priloženého platobného predpisu, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odôvodnenie I. Odporca rozhodnutím č. RP/055/2014 zo dňa 23. septembra 2014, vydaným v správnom konaní č. 555/SKO/2014, postupom
ust. § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii účinného v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) rozhodol o tom, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že v dňoch 29.05.2014, 30.05.2014 a 31.05.2014 neodvysielal na televíznej programovej službe JOJ oznam o porušení zákona, uložený Radou ako sankciu rozhodnutím Rady č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014, čím došlo k porušeniu povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona v primeranom rozsahu, forme a vysielacom čase určenom Radou, za čo mu
1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. uložil sankciu - pokutu
5 písm. f) zákona vo výške 10 000 €. Súčasne vyslovil, že
5 zákona č. 308/2000 Z.z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila“ a že v zmysle § 67 ods. 16 zákona je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí. Proti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonným opakovaním trestania za rovnaký skutok s cieľom bez právneho dôvodu obmedziť slobodu prejavu žalobcu a zároveň predstavuje neprimeraný zásah do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, pretože napriek objektívnej existencii konania o preskúmanie podkladového rozhodnutia je od žalobcu prostredníctvom sankcie a následnej hrozby ďalších sankcií vyžadované odvysielanie núteného prejavu, ktorý je v rozpore s jeho vôľou. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie žalovanej č. RO/001/2014, ktorým uložila žalobcovi sankciu - povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona, ktoré navrhovateľ napadol žalobou na Krajský súd v Bratislave, o ktorej nebolo dosiaľ rozhodnuté. V prípade, ak žalobca využil všetky prostriedky súdneho prieskumu rozhodnutia, je v súlade s právom na spravodlivé súdne konanie, aby bolo o nich rozhodnuté pred tým, ako budú tvoriť podklad pre ďalšiu rozhodovaciu, sankčnú prax Rady. V prípade, ak by došlo k splneniu rozhodnutia pred tým, ako bude rozhodnuté o jeho zákonnosti, účinky splneného rozhodnutia by boli nezvratné aj v prípade, ak by žalobca so svojou žalobou o preskúmanie rozhodnutia bol úspešný. Rozhodnutia o uložení povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona sú právoplatné dňom doručenia, pretože zákon neumožňuje podať voči nim opravný prostriedok. Rozhodnutie o povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona zasahuje do materiálnej sféry žalobcu a účinky jeho vykonania určujú, aby takéto rozhodnutie nebolo nezákonné, neexistovala pochybnosť o jeho správnosti. Pochybnosť o správnosti v danej veci existuje, a preto bolo napadnuté žalobou.
jeho názoru, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže pokračovať a rozhodnúť o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, je povinný prerušiť konanie z dôvodu, že konanie o odvolaní závisí od posúdenia prejudiciálnej otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, otázky, či rozhodnutie o povinnosti žalobcu odvysielať oznam o porušení zákona bolo zákonné alebo nie. Je teda v súlade s právom žalobcu, aby najvyšší súd počkal s konaním a rozhodnutím o odvolaní až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. RO/001/2014. Postup žalovanej nie je zákonný, pretože vedie k neprípustnému opakovanému trestaniu žalobcu za rovnaké porušenie povinností
3 písm.
3 písm.
O.s.p. povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona. V čase rozhodovania odporcu o uložení sankcie za porušenie § 16 ods. 3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z., bolo rozhodnutie RO/001/2014 právoplatné a vykonateľné a ak nedôjde k jeho zrušeniu, nie je ho možné za iné ako právoplatné a vykonateľné ani považovať, pričom okolnosť, že je predmetom prieskumu, nie je pre dané správne konanie relevantná. V tejto súvislosti poukázal odporca na ustanovenie § 250l ods. 1 v spojení s ustanovením § 250i ods. 1 O.s.p. V prípade prijatia argumentu navrhovateľa, že povinnosti odvysielať oznam o porušení zákona musí predchádzať právoplatné rozhodnutie o jeho zákonnosti v rámci súdneho prieskumu, by sankcia - povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona stratila akékoľvek opodstatnenie vzhľadom na veľký časový odstup od spáchania skutku až po právoplatné súdne rozhodnutie vo veci. Obdobná situácia už bola predmetom prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý postup odporkyne opakovane potvrdil. Poukázal na právny názor vyjadrený v jeho rozhodnutiach sp. zn. 6Sž/11/2013, 6Sž/28/2011, 3Sž/2/2013, 4Sž/1/2014. Z dôvodu, že rozhodnutie číslo RP /055/2014 v dôsledku podania opravného prostriedku nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť, odporca považuje návrh na odloženie jeho vykonateľnosti za zbytočný a nerealizovateľný. Takisto nesúhlasil s prerušením konania za účelom predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Odporca žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil. III. Pred tým, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia odporcu, bolo potrebné sa vysporiadať s návrhmi navrhovateľa na prerušenie konania
1 písm.
názoru navrhovateľa je aj získanie stanoviska Ústavného súdu Slovenskej republiky k rozporu § 16 ods. 3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z.z. s Ústavou SR a Dohovorom.
ust. § 109 ods. 1 písm.
ods. 2 písm. c) predmetného ustanovenia, súd konanie preruší aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V zmysle uvedeného ustanovenia, súd preruší konanie
1 písm. b) O.s.p. len v prípade, ak sám dospeje k názoru, že nastal dôvod na prerušenie a nie ak k takémuto názoru dospel účastník konania (R 53/1999). Najvyšší súd Slovenskej republiky nedospel k názoru, že všeobecne záväzný predpis, upravujúci postup v danej veci je v rozpore s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, a preto nenastal dôvod pre prerušenie konania
1 písm. b) O.s.p. Svoju úvahu ohľadom súladu aplikovaného právneho predpisu s ústavou a Dohovorom uvedie nižšie. V čase, kedy príslušný senát Najvyššieho súdu SR na základe platného rozvrhu práce pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia odporcu, Krajský súd v Bratislave rozhodol o žalobe navrhovateľa v konaní sp. zn. 1S/156/2014, predmetom ktorej bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014. Krajský súd rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2015, žalobu zamietol po tom, ako dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014 bolo vydané v súlade so zákonom. Prerušenie konania o odvolaní navrhovateľa voči rozhodnutiu odporcu č. RP/055/2014
1 písm. c) O.s.p., z dôvodu prebiehajúceho iného, veci sa týkajúceho konania, už preto stratilo svoje opodstatnenie. Z uvedených dôvodov súd návrhu na prerušenie konania
1 písm. b) a ods. 2 písm. c), nevyhovel. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne konanie postupom
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí zástupcu odporcu a právneho zástupcu navrhovateľa na nariadenom pojednávaní súdu dňa 29.06.2016 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je nedôvodný. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporcu - správneho orgánu, ktorým bola navrhovateľovi uložená sankcia
1 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti
3 písm.
1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. sankcia - odvysielať oznam o porušení zákona. Vysielateľ bol povinný odvysielať oznam bezprostredne pred tromi najbližšími po sebe nasledujúcimi odvysielaniami programu „Veľké noviny“, počnúc
3 písm.
1 písm. b) zákona číslo 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu určenú
5 písm. f) zákona číslo 308/2000 Z.z., vo výške 10 000 €. Úlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom
ustanovení tretej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým bola navrhovateľovi uložená sankcia
1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti
3 písm. k) citovaného zákona. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti, tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti, druhej hlavy.
ust. § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii platného a účinného v rozhodnom čase, poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie
tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi.
ust. § 5 ods. 1 písm. g/, h/, m/ zák. č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností
tohto zákona a
osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.
ust. § 16 ods. 3 písm.
ust. § 64 ods. 1 až 7 zákona č. 308/2000 Z.z.,
odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba
3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)].
závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti
odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností
tohto zákona na zasadnutí rady.
odseku 1 písm.
odseku 1 písm. c) nemá odkladný účinok.
odseku 6 a súd nezruší rozhodnutie rady, sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ak odsek 6 neustanovuje inak. Ak súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu. Uložená sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ak odsek 6 neustanovuje inak.
ust. § 65 zákona č. 308/2000 Z.z., povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona môže rada vysielateľovi uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore s § 16 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) a b), § 19 a § 20 ods. 1 a 4 a je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o tom porušení dozvedela; rozsah, formu a vysielací čas určí rada.
ust. § 67 ods. 5 písm. f) zákona č. 308/2000 Z.z., Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak neodvysielal oznam o porušení zákona alebo nedodržal podmienky na jeho zverejnenie, ktoré určila rada [§ 16 ods. 3 písm. k)].
1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
1 Správneho poriadku o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.
1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ v preskúmavanom správnom konaní nevyužil svoje právo na vyjadrenie sa k zistenému skutkovému stavu zo strany správneho orgánu, ani nenavrhol vykonanie iných dôkazov, s odporcom napriek dvom výzvam nespolupracoval, teda ani nevzniesol pochybnosti k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, uvedených v oznámení o začatí správneho konania. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj vyjadrení účastníkov konania je nesporné, že žalobcovi bola rozhodnutím číslo RO/001/2014 uložená povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona. Predmetná sankcia
1 písm.
3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. z dôvodu, že odporca neodvysielal na televíznej programovej službe JOJ oznam o porušení zákona uložený Radou. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ porušil dve rôzne, samostatné povinnosti vysielateľa, vyplývajúce z vyššie uvedených ustanovení zákona číslo 308/2000 Z.z. Nie je preto dôvodná námietka navrhovateľa, že je dva krát sankcionovaný za ten istý správny delikt. Navrhovateľovi boli uložené dve samostatné sankcie za naplnenie dvoch rôznych skutkových podstát dvoch správnych deliktov. Z právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že proti rozhodnutiu o uložení sankcie
odseku 1 písm.
1 písm. b/ citovaného zákona, nie je možné podať riadny opravný prostriedok, a teda rozhodnutie nadobúda právoplatnosť okamihom doručenia. Takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom postupom
druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na základe žaloby (§ 247 a nasl. O.s.p.). Rozhodnutie odporcu číslo RO/001/2014 zo dňa 08.04.2014 napadol navrhovateľ žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní č. 1 S/156/2014-31 zo dňa 16.04.2015 tak, že súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
1 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zhode s názorom odporcu dospel k záveru, že povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona, nezakladá možnosť exekučného vynútenia uloženej povinnosti. K plneniu povinností vysielateľa, možno tohto nepriamo „donútiť“ len v rámci ďalšieho sankčného postihu, v súlade so zákonom. V konaní prebiehajúcom na Krajskom súde v Bratislave č. 1 S 156/2014 nebolo vyhovené návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia č. RO/001/2014 a žaloba o preskúmanie tohto rozhodnutia bola zamietnutá. Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom navrhovateľa ohľadom jeho opakovaného trestania a nespravodlivého procesu. Súdy pristupujú k preskúmavaniu a posudzovaniu každej veci individuálne. Je zrejmé, že prípade, ak by preskúmaním rozhodnutia č. RO/001/2014 dospel krajský súd k záveru, že je nezákonné a v tomto dôsledku by došlo k jeho zrušeniu, odpadol by aj dôvod - podmienka pre uloženie sankcie
1 písm. d) pre nesplnenie povinnosti
3 písm. k) zákona číslo 308/2000 Z.z. Rozhodnutie, ktorým by bola sankcia uložená, by sa stalo nezákonným, najvyšší súd by musel v tomto konaní na uvedenú okolnosť prihliadať a preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Takáto situácia však nenastala, rozhodnutie č. RO/001/2014 (tvoriace
navrhovateľa „podklad“ pre rozhodnutie č. RL/055/2014), bolo v čase súdneho prieskumu rozhodnutia č. RL/055/2014 právoplatným rozsudkom súdu potvrdené, a preto z dôvodu nesplnenia povinnosti, ktorá pre navrhovateľa vyplynula z rozhodnutia č. RO/001/2014, bol odporca povinný pristúpiť k uloženiu pokuty
1 a 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Je potrebné zároveň uviesť, že dôvodom pre uloženie pokuty nebolo predchádzajúce rozhodnutie č. RO/001/2014, ale konanie navrhovateľa - nerešpektovanie povinnosti, ktorá z neho vyplynula.
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. Z uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky, ako aj v Dohovore vyplýva, že právo na slobodu prejavu nie je absolútne. Je v právomoci štátu, zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných (čl. 26 ods. 2 Ústavy SR), bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci(čl. 10 ods. 2 Dohovoru).
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 307/2014:“Zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou Rady pre vysielanie a retransmisiu ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia je potrebné v pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať rigorózne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Zákonodarca zákonom č. 308/2000 Z.z. zveruje do právomoci Rady presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 308/2000 Z.z.). Do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností
zákona o vysielaní a retransmisii a
osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.). Najvyšší súd už viackrát vo svojich rozhodnutiach v obdobných veciach judikoval, že je v právomoci odporcu sankcionovať navrhovateľa za porušenie povinností vysielateľa vyplývajúcich mu z právnych predpisov. Je zároveň povinnosťou navrhovateľa ako vysielateľa rešpektovať rozhodnutia Rady (§ 16 ods. 3 písm. k) zákona č. 308/2000 Z.z.) ako orgánu vykonávajúceho dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu. Zákon teda jednoznačne stanovuje práva a povinnosti vysielateľov, prevádzkovateľov retransmisie aj Rady pre vysielanie a retransmisiu. Z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. vyplynula pre navrhovateľa povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona
rozhodnutia Rady, ako i povinnosť odporcu pristúpiť k uloženiu sankcie za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 16 ods. 3 písm. k) tohto zákona. Uloženie sankcie ako negatívneho dôsledku porušenia právneho predpisu alebo zákonom uloženej povinnosti, má význam tak represívny, ako aj preventívny a výchovný, pričom je zároveň štandardným prostriedkom na dosiahnutie nápravy v demokratickej spoločnosti. Nemôže byť preto v rozpore s ústavnými princípmi, a medzinárodnými dohovormi, trvať na dodržiavaní zákonom upravených povinností a docieliť ich splnenie (ak neboli splnené dobrovoľne) aj prostredníctvom sankčného postihu. V danom prípade nebol iný spôsob ako docieliť splnenie povinnosti navrhovateľa - odvysielať oznam o porušení zákona, len prostredníctvom uloženia sankcie ako represívneho prostriedku, pôsobiť na vysielateľa. Po preskúmaní spisového materiálu sa najvyšší súd stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení odporcu, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii. Jeho rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, ako aj v súlade s poslaním odporcu definovaným v § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, bolo bez formálnych a logických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že toto ako vecne správne
2 O.s.p. potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). O náhrade trov rozhodol najvyšší súd
1 O.s.p.,
ktorého náhradu trov možno priznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 € rozhodol súd
4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška poplatku bola určená
položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.