Najvyšší súd 2Sžf/50/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 212ods.

1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené najmenej päť dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 156ods.

3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Trojstranný obchod je taký obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému dodávateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Každá z osôb vystupuje pod identifikačným číslom pre DPH tohto štátu, kde sa nachádza 2Sžf/50/2011 6 jej sídlo. Prepravu tovaru zabezpečuje prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet. Prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru, ak sú splnené podmienky trojstranného obchodu a nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené. Žalobca v deklarovanom obchode vystupoval ako prvý odberateľ, zabezpečujúci prepravu tovaru (identifikovaný pre DPH v SR), pre ktorého sú tieto obchody oslobodené od dane podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. Uskutočnenie trojstranného obchodu sa nepreukázalo, pretože druhý odberateľ (slovinskí odberatelia) popreli, že by im prvý odberateľ (žalobca) autá dodal. Nepodali ani daňové priznanie, ani nevystavili súhrnný výkaz o dodaní tovaru do Rakúska pre J. H.. Vozidlá v Slovinsku neboli evidované, žalobca slovinských odberateľov nepoznal, nestretol sa s nimi, faktúry a kúpne zmluvy boli vystavené a podpísané v Považskej Bystrici alebo v Grazi, takže trojstranný obchod nebol preukázaný. Zo 66 áut fakturovaných žalobcom, preukázateľne nakúpených v Nemecku a Rakúsku, sa našlo u H. 23 kusov, ale zo systému VIES sa nepotvrdilo, že by sa predmetné autá doviezli zo Slovinska do Rakúska. Správca dane ustálil:

1. a)považuje za preukázané, že daňový subjekt nadobudol uvedené osobné automobily v roku r. 2006 z Rakúska a Nemecka, nie však v rámci trojstranného obchodu
2. b)považuje za preukázané nadobudnutie osobných automobilov v rámci intrakomunitárneho nadobudnutia, o čom svedčia doklady vystavené nemeckými a rakúskymi dodávateľmi, ako i z toho, že podľa vyjadrenia daňového subjektu všetky automobily prešli cez Slovensko
3. c)považuje za nepreukázané dodanie ojazdených osobných automobilov nakúpených v Nemecku a Rakúsku v r. 2006 slovinským odberateľom
4. d)nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by rakúski a nemeckí dodávatelia uvedených automobilov alebo samotný kontrolovaný subjekt používali osobitný spôsob zdanenia pri uvedených osobných automobiloch v r. 2006. 2Sžf/50/2011 7 Zo správcom dane zisteného skutkového stavu najvyšší súd považuje za nesporné, že k uskutočneniu trojstranného obchodu nedošlo, keďže nie je preukázané dodanie tovaru druhému odberateľovi (slovinskí odberatelia). Spornou skutočnosťou je ustálenie tých častí daňových transakcií, ktoré zostali z vadného trojstranného obchodu a následne ich vykvalifikovanie a podradenie právnemu režimu samostatných daňových transakcií, ako by bol tovar dodávaný medzi dvoma podnikateľmi. Najvyšší súd považuje za nedostatočné skutkové zistenia ohľadne intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru žalobcom z Rakúska a Nemecka ako pozostatkov z vadného trojstranného obchodu a závery správcu dane pod bodmi
5. a)a b). Podľa protokolu o daňovej kontrole č. 670/320/209002/2010/Kol strana 7 odsek 3 výsledkom medzinárodnej výmeny bola odpoveď č. I/321/11326-104657/09/hrc zo dňa 16.9.2009, ktorá obsahovala zistenia Rakúskej daňovej správy u daňového subjektu J. H., H.. Medzi vozidlami, ktoré nakúpil a predal tento rakúsky daňový subjekt v r. 2006 a začiatkom r. 2007 sa nezistilo žiadne vozidlo, ktoré by spoločnosti J. H., Graz dodala slovinská spoločnosť NUMERUS d.o.o KOPER alebo slovenský subjekt G. Z., bolo však zistené, že vozidlá preverované správcom dane sa nachádzajú v evidencii J. H. Zo skutkového stavu teda vyplýva iba zistenie, že predmetné ojazdené vozidlá nachádzajúce sa v Rakúsku neboli J. H. dodané nielen slovinskou spoločnosťou, ale ani slovenským subjektom G. Z.. Vzhľadom na to, ak pozostatky z vadnej daňovej transakcie trojstranného obchodu Rakúska daňová správa vyhodnotila tak, že k dodaniu vozidiel do Rakúska zo Slovenska od G. Z. nedošlo, sú dôvodné pochybnosti, či vôbec došlo k dodaniu tovaru žalobcovi, pretože tovar sa doteraz neidentifikovaným spôsobom nachádzal u J. H. v Rakúsku (kde bol i zdanený). Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. 2Sžf/50/2011 8 Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia č. I/226/14733-124595/2010/994159-r zo dňa 8. decembra 2010, strana 5 „všetky vozidlá nakúpené a predané v r. 2006 (údajne) prechádzali cez Slovensko, kde sa zdržali minimálnu dobu, spravidla jeden deň, odkiaľ išli cez Rakúsko do Slovinska“. Žalobca následne spresnil, že „na Slovensku sa zdržali len tie vozidlá (m 8 kusov) max. jeden deň, u ktorých bol viacdňový rozdiel medzi nákupom a predajom. Ostatné boli hneď prevezené po vlastnej osi do Slovinska“ - zistenie v odôvodnení dodatočného platobného výmeru č. 670/230/31729/10/Maj zo dňa 2. júla 2010 strana 11 a ďalej na strane 3 správca dane ďalej uvádza, že „G. Z. automobily pri ich kúpe sama bezprostredne v Rakúsku ani Nemecku nepreberala, ich prevzatie, prevoz po vlastnej osi i odovzdanie odberateľovi uskutočňovali v roku 2006 jej známi z Grazu M. S., R. Z., G. W., K. K., a to bezplatne, oni pritom platili v hotovosti za autá pri nákupe a preberali peniaze v hotovosti aj pri ich predaji“. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že žiadne z uvedených vozidiel nebolo prihlásené v evidencii na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Považskej Bystrici. Najvyšší súd poukazuje na to, že ide o pozostatky z cezhraničnej daňovej transakcie vadného trojstranného obchodu, ktoré by jednotlivými národnými daňovými správami nemali byť vyhodnocované rozdielne. Rakúska daňová správa dospela k záveru, že k dodaniu tovaru do Rakúska nedošlo zo Slovenska ani Slovinska. Rakúska daňová správa zdanila nadobudnutie vozidiel v Rakúsku ako intrakomunitárne dodanie, pričom predpokladala, že boli dodané z Nemecka do Rakúska. Zmienený záver Rakúskej daňovej správy nasvedčuje, že pozostatky z vadného trojstranného obchodu vyhodnotila tak, že k intrakomunitárnej dodávke medzi dvoma podnikateľmi došlo z Rakúska do Nemecka. Potom záver Slovenskej daňovej správy, že došlo k intrakomunitárnemu dodaniu z tovaru z Nemecka žalobcovi na Slovensko je v kontradikcii. Je dôvodná pochybnosť, či vôbec došlo k dodaniu tovaru na Slovensko. Rozdielne vyhodnotenie vadnej cezhraničnej daňovej transakcie Rakúskou daňovou správou a Slovenskou daňovou správou môže viesť vo svojich dôsledkoch k dvojitému 2Sžf/50/2011 9 zdaneniu. Záver Rakúskej daňovej správy, ktorá pozostatky z právne vadného trojstranného obchodu, vyhodnotila tak, že k dodaniu tovaru došlo priamo z Nemecka do Rakúska sa javí ako logický a správny, keďže tovar pochádzal z Nemecka a preukázateľne bol dopravený do Rakúska J. H. Rakúska daňová správa preto na pozostalé časti transakcie na Slovensku a v Slovinsku zrejme neprihliadala, resp. ich považovala za fiktívne. Žalovaný musí skoordinovať postup s Rakúskou daňovou správou a ich vzájomný postup by nemal vo svojich dôsledkoch viesť k dvojitému zdaneniu transakcie s tým istým tovarom. Predpokladom aplikácie ustanovenia § 17 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je skutočnosť, že ku skutočnému dodaniu tovaru došlo a že nešlo o fiktívne dodanie tovaru, ktorému zodpovedajú formálne doklady, materiálne však uskutočnené nebolo. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené závery rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13/S/12/2011-75 zo dňa 17. mája 2011 podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil, tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V danej veci bolo rozhodované o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za I. a IV. štvrťrok 2006. O zdaňovacích obdobiach II. a III. štvrťroku 2006 bolo rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/41/2011 zo dňa 10. mája 2012. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania podľa obsahu spisu, pozostávajúce z náhrady súdnych poplatkov 198 €. Trovy právneho zastúpenia žalobca nevyčíslil, preto súd mu ich náhradu podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal. 2Sžf/50/2011 10 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 4. júla 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth