1 Tr. zák., o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. E. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 24. novembra 2011, sp. zn. 4To 46/2011, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. A. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 7. apríla 2011, sp. zn. 6T 49/2010, bol obvinený R. A. uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že doposiaľ s nestotožnenou osobou dňa
1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený a
1 Tr. zák. mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
2 Tr. zák. mu súd v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uložil povinnosť, aby počas skúšobnej doby uhradil spôsobenú škodu poškodenej A. K., nar. X. v L., trvale bytom N., vo výške 1 626,50 €.
1 Tr. por. súd uložil obvinenému, aby uhradil poškodenej A. K., nar. X. v L., trvale bytom N., spôsobenú škodu vo výške 1 626,50 €. Napadnutým uznesením Krajského súdu v Nitre bolo odvolanie obvineného R. A. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu
por. ako nedôvodné zamietnuté. Obvinený R. A. písomným podaním doručeným okresnému súdu 7. mája 2012, podal prostredníctvom zvolenej obhajkyne JUDr. E. M. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie. V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. a navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie, ako i rozsudok okresného súdu zrušil. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. videl v tom, že v trestnom konaní nebola z predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí spoľahlivo zistená totožnosť páchateľa, pričom jediným dôkazom, o ktorý sa opierala obžaloba a súdy, bolo výlučne tvrdenie poškodenej. Okresný súd
dovolateľa nezistil objektívne skutkový stav vo veci samej, neodstránil závažné rozpory v skutkových zisteniach a tieto navyše jednostranne vyhodnotil bez jediného priameho dôkazu, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Krajský súd nepreveril zistený skutkový stav, vecou sa nezaoberal v rozsahu, akom mu prikazuje zákon a jeho odvolanie 3 4 Tdo 37/2012 formálne zamietol napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sám uviedol neodstránené závažné rozpory v skutkových zisteniach. Obvinený R. A. v ďalšej časti dovolania podrobne analyzoval vykonané dôkazy a poukazoval na rozpory v skutkových zisteniach, ktoré
neho vylučovali záver, že by práve on bol páchateľom skutku, z ktorého bol obvinený. Hoci dovolateľ neuviedol, že dovolanie podáva aj z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., v jeho ďalšej časti vytýkal napadnutému uzneseniu a konaniu, ktoré mu predchádzalo chyby, ktoré obsahovo spadajú práve pod uvedený dovolací dôvod. Argumentoval totiž tým, že konajúce súdy vyhodnotili vykonané dôkazy jednostranne v jeho neprospech, brali do úvahy iba výpoveď poškodenej, spochybnili výpovede svedkov svedčiacich v jeho prospech, čím porušili jeho právo na spravodlivý proces, súčasťou ktorého sú
Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) zásada prezumpcie neviny, právo na obhajobu a princíp rovnosti zbraní. Zásada prezumpcie neviny bola
dovolateľa porušená poverenou príslušníčkou Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorá pri predkladaní jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia prokuratúre dňa 9. mája 2009 výslovne uviedla: „Vzhľadom na osobu R. A. ako osobu nedôveryhodnú z dôvodu páchania trestnej činnosti v minulosti je vznesenie obvinenia
môjho názoru a dôkaznej situácie odôvodnené“. Princíp rovnosti zbraní bol porušený okresným súdom, ktorý nezaujal rovný, nezaujatý prístup k procesným stranám, keď výslovne favorizoval poškodenú a výpovede svedkov R. G. a M. Ď., ktorí vypovedali pravdivo spochybnil z dôvodu, že sa jedná o kamarátov obvineného. Uplatnený dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. obvinený R. A. obsahovo neodôvodnil ničím. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného R. A. na vyjadrenie poškodenej A. K. a okresnej prokuratúre Nitra. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení k dovolaniu zo 16. mája 2012 uviedol, že v predmetnej veci nie sú dané žiadne dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. a navrhol, aby dovolací súd
c/ Tr. por. dovolanie odmietol. Poškodená sa k podanému dovolaniu v stanovenej lehote nevyjadrila. 4 4 Tdo 37/2012 Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011) viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Aj keď obvinený R. A. v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. v dovolaní výslovne uviedol iba dovolacie dôvody
1 písm. h/, písm. i/ Tr. por., z obsahu jeho námietok bolo zrejmé, že spadajú aj pod dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por., preto v tejto súvislosti dovolací súd preskúmaval dovolanie obvineného z hľadiska naplnenia všetkých citovaných dovolacích dôvodov. Dovolací súd však po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolateľom namietané chyby napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo spadajúce pod dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. h/, písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade naplnené neboli a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por.
1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak - bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/), - bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/), 5 4 Tdo 37/2012 - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce
obvineného naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nutno podotknúť, že dôvodom pre podanie dovolania
písm. c/ § 371 ods. 1 Tr. por. je, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli, že v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté. Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd dospel k záveru, že Okresný súd Nitra vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových okolností, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Nitre. Hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), resp.
1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Neobstoja ani dovolacie námietky obvineného o porušení práva na obhajobu nerešpektovaním zásady prezumpcie neviny a princípu rovnosti zbraní. 6 4 Tdo 37/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere poukazuje na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),
ktorej je zásada prezumpcie neviny jedným z prvkov práva na spravodlivé súdne konanie zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru a k jej porušeniu príde vtedy, ak vyhlásenie verejného činiteľa týkajúce sa obvineného z trestného činu vyjadruje názor, že je vinný, hoci jeho vina ešte nebola zákonným spôsobom preukázaná. Princíp prezumpcie neviny pritom môže byť porušený nielen sudcom a súdom, ale i inými verejnými orgánmi, vrátane prokurátora (viď napr. Daktaras proti Litve, rozsudok ESĽP z
1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené na dovolacom dôvode
1 písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb 7 4 Tdo 37/2012 rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže zakladať dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Dovolateľ ako to vyplýva z obsahu ním podaného mimoriadneho opravného prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov oboch súdov vo vzťahu k výpovediam svedkov a poukazuje na rozpory vo výpovedi poškodenej, v dôsledku čoho
jeho názoru nebol náležite zistený skutkový stav. Z uvedeného je nepochybné, že dovolanie podané obvineným z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sa neopiera o právne námietky, ale je založené výlučne na skutkových výhradách. Ide tak o námietky, ktoré vecne nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. a preto dovolací súd na ne nemohol prihliadať. Uplatnený dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. v posudzovanej veci zjavne naplnený nebol, nakoľko trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov, bol obvinenému R. A. uložený v rámci trestnej sadzby ustanovenej v § 221 ods. 1 Tr. zák., pričom jeho výkon bol podmienečne odložený pri splnení podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a súdom určená skúšobná doba bola stanovená v súlade s § 50 ods. 1 Tr. zák. Aj povinnosť nahradiť v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody škodu spôsobenú trestným činom bola súdom uložená v súlade s § 50 ods. 2 Tr. zák. 8 4 Tdo 37/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/, písm. h/, písm. i/ Tr. por., a tak
c/ Tr. por. uznesením dovolanie obvineného odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 16. augusta 2012 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.