priloženého platobného predpisu v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odôvodnenie I. Napadnutým rozhodnutím č. RP/051/2014 z 9. septembra 2014 odporkyňa (ďalej aj „Rada“) rozhodla
1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) o tom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 413/SKO/2014 porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 19. februára 2014 v čase cca o 12.33 hod. odvysielal na televíznej programovej službe WAU program Plastický chirurg z Beverly Hills, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie erotických pomôcok a erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém“ a ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 Jednotného systému označovania (ďalej len „JSO“) podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov nesprávne uplatnil JSO. Za uvedené bola navrhovateľke
ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia - pokuta určená
3 písm.
3 zákona č. 308/2000 Z.z. na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať JSO ustanovený vyhláškou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška“). S prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO je Rada povinná posudzovať obsah programu v súvislosti s prítomnosťou hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v posudzovanom programe aj z hľadiska ich kontextuálneho výskytu, spôsobu a formy spracovania alebo zobrazenia jednotlivých hodnotiacich kritérií vzhľadom na charakter a druh programu, umeleckého a morálneho posolstva programu a tiež z hľadiska intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti alebo neprístupnosti v diele. Na základe uvedeného posúdenia tak Rada dospeje k záveru o vekovej vhodnosti, resp. nevhodnosti programu pre určitú skupinu maloletých. Program obsahujúci hodnotiace kritérium „zobrazenie erotických pomôcok alebo erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém“ tak môže byť v súlade s § 1 ods. 5 JSO vhodný aj pre maloletých divákov mladších ako 18 rokov. Ďalej odporkyňa uviedla, že problematikou zobrazenia erotických pomôcok sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Sž/18/2013, v ktorom konštatoval, že naplnenie kritéria
1 písm. e) JSO vo vzťahu k zobrazeniu erotických pomôcok nie je potrebné, aby sa jednalo o zobrazenie erotických pomôcok s cieľom prezentovať erotické témy a erotiku, ale je postačujúce, ak k zobrazeniu erotických pomôcok vo vysielaní dôjde. Ďalej z uvedeného rozhodnutia vyplýva, citujem: „
stanovených kritérií stačí, ak vysielateľ v prípade zobrazenia erotických pomôcok vo vysielaní tieto zobrazí ako také. Rozšírená zákonná definícia sa vzťahuje na erotické scény, ktoré musia byť vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém, a teda nie na prezentáciu erotických pomôcok, čo vyplýva z gramatického výkladu predmetného ustanovenia.“ Pre naplnenie kritéria
1 písm. e) JSO vo vzťahu k zobrazeniu erotických pomôcok stačí, aby boli tieto erotické pomôcky v programe zobrazené. Pri posudzovaní prítomnosti kritéria zobrazenie erotických scén, vymedzil zákonodarca v súvislosti so zobrazením tohto obsahu podmienky, za ktorých dôjde k naplneniu tohto kritéria presnejšie, a to uvedením, že sa musí jednať o zobrazenie erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém. Odporkyňa ďalej špecifikovala scény, ktoré obsahoval posudzovaný program a z ktorých vyplýva, že v príspevku, ktorý bol odvysielaný bola zobrazená erotická pomôcka, a to umelý penis („dildo“). Odporkyňa ďalej posúdila naplnenie účelu, na ktorý boli ňou uvedené scény vyrobené. Program Plastický chirurg z Beverly Hills je tzv. reality show o živote plastických chirurgov na bohatom predmestí Beverly Hills v Los Angeles. V každej časti vystupujú traja adepti na plastické vylepšenia. Divákovi sa poodhalí krátky osobný príbeh každého jedného účastníka. Dozvedá sa, prečo mieni podstúpiť chirurgický zákrok, aké sú bezprostredné reakcie blízkeho okolia na jeho rozhodnutie, má možnosť sledovať reálne zábery priamo z operačných sál a samozrejme na záver ho čaká samotný výsledok chirurgickej „premeny“. Tie vykonávajú uznávaní plastickí chirurgovia (je to stabilný tím), ktorí sú plnohodnotnou súčasťou deja programu a rovnako ako „pacienti“ i oni púšťajú kamery aj do svojho súkromia. V časti z 19. februára 2014 sa skrášľujúcim chirurgickým zákrokom podrobili tri adeptky, ktoré navštívili dvoch plastických chirurgov a to Dr. R. M. a Dr. J. S.. Prvou bola R., 22- ročná kaderníčka, ktorá sa rozhodla pre zväčšenie svojho poprsia, druhou bola J., 65-ročná, povolaním interiérová dizajnérka, ktorá podstúpila facelift tváre a treťou adeptkou bola Y., ktorá má 21 rokov a chce vylepšiť svoje, už raz zväčšené poprsie. Práve vo vzťahu k tretej účinkujúcej Y., boli v programe prítomné posudzované nevhodné obsahy. Keďže Y. pracuje v pornopriemysle a živí sa tancom a natáčaním filmov pre dospelých, sú divákom sprostredkované krátke sekvencie (3 až 7 sekúnd) z jej tanečného vystúpenia pre dospelých, obsahom ktorých bol jej tanec okolo tyče v spodnom prádle. Rovnako pri interview Y. je v zábere zobrazená obrazovka počítača s jej pornostránkou.
odporkyne hoci sa nepochybne jedná o scény erotického charakteru, vzhľadom na ich zobrazenie v minimálnom časovom rozsahu s ohľadom na sledovaný účel, t.j. priblíženie profesie Y., nemožno dospieť k záveru, že uvedené scény boli vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém. Konštatovanie absencie účelu vyhotovenia erotických scén
1 písm. e) JSO podporuje najmä krátkosť a porovnateľnosť časového rozsahu programu venovanému nevhodným obsahom s časovým úsekom venovaným ostatným adeptkám na plastické operácie s menej kontroverzne vnímanou profesiou z pohľadu verejnosti. K rovnakému záveru však Rada nemôže dospieť v prípade záberov Y. sediacej na posteli v spodnom prádle, ktorá si pri slovách „Chcete vidieť, ako ďaleko ma nechajú zájsť? Áno?“ pomaly rozopínala podprsenku. Vzhľadom na celkový spôsob spracovania uvedenej scény je Rada toho názoru, že scéna nenadobúda výpovednú hodnotu smerom k profesii Y., ale práve smerom k priamemu erotickému pôsobeniu na diváka. Posudzované scény v danom kontexte zobrazujú javy z intímnej sféry jednotlivca, a to výlučne za účelom prezentácie erotiky. Scény, ktoré špecifikovala odporkyňa vo svojom rozhodnutí
odporkyne nadobudli značne erotický charakter, avšak ich intenzita a teda charakter nevhodných scén (z pohľadu ich vekovej vhodnosti pre maloletých), nebola natoľko vysoká, aby odôvodňovala označenie programu ako nevhodného a neprípustného pre maloletých do 18 rokov. S ohľadom na nevhodné scény a vzhľadom k celkovej dĺžke programu (cca 43 minút a 41 s.) odporkyňa konštatovala, že frekvencia výskytu nevhodných obsahov v danom programe nebola natoľko vysoká, aby odôvodňovala označenie programu ako nevhodného a neprípustného pre maloletých do 18 rokov (3 scény v trvaní 4s, 7s a 10 s x 43 minút a 41 s.). Vo vzťahu k „zobrazeniu erotických pomôcok alebo erotických scén, ktorej sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém“ považuje Rada označenie programu ako nevhodného pre maloletých do 15 rokov, najmä s prihliadnutím na ich značne erotický charakter, spôsob ich spracovania, ktorým bol na ne kladený neprimeraný dôraz, ako aj absenciu morálneho posolstva, či výraznejšej umeleckej hodnoty za plne odôvodnenú. Navrhovateľka tým, že program Plastický chirurg z Beverly Hills bol odvysielaný dňa
stanovenia § 20 ods. 4, avšak spôsobom, ktorý nebol identický, dokonca ani primerane podobný s predmetnou vecou. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ani v jednom zo všetkých odporkyňou uvedených konaní, ktoré predchádzali rozhodnutiam, odporkyňa ako spôsob porušenia povinnosti neidentifikovala, také konania, na základe ktorého navrhovateľka odvysielala program s hodnotiacim kritériom
ustanovenia § 1 ods. 1 písm. e) vyhlášky a dopustila by sa porušenia povinnosti
3 tým, že vo vysielaní zobrazil ,,erotickú pomôcku“. Napadnutému rozhodnutiu nepredchádzalo žiadne upozornenie, ktoré by bolo dostatočne obsahovo špecifické natoľko, aby upozornilo navrhovateľku na opakované porušovanie ustanovenia § 20 ods.3 spôsob zobrazovania erotických pomôcok v televíznom vysielaní a označením takýchto programov nevhodným symbolom jednotného systému označovania programov.
navrhovateľky na základe uvedenej skutočnosti nie je možné preto predmetné konania považovať za totožné v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. za opakované porušenie identickej povinnosti, čím neexistuje právo odporkyne uložiť sankciu - pokutu za porušenie predmetnej povinnosti, nakoľko jej nepredchádzalo upozornenie odporkyne, čím odporkyňa vec nesprávne právne posúdila a napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo trpí takou vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť. Ďalej navrhovateľka dôvodila, že podmienka upozornenia na opakované porušenie povinnosti má zásadný význam pre navrhovateľku a musí predstavovať efektívny prostriedok, ktorého účelom nie je represia, ale prevencia. Ak by upozornenie na porušenie povinnosti plnilo svoj preventívny účel, navrhovateľke musí byť poskytnutý dostatočný priestor na nápravu. Odporkyňa sa v predmetnom prípade snaží presvedčiť účastníka konania a aj súd, že materiálna podmienka pre uloženie sankcie bola splnená, nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia existovali právoplatné rozhodnutia o porušení povinnosti
4 zákona č. 308/2000 Z.z. Takýto záver je
odporkyne ústavne neudržateľný, nakoľko popiera právo navrhovateľky na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti predložila navrhovateľka spolu s odvolaním uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 3. apríla 2012, sp. zn.: 6 As/26/2010- 101, ktorým súd zjednotil otázku potreby existencie špecifického upozornenia na porušenie povinnosti predtým, ako správny orgán pristúpi k sankcionovaniu vysielateľa prostredníctvom pokút. Predmetné rozhodnutie je
navrhovateľky primerane aplikovateľné na prejednávanú vec a napadnuté rozhodnutie, nakoľko sa týka totožnej povinnosti odporkyne. Ďalej vo svojom odvolaní navrhovateľka uviedla, že len dostatočne špecifické a obsahovo takmer totožné vymedzenie porušenia povinnosti môže byť spôsobilým rozhodnutím odporkyne tvoriacim kvalifikované upozornenie na opakované porušenie zákona v predmetnej veci. V predmetnej veci odporkyňa nevydala rozhodnutie, v ktorom by bolo vymedzenie konania odporkyne totožné s vymedzením porušenia povinnosti v napadnutom rozhodnutí. Tým pádom odporkyňa nikdy navrhovateľku neupozornila na opakované porušenie povinnosti, a preto napadnutým rozhodnutím uložila pokutu nezákonne. Navrhovateľka zdôraznila, že zákonne by odporkyňa uložila pokutu len v prípade, ak by pred vydaním napadnutého rozhodnutia vydala najmenej dve rozhodnutia o upozornení na porušenie zákona, v ktorých by konanie navrhovateľky vymedzila obsahovo totožne ako v napadnutom rozhodnutí, tzn. najmenej v rozsahu konania navrhovateľky, ktorá do vysielania uviedla erotické pomôcky. Ustanovenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. zaväzuje navrhovateľku všeobecnou povinnosťou zaviesť a uplatňovať JSO programov
vyhlášky, ktorá však identifikuje jednotlivé hodnotiace kritériá, ktoré je pri klasifikácii programov potrebné zohľadniť a k porušeniu povinnosti tak môže dôjsť rôznym konaním. Obyčajné upozornenie na porušenie povinnosti
3 zákona č. 308/2000 Z.z. bez toho, aby odporkyňa prihliadala na konanie navrhovateľky v každom konkrétnom prípade, nemôže byť spôsobilým upozornením na hocijaké konanie, ale len také, ktoré je svojim spôsobom v podstatných črtách totožné. V konkrétnom prípade to znamená, že len také upozornenia Rady, v ktorých by Rada vymedzila „zobrazenie erotických pomôcok“ ako spôsob porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. môžu byť spôsobilými upozorneniami na porušenie povinnosti
ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Akékoľvek iné upozornenia (alebo sankčné rozhodnutia) odporkyne, pri ktorých spôsob porušenia povinnosti nespočíval v „zobrazení erotických pomôcok“ nie sú spôsobilými upozorneniami na opakované porušenie povinnosti navrhovateľky a z hľadiska predmetného konania irelevantné. Odporkyňa na str. 12 a 13 rozhodnutia vymedzila výlučne sankčné rozhodnutia, čiže žiadne upozorňujúce, a výlučne také, v ktorých k porušeniu povinnosti
3 zákona č. 308/2000 Z.z. došlo iným spôsobom ako „zobrazením erotických pomôcok“, preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. III. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, v zmysle ktorého predchádzajúce upozornenie na porušenie zákona musí byť vydané na základe obsahovo takmer totožného vymedzenia porušenia povinnosti. Skutková podstata predmetného správneho deliktu je vymedzená práve § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý ustanovuje povinnosť, aby vysielateľ televíznej programovej služby na základe klasifikácie programov
vekovej vhodnosti na ochranu maloletých zaviedol a uplatňoval JSO ustanovený
osobitného predpisu. Ako je uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhovateľke bola už v minulosti za porušenie tejto povinnosti uložená sankcia. K spáchaniu rovnakého správneho deliktu došlo odvysielaním programu s nepríslušným piktogramom vekovej vhodnosti JSO, síce v dôsledku iných hodnotiacich kritérií JSO v programe, avšak bez ohľadu na mieru odlišnosti akým bola predmetná povinnosť porušená, skutková podstata zostáva v uvedených prípadoch rovnaká, nakoľko vo všetkých prípadoch navrhovateľka porušila jednu a tú istú povinnosť, definovanú § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. - na základe klasifikácie programov
vekovej vhodnosti na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať JSO ustanovený
osobitného predpisu. Ďalej odporkyňa poukázala na str. 11 až 14 napadnutého rozhodnutia, kde náležite zdôvodnila uloženie sankcie a na ďalšie rozhodnutia o uložení sankcií, z ktorých
odporkyne je zrejmé, že v čase spáchania správneho deliktu už bol účastník konania opakovane právoplatne sankcionovaný za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 (§ 20 ods. 4 v znení účinnom k
navrhovateľky najmenej dvoch rozhodnutí, ktorými by odporkyňa uložila upozornenie na porušenie zákona, v ktorých by konanie navrhovateľky vymedzila obsahovo totožne ako v napadnutom rozhodnutí, odporkyňa uviedla, že uvedená požiadavka navrhovateľky je v zjavnom rozpore s kogentným ustanovením § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. upravujúcim povinnosť uložiť vysielateľovi sankciu vo forme pokuty v prípade opakovaného porušenia povinnosti aj napriek písomnému upozorneniu rady (nie dvoch či viacerých upozornení na porušenie zákona). Záverom odporkyňa uviedla, že pri určovaní druhu sankcie sa pridržiavala predmetného kogentného ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a nakoľko sa navrhovateľka napriek písomnému upozorneniu odporkyne opätovne dopustila porušenia povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., dospela k záveru, že sú splnené podmienky na uloženie sankcie - pokuty, preto navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom
2 písm. a) v spojení s § 250 l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní dňa
tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).
2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom
ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 19. februára 2014 v čase cca o 12.33 hod. odvysielal na televíznej programovej službe WAU program Plastický chirurg z Beverly Hills, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá „zobrazenie erotických pomôcok a erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém“ a ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov nesprávne uplatnil JSO. Za uvedené porušenie povinnosti jej odporkyňa uložila pokutu vo výške 5.000,- €.
3 zákona č. 308/2000 Z.z. na základe klasifikácie programov
vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený
osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania“).
5 vyhlášky, obsah audiovizuálnych diel, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby sa posudzuje z hľadiska
1 písm. e) JSO audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, ak obsahujú zobrazenie erotických pomôcok alebo erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém.
1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností
tohto zákona a
osobitných predpisov.
1, písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia.
1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:
3 zákona č. 308/2000 Z.z., pokutu rada určí
závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2014, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4).
1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom včítane priloženého záznamu programu (§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.) v súlade s názorom odporkyne mal za to, že zobrazenie erotických pomôcok v danom programe naplnilo kritériá stanovené v § 1 ods. 1 písm. e) JSO, a preto
stanovených kritérií stačí, ak vysielateľ v prípade zobrazenia erotických pomôcok vo vysielaní tieto zobrazí ako také. Rozšírená zákonná definícia sa vzťahuje na erotické scény, ktoré musia byť vyrobené výlučne na prezentáciu erotiky a erotických tém, a teda nie na prezentáciu erotických pomôcok, čo vyplýva z gramatického výkladu predmetného ustanovenia. Z uvedeného
názoru najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že navrhovateľka porušila povinnosť jej danú z ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., pretože nesprávne uplatnila JSO.
názoru najvyššieho súdu nemožno opomínať, že maloletí sú najnáchylnejšou a najcitlivejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií, a preto má za to, že príspevok svojím obsahom naplnil zákonné predpoklady na to, aby bolo možné konštatovať zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne, keďže bol nevhodný pre maloleté deti do 18 rokov. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa neuloženia predchádzajúceho upozornenia na porušenie zákona, odvolací súd uvádza, že porušenia ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom do
ktorého pokutu Rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba
3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť, bola splnená. Vo vzťahu k uzneseniu rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 6 As 26/2010-101 z 3. marca 2012, ktoré doručila navrhovateľka s podaným odvolaním sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje s vyjadrením odporkyne, že v oblasti regulácie televízneho a rozhlasového vysielania nie sú právne úpravy Slovenskej a Českej republiky totožné, aj keď sú príbuzné. Súdy Slovenskej republiky sú pri konaní a rozhodovaní viazané ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
čl. 7 ods. 2 Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie Rady č. RP/051/2014 z 9. septembra 2014
2 O.s.p. potvrdil. O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd
4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm.
ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € na bankový účet
priloženého platobného predpisu. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.