Na základe uvedeného žiadal, aby bol oslobodený spod disciplinárneho previnenia
4 zákona. O odvolaniu sudcu sa navrhovateľ nevyjadril, odvolací návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky – odvolací disciplinárny senát, na verejnom zasadnutí, konanom v Bratislave dňa 12. marca 2012 preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutých výrokov rozhodnutia, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
3 zákona o odvolaní rozhoduje odvolací disciplinárny senát.
2 zákona sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné predpisy vykladá
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
3 zákona sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní
čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný.
1 písm. a/ zákona disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu.
2 písm. b/ zákona závažným disciplinárnym previnením je konanie uvedené v odseku 1 okrem konania uvedeného v písmenách c/ a d/, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.
1 zákona za disciplinárne previnenie disciplinárny súd uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení : a/ napomenutie b/ zníženie funkčného platu až o 15% na obdobie najviac troch mesiacov a pri opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa sudca dopustil v čase pred zahľadením disciplinárneho postihu, na obdobie najviac šiestich mesiacov, c/odvolanie z funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu, ak ide o previnenie
1 písm. e/, d/ vzdanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov.
5 zákona za závažné disciplinárne previnenie alebo za priestupok, ktorý má súčasne povahu závažného disciplinárneho previnenia, disciplinárny súd uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení : a/ preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa, b/ zníženie funkčného platu o 50% až 70% na obdobie troch mesiacov až jedného roka, c/ odvolanie z funkcie sudcu, d/ odvolanie z funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu, ak ide o závažné disciplinárne previnenie
2 písm. c/, alebo e/ vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov, čím mohol narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Odvolací disciplinárny senát sa oboznámil s kompletným spisovým materiálom, s písomnými podaniami navrhovateľa, disciplinárne prejednávaného sudcu, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. IV. ÚS 129/09 – 33, z
názoru odvolacieho disciplinárneho senátu, základnou povinnosťou sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty účastníkov konania. K tomu odvolací disciplinárny senát upriamuje pozornosť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. IV. ÚS 129/09 – 33 z 23. júla 2009, predmetom ktorého bola sťažnosť M. M. vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Ž. vedenom pod sp. zn. 8C 109/02, z ktorého vyplýva, že „doterajšia dĺžka konania, ako aj stav, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala, nie sú zapríčinené právnou alebo faktickou zložitosťou veci, ale skutočnosťami, ktoré sa týkajú samotného postupu okresného súdu, čo vyústilo do zbytočných prieťahov v konaní“. Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd svojim postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 109/02 porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov
čl. 48 ods. 2 ústavy, súčasne prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 3.000 eur, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia. Ďalej odvolací disciplinárny senát upriamuje pozornosť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 104/09-29 zo 7. júla 2009, predmetom ktorého bola sťažnosť M. D. vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Ž. vedenom pod sp. zn. 8C 294/07, z ktorého vyplýva, že „v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa
čl. 48 ods. 2 ústavy“. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
čl. 48 ods. 3 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzal sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci. Súčasne priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ako aj náhradu trov konania. V danom prípade napriek uvedeným nálezom ústavného súdu, vec prejednávajúci zákonný sudca Mgr. Ch., po vrátení vecí z Ústavného súdu Slovenskej republiky, v každej z vyššie označených vecí ďalších osem mesiacov neurobil žiaden úkon smerujúci ku skončenou veci, čím došlo zo strany sudcu k nerešpektovaniu nálezu ústavného súdu a k ďalším zbytočným prieťahom. Na základe výsledkov dokazovania vykonaných disciplinárnym súdom prvého stupňa, odvolací disciplinárny senát dospel k záveru zhodnému s názorom disciplinárneho súdu prvého stupňa, že sudca Okresného súdu Ž. Mgr. D. Ch. sa ako zákonný sudca v jemu pridelených veciach vedených pod sp. zn. 8C 109/02 a 8C 294/07 dopustil zbytočných prieťahov a to vo veci, sp. zn. 8C 109/02, v čase od
4 zákona zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.