N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 39/2012 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 21. augusta 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu

§ 20Tr.

zák., § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., o dovolaní matky obvineného D. T., V. T. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. septembra 2011, sp. zn. 5To/51/2011, takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie matky obvineného D. T., V. T. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z
2. novembra 2010, sp. zn. 1T/49/2010 bol i obvinený D. T. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

§ 20Tr.

zák., § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby mesiaca apríl 2009, v záhrade rodinného domu č. X., na N. v obci H. nad H., okres Ž.H., ako aj v priestoroch zrúcaniny priľahlého domu, spoločne zasadili a pestovali rastliny z rodu Cannabis, kedy

1. septembra 2009 bolo v týchto objektoch zaistených 1 244 g upotrebiteľného množstva tejto rastliny s obsahom účinnej látky THC 2,6 % hmotnostných, čo predstavuje najmenej 1 078 obvykle jednorazových dávok v celkovej hodnote najmenej 2 156 Eur, pričom rastlina z rodu Cannabis je zradená do I. skupiny omamných látok v zozname omamných a psychotropných látok, uvedených v zákone č. 2 Tdo 39/2012 2 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Okresný súd za to obvinenému uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal i obvinený D. T. v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
2. septembra 2011, sp. zn. 5To/51/2011, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného D. T. zamietol (okrem ostatného rozhodnutia). Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala matka obvineného D. T., V. T.
3. marca 2012 prostredníctvom obhajcu dovolanie. V jeho odôvodnení uviedla ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a druhý, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pričom ako dôvod dovolania uplatnila aj konanie na súde prvého stupňa, keďže podľa jej názoru vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku (§ 374 ods. 3 Tr. por.). V dovolaní najprv (v bode I.) rozsiahlo opísala odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Následne pod bodom II. svojho dovolania sa dovolateľka čerpajúc z rozhodnutí najvyššieho súdu venovala teoretickým princípom podstaty dovolacieho dôvodu uvedeného § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Až pod bodom III. sa v krátkosti venovala svojim uplatneným dovolacím dôvodom (vo väčšej miere sa argumentácia zhoduje s odvolaním obvineného) nasledovne: „V priebehu konania sa obžalovaný vyjadroval, že skutok nespáchal a obvinený zo spáchania zločinu bol len na základe tvrdenia obžalovaného S. T., ktorý sa D. T. snažil usvedčiť v rámci svojej obrany. Vyjadrujem názor, že je na škodu veci, že orgány činné v trestnom konaní pri zaisťovaní veci nevykonali domovú prehliadku, kde by mohli nájsť aj časť vysušenej rastliny. Tento motív obrany obžalovaného S. T. súd neskúmal a ani nevyhodnotil. 2 Tdo 39/2012 3 Vyjadrujem názor, že rozsudok krajského súdu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, pretože súd tieto vyhodnotil v rozpore so základnými zásadami platného trestného práva hmotného i procesného. Aby bolo možné skonštatovať, že došlo k zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, je potrebné, aby to bolo bez pochybností preukázané. V danom prípade, však z trestného činu obžalovaného D. T. usvedčoval spoluobžalovaný a svedkovia, ktorí sú jeho príbuzní. Ani jeden zo svedkov exaktným spôsobom nepotvrdil výpoveď spoluobžalovaného S. T.. Okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami obžalovaného (uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 2.2.2011) a vytýkané pochybenia neboli napravené ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku.“ Z uvedených dôvodov dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky výrok o zamietnutí odvolania obvineného, rozhodnutia krajského a okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, ktorý navrhol toto podľa § 382 písm. b/, c/ Tr. por. odmietnuť, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou a nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/, i/ Tr. por. Najvyšší súd ako dovolací súd pred vydaním rozhodnutia o dovolaní matky obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu osobou oprávnenou – matkou obvineného s jeho výslovným písomným súhlasom (§ 369 ods. 5 a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom mieste (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods.1 a ods. 2 Tr. por.) a rovnako zistil, že obvinený využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 Tr. por.). Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané matkou obvineného D. T., V. T. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol. 2 Tdo 39/2012 4 Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka napriek tomu, že sama vo svojom dovolaní uvádza „dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa“, napáda skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa, čo však nie je zákonný dovolací dôvod podľa § 371 Tr. por. Vzhľadom na to, že v samotnom dovolaní sa cituje z rozhodnutí dovolacieho súdu, že v rámci vymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je možné účinne namietať právne vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, netreba sa pri tomto dovolacom dôvode bližšou argumentáciou zaoberať. Je zrejmé, že námietky uplatnené v dovolaní sú námietkami, ktorými sa popiera správnosť a úplnosť zistenia skutku. Celý obsah dovolania v bode III. sa v maximálne možnej miere týka skutkových zistení a hodnotenia jednotlivých dôkazov súdmi. Dovolateľka ani jedným svojím argumentom nespochybnila právne posúdenie zisteného skutku. Napriek tomu treba uviesť, že v prípade právneho posúdenia zisteného skutku súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval konanie obvineného D. T. ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie

§ 20Tr.

zák., § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák. Dovolateľka ďalej v súlade s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. uviedla aj dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., tvrdiac, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Z obsahu podaného dovolania v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. je zrejmé, že tento dovolací dôvod je založený opäť len na názore o nesprávnosti skutkových zistení súdov a nesprávnom hodnotení dôkazov oboma súdmi. V dovolaní v súvislosti s týmto dovolacím dôvodom nie je uvedený ani jeden dôkaz, ktorý by nebol vykonaný spôsobom, ktorý by pre konkrétny dôkaz predpisoval zákon. 2 Tdo 39/2012 5 Tento dôvod však predpokladá, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré v skutočnosti aj boli vykonané, ale nie zákonným spôsobom (v dovolaní sa len konštatuje, že „je na škodu veci, že orgány činné v trestnom konaní pri zaisťovaní veci nevykonali domovú prehliadku..“). Pokiaľ sa v dovolaní namieta nevykonanie domovej prehliadky (čo nebolo namietané ani obhajcom obvineného pri preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania, ani pri predbežnom prejednaní obžaloby a ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania pred vyhlásením rozsudku neboli), možno k tomu poznamenať, že právo obvineného na obhajobu (ak bolo porušené, potom treba aplikovať dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) spočíva aj v navrhovaní dôkazov v zmysle § 34 ods. l, § 44 ods. 2 Tr. por. Potom tomu zodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Tdo/45/2009 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7/2011). Dovolateľka uplatnila ako samostatne uplatnený dovolací dôvod i § 374 ods. 3 Tr. por., teda že vytýkané pochybenia konania na súde prvého stupňa neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Takto však nie je možné chybu rozhodovania alebo konania, ktoré mu predchádzalo v dovolacom konaní uplatňovať. Ak sa namieta chyba konania na súde prvého stupňa, musí táto chyba zodpovedať niektorému z dôvodov dovolania uvedenému v § 371 Tr. por., a takto musí aj byť v dovolaní označená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2012, sp. zn. 2Tdo/24/2012). So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., dovolací súd musel dovolanie matky obvineného D. T., podaného v jeho prospech a s jeho výslovným písomným súhlasom, V. T. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. 2 Tdo 39/2012 6 V Bratislave 21. augusta 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková