2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 369,31 €, ktoré je ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca svojím podaním označeným ako „ţiadosť o sprístupnenie informácií nahliadnutím do existujúcej agendy podaní alebo zaslaním výpisu z evidencie doručenej pošty“ zo dňa 6.8.2010 a doručeným Krajskej prokuratúre v Košiciach dňa 9.8.2010, ţiadal v nadväznosti na ust. § 16 ods. 1 a 8 zák. č. 211/2000 Z. z. o sprístupnenie informácií nahliadnutím do existujúcej agendy podaní a výpisom z existujúcej agendy podaní – evidencie doručenej pošty za roky 2002 aţ
názoru krajského súdu takýto dôvod odmietnutia sprístupnenia informácie zákon č. 211/2000 Z. z. nepozná a skutočnosť, ţe registre a evidenčné pomôcky sú určené pre vnútornú potrebu prokuratúry, ešte neznamená, ţe nie je moţné poskytovať určité informácie z nich vyplývajúce. Krajský súd tieţ dôvodil, ţe charakter poţadovaných informácií nenasvedčuje tomu, ţe by pre povinnú osobu nebolo moţné určitým spôsobom tieto informácie poskytnúť, najmä ak sa v ţalovanom rozhodnutí uvádza: „Iná je situácia na krajskej prokuratúre, kde sa došlá pošta eviduje iba písomne rukou spolu so všetkými doručenými podaniami a aţ následne je evidovaná v jednotlivých registroch po pridelení na konkrétne oddelenie krajskej prokuratúry. V danej veci by musela KP v Košiciach poţadovanú informáciu vytvoriť, pretoţe informáciou v poţadovanom členení povinná osoba nedisponuje, pretoţe takáto informácia ani neexistuje a je zrejmé, ţe ţalobcom poţadované informácie vychádzajú práve z týchto skutočností.“
krajského súdu argument krajskej prokuratúry, ţe ţiadosť o poskytnutie informácie, na základe ktorej by 3 2Sţi/1/2012 povinná osoba musela spracovávať údaje do inej podoby ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, by sa týmto zmenila na pokyn, neobstojí, pretoţe práve pre tieto situácie, kedy povinná osoba nemá technické moţnosti, aby sprístupnila informáciu v poţadovanom stave, jej zákon č. 211/2000 Z. z. ukladá povinnosť dohodnúť sa so ţiadateľom na inom vhodnom spôsobe sprístupnenia informácie, avšak túto zákonnú povinnosť si správne orgány nesplnili. Správne orgány si preto dostatočne nesplnili povinnosť preskúmať, či v tomto prípade existovali príčiny pre obmedzenie jeho práva na informácie, tak aby nezmarili jeho práva ako občana zaručené mu čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy SR. Tento nesprávny postup správnych orgánov sa následne premietol aj do ich rozhodnutí, ktoré krajský súd za týchto okolností povaţoval za potrebné vyhodnotiť ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalovaný a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe krajský súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne a toto nesprávne právne posúdenie veci spočíva najmä v nedostatku pasívnej legitimácie na strane ţalovaného. Ţalobca označil za ţalovaného Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a napriek tomu krajský súd ţalobe vyhovel, hoci celé konanie trpelo procesnou vadou v rozsahu nedostatku pasívnej legitimácie.
2 zák. č. 211/2000 Z. z. „o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť“. Proti rozhodnutiu krajskej prokuratúry bolo moţné v súlade s § 19 ods. 1 podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na nadriadený orgán povinnej osoby. V súlade s ust. § 54 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z. „na účely konania
tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny prokurátor, ak ide o krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry“. V druhom stupni o ţiadosti rozhodovala Krajská prokuratúra v Košiciach a nadriadeným orgánom sa rozumie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţalovaným mal byť preto generálny prokurátor SR, ktorý vydal rozhodnutie Ei 164/10-5 zo dňa 7.10.2010, ktoré ţalobca ţalobou napáda. Keďţe v danom prípade ide o nedostatok pasívnej legitimácie na strane ţalovaného, mal krajský súd zamietnuť ţalobu ţalobcu a poukázal ţalovaný na rozhodnutie NS SR 4Cdo 53/01. Ţalobca sa písomne k odvolaniu ţalovaného správneho orgánu nevyjadril. 4 2Sţi/1/2012
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
1 zák. č. 211/2000 Z. z. osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
ods. 2 uvedeného ustanovenia povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou
osobitného zákona.
ods. 3 uvedeného ustanovenia povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby zaloţené povinnými osobami
odseku 1 a 2.
ods. 4 uvedeného ustanovenia osobitý zákon môţe ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.
1 zák. č. 153/2001 Z. z. generálny prokurátor má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu.
1 písm. a) uvedeného zákona ak generálny prokurátor nie je vymenovaný, funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora. Inak prvý námestník generálneho prokurátora zastupuje generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor. Ţalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na ust. § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre, v zmysle ktorého na účely konania
tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny prokurátor, ak ide o krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry. Zákon o prokuratúre neobsahuje vlastnú právnu úpravu o tom, za akých podmienok a ktorým orgánom prokuratúry majú byť príslušné informácie poskytované. 5 2Sţi/1/2012 Samotný základ právnej úpravy „poskytovanie informácií“ či „práca s informáciami“ v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje Listina základných práv a slobôd, ktorá právo na informácie spoločne so slobodou prejavu vymedzuje meritórne vo svojom čl. 17, kde je zakotvené, ţe „štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti“. Výklad pasívnej legitimácie, ktorý vo svojom odvolaní zastáva ţalovaný správny orgán je zrejme problematický z hľadiska ust. § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., ale predovšetkým zrejme tento výklad nemá oporu v čl. 17 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, ktorý pouţíva formuláciu o štátnych orgánoch a orgánoch územnej samosprávy. K problému, na ktorý ţalovaný správny orgán poukazuje je potrebné uviesť, ţe ak je povinným subjektom štátny orgán, resp. vyšší územný celok ako taký môţe prirodzene konať len prostredníctvom svojich orgánov. Vzhľadom na zastávaný názor ţalovaného správneho orgánu z hľadiska pasívnej legitimácie by zrejme napr. Generálna prokuratúra SR nemohla zamietnuť ţiadosť o informáciu, resp. by nebola oprávnená takúto ţiadosť odloţiť s odôvodnením, ţe sa nevzťahuje k jej pôsobnosti v prípade, ak by sa dotýkala napr. samotného generálneho prokurátora.
názoru Najvyššieho súdu SR by právny názor ţalovaného správneho orgánu zakladal prílišný formalizmus a vzhľadom k tomu, ţe právo na informácie vyplýva z čl. 17 Listiny, tak potom je potrebné mať za to, ţe tento výklad by bol v rozpore s maximálnou realizáciou ústavného práva na informácie tým, ţe by neakceptoval základný zmysel zákona o slobodnom prístupe k informáciám a preto postup pre určenie pasívnej legitimácie v konaní o ţalobe v konkrétnom danom prípade pokiaľ ţalobca ţaloval ţalovaný správny orgán moţno pokladať za súladný so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom
1, 2 O.s.p. potvrdil, a to za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ţalobca mal v odvolacom konaní úspech, trovy konania mu však v odvolacom konaní nevznikli a nakoľko ţalovaný správny orgán zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, 6 2Sţi/1/2012 rozhodol potom odvolací súd o trovách konania v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 4. júla 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.