2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodnutie žalovaného Č. p.: SLV-PS-PK-127/2010 z
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe“). Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že prepustenie žalobcu bolo zrealizované personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 378 zo 16. júla 2008, ktorým bol žalobca
l písm. e) zákona o štátnej službe prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru s tým, že služobný pomer končí dňom doručenia tohto rozhodnutia. Dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bola skutočnosť, že žalobca v určený deň nastúpil do služby pod vplyvom zakázaných návykových látok. Tento fakt mal žalovaný preukázaný z toxikologického rozboru vzorky žalobcovho biologického materiálu - moču. Z výsledkov toxikologického vyšetrenia Súdnolekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska v Martine zo dňa 21.5.2008 vyplýva, že vo vzorke moču žalobcu bola metódou TLC a imunochemickou metódou zistená prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu a tiež metódou TLC v analyzovanej vzorke moču bola zistená prítomnosť kanabinoidov (rozkladných produktov konope). Z odborného vyjadrenia Kriminálneho a expertízneho ústavu Policajného zboru zo 16.6.2008 č.p.: PPZ-5132KEU-BA-EXP-2008 vyplýva, že: "... vo vzorke moču nstržm. A. B. bola metódou TLC a imunochemickou metódou zistená prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu. Ďalej bola metódou TLC v analyzovanej vzorke moču zistená prítomnosť rozkladných produktov konope (kanabinoidov), ktorá ale nebola ďalej potvrdená imunochemickým vyšetrením moču, ktoré bolo vykonané. Dovoľujeme si upozorniť, že každý 3 2Sžo/29/2011 pozitívny screeningový výsledok (metódy TLC, imunochemické metódy) sa musí potvrdiť identifikačnou metódou (plynová chromatografia s hmotnostným detektorom), aby bol vylúčený možný falošne pozitívny výsledok z orientačnej skúšky ... ". O rozklade žalobcu proti uvedenému personálnemu rozkazu rozhodol žalovaný rozhodnutím Č. p.: SLV-806/PK-2008 z
prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. zaradené do II. skupiny psychotropných látok a do I. skupiny omamných 4 2Sžo/29/2011 látok, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že pozitívny výsledok nebol potvrdený identifikačnou metódou, aby bol vylúčený možný falošný pozitívny výsledok z orientačnej skúšky. Odvolací orgán teda mal za to, že pozitívny výsledok z odobratej vzorky moču u žalobcu v súčasnosti už nie je možné overiť za použitia identifikačnej metódy (plynová chromatografia s hmotnostným detektorom). Krajský súd poukázal na to, že z § 194 ods. 1 vety prvej zákona o štátnej službe vyplýva, že rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Je nepochybné, že
personálneho rozkazu ministra vnútra č. 378 bol žalobca prepustený
1 písm.
názoru krajského súdu žalovaný extenzívnym výkladom svojho práva v odvolacom konaní nebyť viazaný závermi prvostupňového konania, dospel k záveru, že je oprávnený rozhodnúť o prepustení žalobcu z akéhokoľvek dôvodu, ak sa odvolá na totožné zákonné ustanovenie. Krajský súd zdôraznil, že odvolacie konanie je založené na apelačnom princípe a žalovaný ako druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu a samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky. V rámci odvolacieho konania však
názoru krajského súdu nemožno rozhodovať o veci ako o novej veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého stupňa.
názoru krajského súdu žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil odlišným 5 2Sžo/29/2011 konaním žalobcu. Žalovaný samozrejme po opätovnom vyhodnotení zhromaždených dôkazov mohol dospieť k iným skutkovým záverom, k akým dospel prvostupňový orgán, no potom mal,
názoru krajského súdu, v danom prípade personálny rozkaz zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Predmet konania sa síce nezmenil, ale došlo k zmene dôvodu, v ktorom správne orgány videli porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Krajský súd sa v tomto smere stotožnil s názorom žalobcu, že je základnou črtou právneho štátu, aby osoba, o ktorej právach a povinnostiach sa má rozhodovať a ktorej sa kladie za vinu určitý skutok s následkom straty práce, mala od počiatku označený dôvod prepustenia (výpovede, okamžitého skončenia zamestnaneckého pomeru) a aby tento dôvod nemohol nadriadený subjekt svojvoľne v budúcnosti meniť. Aj dôvod výpovede v pracovno- právnych vzťahoch musí byť jednoznačne skutkovo a právne špecifikovaný a v prípade služobného pomeru musí byť aj dôvod zakladajúci prepustenie jednoznačne špecifikovaný. Krajský súd zdôraznil, že pokiaľ došlo u žalobcu k pochybeniu, mal byť prepustený, ale zo skutkovo a právne jedinečného dôvodu alebo súboru dôvodov, ktorý má byť odlíšiteľný od ostatného konania. Ak žalovaný zistil nový skutok odôvodňujúci prepustenie žalobcu, malo sa začať nové konanie, resp. s týmto novým dôvodom mal oboznámiť aj žalobcu. Že sa jedná o iný dôvod prepustenia je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
ktorého dôvod prepustenia žalobcu vznikol najskôr
názoru krajského súdu, v prípade, ak by žalovaný nezmenil dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, súd by sa stotožnil s jeho argumentáciou ohľadne plynutia zákonom stanovených lehôt, či už subjektívnej alebo objektívnej, ktoré by boli v plnom rozsahu dodržané. Keďže však, ako to sám žalovaný uvádza, dôvod prepustenia žalobcu vznikol najskôr dňa
názoru krajského súdu k preklúzii práva. Ďalšie námietky žalobcu už neboli
názoru krajského súdu pre rozhodnutie relevantné, keďže napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z dôvodu, že žalovaný v ňom zaviedol nový dôvod prepustenia žalobcu, ako bol dôvod prepustenia uvedený v prvostupňovom rozhodnutí a prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené najmä preto, ako aj sám žalovaný uviedol, že pozitívny výsledok z odobratej vzorky moču už v súčasnosti 6 2Sžo/29/2011 nie je možné overiť z dôvodu jej neexistencie, a preto sa žalovaný nestotožnil s dôvodom prepustenia žalobcu, ktorý uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí. Pre úplnosť krajský súd dodal, že žalovaný pochybil aj pri doručovaní napadnutého rozhodnutia, keď toto nebolo doručené aj právnemu zástupcovi žalobcu. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, nakoľko
jeho názoru krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakoval svoje námietky uvádzané už vo vyjadrení k žalobe, pokiaľ ide o oprávnenie odvolacieho správneho orgánu, že žiadne skutočnosti nebránili tomu, aby po opätovnom vyhodnotení zhromaždených dôkazov, s ktorými sa mohol oboznámiť aj žalobca, nemohol dospieť k iným skutkovým záverom, že odvolací orgán nie je viazaný skutkovými zisteniami prvostupňového správneho orgánu, že v odvolacom konaní môže ísť správny orgán aj nad rámec dôvodov uvedených v odvolaní, avšak nemôže rozhodovať o veci ako o novej, ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého stupňa a že žalobca bol prepustený z rovnakého dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm.
l cit. zákona, je neopomenuteľnou náležitosťou dôvodu prepustenia v zmysle § 194 ods. 1 zákona o štátnej službe, a zároveň ním je vymedzený aj predmet správneho konania.
názoru žalobcu skutková veta je termín predovšetkým zaužívaný v trestnom procese, a rozumie sa ním označenie skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo 7 2Sžo/29/2011 odôvodnené použitie určitej sankcie (napr. § 206 ods. 3, § 235 písm. c/ Trestného poriadku). Žalovaným citované rozhodnutie rieši formálnu stránku rozhodnutí správneho orgánu o prepustení, t.j. že skutková veta rozhodnutia nemusí byť formálne uvedená vo výrokovej časti prepúšťacieho rozhodnutia. Toto však žalobca nikdy nespochybňoval, no žalobca zotrváva na právnom názore rovnako ako súdy v prejednávanej veci i súdy v predošlých citovaných veciach, že na požiadavke presnosti popisu konania prepúšťaného policajta (čas, miesto, spôsob) a jeho odlíšiteľnosti treba v zmysle § 194 ods. 1 zákona o štátnej službe bezpodmienečne trvať, inak je rozhodnutie nezákonné. Žalobca opakovane poukázal na to, že
Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 378 zo
1 písm.
názoru žalobcu vyplýva, že druhostupňový správny orgán nepreskúmaval a samostatne nevyhodnocoval prejednávanú vec zo skutkovej a právnej stránky, ale skutočne rozhodoval o veci ako o novej veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého stupňa, čo je v rozpore jednak s apelačným princípom v správnom konaní ako aj s čl. 2 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a s § 192 ods. 5, § 194 ods. l, § 233 a § 238 ods. 1 zákona o štátnej službe. Taktiež zotrval na svojom názore, že novo uvedený skutok bol v napadnutom rozhodnutí vymedzený nejasne, nepresne a pokiaľ sa mal stať, ako tvrdí žalovaný, 6. júna 2008, tak prekluzívna objektívna lehota žalovanému márne uplynula 6. júna 2009. Žalobca si 8 2Sžo/29/2011 uplatnil aj trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci – vyjadrenie k odvolaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 13. júna 2012
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
ods. 5 o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm.
1 rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
1 odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
ods. 2 odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.
ods. 3 odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 9 2Sžo/29/2011
ods. 4 ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
ods. 5 odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného Č. p.: SLV-PS-PK- 127/2010 z 25. novembra 2010 a personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 378 zo 16. júla 2008, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ
1 písm. e) zákona o štátnej službe. Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť, že z vyššie uvedených ustanovení zákona o štátnej službe policajtov vyplýva, že v rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru policajta musí byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Skutočnosťou, ktorá
personálneho rozkazu zakladala dôvod prepustenia žalobcu bolo nad všetku pochybnosť vykonávanie štátnej služby dňa 22. apríla 2008 pod vplyvom omamných látok. Z administratívneho spisu žalovaného však vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené, bola ako dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru uvedená tá skutočnosť, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď vedome konzumoval omamnú látku patriacu do l. skupiny omamných látok, bol vedome prítomný v priestoroch, kde sa táto omamná látka fajčí, pričom ako príslušník PZ nevykonal na odhalenie páchanej trestnej činnosti žiadne opatrenia, ani rozhodnutia. Odhliadnuc od neurčitosti kvalifikácie skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, ktorá sama osebe je dôvodom na zrušenie, je napadnuté rozhodnutie žalovaného zmätočné, nakoľko na str. 5 výslovne uvádza, že: “Po dôslednom vyhodnotení zadovážených dôkazov predložených do odvolacieho konania, odvolací orgán sa skonštatovaním prvostupňového orgánu, ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí, že odvolateľ dňa 22.04.2008 nastúpil do výkonu štátnej služby a túto vykonával pod vplyvom amfetamínu, metamfetamínu a cannabis...nestotožňuje vzhľadom na tú skutočnosť, že pozitívny výsledok nebol potvrdený identifikačnou metódou, aby bol vylúčený možný falošný pozitívny výsledok z orientačnej skúšky.“ Navyše, obidve rozhodnutia uvádzajú síce ten istý formálny dôvod prepustenia 10 2Sžo/29/2011 žalobcu zo služobného pomeru, spočívajúci v porušení služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, avšak na rozdielnom skutkovom základe. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že odvolací orgán nemôže rozhodovať o veci ako o novej, ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého stupňa, avšak poukazuje na to, že práve tohto pochybenia sa žalovaný dopustil, keďže v odvolacom konaní ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe posúdil diametrálne odlišné správanie sa žalobcu, ktorým sa správny orgán prvého stupňa vôbec nezaoberal, čím de facto rozhodoval o veci ako o novej. Preto aj
názoru odvolacieho súdu, pokiaľ žalovaný dospel k iným skutkovým záverom, ako správny orgán prvého stupňa, mal personálny rozkaz zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Na záver odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že pokiaľ, ako uvádza žalovaný, sa mal žalobca dopustiť tohto porušenia
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 OSP, v spojení s § 224 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 130,91 € za jeden 11 2Sžo/29/2011 úkon právnej služby – vyjadrenie k odvolaniu (123,50 €) a jedenkrát režijný paušál (7,41 €). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok V Bratislave dňa 13. júna 2012 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.