Obsah (29)

§ 296§ 386§ 388§ 380§ 80§ 10§ 155§ 14§ 221§ 219§ 39a§ 51§ 52§ 287§ 288§ 21§ 321§ 322§ 319§ 316§ 325§ 23§ 371§ 383§ 71§ 392§ 2§ 31§ 193

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2TdoV/10/2021 Identifikačné číslo spisu: 9514100138 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Štift Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 296Trestného zákona a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí v Bratislave 27.

marca 2024 dovolanie obvineného T. R. podané prostredníctvom obhajcov Mgr. Mareka Paru a JUDr. Michala Mandzáka proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2018, sp. zn. 4 To 1/2018, a takto rozhodol: I.

§ 386ods.

1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2018, sp. zn. 4 To 1/2018, a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 2 ods. 4 Trestného poriadku, § 31 ods. 1 Trestného poriadku a § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Trestného poriadku v n e p r o s p e c h obvineného T. R.. II.

§ 386ods.

2 Trestného poriadku z r u š u j ú sa vo výrokoch týkajúcich sa obvineného T. R. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. júna 2018, sp. zn. 4 To 1/2018 a rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
2. novembra 2017, č. k. BB-3T/32/2014-15476, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.

§ 388ods.

1, ods. 2 Trestného poriadku sa p r i k a z u j e Špecializovanému trestnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, a to v inom zložení senátu. IV.

§ 380ods.

2 Trestného poriadku z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa obvinený T. R., nar. XX. P. XXXX v A., trvale bytom A., E. XXF, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, b e r i e d o v ä z b y, ktorá začína plynúť 27. marca 2024 o 11,30 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica. V.

§ 80ods.

1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku sa väzba obvineného T. R. dohľadom probačného a mediačného úradníka n e n a h r á d z a. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový súd“) rozsudkom z 30. novembra 2017, č. k. BB-3T/32/2014-15476, uznal obvineného T. R. (v spoločnom konaní s J. E., V. A., Q. T. a P. Kromkom) za vinného v bode 1 zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Trestného zákona č.

300/2005 Z. z., v bode 2 z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 13/1998 Z. z., v bode 3 z trestného činu všeobecného ohrozenia formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 13/1998 Z. z., v bode 4 z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 13/1998 Z. z., v bode 5 z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c), písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 129/1998 Z. z., v bode 6 z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 10/1999 Z. z., v bode 7 z trestného činu vraždy formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. a), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. h) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z. z., v bode 8 z obzvlášť závažného zločinu ublíženia na zdraví

§ 155ods.

1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.

1. a)Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. s poukazom na § 140 písm.
2. c)a § 141 písm.
3. a)Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a v bode 9 z obzvlášť závažného zločinu podvodu

§ 221ods.

1, ods. 2, ods. 4 písm.

1. b)Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. s poukazom na § 141 písm.
2. a)Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. na skutkovom základe, že 1. T. R. s prezývkou „K.“ alebo „V.“ využijúc svoje skúsenosti z pôsobenia na pozícii “pravej ruky“ V. B., považovaného za zakladateľa a šéfa zločineckej skupiny vystupujúcej pod názvom „B.“, ktorá pôsobila od presne nezisteného času minimálne od roku 1997 najmä v A. a v D. časti územia B. T., krátko po smrti V. B. dňa 7. februára 1997 prebral riadenie tejto zločineckej skupiny, tým spôsobom, že: - určil ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny teritoriálne rozdelenie skupiny, a to pre - R. A. oblasť časti mesta A., - J. E. s prezývkou „M.“, oblasť D. a okolia, kde tento až do roku 2006 ďalej organizoval a koordinoval podriadených členov, medzi ktorými bol aj F. M., ktorý prevzal túto činnosť v presne nezistenom čase v roku 2006 a riadil časť skupiny v uvedenej oblasti do presne nezisteného času roku 2008, - W. S. oblasť B. a okolia, ktorý až do svojej smrti dňa X. Q. XXXX organizoval a koordinoval podriadených členov medzi nimi aj V. A., ktorý túto činnosť prevzal po smrti W. S., - priamo riadil členov svojej ochranky a to najmä Q. A., Q. H., V. K., V. Q., Q. W., P. P., pričom Q. A. rozdeľoval

pokynov T. R. pravidelné finančné odmeny pre členov skupiny a riadil členov ochranky a ďalších jemu podriadených členov zločineckej skupiny T. D. a F. C., - riadil po celý čas celú zločineckú skupinu z najvyššej úrovne hierarchie, dával pokyny a koordinoval podriadených vyšších riadiacich členov zločineckej skupiny, ktorými boli R. A., J. E. a V. A. ktorí ďalej organizovali jednotlivé relatívne samostatné štruktúry skupiny, kde z hľadiska postavenia v hierarchii v skupine: - priamo podriadenými členmi R. A. boli M. T., H. N., T. Š. a V. T., ktorí usmerňovali členov, ktorými boli W. F., V. S., W. A., V. Š., V. Š., ďalším priamo podriadeným členom R. A. bol W. V., ktorý bol nadriadený ďalším členom, ktorými boli C. V. a N. B., ktorí usmerňovali ďalších členov, ktorými boli V. W., Q. A., V. A. a Q. M. a činným pre túto časť zločineckej skupiny bol W. V. a M. B., - priamo podriadenými členmi J. E. bol F. M., M. E. do jeho úmrtia, C. E., - priamo podriadenými členmi V. A. boli T. T. a P. A., ktorý ďalej usmerňoval a bol nadriadeným ďalším členom, ktorými boli T. A., V. A., H. K. a T. X., činnými najmä pre túto časť zločineckej skupiny boli K. B., J. K. a A. Ž., T. R. a J. E. boli členmi skupiny od presne nezisteného času najneskôr od roku 1997, Q. T. a V. K. boli členmi skupiny od presne nezisteného času najneskôr od roku 1998, pričom všetci menovaní boli členmi skupiny do dňa 25.09.2012, kedy boli zadržaní J. E., V. K. a Q. H., pričom T. R. priamo zadával úlohy J. E., V. K., Q. T., ako aj V. A., Q. H., Q. A., W. S. do jeho úmrtia dňa XX.XX.XXXX a T. T. a spoločne páchali najzávažnejšie trestné činy najmä proti životu a zdraviu, - pričom uvedená zločinecká skupina existovala s cieľom získania najmä finančných a iných výhod páchaním rôznej najmä násilnej a majetkovej trestnej činnosti a jej príslušníci boli zoskupení v jednotlivých úrovniach a stupňoch riadenia a organizácie vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti, dlhodobo koordinovane páchali zločiny, pričom členovia vo vyššom stupni hierarchie skupiny zadávali členom z nižších stupňov hierarchie pokyny k páchaniu trestných činov, určovali spôsoby ich vykonania, vydávali súhlasy s páchaním konkrétnych trestných činov, od nižšie postavených členov skupiny preberali nezákonne získané finančné prostriedky, s časťou ktorých financovali činnosť skupiny a niektorých členov zločineckej skupiny,

1. V. K. v presne nezistenom čase začiatkom roka 1998, ktorý vtedy pôsobil na najvyššej riadiacej a koordinačnej úrovni v skupine osôb vykonávajúcej trestnú činnosť prezývanej „Č.“ pôsobiacej v A. A. a okolí, z dôvodu, že poškodený V. W., nar. XX. Q. XXXX, patriaci do tejto skupiny bol na úteku a bolo po ňom vyhlásené pátranie, čo ťažko znášal a mal vedomosti o trestnej činnosti V. K. a začal byť preto nespoľahlivý, prostredníctvom P. P. oslovil J. R. a W. S. s požiadavkou na likvidáciu poškodeného, s čím títo súhlasili a následne kontaktovali T. R., ktorý z popísaných dôvodov naplánoval, zorganizoval a rozdelil úlohy páchateľom súvisiace s usmrtením poškodeného a v presne nezistenom čase v období mesiacov apríl až máj roku 1998 P. P. priviezol na čerpaciu stanicu pohonných hmôt v A. poškodeného pod zámienkou, že bude zmenené miesto jeho bývania a budú oslavovať, následne si poškodený presadol do vozidla, v ktorom boli T. R., J. R. a W. S. a odviezli ho do chatovej osady rekreačného strediska B. Q. v katastrálnom území B. na chatu súpisné č. XXX na parcele č. XXXX, ktorú zabezpečil na tento účel V. A., kde ich čakal J. E., V. A. a Q. A., ktorí boli T. R. vopred inštruovaní o svojich úlohách pri usmrtení poškodeného, po zvítaní a po vstupe do chaty jedna z osôb poškodenému do pohára s liehovinou naliala rohypnol, ktorým ho omámili, následne ho povalili na zem na chrbát a J. E. mu na ústa priložil handru, cez ktorú mu postupne lial do úst chemickú látku chloroform až pokiaľ poškodený nejavil známky života, potom W. S., ktorý zabezpečil náradie na kopanie, odviezol J. E., Q. A. a J. R. na miesto v poli v katastrálnom území obce M. X. na parcelu č. XXXX, kde títo vykopali jamu a približne po hodine priviezol W. S. zviazané telo poškodeného, ktoré uložili do vykopanej jamy a jamu s poškodeným následne zeminou zahrabali, čím konaním páchateľov bola priamo zapríčinená smrť poškodeného,
2. T. R. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného Ing. Z. F., nar. XX. Q. XXXX, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a zadal úlohy Q. T., Q. H. a Q. A., pričom Q. H. zistil, že poškodený navštevuje areál tenisových kurtov v A. na D. W. a T. R., Q. H. a Q. A. sa v presne nezistený deň pred
3. májom 1998 dostavili k areálu tenisových kurtov v A. na D. W., kde T. R. s Q. H. obhliadli predmetné miesto a zistili, ako vyzerá vstup do areálu tenisových kurtov a následne T. R. rozhodol, že sa tam usmrtenie poškodeného uskutoční a vykoná sa nastražením výbušniny pod betónové tvárnice vedúce od začiatku vstupu do areálu tenisových kurtov a určil, že výbušnina sa iniciuje v čase, keď bude uvedený areál poškodený opúšťať, následne ďalší deň pred
4. májom 1998 sa T. R., Q. T., Q. H. a Q. A. dostavili vo večerných hodinách po uzatvorení uvedeného areálu tenisových kurtov k tomuto areálu a Q. H. a Q. A. dostali od T. R. úlohu, aby zabezpečovali okolie a informovali T. R. a Q. T. o prípadnom pohybe osôb v okolí areálu, čo prostredníctvom vysielačiek vykonávali, každý na druhej strane ulice D. W. smerom od vstupu do areálu, kde predstierali, že venčia svojich psov, ktorých si na ten účel vzali so sebou, T. R. a Q. T. si zabezpečili a so sebou priniesli trhavinu trinitrotoluén s hmotnosťou približne 8 až 10 kg, ktorú zakopali pod betónové tvárnice hneď za vstupnou bránkou do areálu smerom k vstupnej bránke oplotených antukových tenisových kurtov asi 50 cm od povrchu roviny zeme, túto trhavinu opatrili zariadením uspôsobeným k iniciácii nálože na diaľku a následne po ohlásení ukončenia nastraženia nálože T. R. prostredníctvom vysielačky Q. H. a Q. A., všetci svoje miesta opustili, dňa
5. mája 1998 v obedňajších hodinách sa k blízkosti areálu predmetných tenisových kurtov v A. na D. W. dostavili T. R., Q. T., Q. H. a Q. A., kde Q. H. sledoval príchod poškodeného zo zástavky električiek pri ich obratisku D. W., odkiaľ mal výhľad na príchodziu ulicu D. W. k areálu tenisových kurtov, Q. T. s Q. A. čakali vo vozidle na parkovisku asi 200 metrov od križovatky E. N. B. a ulice D. W., pričom Q. T. mal pri sebe pripravené zariadenie na diaľkovú aktiváciu uloženej trhaviny, T. R. čakal vo vozidle v záhradkárskej oblasti pri jazere D. W., v čase približne o 19:00 hod. prichádzal poškodený v motorovom vozidle Mercedes SL 600, čierny kabriolet, evidenčné číslo: A. XX-XX, k areálu tenisových kurtov, Q. H. zatelefonoval túto skutočnosť Q. A., ktorý z vozidla, v ktorom čakal s Q. T. vybral bicykel, s ktorým sa Q. T. presunul k areálu tenisových kurtov v A. na ulicu D. W., kde dňa
6. mája 1998 v čase o 19:40 hod., keď poškodený pešo vychádzal z areálu a prechádzal ponad miesto uloženej trhaviny, túto diaľkovým ovládaním inicioval, čím došlo k enormnému výbuchu, ktorý poškodenému spôsobil mnohonásobnú devastáciu a rozčlenenie trupu, vnútorných orgánov, hlavy a končatín poškodeného, pričom časti tela poškodeného boli rozmetané do značného okolia miesta výbuchu, čím bola bezprostredne spôsobená smrť poškodeného, pričom bolo vydaných minimálne 7 prítomných osôb nachádzajúcich sa v tom čase v uvedenom areáli v blízkosti miesta výbuchu do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví a zároveň účinkami výbuchu bolo spôsobené zranenie tam prítomnej poškodenej V. S., nar. XX. N. XXXX a poškodenie pred areálom zaparkovaných osobných motorových vozidiel, Q. T. následne z miesta činu unikol na miesto, kde ho čakal T. R. a odtiaľ odišli,
7. v presne nezistenom čase v období od
8. mája 1998 do
9. júna 1998 T. R. rozhodol o usmrtení poškodeného P. S., nar. X. P. XXXX, nakoľko poškodený začal preberať aktivity po smrti Z. F. a považoval ho za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť, v ktorej poškodený začal mať dominantné postavenie, T. R. touto činnosťou poveril J. R. a P. K., s ktorými sa najskôr v presne nezistenom čase v období mesiacov apríl a jún 1998 opakovane v priestoroch kultúrneho zariadenia A. v Č. T. v A. na ulici B. X/a stretol V. K. a prezentoval im potrebu odstrániť poškodeného, ktorý im uviedol, že poškodený sa pridáva na nesprávnu stranu, k nesprávnym ľudom a preto je ho potrebné usmrtiť, kde túto požiadavku opakoval viac krát pri rozdielnych stretnutiach s presviedčaním, že s odstránením poškodeného určite súhlasí aj V. Č., P. K. a J. R. súhlasili, že usmrtia poškodeného, pričom spôsob vykonania činu naplánoval T. R. a následne P. K. a J. R. sa dňa
10. júna 1998 v blízkosti hotela E. Q. v A. na F. ulici XX stretli s poškodeným a v nočných hodinách sa presunuli do baru „T. E.“ v A. na Q. ulici, s ktorým tu zotrvali do skorých ranných hodín dňa
11. júna 1998 a následne spoločne odišli na motorovom vozidle, s ktorým sa presúvali po štátnej ceste vedúcej z obce J. W. F. smerom k rázcestiu A. - B., pričom vo vzdialenosti 145 metrov od uvedeného rázcestia z dôvodu vykonania malej potreby dňa
12. júna 1998 v čase o 02:15 hod. zastali, J. R. a P. K. vystúpili z vozidla za poškodeným a následne opakovanými výstrelmi z malej vzdialenosti J. R. revolverom kal. 38 Špecial a P. K. zo samonabíjacej zbrane kal. 7,65 mm, zasiahli poškodeného do oblasti hlavy, krku, trupu a ľavej hornej končatiny najmenej šesťkrát a spôsobili mu poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť, po čom ho zosunuli do priekopy vedľa cesty a odišli na neznáme miesto, začo bola P. K. a J. R. vyplatená V. K. odmena vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), ktoré v A. pred A. prevzal J. R.,
13. T. R. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného T. F., nar. XX. P. XXXX, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy Q. T., J. E., Q. H. a Q. A., zároveň zabezpečil informáciu, že T. F. chodí pre svoje dcéry na F. F. v A. k svojej bývalej manželke a v presne nezistenom čase pred dňom
14. októbra 1998 dal úlohu Q. H. a Q. A., aby vykonali pri bydlisku bývalej manželky T. F., s ktorou nežil v spoločnej domácnosti, jeho sledovanie, Q. H. a Q. A. vykonávali v období dvoch až troch týždňov sledovanie z vozidla zn. Škoda 1203 šedej farby, evidenčné číslo: F. XX-XX, ktoré pristavili v A. pri križovatke vyústenia slepej ulice W., kde v dome vo vchode s popisným č. XX bývala bývalá manželka T.A. F. a počas sledovania zistili, že T. F. chodí na uvedenú adresu pre svoje dcéry, ktoré dováža aj naspäť, zároveň zistili s akými jazdí motorovými vozidlami a že chodí s ďalšou osobou, ktorá mu vykonáva fyzickú ochranu, T. R. zistil, že dňa
15. októbra 1998 večer privezie T. F. deti bývalej manželke a rozhodol, že uvedené vozidlo Škoda 1203 sa odparkuje pred dom, kde býva bývalá manželka a že vo vozidle budú schovaní strelci, následne Q. A. dňa
16. októbra 1998 v čase približne medzi 12:00 až 13:00 hod. pristavil vozidlo zn. Škoda 1203 na slepú ulicu W. na úrovni medzi vchodmi do domu popisné č. XX a XX, pričom ju zaparkoval v kolmom státí zadnou časťou smerom k uvedenému domu a z miesta odišiel pešo na ďalšiu ulicu, odkiaľ ho odviezol Q. H., následne v rovnaký deň sa spolu stretli T. R., Q. T., J. E., Q. H., Q. A., V. A.. a M. E., T. R. rozdelil úlohy tak, že Q. A. bude sledovať príjazd T. F., M. E. dovezie strelcov Q. T. a J. E. k vozidlu zn. Škoda 1203, ktorí do vozidla nastúpia a budú čakať na príchod T. F. a po vykonaní skutku toto vozidlo podpália a strelcov odvezie z miesta činu V. A.., následne v uvedený deň Q. A. čakal pri prístupovej ceste na sídlisko F. F. na križovatke ulíc K. a V. pri reštaurácií K., odkiaľ telefonicky zahlásil Q. T. a J. E., ktorí už čakali v uvedenom vozidle zn. Škoda 1203, prejazd T. F. s ochrankárom, po príjazde T. F. a V. H., nar. XX. N. XXXX, na W. ulicu a po odovzdaní detí T. F., ktoré prišli s nimi, dňa
17. októbra 1998 v čase o 19:40 hod., keď T. F. sedel ako vodič vo vozidle zn. Mercedes S 600 čiernej farby, evidenčné číslo: A.-XXXAO, ktoré stálo na ceste na úrovni medzi vchodmi do domu s popisnými č. XX a XX a V. H. si išiel sadnúť do vozidla ako spolujazdec, prišiel Q. T. do presne nezistenej vzdialenosti od ľavej strany vozidla na úroveň vodiča, zároveň J. E. prišiel do presne nezistenej vzdialenosti za uvedené vozidlo a Q. T. samopalom nezistenej značky a J. E. samopalom zn. Pleter 91, kal. 9 mm Luger, bez výrobného čísla, opatreným tlmičom hluku, vystrelili na poškodených T. F. a V. H. spolu minimálne 37-krát, pričom T. F. zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu tak 27 strelných defektov a mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku a ľavej hornej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť a V. H. zasiahli spolu 7-mimi strelami a spôsobili mu tak 11 strelných defektov a mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka a pravej dolnej končatiny, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo jeho smrť, vo vozidle zn. Škoda 1203 Q. T. pripravený nástražný výbušný systém pre zahladenie stôp, zložený z plastovej nádoby s benzínom a iniciátorom - dvomi kusmi elektrických priemyselných rozbušiek a s oneskorovacím prvkom aktivácie, aktivoval s nastavenou aktiváciou po 135 sekundách, J. E. a Q. T. následne prebehli na V. ulicu, kde nasadli do vopred zabezpečeného odcudzeného vozidla zn. Audi 80 opatreného odcudzenými tabuľkami s evidenčným číslom A. XX-XX, kde ako vodič čakal V. A.., ktorý ich odviezol z okolia miesta činu,
18. T. R. naplánoval vykonanie usmrtenia poškodeného F. S., nar. XX. Q. XXXX, ktorého považoval za riadiacu osobu konkurenčnej skupiny páchajúcej trestnú činnosť a v súvislosti s tým zadával úlohy Q. T. a Q. A., Q. A. dal úlohu, aby sledoval poškodeného, čo začal Q. A. vykonávať v W. na ulici D. v mieste, kde bolo zistené, že poškodený býva, počas vykonávania sledovania s vozidlom zn. Škoda Felicia dňa
19. mája 1999 Q. A. zistil, že poškodený prišiel s vozidlom zn. Mercedes CL striebornej farby, ktoré používal do K. F. v W. k hotelu J., túto informáciu poskytol T. R., Q. A. sa následne stretol pri W. N. v W. s T. R., Q. T. a W. S., ktorí prišli na vozidle zn. VW Golf VR6, T. R. určil, aby Q. A. odviezol svoje auto, ktoré Q. A. odviezol a zaparkoval v W. na E. ulici, kde si prisadol do vozidla Golf VR6 a všetci sa vozidlom presunuli k hotelu J., kde stálo vozidlo poškodeného a presunuli sa približne 500 metrov naspäť, kde Q. A. dostal vysielačku a T. R. povedal, aby nahlásil prechod poškodeného okolo neho, následne Q. A. vystúpil z vozidla a schoval sa mimo cesty a W. S. ako vodič, Q. T. na prednom sedadle spolujazdca a T. R. na zadnom sedadle s vozidlom odišli po ceste K. F. približne ďalších 200 metrov naspäť od hotelu J., kde boli pripravení Q. T. a T. R. so samopalmi na vykonanie usmrtenia poškodeného, následne prejazd vozidla poškodeného Q. A. nahlásil do vysielačky a bežal smerom za vozidlom poškodeného, po 200 metroch ho čakali W. S., Q. T. a T. R. s vozidlom VW Golf, Q. A. nastúpil do vozidla, kde mu uviedli, že nestrieľali, lebo mal pri sebe frajerku a presúvali sa smerom k miestu bydliska poškodeného, kde cestou Q. A. vystúpil a W. S. ako vodič spolu s Q. T. a T. R. prišli s vozidlom do blízkosti miesta bydliska poškodeného, kde T. R. a Q. T. vystúpili z vozidla a vyčkali na príjazd poškodeného a potom ako poškodený zaparkoval vozidlo v W. na D. ulici, vystúpil a išiel v čase o 01:26 hod. dňa
20. mája 1999 okolo vchodu do domu s popisným č. XX sa pokúsil T. R. strieľať na poškodeného zo samopalu, ktorý sa zasekol a Q. T. vystrelil zo samopalu zozadu na poškodeného minimálne 6-krát, pričom ho zasiahol 4 strelami, následkom čoho poškodený spadol na zem a následne Q. T. prišiel bližšie k ležiacemu poškodenému a strelil poškodenému do hlavy a následne sa T. R. a Q. T. presunuli do vozidla VW Golf VR6 a s W. S. z okolia mesta činu ušli a poškodenému tak bolo spôsobených 9 strelných defektov a poranenia hlavy, mozgu a končatín, čím došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo dňa
21. mája 1999 o 11:45 hod. v nemocnici jeho smrť,
22. V..C.. v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august roku 1999 v reštaurácii C. v A. na ulici W. S. V. č. X zadal požiadavku W. S. a J. E. na vykonanie vraždy poškodeného Ing. T. F., nar. X. N. XXXX, za poskytnutie finančnej odmeny vo výške najmenej 2.000.000,- SKK (64.254,96 eur) za jej splnenie, a následne T. R. s J. E. naplánovali jej vykonanie, pričom T. R. stanovil a odsúhlasil úlohy ďalších osôb, ktoré sa zúčastnia na vykonaní usmrtenia poškodeného, určil strelcov Q. T. a Q. H. a dal úlohu na zabezpečenie garáže F. M., kde V. A. umiestni odcudzené motorové vozidlo, ktoré sa použije pri vykonaní činu, a na zabezpečenie chaty pre následné ukrytie, po zabezpečení garáže na A. E. v V. a chaty v T. F. M., na čo poskytol finančné prostriedky T. R., V. A. zabezpečil odcudzené motorové vozidlo zn. Škoda Octavia modrej farby, ktoré doviezol do pripravenej garáže spolu s pripravenými ďalšími tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami, dňa
23. októbra 1999 okolo 19:00 hod. priviezol V. K. k uvedenej garáži V. A., ktorý presadol ako vodič do uvedeného vozidla v garáži, s ktorým odišiel s vymenenými tabuľkami s bratislavskými evidenčnými číslami do A., následne V. A. doviezol Q. T. a Q. H. do blízkosti A. ulice č. XX, J. E. a W. S. vykonávali v okolí A. ulice zisťovanie prítomnosti poškodeného a následné istenie Q. T. a Q. H., pričom dňa
24. októbra 1999 v čase o 20:15 hod. Q. T. a Q. H. usmrtili poškodeného tým spôsobom, že vystúpili z motorového vozidla a na poškodeného, ktorý vyšiel na A. ulicu v A. a kráčal k ľavým predným dverám svojho vozidla zn. Mercedes ML430, evidenčné číslo A.-XXXCZ, zozadu vystrelili spolu minimálne 19-krát, Q. T. najmenej 12 krát tesne za sebou zo zbrane kalibru 7,65 mm a Q. H. najmenej 2 krát zo zbrane kalibru 9 mm, ktorú si vzal z vozidla, pričom poškodeného zasiahli spolu 19-timi strelami a spôsobili mu 32 strelných defektov, v mozgovej časti hlavy v počte štyri, v tvárovej časti hlavy v počte štyri, v časti hrudníka a pliec v počte osem, brucha v počte tri, chrbta v počte deväť, pravej hornej končatiny v počte dve, ľavej hornej končatiny v počte dve a zapríčinili mu tak mnohonásobné poranenia hlavy, mozgu, krku, hrudníka, brucha a horných končatín, pričom došlo k zlyhaniu pre život dôležitých centier mozgu, čo bezprostredne zapríčinilo smrť poškodeného, následne z miesta činu ušli, vozidlo Škoda Octavia V. A. následne dňa
25. októbra 1999 v čase približne o 03:15 hod. doviezol spolu so zbraňami naspäť do uvedenej garáže, pričom pre koordináciu ukrytia vozidla komunikoval s F. M. prostredníctvom telefónov s neregistrovanými SIM kartami, ktoré vopred zadovážil, časť finančných prostriedkov za spáchanie skutku odovzdal T. R. osobám, ktoré sa zúčastnili na skutku krátko po jeho spáchaní, pričom finančné prostriedky mu poskytol V..C..,
26. T. R. v úmysle uľahčiť prinútenie prevádzkovateľov taxislužby v W. proti ich vôli pravidelne poskytovať finančné plnenia pre zločineckú skupinu označovanú „B.“ za služby ochrany dal v objekte H..P. v A. na V. R. č. XX v presne nezistený deň pred dňom
27. júna 2008 pokyn Q. W., aby vybral osobu taxikára v W., ktorý najviac protestuje proti platbám zločineckej skupine a aby tejto osobe bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, Q. W. vybral miesto na spáchanie trestného činu a osobu taxikára, zistil vozidlo na akom jazdí a aké používa telefónne číslo, zabezpečil bejzbalovú palicu, prepravku na potraviny zelenej farby a neregistrovanú SIM kartu do mobilného telefónu na telefónne číslo XXXX XXX XXX a s V. Q. zabezpečili dvoch ďalších doposiaľ neznámych páchateľov na vykonanie útoku na osobu taxikára, dňa
28. júna 2008 pred časom 22:50 hod. sa Q. W. stretol v W. s uvedenými ďalšími dvoma neznámymi páchateľmi a určil im, že majú úplne rozbiť taxikára, uviedol im informácie k osobe taxikára a odovzdal bejzbalovú palicu a prepravku na potraviny a preddavok hotovosti vo výške 5.000,- SKK (165,97 eur) a uvedení dvaja neznámi páchatelia prišli na miesto určené na spáchanie skutku v W. pri bývalej W. R., V. Q. a H. R. potom z iného miesta kontrolovali prístupovú cestu, následne si uvedení neznámi páchatelia prostredníctvom obdržanej SIM karty privolali vozidlo taxislužby pred bývalú W. R. v W., kde po príjazde vozidla taxislužby dňa
29. júna 2008 v čase okolo 22:50 hod. jeden z páchateľov požiadal vodiča taxislužby - poškodeného S. S., nar. XX. Q. XXXX, aby mu pomohol naložiť prepravku na potraviny do vozidla, načo poškodený vystúpil z vozidla a podišiel smerom k páchateľovi a v tom z blízkeho lesa vybehol druhý páchateľ s bejzbalovou palicou, poškodený sa pokúšal ukryť vo vozidle, pričom páchateľ napadol poškodeného tak, že pootvoril dvere a s bejzbalovou palicou udieral poškodeného po celom tele a následne za nohu vytiahol poškodeného z vozidla a s bejzbalovou palicou mu udieral do hlavy a hovoril, že to má za šéfa, pričom sa poškodený pokúšal brániť proti útokom, zatiaľ čo druhý páchateľ poškodenému odcudzil z vozidla mobilný telefón zn. SE T610, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a následne páchatelia z miesta činu ušli a poškodenému spôsobili zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s 9-dňovou práceneschopnosťou a škodu vo výške 331,94 eur, následne Q. W. v A. na Z. ulici na čerpacej stanici OMV v smere na W. V. odovzdal uvedeným dvom neznámym páchateľom zvyšnú hotovosť 5.000,- SKK (165,97 eur) za vykonanie skutku a neskôr Q. W. a V. Q. oznámili T. R. vykonanie zadaného skutku a T. R. odovzdal Q. W. hotovosť 10.000,- SKK (331,94 eur) na pokrytie nákladov za vykonanie útoku,
30. T. D. a Q. W. v presne nezistený deň začiatkom decembra roku 2009 v reštaurácii E. v A. na A. ulici s úmyslom obohatiť sa o finančnú hotovosť 7.000,- eur od poškodeného V. A., nar. XX. B. XXXX, tohto uviedli do omylu, že za predmetnú sumu mu zariadia vrátenie jeho vozidla Audi Q7, evidenčné číslo: X.-XXXCE, ktoré bolo odcudzené dňa
31. novembra 2009 a predstierali, že to vedia zabezpečiť, v ten istý deň sa T. D. a Q. W. stretli v priestoroch objektu H..P. v A. na V. R. XX s T. R., ktorý súhlasil s vykonaním trestného činu a určil, aby od poškodeného získali finančné prostriedky a následne sa s ním dohodli na domnelom mieste mimo A. k prevzatiu vozidla, kde by nesplnil fiktívnu podmienku odovzdania vozidla, na základe jej údajného nesplnenia vozidlo neodovzdajú a peniaze si ponechajú a rozdelia, a nato sa prostredníctvom osoby N. D. dohodli, že poškodený im odovzdá finančnú hotovosť v areáli obchodného centra W. E. E. v A. na M. ulici č. XXX a vozidlo si potom prevezme pri obchodnom centre V. v N. a následne v presne nezistenom čase Q. W. a T. D. v areáli obchodného centra W. E. E. prevzali hotovosť vo výške 7.000,- eur, od osoby N. D., ktorému ju vydal poškodený k odovzdaniu a túto hotovosť si T. D., Q. W. a T. R. rozdelili a spôsobili tak na majetku poškodeného škodu 7.000,- eur. Za to prvostupňový súd obvinenému T. R. uložil

§ 219ods.

2, § 35 ods. 1 a § 29 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 výnimočný úhrnný trest odňatia slobody na doživotie, na výkon ktorého bol zaradený

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 do tretej nápravnovýchovnej skupiny,

§ 51ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 trest prepadnutia majetku, ktorého vlastníkom sa

§ 52ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. novembra 2000 stal štát.

§ 287ods.

1 Trestného poriadku („Tr. por.“) bol obvinený T. R. povinný spoločne a nerozdielne (s P. K.) uhradiť poškodenej P. S. škodu vo výške 3.922,20 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur, spoločne a nerozdielne (s Q. T., J. E. a V. A.) poškodenej M. F. nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur a poškodenému Ing. C. F. nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur a samostatne uhradiť poškodenému V. A. škodu vo výške 7.000,- eur.

§ 288ods.

2 Tr. por. boli poškodení P. S., M. F. a Ing. C. F. so zvyškom nárokov na náhradu škody odkázaní na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku Špecializovaného trestného súdu podal obvinený T. R. odvolanie (ako aj obvinení J. E., V. A., P. K. a Q. T., prokurátor a poškodení M. F. a Ing. C. F.), o ktorých bolo rozhodnuté (po predošlom vylúčení veci obvineného Q. T. zo spoločného konania

§ 21ods.

1 Tr. por.) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd“) z 13. júna 2018, sp. zn. 4 To 1/2018, tým spôsobom, že v bode I.

§ 321ods.

1 písm. b), písm. d), písm. f), ods. 3 Tr. por. bol rozsudok prvostupňového súdu zrušený v časti výroku o vine a vo výroku o treste týkajúcich sa obvineného P. K. a vo výroku o náhrade škody vzťahujúcom sa na poškodenú P. S., v bode II.

§ 322ods.

3 Tr. por. Najvyšší súd sám rozhodol v zrušenej časti ohľadom viny a trestu obvineného P. K., ako aj

§ 287ods.

1 Tr. por. obvinenému T. R. uložil spoločne a nerozdielne (s P. K.) nahradiť poškodenej P. S. škodu vo výške 1.161,08 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur, pričom

§ 288ods.

2 Tr. por. túto poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces a v bode III.

§ 319Tr.

por. zamietol odvolania prokurátora, obvinených J. E. a V. A. a poškodených M. F. a Ing. C. F.. Tento rozsudok odvolacieho súdu prevzal obvinený T. R.

1. augusta 2018 a jeho obhajca
2. augusta
3. Pre úplnosť treba uviesť, že išlo v poradí o tretie meritórne rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu, pričom ohľadom dovolateľa T. R. bolo - prvýkrát o obžalobe meritórne rozhodnuté odsudzujúcim rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
4. marca 2016, č. k. BB-3T/32/2014-13655 (senátom v zložení JUDr. Jozef Šutka, JUDr. Ján Hrubala a JUDr. Ján Giertli), ktorý bol na základe aj odvolania obvineného T. R.

§ 316ods.

3 písm. a), písm. c) Tr. por. a § 324 Tr. por. zrušený uznesením Najvyššieho súdu zo 6. februára 2017, sp. zn. 4 To 6/2016 (senátom v zložení JUDr. Štefan Harabin, JUDr. Martin Piovartsy a JUDr. Pavol Farkaš), a vec bola vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, že

§ 325Tr.

por. bolo nariadené, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu; na základe návrhu predsedu Špecializovaného trestného súdu na odňatie a prikázanie veci inému súdu

§ 23Tr.

por. bolo uznesením Najvyššieho súdu z

1. marca 2017, sp. zn. 5 Ndt 3/2017 (senátom v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Szabo) rozhodnuté, že v bode I. sudcovia senátu 3T Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného T. R. a spol. sp. zn. BB-3T/32/2014 a v bode II. že trestná vec obvineného T. R. a spol. sp. zn. BB-3T/32/2014 sa Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica neodníma; - druhýkrát o obžalobe meritórne rozhodnuté odsudzujúcim rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
2. apríla 2017, č. k. BB-3T/32/2014-14442 (senátom v zložení JUDr. Jozef Šutka, JUDr. Ján Hrubala a JUDr. Ján Giertli), ktorý bol na základe aj odvolania obvineného T. R.

§ 316ods.

3 písm. a), písm. c) Tr. por. a § 324 Tr. por. zrušený uznesením Najvyššieho súdu zo 7. júla 2017, sp. zn. 4 To 2/2017 (senátom v zložení JUDr. Štefan Harabin, JUDr. Martin Piovartsy a JUDr. Pavol Farkaš) s tým, že

§ 325Tr.

por., § 23 ods. 2 Tr. por. a § 91 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa trestná vec sp. zn. BB-37/32/2014 odníma Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica a prikazuje sa Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol; následne bola táto trestná vec obvineného T. R. zaevidovaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5T/1/2017; na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR na odňatie a prikázanie veci inému súdu

§ 23Tr.

por. bolo uznesením Najvyššieho súdu z

1. októbra 2017, sp. zn. 5 Ndt 19/2017 (senátom v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Szabo) rozhodnuté, že trestná vec obvineného T. R. a spol. vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5T/1/2017 sa tomuto súdu odníma a prikazuje sa Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica. Proti rozsudku Najvyššieho súdu z
2. júna 2018, sp. zn. 4 To 1/2018, podal obvinený T. R. dovolanie vo svoj prospech prostredníctvom obhajcov Mgr. Mareka Paru a JUDr. Michala Mandzáka podaním urobeným elektronickými prostriedkami z
3. júna 2021, doručeným
4. júna 2021 (č. l. 16450-16519c), v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd

§ 386ods.

1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Najvyššieho súdu z 13. júna 2018, sp. zn. 4 To 1/2018, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvineného z dôvodov

§ 371ods.

1 písm. b), písm. c), písm. e) Tr. por.,

§ 386ods.

2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a predchádzajúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 30. novembra 2017, č. k. BB-3T/32/2014-15476, a

§ 388ods.

1, ods. 2 Tr. por. prikázal trestnú vec na prerokovanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Dovolateľ po zrekapitulovaní priebehu súdneho konania v prvej časti dovolania k dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. e) Tr. por. (dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania) uviedol, že sudcovia Špecializovaného trestného súdu, ktorí rozhodovali vo veci, mali byť z konania a rozhodovania vylúčení pre ich zaujatosť, keďže schvaľovali dohody o vine a treste so spolupracujúcimi obvinenými, resp. prijímali vyhlásenie o vine jedného zo spoluobvinených a v tomto ohľade poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veciach C-377/18 a C-709/18, prijaté sťažnosti ESĽP v trestných veciach W. Muchu proti Slovenskej republike a F. Krátkeho proti Slovenskej republike. Zároveň sa nestotožnil so zjednocujúcim stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu z

1. apríla 2017, sp. zn. Tpj 11/2017 (S 15/2017), kde nebola na zasadnutí umožnená účasť obhajcovi dovolateľa, a zákonom č. 321/2018 Z. z. (ktorým sa v nadväznosti na dané zjednocujúce stanovisko menili okrem iného aj § 31 ods. 3, § 232 ods. 8 a § 238 ods. 3 Tr. por.) s poukázaním, že sú v rozpore s účelom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z
2. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní. Právo Európskej únie sa v trestnej veci dovolateľa uplatňovalo, pričom odvolací súd sa so zásadou prednosti a účinnosti práva Európskej únie (s poukazom na rozsudok SD EÚ vo veci C-617/10) nezaoberal, keď výlučne odkazoval na zjednocujúce stanovisko S 15/
3. Najvyšší súd pritom v inej trestnej veci uznesením z
4. septembra 2017, sp. zn. 4 To 3/2016, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa s pokynom prejednať vec v inom zložení z dôvodu zásahu do prezumpcie neviny v dôsledku skoršieho rozhodovania senátu o inom spoluobvinenom. V súvislosti s týmto rozhodnutím sa senát Špecializovaného trestného súdu obrátil

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na SD EÚ s otázkou, či je možné skorším rozhodovaním o vine jednej osoby (prijatím vyhlásenia o vine) zasiahnuť do prezumpcie neviny inej osoby a obdobnú prejudiciálnu otázku ohľadom schválenej dohody o vine a treste položil Špecializovaný trestný súd Bulharska, pričom SD EÚ prijal vo veciach C-709/18 a C-377/18 záväzné výkladové stanoviská s tým, že uvedenie iných osôb v dohode o vine a treste alebo vo vyhlásení o vine je možné pod podmienkami, že je to nevyhnutné na kvalifikáciu právne zodpovednej osoby, ktorá urobila dohodu alebo vyhlásenie o vine a jasne sa uvedie, že vina druhej osoby nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom samostatného vykonania dokazovania a rozhodovania. Senát Špecializovaného trestného súdu v konaní pod sp. zn. BB-3T/32/2014 zasiahol do práva na nestranného sudcu a prezumpcie neviny, keď prijal vyhlásenie o vine obžalovaného V. K. a schválil viaceré dohody o vine a treste spolupracujúcich obvinených, pričom dovolateľ výslovne uvádza v dovolaní vec sp. zn. BB-3T/19/2014. Odvolací súd sa s absenciou podmienok vyžadovaných SD EÚ nezaoberal a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že prvostupňový súd vôbec neuviedol, či zmienky o dovolateľovi v predchádzajúcich rozsudkoch, ako aj pri prijatí vyhlásenia o vine boli nevyhnutné pre právnu kvalifikáciu skutku inej osoby a zároveň, že nebolo nikde uvedené, že vina dovolateľa ešte nebola preukázaná a bude sa o nej len rozhodovať. Dovolateľ dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c) Tr. por. (dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu) a súčasne aj dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. e) Tr. por. vzhliadol v tom, že po prvom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu prišlo k zásahu do nezávislosti súdov, predvídateľnosti rozhodnutí a práva na opravný prostriedok tým, že predseda Špecializovaného trestného súdu nemal právomoc podať návrh na odňatie veci Špecializovanému trestnému súdu ani ho podať priamo Najvyššiemu súdu, ale ak vôbec, tak mal byť podaný novému senátu Špecializovaného trestného súdu, ktorý by rozhodol, či sa ním bude zaoberať. Podanie návrhu pritom neiniciovala žiadna procesná strana. Predseda súdu prejudikoval zaujatosť iných senátov bez toho, aby po pridelení veci náhodným výberom mal možnosť príslušný senát posúdiť a vysporiadať sa s otázkou nestrannosti. Návrh na odňatie veci napadol senátu 5T Najvyššieho súdu pod sp. zn. 5 Ndt 3/2017, ktorý pri rozhodovaní

§ 23Tr.

por. nemal právomoc samostatným výrokom rozhodnúť o tom, či členovia senátu 3T prvostupňového súdu ako sudcovia sú alebo nie sú vylúčení v dôsledku ich zaujatosti, čo sa ani v návrhu predsedu súdu nepožadovalo a takéto rozhodnutie bolo z pohľadu práva na obhajobu neočakávateľné, prekvapivé a bez možnosti vyjadriť sa či podať opravný prostriedok a bola tým v rozhodovacej praxi súdov vytvorená nezákonná nadstavba na preskúmanie a znegovanie rozhodnutia odvolacieho súdu o vylúčení sudcov senátu prvostupňového súdu. Pokiaľ bola v tomto rozhodnutí súčasne konštatovaná viazanosť senátu 4T v odvolacom konaní v otázke posúdenia existencie, resp. neexistencie dôvodov pre vylúčenie sudcov senátu 3T Špecializovaného trestného súdu rozhodnutím senátu 2T Najvyššieho súdu pod sp. zn. 2 Tost 2/2016, tak opomína, že na základe dovolateľom podanej ústavnej sťažnosti bolo v rámci jej odmietnutia pre nedostatok právomoci Ústavným súdom SR uznesením z

1. júna 2016, č. k. I. ÚS 381/2016-13, konštatované, že v odvolacom konaní je možnosť predmetnú okolnosť napadnúť, inak by ústavný súd nemohol konštatovať absenciu svojej právomoci (ak by po zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o nevylúčení senátu 3T prvostupňového súdu neexistoval riadny či mimoriadny opravný prostriedok). Vzhľadom k tomu, že proti uzneseniu Najvyššieho súdu z
2. marca 2017, sp. zn. 5 Ndt 3/2017 dovolateľ nemal možnosť podať riadny opravný prostriedok, podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola Ústavným súdom SR uznesením zo
3. júna 2017, č. k. I. ÚS 331/2017-15, odmietnutá pre nedostatok právomoci, kde konštatoval, že v ďalších štádiách konania bude možné podať opravný prostriedok. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Ndt 3/2017 Špecializovaný trestný súd opätovne rozhodol v rovnakom zložení. Následne bol rozsudok Špecializovaného trestného súdu zrušený odvolacím súdom a vec odňatá Špecializovanému trestnému súdu a prikázaná Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Po rozhodnutí o väzbe Krajským súdom v Banskej Bystrici došlo k porušeniu práva na obhajobu, keď návrh na odňatie veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici a jej prikázanie Špecializovanému trestnému súdu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR priamo Najvyššiemu súdu, teda na nepríslušnom súde, kde bola opätovne pridelená do senátu 5T pod sp. zn. 5 Ndt 19/2017, ktorý nemohol byť príslušný na rozhodnutie pre podanie návrhu na nepríslušnom súde a proti uzneseniu nepríslušného súdu neexistoval riadny opravný prostriedok. Prokurátor následne
4. septembra 2017 podal návrh správne senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v rozpore so zákonom o návrhu nekonal, nevyžiadal si spis z Najvyššieho súdu, neumožnil obhajobe sa vyjadriť, ale návrh prokurátora priamo postúpil Najvyššiemu súdu k sp. zn. 5 Ndt 19/
5. Senát 5T zároveň v uznesení z
6. októbra 2017, sp. zn. 5Ndt 19/2017 pochybil, keď vec prikázal Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica, namiesto všeobecne Špecializovanému trestnému súdu, kde by mohla byť vec zákonne pridelená, pričom nie je ani jasné, ako bola vec pridelená priamo senátu 3T. Postupom Najvyššieho súdu vznikla situácia, že senát 3T Špecializovaného trestného súdu bol súčasne vylúčený odvolacím súdom, ako aj nevylúčený senátom 5T Najvyššieho súdu rozhodujúcim o odňatí a prikázaní veci., resp. taktiež bola vec zároveň odňatá Špecializovanému trestnému súdu odvolacím súdom, ako aj odňatá Krajskému súdu v Banskej Bystrici senátom 5T.

dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu nie je možné meniť inak, než prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku, a teda Špecializovaný trestný súd, ktorému bola vec odňatá v odvolacom konaní, nemohol konať a určite nie rozhodnutím odvolacieho súdu vylúčený senát 3T, ktorému vec ani nebola rozhodnutím pod sp. zn. 5 Ndt 19/2017 prikázaná. Odvolací súd sa v napadnutom rozsudku uvedenými skutočnosťami vôbec nezaoberal a neposkytol ani len minimálnu odpoveď na relevantné otázky obhajoby. Dovolateľ žiadal v dovolacom konaní preveriť, či obe pridelenia senátu 5T pod sp. zn. 5Ndt 3/2017 a 5 Ndt 19/2017 prešli elektronickým náhodným výberom, k čomu žiada vykonať príslušné dokazovanie a predložiť digitálne stopy tak, aby ich mohol dať posúdiť nezávislým znalcom. Dovolateľ k dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. b) Tr. por. (dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení) uviedol, že 12. januára 2018 napadla vec do senátu 4T Najvyššieho súdu v zložení JUDr. Pavol Farkaš, JUDr. Dana Wänkeová a JUDr. Štefan Harabin, pridelenie veci reflektovalo čl. II bod 6 rozvrhu práce Najvyššieho súdu.

rozvrhu práce Najvyššieho súdu platného v čase nápadu pozostával senát 4T zo štyroch členov, okrem uvedených bol do senátu zaradený aj JUDr. Patrik Príbelský, PhD. V danej situácii výber konkrétnych členov senátu podlieha v zmysle čl. III bod 2 rozvrhu práce (

ktorého ak je do senátu, ktorý vec procesne prejednáva ako trojčlenný, pridelených viacero sudcov, riadiaci predseda senátu zároveň určí zloženie senátu; riadiaci predseda senátu môže opatrením vopred určiť spôsob, ktorým sa riadi zloženie senátu vo veciach, ktoré budú v budúcom období do senátu pridelené) rozhodnutiu riadiaceho predsedu senátu, ktorým bol JUDr. Pavol Farkaš. Rozvrh práce však neurčuje pravidlá, na základe ktorých dochádza k výberu konkrétnych členov senátu rozhodujúcich o veci. Súčasťou rozvrhu práce takisto nie je opatrenie riadiaceho predsedu senátu 4T, ktoré by účastníkovi konania špecifikovalo, na podklade akých kritérií vybral zostávajúcich dvoch členov senátu, a teda výber bol uskutočnený bez vopred stanovených, transparentných pravidiel, na základe jeho vlastného uváženia. Rozhodnutie riadiaceho predsedu senátu je nepreskúmateľné pre absenciu odôvodnenia a nebolo obhajobe ani doručené, resp. oznámené. K nutnosti vopred stanovených transparentných pravidiel, ktoré sú dostupné, určité a zrozumiteľné pre účastníkov konania a verejnosť pri určovaní zákonného sudcu poukázal dovolateľ na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 1589/13, III. ÚS 200/98 a I. ÚS 2769/15, nález Ústavného súdu SR z 28. januára 2021, sp. zn. III. ÚS 287/2020 a rozsudok ESĽP vo veci DMD Group, a. s. proti Slovenskej republike z 5. októbra 2010 s tým, že z dôvodu netransparentnosti a náhodilosti daného Rozvrhu práce Najvyššieho súdu na rok 2018 bol senát 4T kreovaný výlučne na základe svojvôle riadiaceho predsedu senátu, bez vopred stanovených a jasných pravidiel, čím došlo k porušeniu práva na zákonného sudcu. K dovolaniu sa vyjadrili poškodení Ing. C. F. a M. F. písomným podaním z 26. júla 2021, doručeným 28. júla 2021 (č. l. 16521),

ktorého v celom rozsahu nesúhlasia s podaným dovolaním obvineného s tým, že považujú rozsudok Špecializovaného trestného súdu v spojení s napadnutým rozsudkom Najvyššieho súdu za vecne správny. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 27. augusta 2021 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 2 TdoV pod hore uvedenou spisovou značkou, ktorý

Rozvrhu práce Najvyššieho súdu na rok 2021 účinného v čase nápadu veci rozhoduje v zložení JUDr. Peter Hatala, JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Jana Serbová (v súčasnosti JUDr. Jana Kostolanská), JUDr. Pavol Farkaš a JUDr. Martin Piovartsy (stáli členovia senátu) a JUDr. Peter Štift (náhradný člen senátu), pričom JUDr. Hatala, JUDr. Kliment, JUDr. Farkaš a JUDr. Piovartsy boli z rozhodovania o dovolaní vylúčení zo zákona, keďže sa v prejednávanej veci v pôvodnom konaní zúčastnili na rozhodovaní ohľadom dovolaním napadnutého rozsudku Najvyššieho súdu, resp. v merite veci alebo rozhodovali v konaní o tej istej otázke, ktorá je predmetom dovolania (odňatie veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici a jej prikázanie Špecializovanému trestnému súdu - uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Ndt 3/2017 a 5 Ndt 19/2017), pričom navyše JUDr. Hatala a JUDr. Piovartsy už nie sú sudcami Najvyššieho súdu. Vzhľadom na uvedené boli zvyšní traja členovia senátu 2 TdoV

čl. X ods. 5 prvá veta, čl. XVI ods. 4, ods. 5 a osobitnej časti (vec s koncovým číslom „0“) daného rozvrhu práce Najvyššieho súdu nahradení členmi zastupujúceho senátu 1 TdoV JUDr. Františkom Moznerom, JUDr. Martinom Bargelom a JUDr. Patrikom Príbelským, PhD. (JUDr. Dana Wänkeová a JUDr. Peter Paluda boli z rozhodovania o dovolaní vylúčení zo zákona, keďže sa v prejednávanej veci v pôvodnom konaní zúčastnili na rozhodovaní ohľadom dovolaním napadnutého rozsudku Najvyššieho súdu, resp. rozhodovali v konaní o tej istej otázke, ktorá je predmetom dovolania - o námietke zaujatosti voči senátu prvostupňového súdu v sťažnostnom konaní - uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tost 2/2016, resp. JUDr. Ivetta Macejková, PhD., LL.M. už nie je sudkyňou Najvyššieho súdu). Po predložení spisu bolo vyjadrenie k dovolaniu od poškodených Ing. C. F. a M. F. zaslané dovolacím súdom na vedomie obvinenému, jeho obhajcom a prokurátorovi, keďže to neurobil prvostupňový súd. V rámci predbežného preskúmania dovolania predseda senátu dovolacieho súdu vykonal viaceré úkony. Predseda senátu dovolacieho súdu písomnou žiadosťou z 1. decembra 2022 (č. l. 16572) požiadal riadiaceho predsedu senátu 4T JUDr. Pavla Farkaša o písomné vyjadrenie k spôsobu určenia zloženia senátu odvolacieho súdu vzhľadom k tomu, že

daného rozvrhu práce Najvyššieho súdu boli v tom čase do senátu 4T zaradení štyria sudcovia.

vyjadrenia riadiaceho predsedu senátu 4T JUDr. Pavla Farkaša z

1. decembra 2022, doručeného
2. januára 2023 (č. l. 16573-16574) boli JUDr. Pavol Farkaš a JUDr. Štefan Harabin činní už v predošlom konaní v danej veci pod sp. zn. 4 To 6/2016 a ako sudkyni spravodajkyni bola daná vec pridelená riadiacim predsedom senátu členke senátu JUDr. Dane Wänkeovej vzhľadom na aktuálny stav vybavovania vecí v oddeleniach sudcov daného senátu, keď táto sudkyňa mala najmenej neskončených vecí a bolo zohľadnené aj poradie jej zaradenia vo vtedy platnom rozvrhu práce, keď bola zaradená na tretie miesto za JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Štefana Harabina s tým, že v zmysle čl. III ods. 2 rozvrhu práce Najvyššieho súdu platného v čase nápadu veci nebol vopred určený spôsob, ktorým sa riadi zloženie senátu vo veciach do senátu prideľovaných a pri kreovaní zloženia senátu riadiaci predseda senátu postupoval

objektívnych kritérií uplatňovaných pri riadení práce senátu sledujúc výlučne vykonanie čo možno najrýchlejšieho odvolacieho konania a rozhodnutia. Následne bolo vyjadrenie JUDr. Pavla Farkaša zaslané na vyjadrenie obvinenému, jeho obhajcom a prokurátorovi, pričom sa k nemu vyjadril obvinený prostredníctvom obhajcu Mgr. Mareka Paru podaním z 27. januára 2023 (č. l. 16582-16583),

ktorého riadiaci predseda senátu 4T podal neuspokojivé vysvetlenie k určeniu zloženia senátu 4T, pričom vo vyjadrení potvrdil, že v čase nápadu veci do odvolacieho senátu 4T neupravoval rozvrh práce mechanizmus kreovania senátu v prípade, ak je do trojčlenného senátu zaradených viacero sudcov a v tomto ohľade poukázal na nález Ústavného súdu SR z 28. januára 2021, sp. zn. III. ÚS 287/2020. Pokiaľ riadiaci predseda senátu 4T JUDr. Pavol Farkaš poukazoval na kreovanie zloženia senátu

tzv. pracovnej vyťaženosti členov senátu, tak taký argument neobstojí, keďže

ustálenej judikatúry nie je pracovná vyťaženosť dôvodom pre zmenu v osobe sudcu, resp. pridelenie alebo prerozdelenie veci konkrétnemu sudcovi a takýto dôvod nebol v čase pridelenia veci určený žiadnym písomným opatrením JUDr. Farkaša ako riadiaceho predsedu senátu

čl. III ods. 2 rozvrhu práce a nebolo ho možné ani overiť, keďže nedošlo nikdy k transparentnému porovnaniu pracovnej vyťaženosti daných sudcov a vyjadrenie riadiaceho predsedu senátu 4T preukazuje a potvrdzuje jednoznačnú svojvôľu pri určení zloženia senátu a naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. b) Tr. por. a o odvolaní rozhodoval nezákonný senát Najvyššieho súdu. Predseda senátu dovolacieho súdu taktiež požiadal o vypožičanie viacerých spisov Špecializovaného trestného súdu, ktoré boli uvádzané dovolateľom v podanom dovolaní okrem iného sp. zn. BB-3T/8/2016 (obvinený V. K.) a BB-3T/19/2014 (obvinený T. T.). Následne po posúdení dovolania a celého spisového materiálu bol

§ 383Tr.

por. dovolacím súdom cestou predsedu senátu určený termín verejného zasadnutia na rozhodnutie o podanom dovolaní. Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu predseda senátu podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Následne bolo z pohľadu rozhodovania

§ 380ods.

2 Tr. por. obvinenému umožnené sa vyjadriť k dôvodom väzby s tým, že predseda senátu predtým oboznámil skutočnosti, z ktorých by mohli vyplývať dôvody väzby

§ 71ods.

1 písm. a), písm. c) Tr. por. Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu v konečnom návrhu - prokurátor uviedol, že napadnutým rozsudkom Najvyššieho súdu a predchádzajúcim rozsudkom Špecializovaného trestného súdu nedošlo k takým pochybeniam, ktoré by mali za následok nutnosť tieto rozhodnutia zrušiť a navrhol dovolanie zamietnuť

§ 392ods.

1 Tr. por. s tým, že prípade, ak dovolací súd zistí splnenie dôvodov dovolania a zruší napadnuté rozhodnutie, navrhol vziať obvineného do väzby

§ 380ods.

2 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. por., - poškodená M. F. uviedla, že sa pridržiava rozsudku Špecializovaného trestného súdu, - obhajca Mgr. Marek Para uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného dovolania a žiada, aby bolo rozhodnuté v zmysle jeho petitu a aby boli zrušené rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu pri konštatovaní porušenia zákona v neprospech obvineného a v prípade väzby jednoznačne nie sú splnené podmienky na vzatie obvineného do väzby, poukazuje na dĺžku samotného trestného konania a osobitne konanie pred Najvyšším súdom po podaní dovolania, - obvinený T. R. uviedol, že súhlasí s návrhom obhajcu a ešte chce uviesť, že deväť rokov čaká na spravodlivý súdny proces, tak dúfa, že mu to bude umožnené.

§ 371ods.

1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

§ 386ods.

1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania

§ 371

§ 386ods.

2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd

okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 388ods.

1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

§ 388ods.

2 Tr. por. ak prikazuje dovolací súd vec

odseku 1 na nové prerokovanie a rozhodnutie, môže súčasne nariadiť, aby ju súd rozhodol v inom zložení senátu alebo aby ju rozhodol iný sudca. Z dôležitých dôvodov môže tiež vec prikázať na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

§ 2ods.

4 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

§ 31ods.

1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Po predložení veci Najvyšší súd ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) po preskúmaní dovolania a spisového materiálu zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.

1. h)Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm.
2. b)Tr. por.], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňa nevyhnutné obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.). Zároveň zistil, že dovolanie je v zásade dôvodné už ohľadom namietania porušenia zásady prezumpcie neviny konaním a rozhodnutím prvostupňového súdu s poukazom na dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. e) Tr. por., keď o obžalobe rozhodoval senát Špecializovaného trestného súdu, ktorý predtým rozhodoval rozsudkom o schválení dohody o uznaní viny a prijatí trestu resp. o prijatí vyhlásenia o vine k obžalobe iných osôb, pričom v skutkových vetách daných meritórnych rozhodnutí bol uvádzaný obvinený T. R. bez toho, aby bolo v týchto rozhodnutiach výslovne uvedené, že v jeho prípade ide iba o trestne stíhanú osobu, o ktorej vine/nevine sa bude ešte len rozhodovať. V prvom rade dovolací súd uvádza, že uplatnené dovolacie námietky bolo potrebné posúdiť prioritne z toho pohľadu, čo je obsahom ich namietania, a to s poukazom na skutočnosť, že pokiaľ by dovolací súd dospel k záveru, že o obžalobe konal a rozhodoval senát prvostupňového súdu, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, tak posudzovanie ostatných uplatnených námietok, ktoré sa v zásade týkajú následného konania s tým spojeného, by už nebolo relevantným. V prípade dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. e) Tr. por. je potrebné zistenie, že vo veci konal alebo rozhodoval orgán činný v trestnom konaní alebo sudca či prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. V danom prípade dovolateľ namieta porušenie zásady prezumpcie neviny a práva na nestranného sudcu s poukazom, že daný senát prvostupňového súdu jednak viacerými rozsudkami schválil dohody o vine a treste spolupracujúcim obvineným (dovolateľ pritom výslovne poukazuje na rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-3T/19/2014 ohľadom T. T.), jednak prijal vyhlásenie o vine obžalovaného V. K. na hlavnom pojednávaní 20. januára 2015. Z pohľadu splnenia zákonnej podmienky

§ 371ods.

4 Tr. por., t. j. nutnosti namietania danej okolnosti v pôvodnom konaní, dovolací súd uvádza, že zo spisu je zistiteľné, že dovolateľ prostredníctvom vtedajšieho obhajcu Mgr. Martina Pohoveja podaním z 28. decembra 2015 (č. l. 13221-13227)

§ 31ods.

1 Tr. por. vzniesol námietku zaujatosti proti senátu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v zložení JUDr. Jozef Šutka, JUDr. Ján Giertli a JUDr. Ján Hrubala, ktorých navrhol vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania s poukazom na skutočnosť, že v inej trestnej veci tento istý senát rozsudkom z 28. júla 2014, sp. zn. BB-3T/19/2014, schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným T. T., v ktorom je v rámci výrokovej časti skutku v bode 1 konštatovaná vina T. R. zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Tr.

zák., kde sa uvádza, že T. R. pôsobí na najvyššej riadiacej úrovni zločineckej skupiny označenej ako „B.“ a zadáva príkazy, koordinuje a usmerňuje jemu podriadených členov zločineckej skupiny s tým, že ide o konštatovanie jeho viny v čase, keď ešte nebol zo spáchania predmetného trestného činu súdom právoplatne odsúdený. O tejto námietke zaujatosti rozhodol Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z JUDr. Jozefa Šutku, JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jána Hrubalu uznesením z 30. decembra 2015, sp. zn. BB-3T/32/2014, tým spôsobom, že títo sudcovia nie sú vylúčení z vykonávania úkonov v trestnej veci obvineného T.A. R. a spol., pričom sťažnosť obvineného bola uznesením Najvyššieho súdu z 12. januára 2016, sp. zn. 2 Tost 2/2016 (senát v zložení JUDr. Peter Krajčovič, JUDr. Libor Duľa a JUDr. Peter Paluda)

§ 193ods.

1 písm. c) Tr. por. zamietnutá ako nedôvodná s tým, že neuvedenie obvineného T. R. vo veci odsúdeného T. T. v rozsudku z

1. júla 2014, sp. zn. BB-3T/19/2014, len iniciálami s dovetkom, že ide o osobu stíhanú v inej veci, žiadnym spôsobom neprejudikuje vinu T. R.. Dovolací súd z predmetného rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
2. júla 2014, sp. zn. BB-3T/19/2014, zistil, že senát v zložení JUDr. Ján Giertli, JUDr. Ján Hrubala a JUDr. Jozef Šutka na verejnom zasadnutí schválil dohodu o vine a treste uzatv