1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. g/ zákona o sudcoch a prísediacich, p r e t o ž e ako predseda senátu Okresného súdu B. vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7 T 24/2011 týkajúcej sa obvinených T. V., A. K. a R. K., stíhaných za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona, po podaní obžaloby prokurátorom Odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v rozpore s ustanovením § 238 ods. 3 Trestného poriadku nekonal a nerozhodol prednostne a urýchlene o väzbe obvinených tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe bolo možné vec predložiť nadriadenému súdu, ale počkal na uplynutie predĺženej lehoty väzby a obvinených bez rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby prepustil príkazom
1 Trestného poriadku z väzby na slobodu, t e d a týmto svojím konaním porušil ustanovenie § 30 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich,
ktorého je sudca povinný zdržať sa pri výkone funkcie sudcu všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov ako aj ustanovenie § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich,
ktorého je sudca povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, z a t o s a m u u k l a d á disciplinárne opatrenie
5 písm. b/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie 6 mesiacov. O d ô v o d n e n i e Ministerka s. pod číslom 20455/2011/150 zo dňa
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. g/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Navrhla uznať sudcu vinným a uložiť mu disciplinárne opatrenie
5 písm. b/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie jedného roka. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že Odbor osobitného určenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 25. júla 2010 na Okresný súd B. návrh na vzatie obvinených T. V., A. K. a R. K. do väzby z dôvodu § 71 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por, pretože obvinení sú stíhaní pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. b/, písm. e/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. Obvinení boli vzatí do väzby rozhodnutím Okresného súdu B. sp. zn. OTp 382/2010 zo dňa
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. Predseda senátu Okresného súdu B., Mgr. P. D. príkazmi zo dňa
1 Tr. por. menovaných obvinených prepustiť dňa 23. mája 2011 z väzby na slobodu. Mgr. P. D. nepostupoval v súlade so zákonom, keď po podaní obžaloby nekonal a prednostne a urýchlene nerozhodol o väzbe, ale obvinených po uplynutí predĺženej lehoty väzby prepustil príkazom na slobodu a tým znemožnil prokurátorovi brániť sa prepusteniu obvinených z väzby podaním opravného prostriedku. Bolo totiž zákonnou povinnosťou Mgr. D. postupom
3 Tr. por. rozhodnúť prednostne a urýchlene, či obvinených ponecháva vo väzbe, alebo ak by bol toho názoru, že dôvody väzby pominuli, uznesením rozhodnúť o ich prepustení na slobodu, a to v takom časovom horizonte, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe bolo možné vec predložiť nadriadenému súdu
3 Tr. por. Postupom Mgr. D. došlo k márnemu uplynutiu lehoty väzby a neexistuje ďalšie rozhodnutie, na podklade ktorého by väzba obvinených mohla trvať ďalej, tento chybný postup Mgr. D. nie je možné žiadnym spôsobom napraviť, a to ani podaním dovolania. Sudca Mgr. P. D. sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý mu bol zaslaný dňa
1 Tr. por. Vyslovil názor, že rešpektoval práva účastníkov a zásady trestného konania. Ak by rozhodol o väzbe, mohlo by týmto rozhodnutím dôjsť k zásahu do práv obžalovaných, pričom paralelným rozhodovaním o väzbe v tej istej veci na dvoch rozličných súdoch by to malo následok porušenie zásad trestného konania tak, ako to má na mysli ust. § 2 Tr. por. V ďalšom uviedol, že po prevzatí spisu konal, spis má 4 000 strán, zisťoval, či sa vedú aj ďalšie konania. Na záver sa vyjadril len ku skutkovým okolnostiam, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o prepustení obžalovaných z väzby. Riadil sa právnym názorom, že mal takto postupovať, aby neporušil práva obžalovaných. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky považovala argumentáciu týkajúcu sa prípravného konania za irelevantnú, pretože Mgr. D. bol sudcom v riadnom súdnom konaní. Pokiaľ sa aj zaoberal skutkovými okolnosťami, na ktoré poukázal, neumožnil nikomu preskúmať tieto dôkazy a o väzbe nerozhodol zákonným spôsobom. Nedostatočnosť personálneho vybavenia súdu tiež nemôže byť
judikatúry dôvodom na oneskorené konanie súdu. Mala za to, že došlo k závažnému disciplinárnemu previneniu zo strany sudcu Mgr. D. a navrhla uložiť sankciu
návrhu na začatie disciplinárneho konania. Sudca Mgr. P. D. zotrval na svojich argumentoch, uviedol, že trestný poriadok neporušil a zo spáchania disciplinárneho previnenia sa necíti byť vinným.
1 zákona č. 385/2000 Z. z., v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
4 zákona č. 385/2000 Z. z., sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov, vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.
1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu.
2 zákona č. 385/2000 Z. z., závažným disciplinárnym previnením je
osobitného predpisu, 28aa) pokračovanie v porušovaní povinností súdneho funkcionára napriek výzve na jeho odstránenie alebo také porušenie povinností súdneho funkcionára, ktoré vážne ohrozuje dôveryhodnosť a chod súdnictva, d) opakované nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie
1, ani v lehote ustanovenej
1, úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení
alebo opakovaná nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj svojich majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov,
1 v ustanovenej lehote alebo opakované uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov vo vyhlásení
1.
5 zákona č. 385/2000 Z. z., za závažné disciplinárne previnenie alebo za priestupok, ktorý má súčasne povahu závažného disciplinárneho previnenia, disciplinárny súd uloží niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
2 písm. c), alebo d) vydanie a zverejnenie rozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom zdroj svojich majetkových prírastkov, čím mohol narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
8 zákona č. 385/2000 Z. z., disciplinárny súd pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia. Disciplinárny súd vyhodnotil dôkazy vykonané na ústnom pojednávaní jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že zo strany sudcu došlo k zavinenému porušeniu povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 30 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, pretože ohrozil dobrú povesť súdnictva, nevykonával svoje povinnosti svedomito a v pridelenej veci nekonal riadne a včas. Obranu sudcu Mgr. D. v tom smere, že rešpektoval zásady trestného konania, riadil sa právnym názorom a prihliadal na skutkové okolnosti pri vydaní príkazu na prepustenie obžalovaných z väzby na slobodu, považuje disciplinárny súd za nepresvedčivú.
1 Tr. por., podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať.
3 Tr. por., ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím
1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom
3 alebo ods. 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní. Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie
1 Tr. por. Z citovaných ustanovení Trestného poriadku v platnom znení vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie trestného poriadku, ktoré neumožňujú žiadnu inú alternatívu konania vo vzťahu k danému prípadu, ako rozhodnúť o väzbe obžalovaných. Sudca mal teda postupovať lege artis tak, že o väzbe obžalovaných mal rozhodnúť uznesením, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 185 Tr. por.). V rámci uvedeného postupu sudca mohol a mal hodnotiť existenciu dôvodov väzby obžalovaných aj v konaní pred súdom prihliadnuť na skutkové okolnosti a vysporiadať sa s otázkou zákonnosti držania obžalovaných vo väzbe. Ak je totiž podaná obžaloba na obvineného, ktorý je vo väzbe, v dostatočne dlhom čase pred uplynutím predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní, potom rozhodnutie súdu o väzbe po podaní obžaloby nemožno ponechávať do uplynutia tejto lehoty, ako to urobil Mgr. D., ale treba o väzbe rozhodnúť, ako to prikazuje § 238 ods. 3 Tr. por., to znamená prednostne a urýchlene, čo však Mgr. D. nevykonal. Neobstojí preto námietka sudcu, že sa riadil svojim právnym názorom. Právny názor je nestíhateľný iba vtedy, ak vykladaná právna norma pri rešpektovaní metód aplikačnej praxe pripúšťa aj iný názor, iný výklad, než je názor väčšinový. V predmetnej veci však iný postup ako je postup v zmysle § 238 ods. 3 Tr. por. nie je možný. Navyše treba zvýrazniť, že samotný sudca uviedol rozporuplné tvrdenie, keď na jednej strane uvádza, že o väzbe nemohol rozhodnúť z dôvodu neskončených konaní v prípravnom konaní, pričom nezistil existenciu dôvodov väzby, vôbec, t. j. od počiatku trestného stíhania, na druhej strane príkazy na prepustenie obžalovaných odôvodnil tým, že dôvody väzby pominuli. Požiadavku prednostného a urýchleného rozhodnutia vo väzobných veciach rieši aj judikatúra ústavného súdu (nález ÚS sp. zn. II. ÚS 129/08). Sudca vo svojej výpovedi uviedol, že po pridelení spisu konal riadne, vykonával lustráciu, zisťoval ďalšie konania, ktoré s predmetnou vecou súvisia a hľadal spisy. Disciplinárny súd zo spisového materiálu zistil, že prvý úkon, ktorý je v spise, sp. zn. 7 T 24/2011 zaznamenaný, bol vykonaný dňa 18.mája 2011, pričom obžaloba napadla dňa 19. apríla 2011. Napriek tvrdeniu sudcu, že vo veci konal včas, v spise sa nenachádza ani jeden úradný záznam, čo je bežný spôsob práce sudcu vo všeobecnosti a vlastne jediný spôsob, akým je možné zistiť, či sudca so spisom pracoval a robil úkony vedúce k rozhodnutiu riadne a včas a v tomto prípade aj prednostne a urýchlene. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel disciplinárny súd k záveru, že zo strany sudcu došlo k zavinenému porušeniu povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 30 ods. 1, ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, keď o väzbe po podaní obžaloby
3 Tr. por. vo veci, sp. zn. 7 T 24/2011, v ktorej konal ako zákonný sudca, nerozhodol urýchlene a prednostne, ale až príkazom zo dňa 23. mája 2011 obvinených prepustil z väzby na slobodu, pretože
odôvodnenia dôvody väzby pominuli a tým neumožnil prokurátorovi proti takémuto rozhodnutiu podať opravný prostriedok a nerešpektoval kogentné zákonné ustanovenie. Konanie, resp. nečinnosť sudcu v tak závažnej väzobnej trestnej veci hodnotí disciplinárny súd ako nezodpovedný a neprofesionálny prístup sudcu, ktorý mal za následok ohrozenie dôvery v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, čo preukazujú aj pripojené kópie tlače zadokumentované v spisovom materiály navrhovateľkou. Disciplinárny súd mal preukázanú aj tú skutočnosť, že sudca nevykonával svoje povinnosti svedomito a nekonal plynulo bez zbytočných prieťahov vo veci sp. zn. 7 T 24/2011, keď ani pred disciplinárnym súdom svoju nečinnosť správne relevantným spôsobom nezdôvodnil a svoje konanie odôvodňoval všeobecným tvrdením o právach účastníkov a zásadami trestného konania. Všetky tieto skutočnosti vzhľadom na povahu porušenej povinnosti zvyšujú škodlivosť konania Mgr. D. K tomuto záveru dospel disciplinárny súd po tom, keď Mgr. D. v priebehu disciplinárneho konania nevedel riadne vysvetliť svoje konanie vo vzťahu ku kogentnému ustanoveniu § 238 ods. 3 Tr. por. a ja s poukazom na závažnosť konania obžalovaných, ktorým hrozia vysoké tresty. Disciplinárny súd preto uznal sudcu Mgr. P. D. za vinného v zmysle návrhu na začatie disciplinárneho konania za závažné disciplinárne previnenie
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a uložil mu disciplinárne opatrenie
ustanovenia § 117 ods. 5 písm. b/ zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a to zníženie funkčného platu sudcu o 50 % na dobu šiestich mesiacov. Disciplinárny súd dospel k názoru, že takto uložené disciplinárne opatrenie bude postačovať na dosiahnutie účelu disciplinárneho konania. Disciplinárny súd si neosvojil názor navrhovateľky v tom smere, že závažnosť porušenia zákonných povinností sudcu znásobuje skutočnosť, že náprava už nie je možná, pretože obvinených už nemožno z tých istých dôvodov vziať do väzby. V zmysle § 71 ods. 2 Tr. por., ak vznikne niektorý z dôvodov tam uvedených, môže byť obvinený vzatý do väzby v tej istej veci aj po tom, čo bol z väzby prepustený. S poukazom na uvedené, na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok, mieru zavinenia, ale najmä na osobu sudcu Mgr. P. D., ktorý sa disciplinárneho previnenia dopustil po prvý raz, za dostatočné a povahe porušenia povinnosti vystihujúce, považoval disciplinárny súd uloženie disciplinárneho opatrenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Uloženie vyššej sankcie by bolo v rozpore s účelom takéhoto opatrenia a neplnilo by si už svoju funkciu individuálnej, ale ani generálnej prevencie. Uložené disciplinárne opatrenie disciplinárny senát považuje za primerané a má za to, že bude vplývať na sudcu, aby pri plnení svojich funkčných povinností si tieto vykonával svedomito a zodpovedne, a v súlade so zákonom. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom disciplinárnom súde. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. V Bratislave 16. novembra 2011 JUDr. Jana B u r e š o v á , v . r . predsedníčka disciplinárneho senátu Vypracovala: JUDr. Tatiana Biedniková Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Malinková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.